
Dôchodok je významnou súčasťou života každého občana. V Bánovciach nad Bebravou, rovnako ako aj v iných častiach Slovenska, je odchod do dôchodku spojený s určitými podmienkami, ktoré je potrebné splniť. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o dôchodkových podmienkach, s dôrazom na špecifické aspekty, ktoré môžu ovplyvniť nárok na dôchodok a jeho výšku.
Pri posudzovaní nároku na dôchodok a výšky jeho výpočtu je kľúčové, či sa do doby dôchodkového poistenia (odpracované roky) započítava aj doba štúdia.
Do 31. decembra 2003 sa doba štúdia započítavala ako tzv. náhradná doba podľa vtedy platných predpisov (zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a ďalšie predpisy). To znamenalo, že aj za dobu štúdia bol občanovi priznaný a vypočítaný dôchodok.
Od 1. januára 2004 platí zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Podľa § 66 ods. 1 písm. b) sa za obdobie dôchodkového poistenia považuje aj obdobie, za ktoré za občana platil poistné na dôchodkové poistenie štát (napríklad za osoby, ktoré vychovávajú deti do 6 rokov alebo poberajú opatrovateľský príspevok).
Od roku 2004 doba štúdia nie je obdobím povinného dôchodkového poistenia, keďže študent strednej alebo vysokej školy nie je v postavení zamestnanca ani SZČO. Napríklad, pani Alica, narodená v roku 1983, študovala na vysokej škole v rokoch 2002 až 2007. Z tejto doby sa jej započíta len doba štúdia v rokoch 2002 a 2003.
Prečítajte si tiež: Dôchodkový vek a ročník 1960: Ako sa to dotýka mužov?
Započítanie štúdia na strednej škole závisí od toho, ako sa v čase, kedy bol občan žiakom základnej školy a kedy študoval na strednej škole, posudzovala povinná školská dochádzka. Tá bola v minulosti 8-ročná, 9-ročná alebo 10-ročná (dnes je 10-ročná).
Občania narodení po 31. auguste 1982 končia povinnú školskú dochádzku, ktorá je desaťročná, v prvom ročníku strednej školy a nemusia preukazovať dátum jej skončenia.
Sumy starobného dôchodku sa zvyšujú (valorizujú). Valorizácia sa týka dôchodkov priznaných pred aj počas roka.
Podľa § 293fzc ZSP, ak kumulatívny medzimesačný rast spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov za obdobie od 1. júla 2022 do 31. marca 2023 presiahne 5 %, dôchodková dávka vyplácaná k 1. júlu 2023 sa zvyšuje od 1. júla 2023 o percento tohto rastu vykázané Štatistickým úradom SR a dôchodková dávka priznaná od 1. júla 2023 do 31. decembra 2023 sa zvyšuje rovnako.
Podľa zmeneného § 82 ods. 1 ZSP v súčinnosti s § 293gb ods. 1 ZSP, od 1. januára 2024 sa budú dôchodky k 1. januáru zvyšovať percentom, ktoré sa určí ako súčet jednej polovice percenta medziročného rastu priemernej mzdy na Slovensku a percenta medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov. Dôchodky vyplácané pred 1. januárom 2024 budú zvýšené o percento podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 10 ZSP. Novopriznané dôchodky, ktoré budú priznané v čase medzi 1. januárom a 31. decembrom, sa budú zvyšovať rovnako ako dôchodky vyplácané pred 1. januárom.
Prečítajte si tiež: Všetko o odchode do dôchodku v 60. roku života
Príloha č. 10 ZSP definuje vzorec na výpočet valorizácie: Pj = max (0, ((1 + 0,145)/(1 + 0,106) - 1), kde:
Vo vzorci podľa prílohy č. 10 ZSP: Pj = max (0, ((1 + 0,145)/(1 + 0,106) - 1) = max (0, (1,145/1,106 - 1) = 0,0352, čo je 3,52 %.
Dôchodková hodnota platná pre rok je určená na základe platných právnych predpisov.
Nárok na 13. dôchodok v decembri má podľa § 14 ods. 1 zákona č. 65/2020 Z. z. poberateľ starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, sociálneho dôchodku, vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku a sirotského dôchodku.
Suma 13. dôchodku je minimálne 300 €, ak "normálny" dôchodok, resp. úhrn poberaných dôchodkov je nižší ako suma životného minima. Ak "normálny" dôchodok, resp. úhrn poberaných dôchodkov je vyšší ako suma životného minima, suma 13. dôchodku sa určí podľa vzorca. TD = 13. dôchodok. 268,88 € je suma životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, ktorá je platná od 1. júla.
Prečítajte si tiež: Tabuľka dôchodkového veku žien
Nárok na nezdaniteľnú časť na daňovníka nemá daňovník, ktorý k 1. januáru poberá starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok, invalidný dôchodok, výsluhový dôchodok alebo obdobný dôchodok zo zahraničia.
O starobný dôchodok je možné požiadať aj spätne, a to 3 roky dozadu. Pri rozhodovaní o tom, či požiadať o starobný dôchodok okamžite pri dosiahnutí dôchodkového veku, sa nemusíte ponáhľať.
Napríklad, pán Ladislav dosiahol dôchodkový vek 10. decembra a získal 40 rokov dôchodkového poistenia. V tomto prípade dostane aj 13. dôchodok. Naopak, pani Lucia, ktorá požiadala o dôchodok jeden mesiac po dovŕšení dôchodkového veku, prišla o jeden mesačný dôchodok a nedostala ani 13. dôchodok.
Pri priznávaní "klasického" predčasného starobného dôchodku sa nezohľadňuje dôchodkový vek určený pre I. a II. pracovné kategórie (funkcie) pre občanov, ktorí spĺňajú podmienky dané podľa § 21 ods. 1 a podľa § 174 zákona č. 100/1988 Zb. Sociálna poisťovňa to odôvodňuje tak, že predčasné starobné dôchodky boli zavedené až zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, preto si poistenci, ktorí spĺňajú podmienky pre dôchodkový vek určený pre I. alebo II. pracovnú kategóriu, nemôžu uplatniť nárok na predčasný starobný dôchodok.
S účinnosťou od 15. mája sa suma predčasného starobného dôchodku zníži o 0,3 % za každých začatých 30 dní, ktoré chýbajú do dovŕšenia dôchodkového veku. Potrebné odpracované obdobie sa určí ako rozdiel všeobecného dôchodkového veku pre príslušný ročník (§ 65 ods. 1 ZSP) a zníženého dôchodkového veku (§ 65a ZSP).
Novela zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení priniesla od 1. januára zmeny v dôchodkovom veku pre niektoré ročníky, najmä pre ženy s deťmi.
Časť poistencov, ktorí mali mať podľa poslaneckého návrhu dôchodkový vek znížený, dosiahla dôchodkový vek už pred 1. januárom. Navrhované zníženie dôchodkového veku by pre nich znamenalo, že "po novom" mohli ísť teoreticky do dôchodku ešte skôr, ako reálne išli.
Napríklad, pani Anna, narodená 1. novembra 1957, vychovala 1 dieťa. Podľa zákona platného pred 1. januárom mala dôchodkový vek 62 rokov a 6 mesiacov, ktorý dosiahla 1. mája. "Po novom" podľa navrhovanej prílohy č. 3a však má pani Anna dôchodkový vek 62 rokov, teda "po novom" mohla ísť teoreticky do dôchodku už 1. novembra.
Ďalšia časť poistencov, ktorí mali mať podľa poslaneckého návrhu dôchodkový vek znížený, pred 1. januárom dôchodkový vek stanovený "po starom" síce ešte nedosiahla, ale dôchodkový vek stanovený podľa poslaneckého návrhu by pre nich znamenal, že "po novom" mohli ísť teoreticky do dôchodku pred 1. januárom.
Napríklad, pani Beáta, narodená 1. septembra 1958, vychovala 1 dieťa. Podľa zákona platného pred 1. januárom mala dôchodkový vek 62 rokov a 7 mesiacov. To znamená, že dôchodkový vek by dosiahla 1. apríla. "Po novom" podľa navrhovanej prílohy č. 3a však má pani Beáta dôchodkový vek 62 rokov a 2 mesiace, teda "po novom" mohla ísť teoreticky do dôchodku už 1. novembra.
Sociálna poisťovňa vyplatí týmto skupinám žien odškodné vo forme tzv. dorovnania.
Životné príbehy ľudí z Bánoviec nad Bebravou a okolia často odzrkadľujú zložité historické udalosti a ich dopad na bežných občanov. Príbeh Marty Zatkalíkovej, rodenej Rosovej, narodenej 6. novembra 1945 v Prahe, je toho živým dôkazom.
Marta sa narodila rodičom Júliusovi Rosovi a Eleonóre, za slobodna Váczovej. V roku 1949 sa rodina presťahovala do Bratislavy, kde otec pracoval na Povereníctve výživy a neskôr na Povereníctve obchodu. Krátko pred dovŕšením siedmich rokov musela Marta s rodičmi v rámci Akcie B opustiť Bratislavu a usadiť sa v obci Zlatno v okrese Zlaté Moravce.
Počas pobytu mimo Bratislavy bývala Marta v pridelenom dome v Zlatne, v domoch dobrých ľudí, v detských domovoch a v baníckom byte v Prievidzi. Základnú školskú dochádzku absolvovala v Zlatne, Zlatých Moravciach a v Prievidzi. Neskôr študovala na Strednej všeobecnovzdelávacej škole v Prievidzi a v Bratislave na SVŠ Jura Hronca.
Po maturite bola Marta prijatá na Prírodovedeckú fakultu UK v Bratislave, odbor matematika a fyzika. V roku 1968 štúdium zanechala a zamestnala sa ako úradníčka v študentskom podniku ESO (Expresné služby obyvateľstvu). S manželom Jánom sa zosobášila v roku 1970. Do dôchodku odišla 11. februára.
Koncom roka 1991 sa Marta stala členkou pracovnej skupiny na Slovenskom helsinskom výbore, kde pomáhala ľuďom postihnutým Akciou B pri rehabilitácii a odškodnení. Pre svoju rodinu sa jej podarilo získať od štátu odškodnenie, rehabilitáciu štát otcovi nepriznal.
Akcia B bola násilné vysťahovanie rodín z Bratislavy v roku 1952. Rodina Rosovcov bola vysťahovaná na základe obvinenia otca z "štátnej nespoľahlivosti" kvôli jeho práci na vyslanectvách (prvej) Slovenskej republiky v Madride a Viedni.
Vysťahovanie sa právne opieralo o Zákon 138/48 Zb. O hospodárení s bytmi, ktorý umožňoval zrušiť človeku, vedeného ako „štátne nespoľahlivého" nájomnú zmluvu a vysťahovať ho spolu s ďalšími členmi domácnosti.
Rosovci boli vysťahovaní do Zlatna, kde boli ubytovaní v nevyhovujúcich podmienkach. Marta prežila ťažké detstvo, bývala v rôznych provizórnych ubytovaniach a musela sa prispôsobiť novým životným podmienkam.