Podmienky uplatnenia poistky počas PN: Komplexný sprievodca

Dočasná pracovná neschopnosť (PN) je situácia, kedy zamestnanec nemôže vykonávať svoju prácu z dôvodu choroby alebo úrazu. V takomto prípade má zamestnanec, za predpokladu splnenia určitých podmienok, nárok na finančnú kompenzáciu, ktorá mu pomáha preklenúť obdobie straty príjmu. Táto kompenzácia prichádza vo forme náhrady príjmu od zamestnávateľa a nemocenskej dávky od Sociálnej poisťovne. Okrem toho, existuje komerčné poistenie práceneschopnosti, ktoré môže poskytnúť dodatočnú finančnú podporu. Tento článok sa zameriava na podmienky uplatnenia poistky počas PN, s dôrazom na komerčné poistenie a jeho špecifiká pre zamestnancov a živnostníkov.

Elektronická práceneschopnosť (ePN)

Zamestnanca uznáva za práceneschopného ošetrujúci lekár, ktorý PN potvrdí vytvorením elektronického záznamu o dočasnej pracovnej neschopnosti v elektronickej zdravotnej knižke v systéme ezdravie. Elektronická práceneschopnosť (ePN) v plnom rozsahu nahrádza predchádzajúce 5-dielne papierové potvrdenie, ktoré sa od 1. januára 2024 už nepoužíva. Zaevidovaná ePN sa automatizovane prenesie do systému elektronických služieb Sociálnej poisťovne, kde si ju môže zamestnávateľ pozrieť. Samotné vystavenie ePN lekárom je automaticky považované za žiadosť o dávku, ktorú posúdi a vybaví Sociálna poisťovňa. Vystavovanie ePN je pre oprávnených lekárov povinné od 1. januára 2024.

Medzi týchto lekárov patria:

• Všeobecní lekári
• Dorastoví lekári
• Ambulantní lekári - špecialisti
• Nemocniční lekári - špecialisti

Náhrada príjmu a nemocenské

Počas dočasnej PN poberá zamestnanec náhradu príjmu a nemocenské dávky. Náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti je vyplácaná zamestnávateľom od 1. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti najviac do 10. dňa. Nemocenská dávka je vyplácaná Sociálnou poisťovňou od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti najviac do 52. týždňa. Výška náhrady príjmu počas dočasnej PN je nasledovná:

• 1. - 3. deň (vrátane): 25 % denného vymeriavacieho základu (DVZ)
• 2. - 10. deň: 55 % denného vymeriavacieho základu (DVZ)

Je však možné, že kolektívnou zmluvou je dohodnuté inak (napr. nárok na 75 % náhrady príjmu už od prvého dňa trvania PN). Celková suma náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti sa zaokrúhľuje na eurocenty nahor.

Prečítajte si tiež: Sprievodca pre domovy dôchodcov

Od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti má zamestnanec nárok na nemocenskú dávku, ktorej výška je 55 % denného vymeriavacieho základu. Celková suma nemocenskej dávky sa zaokrúhľuje na 10 eurocentov nahor. Nemocenská dávka sa primárne vypláca na bankový účet alebo v hotovosti na adresu, ktoré zamestnanec pri vzniku prvej ePN oznámil Sociálnej poisťovni. Ak tak neurobil, tak sa vyplatí na bankový účet, na ktorý mu zamestnávateľ vypláca mzdu.

Denný vymeriavací základ (DVZ)

Denný vymeriavací základ (DVZ) sa používa na výpočet výšky náhrady príjmu a nemocenskej dávky. Počíta sa ako:

Súčet vymeriavacích základov na platenie poistného na nemocenské poistenie dosiahnutých v rozhodujúcom období / počet dní rozhodujúceho obdobia

Rozhodujúce obdobie je obdobie, z ktorého sa zisťujú príjmy pre výpočet denného vymeriavacieho základu. Ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite najmenej od 1. januára predchádzajúceho kalendárneho roka: Rozhodujúce obdobie je kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikla dočasná PN (1. január až 31. december).

Ak nemocenské poistenie trvalo kratšie ako od 1. januára predchádzajúceho kalendárneho roka, rozhodujúce obdobie je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho roka predchádzajúceho kalendárnemu roku, v ktorom vznikla dočasná PN. Ak nemocenské poistenie vzniklo v kalendárnom roku, v ktorom vznikla dočasná PN, rozhodujúce obdobie je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do dňa predchádzajúceho dňu, v ktorom vznikla dočasná PN.

Prečítajte si tiež: Výplata sirotského dôchodku

Maximálny denný vymeriavací základ (MDVZ) platný v roku 2024 je 85,7142 eura. Vypočíta sa z 24-násobku priemernej mesačnej mzdy za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie náhrady príjmu alebo nemocenského. Pre určenie výšky náhrady príjmu, resp. nemocenskej dávky v roku 2025 sa bude vychádzať z priemernej mesačnej mzdy za rok 2023, ktorú zverejňuje Štatistický úrad SR.

Podmienky nároku na nemocenské

Zamestnanec

• Aktívne nemocenské poistenie: Zamestnanec musí mať počas PN aktívne nemocenské poistenie.
• Dĺžka trvania poistenia: U všetkých poistencov je závislé od dĺžky trvania nemocenského poistenia (či trvalo celý predchádzajúci kalendárny rok alebo či vzniklo v priebehu predchádzajúceho kalendárneho roka) a u zamestnanca aj od dĺžky obdobia platenia poistného od vzniku nemocenské poistenia do dňa vzniku dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky.
• Nemocenské poistenie zamestnanca trvá nepretržite najmenej od 1. januára predchádzajúceho kalendárneho roka (1. január až 31. december).
• Nepretržité trvanie nemocenského poistenia od 1. januára predchádzajúceho kalendárneho roka.
• Rozhodujúce obdobie sa posúdi podľa bodov 2., 3. a 4.
• Predchádzajúci kalendárny rok (1. január až 31. december).

Samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO)

• Povinne nemocensky poistená SZČO: Nárok na nemocenské vzniká od 1. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti.
• Podmienka zaplatenia poistného: Podmienkou nároku je zaplatenie poistného na nemocenské poistenie riadne a včas.
• Dĺžka trvania poistenia:
• Nemocenské poistenie PNP SZČO trvá nepretržite najmenej od 1. januára predchádzajúceho kalendárneho roka (1. január až 31. december).
• Nepretržité trvanie nemocenského poistenia od 1. januára predchádzajúceho kalendárneho roka.
• Rozhodujúce obdobie sa posúdi podľa bodov 2., 3. a 4.

Dobrovoľne nemocensky poistená osoba

• Nárok na nemocenské: Vzniká od 1. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti.
• Podmienka zaplatenia poistného: Podmienkou nároku je zaplatenie poistného na nemocenské poistenie riadne a včas.
• Dĺžka trvania poistenia:
• Nemocenské poistenie DNPO trvá nepretržite najmenej od 1. januára predchádzajúceho kalendárneho roka (1.január až 31. december).
• Nepretržité trvanie nemocenského poistenia od 1. januára predchádzajúceho kalendárneho roka.
• Rozhodujúce obdobie sa posúdi podľa bodov 2., 3. a 4.

Osoby bez nároku na náhradu príjmu a nemocenské

Podľa prvej podmienky nevznikne nikdy nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti a na nemocenské študentovi pracujúcemu na základe dohody o brigádnickej práci študentov a dôchodcovi (starobný, predčasný starobný, invalidný dôchodca, výsluhový dôchodca po dovŕšení dôchodkového veku a invalidný výsluhový dôchodca) pracujúcemu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti.

Ochranná lehota

V prípade, ak zamestnanec ukončí pracovný pomer so zamestnávateľom a stane sa dočasne práceneschopným v období do 7 dní po ukončení pracovného pomeru, dostáva sa do tzv. ochrannej lehoty. Ochranná lehota je doba, kedy sa zamestnanec po skončení pracovného pomeru stane dočasne práceneschopným a má nárok na nemocenské dávky. Dĺžka ochrannej lehoty trvá sedem dní po skončení nemocenského poistenia (t.j. 7 dní po ukončení prac. pomeru), alebo osem mesiacov, ak je zamestnankyňa tehotná a nemocenské poistenie jej zaniklo v období tehotenstva (napr. ukončenie pracovného pomeru uzavretého na dobu určitú). Zároveň platí, že ochranná lehota trvá toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie.

Práva a povinnosti počas PN

Ako poistenec máte práva, ale aj povinnosti počas svojej práceneschopnosti.

Povinnosti počas PN

• Dodržiavanie liečebného režimu: Je dôležité dodržiavať liečebný režim určený lekárom. Ak to povaha choroby umožňuje, ošetrujúci lekár môže dočasne práceneschopnej osobe povoliť vychádzky, ktoré súčasne časovo vymedzí s prihliadnutím na charakter choroby.
• Oznamovacia povinnosť:
  • Kontaktovať telefonicky zamestnávateľa, že mu bola vystavená ePN.
  • Oznámiť príslušnej pobočke ukončenie dočasnej pracovnej neschopnosti do troch dní odo dňa skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, ak dočasná pracovná neschopnosť trvala viac ako desať dní (telefonicky, faxom, elektronickou poštou, písomne, zaslaním IV. dielu Potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti).
• Ak sa rozhodnete zmeniť miesto svojho pobytu, túto zmenu odporúčame konzultovať s ošetrujúcim lekárom, aby posúdil, či vzhľadom na zdravotný stav môžete cestovať. Následne je potrebné novú adresu bezodkladne písomne oznámiť Sociálnej poisťovni.

Kontrola počas PN

Sociálna poisťovňa má právo vykonávať kontroly dodržiavania liečebného režimu. Kontrola môže byť vykonaná aj počas dní pracovného pokoja a to v akomkoľvek čase, aj vo večerných hodinách, okrem času, ktorý máte určený na vychádzky. Zamestnanec, ktorý vykonáva kontrolu, je povinný sa preukázať oprávnením na vykonanie kontroly.

Prečítajte si tiež: Pravidlá dobrovoľných príspevkov

V prípade, ak vás počas kontroly dodržiavania liečebného režimu nezastihne na adrese, ktorú ste uviedli, zanechá vám v schránke písomné oznámenie o vykonaní kontroly. Je potrebné, aby ste najneskôr do troch pracovných dní kontaktovali príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne v mieste bydliska a podali vysvetlenie.

Pacient, ktorý nepodá vysvetlenie, kde sa nachádzal v čase kontroly, nemá nárok na výplatu nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom. Zároveň vám Sociálna poisťovňa za porušenie povinností dočasne práceneschopného poistenca (napr. nezdržiavanie sa na určenej adrese) môže v zmysle § 239 zákona o sociálnom poistení uložiť pokutu až do výšky 16 596,96 eura.

Ako požiadať o náhradu príjmu a nemocenské

Váš lekár vám vystaví PN elektronicky (ePN), v Sociálnej poisťovni nemusíte podávať osobitnú žiadosť o nemocenskú dávku. Samotné vystavenie ePN lekárom je automaticky považované za žiadosť o dávku, ktorú posúdi a vybaví Sociálna poisťovňa. Zamestnávateľovi oznamuje údaje o vašej ePN Sociálna poisťovňa cez eSlužby, ku ktorým má každý zamestnávateľ prístup. V časti ePN si váš zamestnávateľ nájde všetky potrebné údaje o vás, aby vám mohol vyplatiť náhradu príjmu počas vašej dočasnej PN.

Čo robiť v prípade ePN?

• Skontrolovať si údaje v eSlužbách Sociálnej poisťovne: Prihlásiť sa do svojho konta na stránke Sociálnej poisťovne, v záložke „ePN“.
• Oznámiť potrebné údaje Sociálnej poisťovni:
  • Číslo účtu zamestnanca, na ktorý mu vypláca mzdu, resp. oznámiť, že je mzda vyplácaná v hotovosti.
  • Poskytnúť údaj o poslednom dni výkonu práce zamestnanca pred vznikom dočasnej PN.
  • Obdobie, za ktoré má zamestnanec nárok na náhradu príjmu a či táto náhrada bola alebo nebola vyplatená (oznamuje sa, ak ide o pracovný úraz alebo chorobu z povolania).
• Zamestnávateľ: Uvedené údaje nahlasuje zamestnávateľ čo najskôr, ak predpokladá, že dočasná PN zamestnanca môže trvať viac ako 10 dní.
• Sledovanie ePN: Sledovať ePN svojich zamestnancov aj prostredníctvom mzdového softvéru.

Ak lekár nevystavuje ePN

Môže sa však stať, že váš lekár neponúka možnosť ePN a v tom prípade vám potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti vydá na päťdielnom papierovom tlačive. Ak je PN vystavená na papierovom tlačive, zamestnanec bezodkladne odovzdáva zamestnávateľovi diel II (červený) a diel IIa (čierny). Obe tlačivá musia byť zo zadnej strany podpísané, na červené tlačivo je potrebné uviesť spôsob výplaty náhrady príjmu - na účet, alebo na adresu. Zelený diel si zamestnanec ponecháva u seba pre prípad kontroly dodržiavania liečebného režimu a po ukončení PN ho odovzdá svojmu lekárovi, ktorý mu odovzdá diel IV. Ten následne zamestnanec odovzdá svojmu zamestnávateľovi po ukončení PN.

Nemocenské počas PN v zahraničí

Ak poistencovi vznikla dočasná pracovná neschopnosť na území iného členského štátu EÚ, Švajčiarska, Nórskeho kráľovstva, Islandskej republiky, Lichtenštajnského kniežatstva, Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska (ďalej „štát EÚ“) alebo na území štátu, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú zmluvu o sociálnom zabezpečení (ďalej „zmluvný štát“ - Zmluvy o sociálnom zabezpečení uzatvorené Slovenskou republikou), pričom predmetom tejto zmluvy sú i nemocenské dávky (napr. Ukrajina), nárok na nemocenské si poistenec uplatňuje priamo v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne prostredníctvom potvrdenia ošetrujúceho lekára vystaveného v štáte EÚ alebo v zmluvnom štáte, v ktorom bola uznaná dočasná pracovná neschopnosť.

Musí ísť o potvrdenie, ktoré i v štáte jeho vystavenia slúži na účely uplatnenia nároku na peňažnú dávku v chorobe. Ak ošetrujúci lekár v štáte EÚ, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť, nevydáva potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, je potrebné o vystavenie potvrdenia požiadať príslušnú inštitúciu štátu, na ktorého území vznikla dočasná pracovná neschopnosť; táto inštitúcia bezodkladne zabezpečí lekárske posúdenie práceneschopnosti a vystavenie potvrdenia, spravidla na dokumente SED S055.

K žiadosti o nemocenské je potrebné priložiť:

• žiadosťou o nemocenské (ak dočasná pracovná neschopnosť vznikne v dôsledku úrazu, povinnosť predložiť k potvrdeniu tlačivo Hlásenie úrazu vyplnené poistencom);. Hlásenie úrazu je potrebné vyplniť aj v prípade, ak je vystavená ePN.
• predložením Preukazu o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti, ktorý vystaví ku koncu kalendárneho mesiaca lekár - je potrebné doručiť ho do pobočky Sociálnej poisťovne včas, najlepšie do 5.

Výpočet nemocenského

Výška nemocenského sa určuje z denného vymeriavacieho základu (DVZ) alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (PDVZ). Pri výpočte dávky sa určí rozhodujúce obdobie, t. j. obdobie, z ktorého sa zisťuje DVZ. Výška nemocenského pri zamestnancovi predstavuje 55% DVZ alebo PDVZ. Od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti (od 1. do 10. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti má zamestnanec nárok na náhradu príjmu od zamestnávateľa). Nemocenské v ostatných prípadoch, tzn. (SZČO, DNPO, fyzická osoba v ochrannej lehote a zamestnanec, ktorému zanikne pracovný pomer počas prvých desiatich dní dočasnej pracovnej neschopnosti), je od 1. do 3. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 25 % DVZ alebo PDVZ a od 4. dňa 55 % DVZ alebo PDVZ.

Zánik nároku a premlčanie

Nárok na výplatu dávky alebo jej časti sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, za ktorý dávka alebo jej časť patrili.

Dávka sa odoberie, ak si poistenec napr. si nesplnil povinnosť uloženú zákonom (napr. prijímal dávku alebo jej časť, hoci vedel alebo mal z okolností predpokladať, že sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume ako mu patrila (napr. vedome spôsobil, že dávka alebo jej časť sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume ako mu patrila (napr. rozhodujúce na nárok na dávku, nárok na jej výplatu alebo jej sumu, a v dôsledku toho Sociálna poisťovňa poskytla dávku neprávom alebo vo vyššej sume ako mala byť vyplatená, táto osoba je povinná nahradiť neprávom vyplatené sumy.

Dokumenty potrebné k žiadosti o nemocenské zo zahraničia

K žiadosti o nemocenské je potrebné priložiť:

• žiadosťou o nemocenské (ak dočasná pracovná neschopnosť vznikne v dôsledku úrazu, povinnosť predložiť k potvrdeniu tlačivo Hlásenie úrazu vyplnené poistencom);. Hlásenie úrazu je potrebné vyplniť aj v prípade, ak je vystavená ePN.
• predložením Preukazu o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti, ktorý vystaví ku koncu kalendárneho mesiaca lekár - je potrebné doručiť ho do pobočky Sociálnej poisťovne včas, najlepšie do 5.
• predložením IV. iným dokladom, ktorý ovplyvňuje nárok na nemocenské a jeho sumu (napr. oznámiť príslušnej pobočke ukončenie dočasnej pracovnej neschopnosti do troch dní odo dňa skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, ak dočasná pracovná neschopnosť trvala viac ako desať dní (telefonicky, faxom, elektronickou poštou, písomne, zaslaním IV.

Proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne je možné podať odvolanie okrem prípadov, keď je podanie odvolania zákonom výslovne vylúčené.

Komerčné poistenie práceneschopnosti

Komerčné poistenie práceneschopnosti by malo kryť prípady, keď živnostník nemôže vykonávať svoju prácu z dôvodu úrazu alebo choroby. Dojednať si poistenie môže zamestnanec aj živnostník. Rozdiel je iba v dokladaní výšky príjmu, od čoho sa odvíja denná dávka.

Dôležité podmienky uplatnenia nároku

Medzi najdôležitejšie podmienky uplatnenia nároku patria uplynutie čakacej a karenčnej doby. Čakacia doba je obdobie, ktoré musí uplynúť od uzatvorenia poistenia po vznik péenky. Karenčná doba je minimálna doba trvania pracovnej neschopnosti.

V Allianz - Slovenskej poisťovni je čakacia doba z dôvodu choroby dva mesiace. Pre pracovnú neschopnosť z dôvodu úrazu sa žiadna čakacia doba neuplatňuje. Karenčná doba je stanovená na 29 resp. 60 dní s plnením od 1. dňa spätne alebo od 29. dňa následne. Poistné sumy sa líšia v závislosti od výšky hrubého príjmu a výšky zvoleného poistného krytia.

Union poisťovňa v súčasnosti ponúka poistenie dočasnej práceneschopnosti v štyroch produktoch. Pri klasickom poistení péenky v životnom poistení je čakacia lehota pri chorobe 60 dní, pri úraze sa neuplatňuje. PN musí trvať nepretržite minimálne 15 kalendárnych dní. Denná dávka je na minimálnej úrovni štyri eurá za deň, maximálne 16 eur. Z jednej poistnej udalosti sa vypláca maximálne 365 dní. V rámci produktu poistenia schopnosti splácať spotrebiteľský úver je čakacia doba 30 dní, toľko musí trvať aj péenka. Poistná suma je vo výške splátky úveru, maximálne 12 splátok z jednej poistnej udalosti. V rámci produktu s krytím hypotéky sú podmienky rovnaké, no PN musí trvať 60 dní. Štvrtý produkt kryje výdavky a neuplatňuje sa pri ňom čakacia doba, ale péenka musí trvať 60 dní.

Živnostník si môže v poisťovni Generali dojednať poistenie PN s poistnou dobou dva roky a s možnosťou predĺženia na ďalšie poistné obdobie. Dĺžka čakacej doby je stanovená na tri mesiace. Výška dennej dávky sa odvíja od výšky príjmu klienta a tento príjem sa zisťuje pri dojednávaní poistnej zmluvy. Do úvahy sa berie 50 percent príjmov z podnikania.

V poisťovni Wüstenrot si živnostník môže vybrať dennú dávku s karenčnou dobou 28 dní a s plnením od 1. dňa, alebo od 29. dňa. Na výber je aj denná dávka s karenčnou dobou 60 dní a s plnením od 1. dňa. Pri vstupe do poistenia sa nevyžaduje potvrdenie o príjme klienta. Výška poistnej sumy dennej dávky za PN sa odvíja od celkovej výšky ročného poistného za celú poistnú zmluvu. Naraz môže mať klient uzatvorené dve varianty poistenia PN, zvoliť si môže poistnú sumu od päť eur za deň až po maximálnu kumulatívnu poistnú sumu 25 eur za deň. Čakacia doba pre PN z dôvodu úrazu sa neuplatňuje. Pre ochorenia je stanovená čakacia doba dva mesiace, no pre niektoré diagnózy je dlhšia.

Poistenie PN a živnostníci

Živnostníci už majú menší výber pri poistení nezamestnanosti. V princípe totiž slúži na podporu zamestnaných klientov v prípade straty zamestnania z dôvodu prepustenia alebo iných nepredvídaných okolností. Dôležité podmienky zahŕňajú obvykle čakaciu dobu a karenčnú dobu, ktoré sú potrebné pred uplatnením nároku na plnenie. Poisťovne sa tak zabezpečujú proti tomu, aby klient nebol informovaný o prepustení pred uzavretím poistenia.

Generali napríklad poistenie pre prípad nezamestnanosti z dôvodu ukončenia prevádzkovania živnosti neposkytuje ako samostatný produkt, ale je súčasťou balíkov poistenia schopnosti splácať hypotéku či spotrebný úver. Poistenie je možné dojednať u vybraných bankových partnerov, s ktorými poisťovňa spolupracuje. Živnostníci môžu využiť poistenie v situácii, keď musia z vážnych dôvodov ukončiť činnosť podnikania. Ide napríklad o zlý zdravotný stav či zmenu legislatívy. V tomto prípade je poistné plnenie vyplácané vo výške splátky úveru, ku ktorému je poistenie dojednané.

Živnostník si môže nezamestnanosť poistiť v Sociálnej poisťovni. Sám si pritom vyberá výšku vymeriavacieho základu, z ktorého bude platiť odvody. Z rovnakého vymeriavacieho základu sa mu v budúcnosti bude počítať aj dávka v nezamestnanosti. Nemusí sa pritom zhodovať s vymeriavacím základom, z ktorého už platí povinné odvody. Podmienkou je, že bude v rozmedzí medzi minimálnym a maximálnym vymeriavacím základom. Nikomu sa ale neoplatí platiť si poistenie v nezamestnanosti z maximálneho vymeriavacieho základu. Dávka v nezamestnanosti sa totiž počíta najviac z dvojnásobku priemernej mzdy. Ak bude niekto platiť viac, nebude to už mať vplyv na výšku dávky v nezamestnanosti. V súčasnosti sa dávka v nezamestnanosti počíta najviac zo sumy 2 860 eur.

Špecifické podmienky komerčného poistenia PN

1. Minimálna doba liečenia (karenčná doba): Klient si pri nastavení poistky volí pre poistenie PN tzv. minimálnu dobu liečenia (inak nazývanú aj tzv. karenčnú dobu), ktorá môže byť v niektorých poistných zmluvách až 60 dní, ale môže byť aj 15 dní. Minimálna doba liečenia je minimálne časové obdobie, ktoré musí liečenie počas PN prekročiť, tak aby mohlo dôjsť k plneniu. Niektoré poisťovne obdobie tzv. karenčnej doby nepreplácajú resp. jej preplácanie je voliteľnou zložkou poistenie PN. Poisťovňa v takom prípade začne plniť z poistenia PN až odo dňa, ktorým bola karenčná doba prekročená. Na trhu sú ale aj také produkty poisťovní, kde sa po prekročení karenčnej doby plní z poistenia PN spätne od prvého dňa. Preto, zvoľte si pri poistení PN takú karenčnú dobu (minimálnu dobu liečenia) ktorá vám finančne vyhovuje.
2. Hlásenie PN: Pre poistenie PN platí, že vo väčšine poisťovní musíte nahlásiť, že ste na PN do určitého termínu ešte počas trvania PN, respektíve v prvých dňoch PN-ky. V niektorých poisťovniach treba nahlasovať, že ste na PN pravidelne počas celého jej trvania a nielen na začiatku PN-ky (napr. v Generali).
3. Výška poistnej sumy: Poistenie PN by sa malo v takom prípade pohybovať niekde okolo sumy 10 eur na deň. Niektoré poisťovne do určitej výšky poistnej sumy príjem klienta neskúmajú. V tomto ťahajú za kratší koniec napr. živnostníci, ktorých oficiálny príjem je veľa krát na úrovni minimálnej mzdy resp. minimálnych odvodov, ale ich reály príjem v podnikaní môže byť oveľa vyšší , nehovoriac o tom že počas PN musia často krát naďalej uhrádzať svoje fixné náklady podnikania ako sú napr. nájomné a pod. V prípade poistenia PN budú mať živnostníci poistné plnenie vo väčšine poisťovní obmedzené práve na výšku oficiálneho príjmu (príjmu z ktorého platí odvody) resp. na ich priemerný mesačný zárobok. Na trhu však existujú aj poistné produkty, kde sa pre nastavenie poistnej sumy PN zohľadňuje ročný obrat, nie odvody SZČO, čo môže znamenať možnosť nastaviť si vyššie poistné krytie. V prípade poistného plnenia sa vo väčšine poisťovní skúma aktuálny príjem kedy k PN došlo, nie príjem z obdobia, kedy bola poistná zmluva uzatvorená.
4. Územné obmedzenie: Poistenie PN je v poisťovniach veľa krát územne obmedzené a tak sa môže stať, že ak začnete pracovať za hranicami nášho štátu, kde budete aj platiť povinné odvody tzn. budete sociálne poistený v zahraničí, toto poistenie sa na vás nebude vzťahovať.
5. Oficiálna pracovná činnosť: Poistenie PN je viazané na oficiálnu pracovnú činnosť poisteného, ktorá sa môže počas trvania poistnej zmluvy meniť a tak sa aj môže zmeniť možnosť plnenia resp. neplnenia z poistenia PN. Jednoducho povedané na plnenie z poistenia PN máte nárok iba vtedy ak máte nejaký oficiálny pracovný príjem. Poistenie PN napriek tomu, že si môžete toto poistné krytie hradiť vo svojej poistnej zmluve, nebude platiť, ak sa stanete nepracujúcim študentom, ženou na materskej dovolenke, nezamestnaným a pod. Dokladom plnenia v prípde PN z komerčnej poisťovne je kópia záznamu, ktorý vypisuje lekár pre nárokovanie PN zo sociálnej poisťovne. Preto počas trvania materskej, alebo počas nezamestnanosti to môže vyzerať tak, že nemá zmysel platiť si poistenie PN a môžete poisťovňu požiadať o jeho vyňatie z vašej poistnej zmluvy. Dokonca niektoré poisťovne majú v poistných podminekach napísané , že poistenie PN zanika napr. po 3 mesiacoch nezamestnanosti a pod.

tags: #podmienky #uplatnenia #poistky #pocas #PN