
Dôchodkový systém na Slovensku prešiel od roku 2004 viacerými zmenami, pričom cieľom je zabezpečiť spravodlivý podiel dôchodcov na raste slovenskej ekonomiky a zlepšovať ich životnú úroveň. Tento článok sa zameriava na aktuálne zmeny a návrhy, ktoré majú vplyv na zvýšenie dôchodkov, s dôrazom na starodôchodcov.
Od dôchodkovej reformy prijatej pred rokom 2004 prešlo už niekoľko rokov a systém prešiel viacerými úpravami. Základ viacpilierového systému zostal zachovaný, no v prvom pilieri sa postupne zvyšovala solidárnosť. Zaviedli sa minimálne dôchodky a zrušila sa tzv. švajčiarska valorizácia, ktorá bola nahradená pre dôchodcov menej výhodnou valorizáciou o tzv. dôchodcovskú infláciu.
Druhý pilier sa oslabil znížením sadzby príspevkov z pôvodných 9 % na 4 %, s následným postupným zvyšovaním na 6 %. Tretí pilier trpí neefektívnosťou kvôli obmedzeným možnostiam investičných stratégií a vysokým poplatkom v prospech dôchodkových spoločností.
Zásadná zmena sa navrhuje pri valorizácii dôchodkov. Namiesto princípu valorizácie naviazanej na tzv. dôchodcovskú infláciu sa navrhuje naviazanie na mix inflácie a rastu miezd (prípadne rastu HDP) a súčasne o kombináciu pevnej sumy a percentuálneho zvýšenia. Cieľom je zabezpečiť, aby mali dôchodcovia spravodlivý podiel na raste slovenskej ekonomiky a aby ich životná úroveň rástla, nielen sa zachovávala. Po dohode s partnermi sa plánuje aj spätná kompenzácia nedostatočnej valorizácie. Dôchodky by sa mali valorizovať pravidelne raz za pol roka.
Súhlasí sa s filozofiou minimálnych dôchodkov, no navrhuje sa sprísnenie ich priznania. Bude sa požadovať vyšší osobný mzdový bod na započítanie. Zruší sa "strop" pre osobné mzdové body a priemerný osobný mzdový bod, čo demotivuje občanov s vyššími príjmami.
Prečítajte si tiež: Koľko hodín môže dôchodca pracovať?
Podporuje sa naviazanie dôchodkového veku na strednú dobu dožitia, avšak s korekciou. Nie je možné "zmraziť" priemernú dobu čerpania dôchodku a súčasne takto jednostranne zvyšovať počet rokov pred dosiahnutím dôchodkového veku, počas ktorých by občan mal platiť odvody.
Spravodlivo sa nastaví zvýšenie dôchodku za dobu odpracovanú súbežne s poberaním dôchodku.
Navrhuje sa zmena filozofie tzv. dôchodkovej hodnoty. Zvýšia sa platby zo strany štátu za tzv. poistencov štátu tak, aby lepšie odrážali výšku odvodov, ktoré občan platil predtým. Príkladom sú matky na materských a rodičovských dovolenkách, ktoré budú mať vyššie dôchodky.
Suma rodičovských dôchodkov nebude závisieť od aktuálneho zárobku detí dôchodkýň, ale bude daná ako násobok doby na materskej/rodičovskej dovolenke a priemerného osobného mzdového bodu vypočítaného z vlastných odvodov ženy - matky.
Prehodnotí sa možnosť platby štátu (resp. Sociálnej poisťovne) na dôchodkové poistenie aj za osoby, ktoré nemajú vlastný príjem v období práceneschopnosti alebo ošetrovania detí.
Prečítajte si tiež: Invalidný dôchodok a roky poistenia
Umožní sa tzv. zdieľanie dôchodkových práv manželov.
Navrhne sa spravodlivejší spôsob každoročného prepočtu výšky invalidného dôchodku v prípade, že invalidný dôchodca pracuje, resp. podniká a platí odvody.
V prípade úmrtia manžela bude mať vdova nárok na vdovský dôchodok bez ohľadu na jej vek. Žiadna forma čerpania dôchodku po dosiahnutí dôchodkového veku nesmie byť zdanená.
Upraví sa výška a filozofia poplatkov, ich nastavenie sa považuje za neprimerane výhodné pre správcovské spoločnosti.
Od 1. januára 2018 sa valorizovali dôchodcovské dávky novým spôsobom. Zvýšili sa o 0,8 % mesačnej sumy dôchodkov, najmenej však o pevnú sumu podľa druhu dôchodku. Sociálna poisťovňa zvýšila dôchodky automaticky, bez potreby osobitnej žiadosti.
Prečítajte si tiež: Psychiatrická PN: Trvanie a podrobnosti
Od 1. januára 2018 je dôchodkový vek stanovený na 62 rokov a 139 dní pre poistencov narodených po 31. decembri 1955, s výnimkou poistencov, ktorým sa zachováva znížený dôchodkový vek.
Sociálna poisťovňa od 1. januára 2018 do 31. októbra 2018 novo určovala sumy starobných dôchodkov dôchodcom, ktorým bol priznaný dôchodok podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004. Ak bola novo určená suma starobného dôchodku vyššia ako vyplácaná suma, starobný dôchodok sa od 1. januára 2018 zvýšil.
Od 1. januára 2018 sa zvýšil minimálny aj maximálny vymeriavací základ. Nový minimálny vymeriavací základ bol 456,00 eur a nový maximálny vymeriavací základ bol 6 384,00 eur.
V roku 2018 sa zmenila maximálna výška nemocenských dávok. Maximálna výška nemocenského na deň bola 32,98196000 eura, maximálne denné materské dosiahlo hodnotu 44,97540000 eura a maximálne denné ošetrovné dosiahlo hodnotu 32,98196000 eura.
Od 1. januára 2018 musel byť poistenec pre nárok na dávku v nezamestnanosti poistený najmenej dva roky v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Zjednotilo sa obdobie vyplácania dávky na 6 mesiacov pre všetkých poistencov.
Od 1. januára 2018 vznikol nárok na vyrovnávací príplatok aj poistencovi, ktorý mal priznaný slovenský predčasný starobný dôchodok.
Sadzba povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie (II. pilier) sa od roku 2018 zvýšila na 4,50 % z vymeriavacieho základu. Sadzba sa každoročne zvyšovala o 0,25 % a stúpala až do roku 2024, kedy dosiahla 6 % z vymeriavacieho základu.
Pracujúci dôchodcovia nemuseli platiť odvody zo zárobku do 200 eur - od 1. Dôchodcovia-dohodári mohli pracovať na dohodu o pracovnej činnosti alebo dohodu o vykonaní práce bez platenia odvodov, ak ich zárobok nepresiahla 200 eur mesačne.
Pre pochopenie súčasného stavu je dôležité pozrieť sa aj do minulosti. Zákon o sociálnom zabezpečení z roku 1964 (č. 101/1964 Zb.) upravoval podmienky pre priznávanie a výpočet dôchodkov. Tento zákon definoval rôzne kategórie zamestnania, náhradné doby zamestnania a spôsoby výpočtu starobných, invalidných a pozostalostných dôchodkov.
Zákon rozlišoval tri pracovné kategórie, pričom zaradenie do kategórie malo vplyv na podmienky nároku na dôchodok a jeho výšku. Ako doby zamestnania sa započítavali aj náhradné doby, ako napríklad doba štúdia, vojenskej služby alebo starostlivosti o dieťa.
Nárok na starobný dôchodok vznikal po dosiahnutí určitého veku a splnení podmienky potrebnej doby zamestnania. Zákon stanovoval minimálnu a maximálnu výšku starobného dôchodku a upravoval aj zvýšenie dôchodku za dobu zamestnania po vzniku nároku na dôchodok.
Nárok na invalidný dôchodok vznikal v prípade úplnej alebo čiastočnej invalidity, ktorá vznikla v dôsledku choroby alebo úrazu. Zákon stanovoval podmienky pre priznanie invalidného dôchodku, jeho výšku a upravoval aj zvýšenie dôchodku v prípade zamestnania invalidného dôchodcu.
Zákon upravoval aj nárok na vdovský, vdovecký a sirotský dôchodok. Podmienky pre priznanie týchto dôchodkov, ich výšku a spôsob výpočtu boli stanovené v zákone.
Zákon upravoval aj zvyšovanie dôchodkov a valorizáciu, pričom cieľom bolo zabezpečiť, aby dôchodky aspoň čiastočne držali krok s rastom životných nákladov.
Slovenská ekonomika potrebuje ďalších zamestnancov, ktorých však nemá. Vyššiu zamestnanosť je možné dosiahnuť lepšou ponukou práce a pracovných podmienok pre ľudí, ktorí sú hendikepovaní na trhu práce, ako sú matky menších detí alebo zdravotne postihnutí. Ich zamestnávanie je potrebné podporiť účinnými opatreniami v pracovnej legislatíve, úľavami v daňovo-odvodovom systéme a lepším využitím tzv.
Pracovné právo je komplikované a skostnatelé a nereaguje na súčasné výzvy. Preto je potrebné pracovnú legislatívu zmodernizovať a zjednodušiť, hľadať riešenia vyhovujúce súčasným, ale i predpokladaným budúcim trendom v ekonomike. Jednoduchšie pravidlá zamestnávania by mali byť zavedené pre špecifické zamestnania "na polceste" medzi typickou závislou prácou a samostatnou činnosťou.
Napriek čiastkovým zlepšeniam pri výbere daní a odvodov je výber daní a odvodov na Slovensku nedostatočný. V dobe prudkého rozvoja informačných technológií a umelej inteligencie je neefektívny a administratívne náročný. Je potrebné zjednodušiť systém, debyrokratizovať ho a odstrániť všetky neopodstatnené výnimky a napraviť doterajšie nespravodlivosti.
Po rokoch viac či menej ad-hoc upravovania rozličných dávok by bolo dobré sa zamyslieť, čo sa robí dobre a čo zle, aké sú rozpočtové možnosti a ako ich využívať. Pomoc by mala byť čo najviac adresná, cielená na tých, čo si z objektívnych príčin nemôžu zvýšiť svoj príjem vlastnou prácou alebo podnikaním. Je potrebné prehodnotiť filozofiu a nastavenie niektorých dávok.
V Zákonníku práce je potrebné zjednodušiť a zjednotiť pravidlá pre ohrozené skupiny zamestnancov, ako sú rodičia s malými deťmi a osamelí rodičia.
Je potrebné zaviesť systém "elektronickej" komunikácie na linke pacient - lekár - Sociálna poisťovňa - zamestnávateľ, obdobne ako pri tzv.