
Zmluva o pôžičke je bežný právny akt, ktorý umožňuje prenechanie finančných prostriedkov alebo iných vecí medzi dvoma stranami. Slovenský právny systém, konkrétne Občiansky zákonník, upravuje podmienky a náležitosti tejto zmluvy. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na zmluvu o pôžičke, jej podmienky, náležitosti a právne dôsledky.
Zmluva o pôžičke je právny vzťah, ktorý vzniká medzi veriteľom (osoba, ktorá finančné prostriedky požičiava) a dlžníkom (osoba, ktorá si finančné prostriedky požičiava). Hlavným cieľom zmluvy je záväzok veriteľa poskytnúť financie dlžníkovi, ktorý sa zaväzuje tieto prostriedky riadne a včas vrátiť. Tento záväzok vrátenia je časovo ohraničený a presne definovaný v zmluve.
Zmluvu o pôžičke upravuje Občiansky zákonník v ustanoveniach § 657 a § 658. Tieto ustanovenia definujú základné náležitosti a podmienky, ktoré musia byť splnené, aby bola zmluva platná.
Občiansky zákonník umožňuje uzatvorenie zmluvy o pôžičke v dvoch formách:
Písomná forma zmluvy o pôžičke je najlepším riešením, pretože umožňuje presné definovanie podmienok, práv a povinností oboch strán. Umožňuje predísť nedorozumeniam a sporom v budúcnosti.
Prečítajte si tiež: Podmienky pre občiansky preukaz Tvrdošín
Kvalitná zmluva o pôžičke by mala obsahovať nasledovné náležitosti:
V praxi je jedným z najväčších problémov preukázanie, že peniaze boli reálne odovzdané dlžníkovi. Ideálne je, ak veriteľ prevedie pôžičku bankovým prevodom, kde do detailu platby uvedie, že sa jedná o pôžičku. Ak je pôžička odovzdaná v hotovosti, je vhodné mať svedka alebo písomné potvrdenie dlžníka o prevzatí sumy.
Pri peňažnej pôžičke je možné dohodnúť úroky, ktoré predstavujú odplatu za poskytnutie pôžičky alebo za užívanie požičanej istiny. Občiansky zákonník ani iné právne predpisy nestanovujú, do akej výšky možno úroky dojednať. Dôležité je, aby dohodnuté úroky neboli v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Pri dojednávaní úrokov je potrebné zohľadniť, že neprimerane vysoké úroky sú považované za odporujúce všeobecne uznávaným pravidlám správania a vzájomným vzťahom medzi ľuďmi a mravným princípom spoločenského poriadku. Takáto dohoda môže byť neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka.
Ak dlžník nevráti pôžičku v dohodnutom termíne, veriteľ má právo vymáhať dlh. Dôležité je postupovať v premlčacej dobe, ktorá je 3 roky od splatnosti pôžičky.
Prečítajte si tiež: Registrácia na úrade práce bez dokladu totožnosti: Čo robiť?
Pôžička sa premlčuje v lehote 3 rokov od jej splatnosti. Ak dátum splatnosti nie je dohodnutý, premlčacia doba začína plynúť od výzvy veriteľa na vrátenie pôžičky.
Poskytnutie pôžičky zamestnávateľom pre svojich zamestnancov za výhodnejších podmienok je jednou zo zamestnaneckých výhod. Tento zmluvný vzťah upravuje Občiansky zákonník v § 657 a § 658. Ak je dohodnutá peňažná pôžička, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ (zamestnávateľ) dlžníkovi (zamestnancovi) peniaze. Občiansky zákonník na vznik zmluvy vyžaduje reálne odovzdanie peňazí veriteľom dlžníkovi. Dlžník sa zaväzuje vrátiť požičanú sumu peňazí veriteľovi po uplynutí dohodnutej doby. Pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky ako odplatu za poskytnutie pôžičky, resp. ako odplatu (odmenu) za užívanie požičanej istiny. Občiansky zákonník ani iné právne predpisy výslovne nestanovujú, do akej výšky možno pri peňažnej pôžičke dojednať úroky. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka dohodnuté úroky nesmú byť v rozpore s dobrými mravmi. Výška úrokov sa spravidla určuje percentom zo sumy požičaných prostriedkov. Ak z obsahu zmluvy nevyplýva niečo iné, týka sa sadzba úrokov ročného obdobia. Zmluva o pôžičke nemá predpísanú písomnú formu, v záujme právnej istoty sa však odporúča písomná forma.
Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov upravuje problematiku pôžičiek u fyzických osôb v § 3 zákona. Pôžička nie je predmetom dane, ak je zamestnanec povinný ju vrátiť. Ak však zamestnávateľ poskytne zamestnancovi nenávratnú pôžičku alebo mu odpustí splácanie, ide o dar v súvislosti s výkonom závislej činnosti, ktorý je predmetom dane.
Zamestnanecká výhoda spočíva v poskytnutí bezúročnej pôžičky, resp. Predmetom dane je zvýhodnenie zamestnanca plynúce z úroku z poskytnutej pôžičky, ktorý nie je povinný zamestnanec uhradiť (bezúročná pôžička), alebo z rozdielu z nižšieho úroku, ako je úrok používaný v mieste a čase poskytnutia pôžičky obdobného charakteru, a to bez ohľadu na zdroj poskytnutia pôžičky. Ak finančné prostriedky požičia zamestnávateľ svojmu zamestnancovi za nižšiu ako bežne používanú cenu, ide o dar zamestnávateľa v súvislosti s výkonom závislej činnosti.
Pôžička od úžerníka môže znieť ako dobré riešenie náhlej potreby financií, ale opak je pravdou. Úžera je s ľudstvom od doby, kedy si ľudia začali navzájom požičiavať peniaze. Vždy sa totiž nájde niekto, kto využije tieseň druhého. To je aj základom právneho výkladu úžery v zákone č. 40/1964 Z. z. Občiansky zákonník v § 39a nasledovne: „Neplatný je právny úkon urobený fyzickou osobou nepodnikateľom, pri ktorom niekto zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie, dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a dá sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné plnenie v hrubom nepomere.“
Prečítajte si tiež: ZŤP: Poplatky a benefity
Ak si jeden z manželov požičiava od inej osoby peniaze a v zmluve o pôžičke vystupuje ako dlžník, je zo zmluvy v pôžičke zaviazaný a oprávnený len ten z manželov, ktorý ju ako dlžník uzavrel. Samotný záväzok jedného z manželov sa tak netransformuje na spoločný záväzok obidvoch manželov vo vzťahu k veriteľovi.