
Tento článok sa zaoberá problematikou odstúpenia od zmluvy, zmluvnej pokuty a ich vzájomným vzťahom v kontexte slovenského Občianskeho zákonníka a Obchodného zákonníka. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o týchto právnych inštitútoch a ich praktickom uplatňovaní.
Zmluvy sú základom obchodných a občianskoprávnych vzťahov. Avšak, nie vždy sa zmluvné strany držia dohodnutých podmienok, čo môže viesť k porušeniu zmluvy. V takýchto prípadoch prichádzajú do úvahy rôzne právne nástroje na ochranu práv poškodenej strany, ako napríklad odstúpenie od zmluvy a uplatnenie zmluvnej pokuty.
Odstúpenie od zmluvy je jednostranný právny úkon, ktorým sa zrušuje zmluvný vzťah medzi zmluvnými stranami. Podľa § 344 Obchodného zákonníka, od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento alebo iný zákon.
Dôvody na odstúpenie od zmluvy môžu byť rôzne a možno ich rozdeliť do dvoch základných kategórií:
Právne účinky odstúpenia od zmluvy sa líšia v závislosti od toho, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah.
Prečítajte si tiež: Viac o náhrade škody a odstúpení
Nezaplatenie preddavku na cenu za dielo možno považovať za porušenie zmluvnej povinnosti jednej zmluvnej strany, čo zakladá právo druhej zmluvnej strany odstúpiť od zmluvy podľa § 345 Obchodného zákonníka, s následným uplatnením nároku na náhradu škody podľa § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka. Preddavok na cenu za dielo sa považuje za čiastočné plnenie zo strany objednávateľa, zaplatiť cenu za vykonané dielo.
Zmluvná pokuta je dohodou určená peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť. Zmluvná pokuta je upravená v § 544 a nasl. Občianskeho zákonníka a v § 300 a nasl. Obchodného zákonníka.
Zmluvná pokuta plní niekoľko funkcií:
Aby bola zmluvná pokuta platná, musia byť splnené nasledovné podmienky:
V zásade platí, že veriteľ nemôže požadovať od dlžníka súčasne zaplatenie zmluvnej pokuty a náhradu škody, ktorá mu vznikla porušením zmluvných povinností. Zmluvná pokuta totiž slúži ako paušalizovaná náhrada škody. Ak však škoda presahuje výšku zmluvnej pokuty, veriteľ sa môže domáhať náhrady škody presahujúcej zmluvnú pokutu, ak to bolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté.
Prečítajte si tiež: Odstúpenie od kúpnej zmluvy autoúveru
Ak je zmluvná pokuta neprimerane vysoká, súd ju môže znížiť (moderovať). Pri posudzovaní primeranosti zmluvnej pokuty súd prihliada na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti.
Nárok na zaplatenie úroku z omeškania vzniká aj v prípade, ak bola dohodnutá zmluvná pokuta.
Existuje právna prax, že nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty za odstúpenie od zmluvy súd neprizná. Je to preto, že zmluvná pokuta sa udeľuje za porušenie povinnosti; odstúpenie od zmluvy však nie je porušením povinnosti, ale výkonom práva. Nie je možné dohodnúť pokutu za to, že niekto koná to, na čo ho oprávňuje zákon. Navyše, odstúpením od zmluvy zmluva zaniká od začiatku (pozerá sa na ňu ako keby nikdy neexistovala) a nikto sa nemôže domáhať splnenia povinnosti z neúčinnej, resp. neexistujúcej zmluvy. Aj v prípade, ak od zmluvy odstúpite vy kvôli neférovému alebo nenáležitému konaniu druhej strany, nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vám nevznikne. Odstúpenie od zmluvy nemožno ani zakázať, pretože existujú zákonné dôvody, pre ktoré je možnosť odstúpenia od zmluvy vždy daná bez ohľadu na dohodu účastníkov. Hoci mnohí právnici s uvedenou nemožnosťou vyúčtovania zmluvnej pokuty nesúhlasia a ani línia súdnych rozhodnutí nie je úplne jednotná, použitím takéhoto ustanovenia riskujete dlhodobý súdny spor.
Ak však najprv vznikne povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu a zmluva sa zruší až potom (jedna strana od nej odstúpi), právo na zaplatenie zmluvnej pokuty stále zostáva v platnosti. Neviažte zmluvnú pokutu na odstúpenie od zmluvy, ani na splnenie inej podmienky- vždy ju viažte na len nesplnenie povinnosti.
Mnohé zmluvy obsahujú vo svojom texte sankcie za porušenie povinnosti, často sa však stáva, že sú tieto ustanovenia z právneho hľadiska formulované nesprávne, čo môže spôsobiť, že poškodená strana v prípade súdneho konania nebude mať taký úspech, ako by mohla mať. V prípade súdneho sporu totiž len dobre postavená zmluva môže poskytnúť požadovanú ochranu.
Prečítajte si tiež: Odstúpenie od zmluvy a reklamácia
Mnohí podnikatelia majú v zmluve pre prípad porušenia zmluvy dohodnutú zmluvnú pokutu - avšak nesprávnym spôsobom. Podľa ustanovení občianskeho a obchodného práva, ak dôjde k porušeniu zmluvy jednou zo strán zmluvy, druhá strana sa môže domáhať zaplatenia zmluvnej pokuty (zaplatenia sa môže domáhať aj v prípade, že škoda nebola spôsobená - stačí porušenie zmluvy). Ak však porušením zmluvy došlo ku vzniku škody, podnikateľ, ktorý škodu utrpel, má nárok na náhradu škody len do výšky zmluvnej pokuty. Ako je zrejmé, pri spôsobení vyššej škody bude takéto ustanovenie viac na škodu ako na úžitok. Ak bola v zmluve dohodnutá pokuta 1 000 eur a podnikateľ utrpel konaním svojho obchodného partnera škodu 1 300 eur, súd mu prizná len 1 000 eur, ktoré boli dohodnuté ako zmluvná pokuta. Uvedenému nepriaznivému následku sa možno vyhnúť tým, že ku ustanoveniam o zmluvnej pokute sa uvedie nasledovné: „Uplatnením zmluvnej pokuty nie je dotknuté právo na náhradu škody.“ V tomto prípade vznikne nárok na náhradu celej škody plus nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Znamená to, že vyššie uvedený podnikateľ bude mať nárok na 1 300 eur ako náhradu škody + 1 000 eur ako zmluvnú pokutu za porušenie povinnosti.
Upozorňujeme ešte, že tým, že vznikne povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu sa zmluva medzi stranami nezrušuje, ale trvá naďalej.
V zmluvách, ktoré písali neprávnici sa často objavujú aj pojmy, ktoré sú z právneho hľadiska nejasné. Často sa v zmluvách vyskytujú najmä výrazy „penále“, „zmluvné penále“, „platba za porušenie povinnosti“, „sankcia“, „sankčný poplatok“ a podobne. Nejde o zákonné pojmy (resp. ide o pojmy, ktoré majú v právnych predpisoch odlišný význam). Používaním výrazov s jasným právnym významom si ušetríte množstvo problémov. Používajte jednoznačné pojmy. Pre prípad nesplnenia povinnosti druhej strany si dohodnite zmluvnú pokutu, nikdy nie penále ani ďalšie právne nejasné sankcie. Tak budú účastníci zmluvy a hlavne súd vždy vedieť, o aký inštitút sa jedná.
Čo sa týka úrokov z omeškania, v zmluve ich netreba dohodnúť, právo na ne vzniká automaticky, ak pohľadávka nebola splatená načas. Nárok na zaplatenie úroku z omeškania vzniká aj v prípade, ak bola dohodnutá zmluvná pokuta. Ak sa však zmluvné strany (podnikatelia) dohodnú, výšku úroku z omeškania možno meniť; bežnou praxou je úrok z omeškania vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania, čo predstavuje 18,25 % ročne. Takáto výška úroku z omeškania je súdmi všeobecne akceptovaná. Ak je dlžníkom spotrebiteľ, úroky z omeškania nemožno meniť ani dohodou.
Pre úroky z omeškania aj pre zmluvnú pokutu platí, že ak sú bezdôvodne príliš vysoké, súd ich môže znížiť alebo ako nekalú obchodnú podmienku vyhlásiť za neplatné. Na každú zmluvu sa pritom treba pozerať individuálne v závislosti od podmienok, za ktorých bola uzatvorená. Pritom platí, že čím je vyššie riziko pre veriteľa, tým vyšší úrok z omeškania alebo zmluvnú pokutu možno dohodnúť. Hoci sa to môže zdať na prvý pohľad neférové, súd prizná vyššiu zmluvnú pokutu, ak dlžníkom je spoločnosť, ktorá je vo finančných problémoch. Je to preto, že tým, že veriteľ išiel do vzťahu s nemajetným dlžníkom, vystavil sa väčšiemu riziku, že nedostane zaplatené vôbec - preto potreboval väčšie zabezpečenie.
Je možné a často využívané, aby v zmluve bola dohodnutá zmluvná pokuta aj úrok z omeškania. Najmä v spotrebiteľských zmluvách je síce maximálna výška úroku obmedzená, avšak maximálna výška zmluvnej pokuty nie je nijako regulovaná.
Odstúpenie od zmluvy je jednostranným právnym úkonom. Týmto úkonom realizuje účastník zmluvy svoje právo (nie povinnosť) domôcť sa v dôsledku naplnenia zákonného alebo zmluvného dôvodu zrušenia zmluvy. K odstúpeniu od zmluvy nedochádza preto na základe novej zmluvy uzatvorenej medzi zmluvnými stranami. Pokiaľ Občiansky zákonník v § 48 ods. 1 umožňuje odstúpiť od zmluvy, ak „je to účastníkmi dohodnuté", má sa na mysli nie novouzatvorená dohoda, na základe ktorej by bolo v podstate možné odstúpiť od každej zmluvy, ale taká dohoda prejavená v ustanovení pôvodnej zmluvy, ktorá by stanovovala zmluvný dôvod odstúpenia od tejto zmluvy.
Predpokladom (podmienkou) platnosti a účinnosti hmotnoprávneho úkonu odstúpenia od zmluvy (§ 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka) smerujúceho k právnemu dôsledku podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorým je zrušenie zmluvy, je, že zmluva, ku ktorej sa odstúpenie vzťahuje, nie je absolútne neplatnou; inak je odstúpenie od zmluvy neplatné pre rozpor so zákonom.
Obč. zákonník v § 48 ale ani v žiadnom inom ustanovení neurčuje povinnosť, aby obsahom právneho úkonu odstúpenia od zmluvy bolo aj uvedenie dôvodu odstúpenia (či už zákonného alebo dohodnutého). Prípadné uvedenie dôvodov odstúpenia v písomnom (prípadne aj ústnom) odstúpení od zmluvy neznamená viazanosť týmito dôvodmi. Neexistencia dôvodov odstúpenia uvedených v odstúpení preto nevylučuje platnosť odstúpenia z iných skutočne existujúcich dôvodov.
Na rozdiel od právnej úpravy dôsledkov odstúpenia od zmluvy podľa Občianskeho zákonníka, kde účinným odstúpením sa zrušuje zmluva od začiatku (§ 48 ods. 2) sa odstúpením od zmluvy v obchodných vzťahoch zmluva podľa § 351 ods. 1 Obch. zák. zrušuje a účinky odstúpenia nastávajú až momentom odstúpenia (ex nunc). Plnenie, poskytnuté pred zrušením zmluvy, nie je plnením z neplatnej zmluvy, preto na usporiadanie vzájomných nárokov nemožno použiť právnu úpravu bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasl. Obč. zák.