Príspevok zo sociálneho fondu na stravovanie zamestnancov: Podmienky a aspekty

Tento článok sa zameriava na podmienky a aspekty príspevku zo sociálneho fondu na stravovanie zamestnancov, pričom zohľadňuje legislatívu platnú v Slovenskej republike.

Povinnosť zabezpečiť stravovanie zamestnancov

Podľa § 152 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov, každý zamestnávateľ, bez ohľadu na to, či je právnickou alebo fyzickou osobou, je povinný zabezpečiť stravovanie svojim zamestnancom, ak zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu v pracovnoprávnom vzťahu. Táto povinnosť platí pre všetkých zamestnancov vo všetkých zmenách. Stravovanie musí zodpovedať zásadám správnej výživy a zabezpečuje sa najmä poskytovaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja v priebehu pracovnej zmeny priamo na pracovisku alebo v jeho blízkosti.

Dĺžka pracovnej zmeny a nárok na stravovanie

Nárok na stravovanie má zamestnanec, ktorý na svojom pravidelnom pracovisku v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako štyri hodiny. To platí bez ohľadu na to, či pracuje v rovnomerne alebo nerovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase a nepretržitej prevádzke. Nárok na stravovanie nie je podmienený nárokom na prestávku v práci.

• Príklad: Zamestnanec pracuje denne od 7:00 do 12:00. Jeho pracovná zmena je dlhšia ako 4 hodiny, preto mu vzniká nárok na stravovanie, aj keď jeho pracovná zmena nie je dlhšia ako 6 hodín a zamestnávateľ mu nie je povinný poskytnúť prestávku v práci na odpočinok a jedenie.
• Príklad: Zamestnanec má týždenný pracovný čas 20 hodín rozvrhnutý na 3 dni v týždni, a to v pondelok a v stredu 8 hodín a v piatok 4 hodiny. Nárok na stravovanie mu vznikne v pondelok a v stredu.

Ak pracovná zmena trvá viac ako 11 hodín, zamestnávateľ môže zabezpečiť ďalšie teplé hlavné jedlo.

Miesto výkonu práce a nárok na stravovanie

Nárok na poskytnutie stravy majú tí zamestnanci, ktorí vykonávajú prácu v mieste dohodnutom v pracovnej zmluve ako miesto výkonu práce, t. j. na svojom pravidelnom pracovisku. U zamestnancov, ktorým častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, je možné za pravidelné pracovisko dohodnúť miesto bydliska zamestnanca.

Prečítajte si tiež: Všetko o zmluve o budúcej zmluve

• Príklad: Zamestnávateľ v oblasti stavebníctva zamestnáva zamestnancov, ktorí pracujú v rôznych miestach na území republiky. Zamestnanci majú v pracovnej zmluve dohodnuté miesto pravidelného pracoviska miesto trvalého bydliska. Zamestnávateľ nie je povinný zabezpečiť týmto zamestnancom stravovanie v zmysle Zákonníka práce, zamestnancom patrí stravné za každý deň pracovnej cesty v závislosti od dĺžky trvania pracovnej cesty.

Špecifické prípady

• Domácky zamestnanec: Ak výkon práce domáckeho zamestnanca je klasickým pracovným pomerom, s tým rozdielom, že prácu nevykonáva na pracovisku u zamestnávateľa, má nárok na stravovanie.
• Pracovné pomery u toho istého zamestnávateľa: Ak má zamestnanec u toho istého zamestnávateľa uzatvorený riadny pracovný pomer a zároveň druhý pracovný pomer na práce iného druhu, vzniká mu nárok na zabezpečenie stravovania za odpracovaný čas, resp. pracovnú zmenu.
• Pracovný pomer u viacerých zamestnávateľov: Ak má zamestnanec uzatvorený pracovný pomer s viacerými zamestnávateľmi, vzniká mu nárok na zabezpečenie stravovania za odpracovaný čas, resp. pracovnú zmenu u každého zamestnávateľa.
• Dočasná pracovná neschopnosť: Zamestnávateľ nemá povinnosť zabezpečiť stravovanie zamestnancovi počas dočasnej pracovnej neschopnosti, ale môže tak urobiť po prerokovaní so zástupcami zamestnancov.
• Práca nadčas: Zamestnávateľ nie je povinný zabezpečiť stravovanie zamestnancom pracujúcim v nadčase, a to ani v prípade, že práca nadčas trvala viac ako 4 hodiny.

Rozšírenie okruhu osôb, ktorým sa zabezpečí stravovanie

Zamestnávateľ môže po prerokovaní so zástupcami zamestnancov rozšíriť okruh fyzických osôb, ktorým zabezpečí stravovanie a ktorým bude prispievať na stravovanie, napr. aj na konateľa spoločnosti, ktorý nemá so spoločnosťou uzatvorený pracovný pomer. V prípade, že u zamestnávateľa nepôsobí zamestnanecká rada ani zamestnanecký dôverník, nie je možné rozšíriť okruh osôb, ktorým zamestnávateľ poskytne stravovanie, ani upraviť podmienky, za ktorých poskytne stravovanie počas prekážok v práci na strane zamestnanca.

Spôsoby zabezpečenia stravovania

Zamestnávateľ môže zabezpečiť stravovanie nasledovnými spôsobmi:

• Vo vlastnom stravovacom zariadení.
• V stravovacom zariadení iného zamestnávateľa.
• Prostredníctvom právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby (napr. Accor services Slovakia, s. r. o., Doxx - stravné lístky, s. r. o., Le cheque dejeuner, s. r. o., Sodexho paas SR, s. r. o., Vaša stravovacia s. r. o.).
• Poskytnutím finančného príspevku (len vo výnimočných prípadoch).

Zamestnávateľ môže jednotlivé formy zabezpečenia stravovania aj kombinovať.

Príspevok zamestnávateľa na stravovanie

Okrem povinnosti zamestnávateľa poskytovať zamestnancom stravovanie, je zamestnávateľ povinný na stravovanie aj prispievať. V zmysle § 152 ods. 3 Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný prispievať:

• v sume najmenej 55 % ceny jedla,
• najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovných cestách v trvaní 5 až 12 hodín podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách a aktuálneho opatrenia MPSVaR SR o sumách stravného.

Aktuálne opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 296/2014 Z. z. o sumách stravného s účinnosťou od 31. 10. 2014 stanovilo sumu stravného pre časové pásmo 5 až 12 hodín na 4,20 €, t. j. zamestnávateľ môže na jedno jedlo prispievať maximálne vo výške 2,31 €. Určenie maximálnej výšky príspevku zamestnávateľa vo výške 55 % zo sumy 4,20 € platí aj v prípade, ak cena poskytovaného jedla je nižšia ako 4,20 €.

Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad: Zmluva o združenom výkone podnikania

• Príklad: Hodnota poskytovanej stravy je 3,50 €. Zamestnávateľ je povinný prispievať z prostriedkov zamestnávateľa zamestnancom na stravovanie v rozsahu od 1,925 € až do 2,31 € na jedno jedlo.

Príspevok zo sociálneho fondu

Okrem príspevku zamestnávateľa na stravovanie, zamestnávateľ môže poskytovať aj príspevok zo sociálneho fondu. Vo všeobecnosti platí, že príspevok zo sociálneho fondu je možné poskytnúť iba zamestnancom, zo mzdy ktorých sa sociálny fond tvorí. Príspevok zo sociálneho fondu možno poskytnúť aj rodinnému príslušníkovi zamestnanca a poberateľovi starobného, predčasného starobného, invalidného, výsluhového alebo invalidného výsluhového dôchodku, ktorého zamestnávateľ zamestnával v pracovnoprávnom vzťahu ku dňu odchodu do dôchodku.

Finančný príspevok na stravovanie

Zamestnávateľ môže svoju povinnosť zabezpečenia stravovania vo výnimočných prípadoch splniť aj poskytnutím finančného príspevku v zmysle § 152 ods. 5 Zákonníka práce. Ide o prípady, kedy stravovanie neumožňujú podmienky výkonu práce.

• Príklad: Zamestnanec predložil zamestnávateľovi lekárske potvrdenie o závažnom ochorení tráviaceho traktu, ktoré vyžaduje dodržiavanie prísnej špeciálnej diéty.
• Príklad: Zamestnávateľ zamestnáva zamestnancov, ktorí vykonávajú výskumné práce vo vysokohorskom prostredí.

Stravovacie poukážky

Pri zabezpečení stravovania prostredníctvom právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby formou stravovacích poukážok, hodnota stravovacej poukážky v zmysle § 152 ods. 4 Zákonníka práce musí byť najmenej 75 % stravného poskytovaného pri pracovných cestách v trvaní 5 až 12 hodín, t. j. minimálne 3,15 €.

Stravovanie zamestnancov a daň z príjmov

Zákon o dani z príjmov zohľadňuje povinnosť zamestnávateľa prispievať na stravovanie zamestnancov. Povinný príspevok zamestnávateľa v súlade so Zákonníkom práce je v zmysle § 19 ods. 2 písm. c) bod 4 zákona o dani z príjmov uznaným daňovým výdavkom zamestnávateľa. Príspevok zamestnávateľa na stravovanie je možné uplatniť do daňových výdavkov len v prípade, že spĺňa podmienky definované v § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov, t. j. ide o výdavok vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka. Ak výšku výdavku limituje osobitný predpis, preukázaný výdavok možno zahrnúť do daňových výdavkov najviac do výšky tohto limitu.

Ak zamestnávateľ so súhlasom zástupcov zamestnancov upraví podmienky, za ktorých bude poskytovať stravovanie aj pri prekážkach v práci, aj zamestnancom pracujúcim mimo rámca rozvrhu pracovných zmien a rozšírenému okruhu zamestnancov, ktorým zabezpečí stravovanie, príspevok zamestnávateľa na stravovanie je uznaným daňovým výdavkom v zmysle § 19 ods. 2 písm. c) zákona o dani z príjmov.

Prečítajte si tiež: Príručka pre zmluvy o výhradnom predaji

Finančný príspevok a daňové hľadisko

Ak zamestnávateľ poskytuje zamestnancom na stravovanie finančný príspevok v súlade so Zákonníkom práce, aj tento príspevok je uznaným daňovým výdavkom v zmysle § 19 ods. 2 písm. c) zákona o dani z príjmov.

Stravovanie a daň z pridanej hodnoty (DPH)

Platiteľ DPH - zamestnávateľ, pri zabezpečení stravovania svojich zamestnancov formou poskytovania stravy vo vlastnom stravovacom zariadení, alebo v stravovacom zariadení iného platiteľa, má na jednej strane nárok na odpočítanie DPH, na druhej strane je povinný uplatňovať DPH z poskytnutých obedov.

Odpočítanie DPH

Pri odpočítaní dane (z prijatých tovarov alebo služieb) postupuje platiteľ podľa § 49 ods. 2 a § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Pri uplatňovaní dane postupuje podľa § 19 ods. 2, resp. ods. 4 zákona o DPH.

Základ dane pri stravovacích službách

Všeobecne platí podľa § 22 ods. 1 zákona o DPH, že základom dane je všetko, čo ako odplatu obdržal alebo má obdržať platiteľ (zamestnávateľ) za dodanú službu od osoby, pre ktorú bolo dodanie uskutočnené, prípadne od tretej osoby. Základom dane pri stravovacích službách je protihodnota skutočne prijatá zamestnávateľom od zamestnancov (ide o protihodnotu vrátane DPH).

Bezodplatné poskytnutie stravy

V prípade, ak by zamestnávateľ poskytol zamestnancom stravu bezodplatne, t. j. dodal by službu podľa § 9 ods. 3 zákona o DPH, je povinný odviesť daň zo základu dane určeného podľa § 22 ods. 5 zákona.

Stravovacie poukážky a DPH

Pri zabezpečení stravovania zamestnancov formou nákupu stravovacích poukážok zamestnávateľ nakupuje tieto poukážky bez dane. Daň je súčasťou len služby sprostredkovania, ktorú zamestnávateľ - platiteľ, prijal od sprostredkovateľa. Na odpočítanie tejto dane má zamestnávateľ nárok podľa § 49 ods. 2 až 4 zákona o DPH.

tags: #odberatel #uhradza #prispevok #zo #socialneho #fondu