Vek odchodu do starobného dôchodku v Európe: Komplexný prehľad

Vek odchodu do dôchodku je v Európe horúcou témou, ktorá sa dotýka každého pracujúceho človeka. Demografické zmeny, starnutie populácie a ekonomické tlaky nútia vlády prehodnocovať súčasné dôchodkové systémy. Tento článok sa zameriava na rôzne aspekty veku odchodu do dôchodku v Európe, vrátane rozdielov medzi krajinami, výšky dôchodkov, výziev spojených so starnutím populácie a možných riešení.

Rozdiely vo veku odchodu do dôchodku v Európe

Vek odchodu do dôchodku sa v Európe líši v závislosti od krajiny. Dve staršie ženy sa pozerajú na pláž v nemeckom dovolenkovom rezorte Binz na ostrove Rujana. V súčasnosti je priemerný vek odchodu do dôchodku na Slovensku pre ľudí narodených po roku 1967 64 rokov. Naši západní susedia a Česi majú podobný dôchodkový vek, no plánujú ho postupne zvyšovať do roku 2050 až na 67 rokov. Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) predpokladá, že priemerný vek odchodu do dôchodku v Európskej únii bude v roku 2060 67 rokov, no mnohé krajiny budú atakovať 70 rokov a viac. Napríklad Dánsko už rozhodlo, že zvýši vek odchodu do dôchodku na 70 rokov už do roku 2040.

Vek odchodu do starobného dôchodku sa v členských štátoch EÚ zvyšuje a tento rok sa začal postupne dvíhať nad doterajšiu úroveň 62 rokov aj na Slovensku. Od 1. 1. 2017 odchádzali do dôchodku zamestnanci alebo samostatne zárobkovo činné osoby po splnení zákonných podmienok, ak dosiahli vekovú hranicu 62 rokov a 76 dní. Hlavným dôvodom predlžovania veku odchodu do starobného dôchodku je meniaca sa demografia a najmä starnutie populácie. Je logické, že ak ľudia budú žiť dlhšie a nebudú mať deti, budú musieť dlhšie pracovať. Keďže je detí čoraz menej a seniorov naopak pribúda, predbežné demografické prognózy nie sú najlepšie. Podľa nich bude v roku 2060 dôchodcov dvakrát toľko ako dnes.

Životná úroveň dôchodcov v Európe

Okrem vekovej hranice je nemenej dôležitá životná úroveň počas dôchodkového veku. Štatistický úrad Európskej únie Eurostat tvrdí, že v roku 2022 boli priemerné výdavky na dôchodky poberateľa starobného dôchodku v EÚ 16 138 eur. Ako referuje web euronews.com, v rámci EÚ sa výška dôchodkov za 12 mesiacov pohybuje od 3 611 eur v Bulharsku do 31 385 eur v Luxembursku. Ak vezmeme do úvahy aj krajiny Európskeho združenia voľného obchodu (EZVO) - čiže Island, Lichtenštajnsko, Nórsko a Švajčiarsko - a kandidátske krajiny na vstup do EÚ, rozdiel je ešte markantnejší. „Priemerný starobný dôchodok na poberateľa presiahol 30-tisíc eur aj v ďalších dvoch severských krajinách - v Nórsku a Dánsku. Tzv. veľká štvorka najväčších ekonomík EÚ sa umiestnila postupne nad priemerom EÚ. Podľa spomenutých štatistík sú výšky dôchodkov nad priemerom Európskej únie celkovo v 12 členských krajinách a troch štátoch EZVO. Slovenskí penzisti v priemere podľa týchto čísel ročne dostanú dôchodok 4 753, čo predstavuje mesačne 396,08 eura. V rebríčku EÚ Slovensko obsadilo nelichotivé 26. miesto. Ešte horšie to pre Slovensko vyznieva z pohľadu štandardov kúpnej sily, kde si viac ako Slováci môžu dovoliť dokonca aj bulharskí penzisti a dokonca aj dôchodcovia z niektorých kandidátskych krajín na vstup do EÚ, ako je Srbsko, Čierna Hora a Turecko. V tesnom závese za Slovenskom, nachádzajúcom sa v tejto štatistike európskych krajín až na 33. Najlepší životný štandard v porovnaní s obdobím pred odchodom do penzie si môžu užívať dôchodcovia v Rakúsku a Luxembursku s priemernými ročnými dôchodkami 21 162 a 20 784 eur.

Starnutie populácie a jeho dopad na dôchodkové systémy

Nemecká televízia Deutsche Welle poukázala na skutočnosť, že európska populácia rýchlo starne, čo núti štáty EÚ vynakladať viac peňazí na dôchodkové dávky. Inými slovami, rastúce náklady ohrozujú dôchodky. „Viac ako pätina obyvateľov Európskej únie má v súčasnosti 65 rokov a viac. Napriek výraznému nárastu imigrácie za posledné dve desaťročia kontinent stále potrebuje prilákať dostatok pracovníkov, ktorých dane môžu pomôcť pokryť rastúce náklady na verejné dôchodky. Podľa nemeckej televíznej stanice ročné náklady na verejné dôchodky už v 17 spomedzi 27 štátov EÚ dosiahli viac než 10 % hrubého domáceho produktu (HDP).

Prečítajte si tiež: Dôchodkový vek a ročník 1960: Ako sa to dotýka mužov?

Slovenský dôchodkový systém čakajú ťažké časy - populácia starne, rodí sa rekordne málo detí a počet pracujúcich rýchlo klesá. V našich podcastoch sme už viackrát spomínali, že dôchodkový systém na Slovensku má rázne trhliny. Primárnym problémom je fakt, že populácia na Slovensku stárne a rodí sa stále menej detí, ktoré môžu časom prispievať na budúce dôchodky. Však len minulý rok sa narodilo o 10 tisíc detí menej ako pred 4 rokmi. Pre porovnanie, v 70-tych rokoch počas baby boomu sa ročne rodilo okolo 100 tisíc detí, kým dnes to nie je ani polovica. Konkrétne v minulom roku sa toto číslo pohybovalo na úrovni 46 tisíc, čo je takmer 5% medziročný pokles a čo vyznieva horšie, ide o najnižší ročný počet narodených detí v histórii samostatného Slovenska. V kontexte toho, že pod Tatrami máme jeden z najvyšších deficitov verejných financí, aj kvôli 13 dôchodkom, a zároveň druhú najrýchlejšie starnúcu populáciu v celej Európskej unii, je práve toto starnutie populácie problém, ktorý budú musieť politici, či chcú alebo nechcú, časom vyriešiť.

Riešenia a reformy dôchodkových systémov

V snahe riešiť problém nedostatku úspor na dôchodok Európska únia zaviedla v marci 2022 celoeurópsky osobný dôchodkový produkt (PEPP). Tento systém umožňuje pracovníkom vytvárať si dodatočný dôchodok, ktorý je plne prenosný pri presťahovaní sa do iného členského štátu EÚ. „PEPP je v platnosti už dva a pol roka. Niektorí dôchodkoví experti poukazujú aj na to, že PEPP je príliš zložitý a obmedzujúci. Van Meerten tvrdí, že situácii by pomohlo zjednodušenie a väčšia flexibilita PEPP.

Dalo by sa teda povedať, že budúce vlády budú musieť prijať tzv. nepopulárne opatrenia, no máme aj pozitívnu správu, teda ako sa to vezme. Starnutie populácie a zvýšenie veku odchodu do dôchodku nie je iba náš problém. Ako sme už spomínali, najjednoduchšou možnosťou je zvýšenie veku, kedy budú ľudia odchádzať do dôchodku a takéto reformy už začalo implementovať viacero krajín Starého kontinentu. Dánsky model je založený práve na tomto princípe - postupné a predvídateľné zvyšovanie veku v súlade s rastúcou dĺžkou života. Už od roku 2006 sa dôchodkový vek v krajine zvyšuje každých 5 rokov o 1 rok. Podľa zástancov dánskeho prístupu môže zvýšenie dôchodkového veku priniesť viacero pozitívnych efektov. Poprvé, znižila by sa celková suma vyplácaných dôchodkov, keďže by sa skrátilo obdobie ich poberania. Zároveň by sa zvýšil podiel ekonomicky aktívnych ľudí aj vo vyššom veku, čo by posilnilo príjmy z daní a sociálnych odvodov. No a napokon dlhší pracovný vek by ľuďom poskytol viac času na tvorbu vlastného dôchodkového zabezpečenia, čo by zvýšilo ich finančnú stabilitu v starobe.

Dôchodkový vek a stredná dĺžka života

je tzv. stredná dĺžka života. Ide o demografický ukazovateľ, ktorý predstavuje priemerný počet dožitých rokov za predpokladu, že sa nezmenia úmrtnostné pomery. Od januára tohto roka je teda dôchodkový vek závislý od tohto ukazovateľa. Od 1. januára 2017 sa zmenil spôsob určovania dôchodkového veku. Dôchodkový vek poistencov narodených po 31. bol ustanovený Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 227/2017 Z. z. o úprave dôchodkového veku a referenčného veku na rok 2017 a je 62 rokov a 139 dní, t. j. 1. poistencov narodených do 31. 2. žien narodených do 31. 3. poistencov, ktorým sa zachováva nárok na znížený dôchodkový vek vzhľadom na počet odpracovaných rokov v zamestnaní zaradenom do I. pracovnej kategórie alebo do I. alebo II. Od 1. januára 2004 do 31. decembra 2016 je dôchodkový vek 62 rokov jednotne u mužov aj žien. Ak však poistenec dôchodkový vek dosiahol v období od 1. januára 2004 do 31.

Štatistický úrad skúma a vyhodnocuje tzv. referenčné obdobia. Podľa toho, aká priemerná dĺžka života bude v týchto obdobiach zaznamenaná, sa bude ďalej odvíjať o koľko sa predĺži vek odchodu do dôchodku. 1. 2. Za tieto obdobia sa zistí priemerná dĺžka života, pričom sa neprihliada na pohlavie. Od údaju za prvé obdobie sa odpočíta údaj získaný v druhom období a rozdiel sa vynásobí číslom 365. Výsledok predstavuje počet dní, o ktoré sa predĺži dôchodkový vek osobám, ktoré v danom roku majú nárok na starobný dôchodok. Počet dní, o ktoré sa zvýši dôchodkový vek, musí vyhlásiť ministerstvo vyhláškou každý rok najneskôr do 31.

Prečítajte si tiež: Všetko o odchode do dôchodku v 60. roku života

Praktické rady pre budúcich dôchodcov

Pred podaním žiadosti o starobný dôchodok je dôležité skontrolovať si v dostatočnom časovom predstihu, či Sociálna poisťovňa eviduje všetky doby zamestnania a hrubé zárobky. O spísanie žiadosti o dôchodok je potrebné požiadať pobočku Sociálnej poisťovne príslušnú podľa miesta trvalého pobytu, resp. ak sa poistenec zdržiava mimo trvalého pobytu a zo zdravotných dôvodov nie je schopný podať žiadosť v príslušnej pobočke, môže jeho žiadosť spísať aj pobočka príslušná podľa miesta prechodného pobytu. Je potrebné však dopredu si dohodnúť termín na spísanie žiadosti. Každý žiadateľ o starobný dôchodok by sa mal v dostatočnom predstihu buď osobne, alebo telefonicky, či elektronicky informovať o tom, aké doklady treba predložiť na spísanie žiadosti. O svoje dôchodkové záležitosti by sa mal budúci penzista zaujímať približne rok pred dovŕšením dôchodkového veku.

Medzi potrebné doklady patria:

• rodné listy detí, prípadne rozhodnutie príslušného orgánu, na základe ktorého bolo dieťa prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov. V prípade úmrtia dieťaťa pred dosiahnutím 18. roku veku je potrebný aj úmrtný list alebo výpis z matriky.
• potvrdenie o všetkých obdobiach, v ktorých občan bol evidovaný v evidencii nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie pred 1. januárom 2001, poberal podporu v nezamestnanosti v čase od 1. januára 2001 do 31. decembra 2003, hodnoverný doklad (najmä evidenčný list dôchodkového zabezpečenia, potvrdenie zamestnávateľa, prípadne jeho právneho nástupcu), z ktorého je zrejmé, odkedy - dokedy trvalo zamestnanie, potvrdenie zamestnávateľa o období zamestnania pred 1. Evidenčný list dôchodkového poistenia je potrebný v prípade, že žiadateľ bude naďalej zamestnaný u toho istého zamestnávateľa aj po dátume, od ktorého žiada starobný dôchodok.
• Potvrdenie zamestnávateľa o sume dosiahnutých vymeriavacích základov odo dňa dosiahnutia dôchodkového veku do konca kalendárneho roka, v ktorom žiadateľ dôchodkový vek dosiahol, treba predložiť vtedy, ak dosiahol dôchodkový vek pred 1. januárom 2004 a bol naďalej nepretržite zamestnaný k 31. decembru 2003.

Predčasný a neskorší odchod do dôchodku

dôchodok (aj po znížení z dôvodu predčasného odchodu dôchodku) musí byť vyšší ako1,2 násobku životného minima pre plnoletú osobu (§ 2 zákona č. 601/2003 Z. z. V tomto prípade ide o tzv. predčasný starobný dôchodok. V prípade, že občan zostane pracovať aj po dovŕšení dôchodkového veku, ide o neskorší odchod do dôchodku. Ak bude dlhšie pracovať, bude mať aj dlhšie obdobie poistenia, čo sa pozitívne odzrkadlí na výške budúceho dôchodku. Navyše, dôchodok z 1.

Dôchodok a práca v Rakúsku

Vznik nároku na dôchodok v rámci krajín EHS upravuje od 1.5.2010 NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (zmenené a doplnené o NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 988/2009) a NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup pri vykonávaní nariadenia (ES) č. Nárok na dôchodok vzniká v každej krajine na ktorú sa vzťahujú koordinačné nariadenia Európskej únie alebo v krajine, s ktorou má SR uzatvorenú zmluvu o sociálnom zabezpečení a to už po jednom odpracovanom roku, v ktorom boli odvádzané aj dávky sociálneho poistenia. Pokiaľ bola táto doba kratšia ako 1 rok, nárok na dôchodok nevzniká a obdobie počas ktorého sa odvádzalo poistenie sa pripočítava ku poistnému obdobiu v krajine, kde bude žiadateľ žiadať o dôchodok. Pri určovaní nároku na dôchodok nie je podmienkou, aby mal žiadateľ trvalé bydlisko v krajine, v ktorej žiada o dôchodok. Nevyžaduje sa ani štátna príslušnosť. Na priznanie nároku na dôchodok v Rakúsku je dôležité, aby mal žiadateľ v rámci Európskej Únie odpracovaných minimálne 180 mesiacov. Problém s tým majú hlavne štátny prislušníci krajín, ktoré nie sú členmi Europskej Únie napr. Rusi, Ukrajinci a pod, ktorých je na Slovensku dosť veľa, majú už slovenské občianstvo, resp. trvalé bydlisko a tiež pracujú v Rakúsku. U žien narodených do 1.1.1964 štandardný vek odchodu do dôchodku 60 rokov.

Výška získaného nároku na dôchodok v Rakúsku sa dá vypočítať podľa výšky vymeriavacích základov. Pre každý rok sa výška získaného nároku na dôchodok vypočítava samostatne podľa výšky vymeriavacieho základu. Výšku dôchodku predstavuje percentuálna suma vypočítaná zo súčtu všetkých poistných platieb. Do úvahy sa berie 252 najlepších mesiacov. Za každých 12 mesiacov poistenia prináleží poistencovi suma do dôchodku vo výške 1,78% z vymeriavacieho základu. Pre dlhodobo poistených(nad 540 mesiacov poistenia u mužov a 480 mesiacov poistenia u žien) je to 1,90%. Pri poistení kratšom ako 12 mesiacov kal. roka sa suma kráti alikvotne. Ku dôchodku sa pripočítava aj obdobie vojenskej prezenčnej služby, obdobie materskej dovolenky atď. Pre tieto obdobia sú každý rok stanovené vymeriavacie základy, z ktorých sa vypočítava suma do dôchodku.

Prečítajte si tiež: Tabuľka dôchodkového veku žien

Upozornenie: Nie je možné získať rakúsky minimálny dôchodok po odpracovaní napr. 15,20 či 30 rokov v Rakúsku, ako sa často rozpráva. Výška dôchodku sa vypočíta podľa dĺžky odpracovanej doby (počet mesiacov v rámci zákonného poistenia v Rakúsku) a výšky vymeriavacích základov. Druhá možnosť je, nastálo sa presťahovať do Rakúska a požiadať o tzv. Bonus k dôchodku (Ausgleichzulage). Ako príklad uvediem poistenca(živnostníka), ktorý mal celé 3 roky(36 mesiacov) aktívnu živnosť a platil odvody do sociálnej poisťovne. Z jeho vymeriavacieho základu vo výške 537,78€ platného pre prvé 3 roky mu vznikne nárok na mesačný dôchodok vo výške ca. 28,70€(9,57€ za každý rok). Za 10 odpracovaných rokov na živnosť a platenia odvodov do sociálneho poistenia z minimálnych vymeriavacích základov(od 4 roku platí minimálny vymeriavací základ vo výške 743,20€) vznikne nárok na dôchodku vo výške ca. Dôchodok zvyšuje vyšší príjem z čoho sa vyráta aj vyšší vymeriavací základ a tým aj vyšší dôchodok. Živnostníci, ktorý podávali a podávajú daňové priznania a majú nedoplatky na poistnom za uplynulé daňové obdobie, si samozrejme aj zvyšujú dôchodok.

Dôchodcovské dávky podliehajú zdaneniu ako príjem zo závislého pomeru. Dôchodcom je ale automaticky pri daňovom zúčtovaní uplaňovaný daňový bonus vo výške 1.002,00Eur pri vý3ke döchodku do 21.245,00Eur. O dôchodok sa žiada v krajine, v ktorej žiadateľ v čase podania žiadosti žije t.z. osoba s bydliskom na Slovensku žiada o dôchodok v pobočke soc. poisťovne v mieste svojho bydliska. V žiadosti uvedie krajiny, v ktorých bol dôchodkovo poistený. Nie je potrebné predkladať potvrdenia o poistení z iných štátov. Ak však žiadateľ o dôchodok má potvrdenie inštitúcie sociálneho poistenia štátu, v ktorom platil dôchodkové poistenie, môže ho príslušnej sociálnej poisťovni predložiť v konaní o nároku na dôchodkovú dávku. To vybavovanie penzie urýchli.

Pripoistenie k dôchodku v Rakúsku

Jedná sa o pripoistenie, kde sa môže pripoistiť každá povinne, alebo dobrovoľne poistená osoba v sociálnom poistení. Pripoistenie vedie k dodatočnej penzii, ktorá bude vyplácaná po dosiahnutí dôchodkového veku mesačne popri hlavnej penzii. Je to obdobný druh penzijného pripoistenia ako sú ponúkané v súkromných poisťovacích spoločnostiach. Na rozdiel od súkromným spoločností sa dávky z tohto pripoistenia vyplácajú 14 krát ročne. Poistné sa zhodnocuje tak ako bežné poistné v penzijnom poistení. Pripoistenie je možné uzatvoriť v každom veku. Maximálna výška ročného poistného je pre rok 2025 suma vo výške 12 900,00eur. Dávky z pripoistenia podliehajú čiastočne daňovej úľave. Zdaňuje sa len 25% z celkovej dávky. Poistné je možné zaradiť medzi daňové výdavky. V prípade úmrtia prechádza časť poistenia na pozostalých. O toto pripoistenie nie je potrebné požiadať. Ak napríklad vo veku 40 rokov zaplatíte raz 1 000 eur, vo veku 65 rokov dostanete na ročnom dôchodku o približne 120 eur viac. Vložená suma sa Vám vráti vo forme dôchodku už za necelých 9 rokov.Každý, kto vo veku 50 rokov zaplatí 1 000 eur, dostane na dôchodku o približne 95 eur ročne viac. Vložená suma sa Vám vráti vo forme dôchodku už za necelých 11 rokov.

V prípade priznania dôchodku v Rakúsku a súčasne aj poberania dôchodku na Slovensku, je poberateľovy z celej sumy dôchodku (Rakusko+Slovensko) stiahnuté za každý mesiac 6% na zdravotné poistenie v Rakúsku, a to počas celej doby aktívnej rakúskej živnosti. Po odhlásení živnosti sa už zdravotné poistenie z dôchodku neplatí. Živnostníci v Rakúsku, ktorý už poberajú dôchodok na Slovensku, by si mali preto prerátať, kedy už môžu požiadať o dôchodok v Rakúsku, aby sa nestalo, že budú síce poberať dôchodok v Rakúsku, ale po stiahnutí poistného na zdr. Pre živnostníkov v dôchodcovskom veku, ktorí napriek nároku na dôchodcovské dávky o tieto nepožiadali, platí od roku Januára 2017 úľava na penzijnom poistení vo výške 50% ich mesačných platieb. Poistencovi sa ale do penzie započítava plná suma poistenia, keďže tých ďalších 50% za poistenca uhrádza penzijný fond. Táto úľava je možná max. Pre živnostníkov, ktorí nepodávajú daňové priznanie v rakúsku je mesačná platba v penzijnom poistení pre rok 2025 vo výške 101,95 Eur t.z. mesačná úľava je vo výške 50,97eur. Z toho dôvodu je už teraz potrebné prehodnotiť okamžité podanie žiadosti o dôchodok, ak naň vznikne nárok. Od dátumu podania žiadosti o dôchodok zaniká nárok na túto úľavu. Ak bude teda dôchodcovská mesačná dávka nižšia ako vyššie spomenutá úľava, je lepšie o dôchodok nepožiadať a po dobu troch rokov platiť polovičné poistné do penzijného poistenia. Ak sa stane, že dôchodcovská dávka by bol vyššia, je potrebné požiadať o dôchodok, pretože dôchodok sa spätne nevypláca a nevyplatené dávky prepadnú.

Miera náhrady mzdy a budúcnosť dôchodkov na Slovensku

Priemerný dôchodok na Slovensku sa pritom od roku 2019 zvýšil o takmer polovicu na 701 eur. Aj napriek tomuto rastu patrí na starom kontinente medzi tie nižšie. Napríklad susedia Česí majú v prepošte na eurách priemerný dôchodok 853 eur. Ale už ako sme to v našich podcastoch párkrát spomínali, výborným meradlom je tzv. miera náhrady mzdy po odchode do dôchodku. Inými slovami, pomer priemerného dôchodku k priemernej mzde. Hrubá miera náhrady priemernej mzdy na Slovensku predstavuje 77%. Avšak tento prepočet neberie platy všetkých vekových skupín, takže trošku skresluje, no aj tak. Slováci síce majú menšie dôchodky v absolútnych číslach, ale penzia im pokryje väčšiu časť toho, čo zarábali pred odchodom do dôchodku v porovnaní s inými členskými krajinami. A keď už hovoríme o tom, že sme v tomto ukazovateli lepší ako mnoho iných členských štatov EÚ, tak sme naozaj vysoko. Dokonca spolu s Maďarskom na 5. mieste. Z V4 sú na tom najhoršie práve Česi, s mierou náhrad na úrovni 56%. Mimochodom v Rakúsku je to ešte menej, 55%.

Otázka je, či si takéto štedré dôchodky vzhľadom na nepriazný vývoj demografie a problémom v ekonomike môžeme dovoliť, a to aj napriek tomu, že sa nám bude výrazne zvyšovať vek odchodu do dôchodku. Podľa viacerých analytikov na základe súčasného trendu sa pracovná sila do roku 2035 zmenší o 7%. V jednoduchosti povedané, práceschopných ľudí vo veku 18 až 64 rokov bude o približne 200 tisíc menej ako je v súčasnosti. Pomer pracujúceho človeka na jedného poberateľa dôchodku sa tak dostane do fázy, kedy sa systém s veľkou pravdepodobnosťou zrúti.

Problém číslo 2, tzv. husákové deti, populačne silné ročníky, ktoré čoskoro začnú poberať dôchodky. Podľa Eurostatu počet obyvateľov starších ako 64 rokov vzrastie do roku 2035 až o 20%. Takže, nielenže sociálna poisťovňa príde o veľkú časť ľudí, ktorí do systému nalievajú peniaze, veľmi veľká časť týchto ľudí prejde na stranu druhú, teda budú naopak zo sociálnej poistovne peniaze vyťahovať. Podľa analytikov sa tak strana výdavkov nafúkne až o petinu. Už dnes je deficit sociálnej poistovne 3 miliardy eur. Vláda pomohla zadotovať poistovňu 2 miliardami a 700 miliónmi eur. Vyšší hospodársky rast by pomohol, keďže okrem iného, pracujúci ľudia by odvádzali viac skrz odvody, no ten sa aj tým, že sa zvýšili odvody do sociálnej poistovne zabrzdil, nehovoriac o dani z transakcií a iných antiprorastových opatreniach. OECD nedávno výrazne zhoršila slovenskú prognózu tohto ročného rastu ekonomiky. Na konci vľanajška ešte očakávala zvýšenie HDP o 2,4%. V aktuálnom výhľade to už je iba 1,4%, deficit verejných financí je na úrovni 5,3%. Mimochodom, štvrtý najhorší v Európskej unii. Cieľom konsolidačného balíčka bolo jeho zníženie z 5,3% na 4,7% HDP. No realita je zníženie na 5,2% HDP a potrebných ďalších 5 miliárd eur. Bez toho deficit vzrastie na 6%, na čo poukazuje koniec koncov aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.

tags: #odchod #do #starobneho #dochodku #vek #v