
Súčasný systém sociálneho zabezpečenia na Slovensku má svoje korene v 50. rokoch 20. storočia. Avšak, zmenené spoločensko-ekonomické podmienky, najmä prechod na trhové hospodárstvo, vyžadujú jeho neustále prehodnocovanie a reformy. Cieľom týchto zmien je zabezpečiť, aby systém pružne reagoval na ekonomické a demografické zmeny v spoločnosti. Po roku 1989 bolo nevyhnutné zásadne zmeniť oblasť sociálneho zabezpečenia súbežne s ekonomickou reformou.
V 90. rokoch minulého storočia boli vykonané viaceré úpravy v systéme sociálneho zabezpečenia, avšak tieto úpravy neboli komplexné. Vychádzali z transformácie sociálnej sféry, ktorá predpokladala vybudovanie trojzložkovej sústavy: sociálne poistenie, štátna podpora a sociálna pomoc. Hoci sa podarilo vybudovať systém štátnej podpory a sociálnej pomoci, základný pilier - sociálne poistenie - nebol plne vybudovaný.
Pôvodné právne úpravy, ako napríklad zákon o nemocenských dávkach prijatý v roku 1956 a zákon o dôchodkových dávkach prijatý v roku 1988, sa ukázali ako prekonané. Tieto úpravy nepôsobili motivačne a neboli dostatočne zosúladené s podpornými piliermi, najmä s pilierom sociálnej pomoci. Transformácia nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia sa sústredila najmä na ich finančné a inštitucionálne zabezpečenie ako dôsledok daňovej reformy v roku 1993.
Nová daňová sústava nezabezpečovala dostatočné daňové príjmy na financovanie dávok nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia. Preto bolo nevyhnutné nahradiť tieto príjmy mimodaňovými zdrojmi, konkrétne poistným plateným zákonom určenými subjektmi. V súvislosti s prípravou novej právnej úpravy financovania a inštitucionálneho zabezpečenia výkonu nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia bolo už v roku 1992 potrebné riešiť absenciu zákona o sociálnom poistení.
Niektoré dávky, ako napríklad prídavky na deti, boli financované zo štátneho rozpočtu, pretože sa pri ich priznávaní uplatňovalo výlučne sociálne hľadisko. Vymedzenie okruhu nesystémových dávok nebolo dôsledné z hľadiska poistného vzťahu, ktorý vyžaduje, aby z poistného boli financované dávky len tým osobám, ktoré do systému prispievali. Medzi nesystémové dávky patrili aj invalidné dôchodky z mladosti, niektoré sirotské dôchodky a vdovecké dôchodky. Doba vedenia v evidencii nezamestnaných občanov bez poberania podpory v nezamestnanosti sa tiež započítavala do dôchodku, aj keď sa počas týchto dôb neplatilo poistné.
Prečítajte si tiež: Dôchodkový vek a ročník 1960: Ako sa to dotýka mužov?
Súčasná právna úprava neoznačuje všetky dávky a ich prvky ako nesystémové, a to aj napriek tomu, že vo svojej podstate takýmito sú. Ďalším problémom je vysoká miera solidarity, ktorá sa uplatňuje pri určovaní výšky dávok vo vzťahu k nízkopríjmovej skupine občanov, čo spôsobuje nivelizáciu dávok. V dôchodkovom zabezpečení sa stalo dominantným výlučne sociálne hľadisko a zásluhovosť je len okrajovou záležitosťou.
Súčasný základný systém dôchodkového zabezpečenia čelí vážnym finančným problémom, pričom priemerné vyplácané dôchodkové dávky a dávky nemocenského poistenia majú neuspokojivú úroveň. Na druhej strane, zaťaženie subjektov povinných platiť poistné je na hranici ekonomickej únosnosti. Jedným z hlavných kritérií posudzovania kvality dôchodkového systému je jeho finančná stabilita pri uspokojivej úrovni priemerných vyplácaných dôchodkových dávok a pri primeranom príspevkovom zaťažení subjektov povinných platiť poistné.
Zásadné prebudovanie sociálneho zabezpečenia je obsahom základných programových dokumentov, ako sú Koncepcia transformácie sociálnej sféry Slovenskej republiky a Koncepcia reformy sociálneho poistenia v Slovenskej republike. Z týchto dôvodov bol schválený zákon č. 413/2002 Z. z. o sociálnom poistení, ktorý upravil problematiku dôchodkového zabezpečenia a nemocenského poistenia. Týmto zákonom sa mala realizovať transformácia súčasného systému dôchodkového zabezpečenia na systém dôchodkového poistenia ako I. piliera dôchodkového systému založeného na priebežnom financovaní a súčasne mal nahradiť súčasný systém odškodňovania pracovných úrazov a chorôb z povolania systémom úrazového poistenia.
Jednou z hlavných úloh Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (MPSVR SR) bolo predložiť návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 413/2002 Z. z. o sociálnom poistení. Na základe uvedených požiadaviek dochádza v systéme sociálneho poistenia v porovnaní so zákonom č. 413/2002 Z. z. v znení zákona č. 639/2002 Z. z. k týmto zmenám:
Základom sociálneho systému sa stal systém sociálneho poistenia, ktorého komplexná úprava je predmetom jedného právneho predpisu - zákona o sociálnom poistení (zákon č. 461/2003 Z. z.). Na rozdiel od zákona č. 413/2002 Z. z. sa nanovo definuje sociálne poistenie ako poistenie nielen pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti z dôvodu vzniku sociálnej udalosti, ale aj ako poistenie na zabezpečenie príjmu z dôvodu vzniku sociálnej udalosti bez výkonu zárobkovej činnosti a na uspokojovanie nárokov zamestnancov z pracovného pomeru z dôvodu insolventnosti ich zamestnávateľa.
Prečítajte si tiež: Všetko o odchode do dôchodku v 60. roku života
Súčasná právna úprava zachováva osobitný právny režim sociálneho zabezpečenia, ktorý upravuje zákon č. 328/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov, pre poistencov tzv. silových rezortov:
Zákon o sociálnom poistení upravuje aj problematiku výberu a vymáhania poistného nielen na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie, úrazové poistenie, ale aj poistného na poistenie v nezamestnanosti a príspevku do garančného fondu jedným subjektom, t. j. Sociálnou poisťovňou.
Zákon o sociálnom poistení definuje základné pojmy sociálneho poistenia, ako napríklad:
Skracovanie maximálneho veku odchodu do dôchodku o pol roka sa dotkne každého, kto vychovával deti, prednostne však matiek. Vek, v ktorom budeme môcť odchádzať do penzie, Ústava zastropovala na maximálne 64 rokov. V parlamente je novela zákona o sociálnom poistení, podľa ktorej sa výchova detí bude brať do úvahy už nielen u žien, ale aj u mužov a dokonca aj u starých rodičov, rodinných príslušníkov či iných osôb, ak mali zverené deti súdom. Výchova sa bude zohľadňovať nielen u vlastných, ale aj osvojených detí. Každé dieťa, ktoré ste vychovali, skráti zastropovaný vek 64 rokov o pol roka. Hranicu dôchodkového stropu nie je možné v žiadnom prípade prekročiť.
Podľa návrhu zákona sa dôchodkový strop prvýkrát uplatní u žien narodených v roku 1960. Ak vychovali dve deti, budú môcť odísť do penzie, ak dovŕšia 63 rokov alebo ak vychovali tri až štyri deti, o pol roka skôr, ich dôchodkový vek má byť 62 rokov a šesť kalendárnych mesiacov.
Prečítajte si tiež: Tabuľka dôchodkového veku žien