Práva a povinnosti manželov po zastavení konania o rozvod manželstva

Konanie o rozvod manželstva je emocionálne a právne náročný proces. Tento článok sa zameriava na práva a povinnosti manželov v špecifickej situácii, keď je konanie o rozvod manželstva zastavené.

Konanie o rozvod manželstva v slovenskom práve

Konanie o rozvod manželstva je na Slovensku upravené v Civilnom mimosporovom poriadku (§§ 92 - 100). Dôvodová správa uvádza, že zaradenie tohto konania medzi mimosporové je dané súčasnou hmotnoprávnou úpravou a celkovou zmenou koncepcie konaní nesporového charakteru. CMP má byť vnímané ako súhrn právnych noriem upravujúcich metodológiu procesného postupu pri presadzovaní ochrany osobitných vzťahov, na ochrane ktorých je spoločenský, verejný záujem.

Miestna príslušnosť súdu

Miestne príslušným súdom je súd, v ktorého obvode mali manželia posledné spoločné bydlisko, ak v obvode tohto súdu má bydlisko aspoň jeden z nich. Ak takto príslušnosť súdu nemožno určiť, je príslušný všeobecný súd toho manžela, ktorý návrh nepodal; ak takto príslušnosť súdu nemožno určiť, je príslušný všeobecný súd navrhovateľa. Dôvodová správa preferuje pojem faktické bydlisko z dôvodu vystihnutia reálnejšej väzby medzi príslušným súdom a účastníkom konania.

Začatie konania a účastníci

Konanie sa začína len na návrh jedného z manželov. Účastníkmi konania sú manželia. Súd má povinnosť viesť manželov k odstráneniu príčin rozvratu a usiluje sa o ich zmierenie.

Zastavenie konania o rozvod manželstva

Existuje niekoľko dôvodov, pre ktoré môže byť konanie o rozvod manželstva zastavené.

Prečítajte si tiež: Parkovanie a ZŤP

Späťvzatie návrhu

Navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh na začatie konania späť, a to celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak návrh na rozvod manželstva už bol druhému manželovi doručený, súd bude zisťovať, či s týmto postupom druhý manžel súhlasí. Ak druhý manžel so späťvzatím návrhu nesúhlasí, súd konanie nezastaví. Súhlas druhého manžela sa nevyžaduje len vtedy, ak mu návrh na rozvod manželstva nebol doručený.

Neúčasť na pojednávaní

Novým dôvodom pre zastavenie konania je aj to, že sa navrhovateľ nedostaví na pojednávanie a svoju neúčasť neospravedlní včas a vážnymi dôvodmi, za predpokladu, že druhý z manželov, ktorý sa na pojednávanie dostavil, vyhlási, že na prejednaní veci trvá.

Strata procesnej subjektivity

Ďalším dôvodom na zastavenie konania je skutočnosť, že jeden z manželov stratil procesnú subjektivitu skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo.

Prerušenie konania

Okrem zastavenia smie súd konanie o rozvod manželstva prerušiť, ak to účastníci zhodne navrhnú, s tým, že v konaní na návrh po uplynutí troch mesiacov pokračuje.

Smrť jedného z manželov

Ak jeden z manželov zomrie po tom, ako bol rozsudok vyhlásený, ale ešte nenadobudol právoplatnosť, súd rozhodne jedným uznesením s dvoma výrokmi (o zrušení rozsudku o rozvode a o zastavení konania).

Prečítajte si tiež: Dôvody pre stratu invalidného dôchodku

Práva a povinnosti manželov po zastavení konania

Zastavenie konania o rozvod manželstva má za následok, že manželstvo naďalej trvá a manželia majú voči sebe všetky práva a povinnosti, ktoré im vyplývajú z manželstva.

Trvanie manželstva

Manželstvo trvá naďalej, akoby k podaniu návrhu na rozvod nikdy nedošlo.

Práva a povinnosti

Manželia majú voči sebe naďalej všetky práva a povinnosti, ktoré im vyplývajú zo zákona o rodine. Ide najmä o:

  • Vzájomná úcta a pomoc: Manželia sú povinní si navzájom prejavovať úctu, rešpektovať svoju dôstojnosť a pomáhať si v materiálnej a osobnej oblasti.
  • Spoločné bývanie: Ak sa manželia nedohodnú inak, majú právo spolu bývať.
  • Starostlivosť o deti: Ak majú manželia maloleté deti, majú obaja povinnosť sa o ne starať, vychovávať ich a zabezpečovať ich potreby.
  • Vyživovacia povinnosť: Ak jeden z manželov nie je schopný sa sám živiť, druhý manžel má voči nemu vyživovaciu povinnosť.
  • Správa majetku: Majetok nadobudnutý počas manželstva patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM). Manželia sú povinní spoločne spravovať tento majetok.

Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM)

Zastavenie konania o rozvod manželstva nemá vplyv na existenciu BSM. BSM trvá naďalej a manželia sú povinní spoločne spravovať majetok, ktorý do neho patrí.

Nakladanie s majetkom v BSM

Podľa ustanovenia § 145 ods. 1 OZ môže bežné záležitosti týkajúce sa spoločných vecí vybavovať každý z manželov. Ak ide o spoločné veci, rozlišovanie bežných záležitostí a ostatných záležitostí má opodstatnenie len vtedy, ak sa jedná o spoločné veci. Ak zmluvou o budúcej zmluve mala byť vec ešte len do bezpodielového spoluvlastníctva manželov získaná, potom túto zmluvu nemožno považovať za právny úkon, ktorý sa týka spoločnej veci. Naopak, jedná sa o právny úkon spadajúci do výlučnej sféry každého z manželov, a to aj za stavu, kedy na zaplatenie kúpnej ceny mali byť použité spoločné peniaze bez súhlasu druhého manžela. Preto v tomto prípade manžel nepotrebuje, aj keď nejde o bežnú záležitosť, súhlas druhého manžela na uzavretie takejto zmluvy, nakoľko je z nej oprávnený a zaviazaný len on sám.

Prečítajte si tiež: Analýza Judikatúry: Procesné Zavinenie

Pôžička a nadobudnutie veci

Ak vznikol za trvania manželstva dlh, z ktorého bol zaviazaný len jeden z manželov, ktorý napríklad uzavrel pod vlastným menom zmluvu o pôžičke, a ak boli takto získané peniaze použité na kúpu určitej veci, t. j. bola za ne získaná určitá majetková hodnota, patrí aj táto hodnota - za splnenia ostatných podmienok uvedených v § 143 OZ a bez ohľadu na to, či bola zmluva o pôžičke platne uzavretá - do bezpodielového spoluvlastníctva. To, čo každý z manželov vynaložil na spoločný majetok zo svojho, mu má byť uhradené zo spoločného majetku druhým manželom, avšak len vo výške zodpovedajúcej pomeru veľkosti podielu, ktorý každý z nich dostáva z bezpodielového spoluvlastníctva.

Zaplatenie kúpnej ceny z prostriedkov jedného z manželov

Ak cena nadobúdanej veci bola úplne zaplatená z výlučných prostriedkov jedného z manželov a len tento manžel bol účastníkom kúpnej zmluvy, potom táto vec nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ale je jeho osobným vlastníctvom.

Zaplatenie kúpnej ceny domu rodičmi jedného z manželov

V prípade, ak kúpna cena nehnuteľností bola úplne zaplatená z výlučných prostriedkov jedného z manželov, avšak kupujúcimi boli obidvaja manželia, ktorí obidvaja jasne prejavili vôľu nadobudnúť tieto nehnuteľnosti do bezpodielového spoluvlastníctva, je práve táto vôľa rozhodujúca z hľadiska určenia, či nehnuteľnosti patria, či nepatria do ich bezpodielového spoluvlastníctva. Ak manželia písomnou a registrovanou kúpnou zmluvou ako kupujúci nesporne prejavili zhodnú vôľu nadobudnúť označené nehnuteľnosti do bezpodielového spoluvlastníctva, potom bez ohľadu na to, že kúpna cena bola zaplatená z finančných prostriedkov rodičov žalovaného (teda rodičmi žalovaného za obidvoch účastníkov), nemožno dôjsť k inému záveru, než že sa označené nehnuteľnosti stali predmetom bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov. Nič nebránilo tomu, aby kúpnu zmluvu ako kupujúci uzavrel sám žalovaný alebo jeho rodičia a nehnuteľnosti tak nadobudol do výlučného vlastníctva buď žalovaný alebo jeho rodičia.

Úroky z vkladov

Do bezpodielového spoluvlastníctva patria úroky z vkladu patriaceho len jednému z manželov, pričom pokiaľ bola vec kúpená sčasti aj za tieto úroky, je v bezpodielovom spoluvlastníctve, aj napriek tomu, že na jej nadobudnutie boli použité prevažnou mierou aj výlučné prostriedky len jedného z manželov.

Výkon povolania

Výkonom povolania v zmysle § 143 OZ je treba rozumieť tiež výkon povolania osobou samostatne zárobkovo činnou (mimo závislú činnosť k inej osobe), t. j. aj podnikanie len jedného z manželov v zmysle § 2 ods. Z hľadiska účelového určenia vecí v tom zmysle, či slúžia výlučne výkonu povolania niektorého z manželov, a preto nepatria do ich bezpodielového spoluvlastníctva, potom nie je rozhodujúce, či tieto veci boli zakúpené alebo vydražené z prostriedkov patriacich do ich bezpodielového spoluvlastníctva. Tieto skutočnosti majú totiž právny význam až pri vyporiadaní zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva, a to ten, že manžel, ktorého výkonu povolania vec slúži, je povinný podľa § 150 veta druhá OZ nahradiť, čo zo spoločného bolo vynaložené na túto vec.

Nadobudnutie veci jedným manželom a definícia cudzej veci

V bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je aj vec, ktorú jeden z manželov nadobudol za trvania manželstva výlučne vlastným pričinením v dobe, kedy bol druhý z manželov vo výkone trestu odňatia slobody. Preto takáto vec nie je cudzou vecou, ktorá by bola spôsobilým predmetom krádeže, spáchanej druhým manželom.

Účasť jedného z manželov na dražbe

Účasť na dražbe ako dražiteľa a úspech na nej jedného z manželov za súhlasu druhého, má za následok, že predmet dražby (za podmienok, že budú splnené aj ostatné zákonom upravené podmienky) sa stáva predmetom ich bezpodielového spoluvlastníctva. Režim nakladania s vecou patriacou do bezpodielového spoluvlastníctva upravuje ustanovenie § 144 Občianskeho zákonníka a riešenie nezhôd ustanovenie § 145 Občianskeho zákonníka, pokiaľ bezpodielové spoluvlastníctvo trvá.

Možnosť opätovného podania návrhu na rozvod

Zastavenie konania o rozvod manželstva nebráni tomu, aby jeden z manželov podal návrh na rozvod manželstva opätovne.

tags: #od #zastavenia #konania #o #rozvod #manželstva