Zvyšovanie dôchodkového veku na Slovensku: Súčasnosť a budúcnosť

Úvod

Otázka dôchodkov je na Slovensku neustále aktuálna, a to najmä v súvislosti s demografickými zmenami a dlhodobou udržateľnosťou dôchodkového systému. Vzhľadom na starnutie populácie a rastúci počet dôchodcov v porovnaní s pracujúcou populáciou, je nevyhnutné hľadať riešenia, ktoré zabezpečia dostatok finančných prostriedkov na vyplácanie dôchodkov aj v budúcnosti. Jedným z týchto riešení je aj postupne sa zvyšujúci dôchodkový vek.

Automatické zvyšovanie dôchodkového veku

Odkedy v legislatíve neplatí maximálny dôchodkový vek, ministerstvo práce má za úlohu každý rok vypočítať odchod do penzie pre jednotlivé ročníky. Prvýkrát sa táto novinka uplatnila pri ľuďoch narodených v roku 1967. Ich všeobecný dôchodkový vek, bez započítania výchovy detí, je 64 rokov a jeden mesiac. Starší ľudia odchádzajú do penzie podľa stanovenej tabuľky, kde je najvyšší dôchodkový vek o mesiac kratší.

Po novom sa rast dôchodkového veku prispôsobuje strednej dĺžke života. V tomto roku ministerstvo určí odchod do penzie pre ročník 1968. Podľa prepočtov budú môcť odísť do penzie vo veku 64 rokov a dva mesiace. Rast tak zodpovedá predpokladom odborníkov, podľa ktorých sa takto bude dôchodkový vek zvyšovať zhruba o jeden až dva mesiace ročne. Tento vývoj kopíruje aj čoraz vyššie dožívanie ľudí na Slovensku. Dôvodom tohto automatického nástroja je hlavne dlhodobá udržateľnosť systému. Dôchodcov totiž bude postupne viac ako pracujúcich. Keďže na Slovensku funguje priebežný systém financovania penzií, bude čoraz väčší problém s dostatkom peňazí na dôchodky. Už v súčasnosti chýbajú na penzie miliardy eur. V budúcnosti by sa bez zrušenia dôchodkového stropu deficit postupne prehĺbil o 2,3 miliardy eur ročne.

Demografické projekcie a budúcnosť

Podľa predbežných odhadov bude dôchodkový vek rásť ešte minimálne 50 rokov. Ide o demografické projekcie, podľa ktorých stúpne dôchodkový vek až na 68 rokov. Tento odhad sa týka ročníkov 2006 až 2008. V súčasnosti ide o mladých ľudí vo veku približne 17 až 20 rokov. Mladí by sa pritom mali pripraviť na to, že pred oficiálnym odchodom do penzie budú pracovať vo vyššom veku. Okrem toho platí, že im štátny dôchodok na život nebude stačiť.

Zohľadnenie výchovy detí

V legislatíve stále platí aj skracovanie dôchodkového veku pre rodičov. Každý, kto vychoval aspoň jedno dieťa, môže ísť do penzie o šesť mesiacov skôr. Maximálne sa môže dôchodkový vek skrátiť o 18 mesiacov pri troch deťoch. Spravidla sa tento nástroj uplatňuje pri matkách, ale v osobitných prípadoch majú na krátenie nárok aj muži. Obom naraz sa ale dôchodkový vek krátiť nemôže.

Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad o zvýšení minimálneho dôchodku

Minimálne dôchodky a ich valorizácia

Od januára budúceho roka čaká rast aj minimálne dôchodky. Od júla totiž vzrástli sumy životného minima, na ktoré sú v súčasnosti naviazané aj sumy minimálneho dôchodku. „Zmena sumy životného minima bude mať od 1. januára 2025 vplyv aj na sumu garantovaného minimálneho dôchodku. Najnižšia hranica minimálneho dôchodku, a to za 30 rokov obdobia dôchodkového poistenia, sa zvýši z 389,90 eura mesačne na 397,30 eura mesačne,“ uviedol hovorca Sociálnej poisťovne Martin Kontúr. A tak aj penzista, ktorý dostáva minimálny dôchodok v sume 389,90, bude mať od januára penziu zvýšenú na 397,30 eura.

Koaličná Slovenská národná strana však teraz prichádza s novinkou - opätovným naviazaním súm minimálnej penzie na priemernú mzdu tak, ako to bolo v roku 2019. Podmieňuje tým podporu návrhu ministerstva práce na zvýšenie minimálnej mzdy. "Cieľom predloženého návrhu zákona je posilnenie sociálnej ochrany poberateľov minimálnych dôchodkov prostredníctvom úpravy ich výšky v závislosti na priemernej mesačnej nominálnej mzde zamestnancov v hospodárstve Slovenskej republiky. Táto zmena reflektuje snahu zabezpečiť vyššiu spravodlivosť a primeranosť dôchodkových dávok, ktorá lepšie odzrkadľuje ekonomické podmienky v krajine," uvádzajú predkladatelia v dôvodovej správe.

Navrhovaná novela je motivovaná potrebou modernizovať a optimalizovať systém výpočtu minimálneho dôchodku tak, aby tento lepšie reflektoval súčasné ekonomické podmienky a zabezpečil dôstojnú životnú úroveň pre poberateľov dôchodkov. Priemerná mesačná nominálna mzda zamestnanca v hospodárstve je relevantný a objektívny ukazovateľ, ktorý presnejšie odzrkadľuje hospodársky vývoj a reálne životné náklady, s ktorými sa dôchodcovia stretávajú."Prepojenie výšky minimálneho dôchodku s priemernou mzdou umožňuje, aby dôchodkové dávky flexibilnejšie reagovali na ekonomické zmeny, čím sa zvyšuje ochrana sociálne zraniteľných skupín obyvateľstva. Tento prístup zohľadňuje nielen infláciu, ktorá ovplyvňuje kúpnu silu dôchodcov, ale aj celkový rast životných nákladov, čo je v súlade s princípmi udržateľnosti a spravodlivosti. Navrhovaná zmena posilňuje systém sociálneho zabezpečenia tým, že prispôsobuje dôchodky ekonomickým podmienkam, čím sa minimalizuje riziko, že dôchodcovia budú odkázaní na dodatočnú štátnu pomoc," píšu v dôvodovej správe.

Uviedli, že predkladaný návrh zákona má negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, keďže sa očakáva zvýšenie výdavkov zo štátneho rozpočtu na vyššie dôchodkové dávky minimálneho dôchodku. Avšak neuviedli žiadnu konkrétnu sumu. Navrhujú, aby zákon začal platiť od januára 2026. Ak ho schvália poslanci parlamentu.

Potenciálny dopad naviazania minimálnych dôchodkov na priemernú mzdu

Ak by prešiel návrh národniarov a sumy minimálneho dôchodku by sa naviazali na priemernú mzdu (tá bola v roku 2023 v sume 1430 eur), minimálny dôchodok by bol 471,90 eura, čiže by bol o viac ako 200 eur vyšší ako dôchodok, ktorý bol vypočítaný z odvodov. Existuje teda predpoklad, že minimálne dôchodky by tak rástli oveľa rýchlejšie ako riadne starobné dôchodky klasickou valorizáciou.

Prečítajte si tiež: Nárok na rodičovský príspevok: podrobné informácie

Reakcie odborníkov

Rezort práce uviedol: „Rozmrazenie a opätovnú valorizáciu minimálnych dôchodkov presadila ešte v minulom roku v parlamente strana Hlas - sociálna demokracia. Aj bez kladenia akýchkoľvek podmienok k minimálnej mzde sme teda pripravení participovať na odborne a finančne realizovateľných návrhoch na ďalšie zvyšovanie minimálnych dôchodkov.“

Požiadavku národniarov ale kritizujú viacerí odborníci. „Ak by sa minimálne dôchodky naviazali na priemernú mzdu, znamenalo by to vlastne, že by sa každoročne valorizovali o rast priemernej mzdy. Pritom riadne starobné, ale aj predčasné, invalidné či pozostalostné dôchodky by sa naďalej valorizovali len o dôchodcovskú infláciu, teda výrazne pomalšie. Bolo by to nespravodlivé, pretože zásadnú výhodu by získali tí, čo platili odvody kratší čas a z nízkych zárobkov,“ konštatoval odborník na sociálne veci Jozef Mihál. „Ak chce pán Danko zlepšiť situáciu dôchodcov, mal by presadzovať zlepšenie valorizácie pre všetky typy dôchodkov,“ dodal Mihál.

Podľa analytika INESS Radovana Ďuranu sa štátny sociálny systém neriadi analýzami a merateľnými cieľmi, ale politickými sloganmi, volebnými sľubmi, a obchodovaním ako na tržnici. „Navrhované zvyšovanie minimálnej mzdy poškodí ekonomiku, naviazanie minimálneho dôchodku zas verejné financie. Ak by prešli, oboje by v konečnom dôsledku znamenali ďalšie zvyšovanie daní. V skutočnosti je táto "dilema" politikov ako presadiť ich politické nástroje škodlivá, pretože odkláňa pozornosť od skutočných problémov.

Zmeny v odvodoch pre SZČO od roku 2026

Schválené konsolidačné opatrenia spôsobia u živnostníkov významné zmeny od roku 2026. Opatrení významne mení odvodové zaťaženie živnostníkov od roku 2026. Odvodov. Poisťovne sa zatiaľ pre rok 2026 nemenia. Z tejto činnosti. Príslušnej zdravotnej poisťovni. Rok 2024. Mesačnej mzdy bola za rok 2024 vo výške 1 524 eur. % z 1 524 eur). Prešla zmenou sadzba poistného, ktorá sa mení z 15 % na 16 %. Postihnutím, sadzba poistného je polovičná, teda 8 %. Sadzby by malo platiť pre roky 2026 a 2027.

SZČO, ktorá začala vykonávať svoju činnosť v roku 2025, resp. Odvodu do zdravotnej poisťovne je pre rok 2026 vo výške 121,92 eur, resp. Eur (16 % resp. 8 % zo 762 eur). Zúčtovanie poistného. Výška preddavku pre rok 2026. Mení sa aj výška preddavku, ktorý vypočítala zdravotná poisťovňa. Preddavková povinnosť na zdravotné poistenie klesnúť na nulu, resp. SZČO). Výrazne zmenili podmienky odvodových prázdnin. S nízkymi príjmami. Sociálne odvody budú už aj tieto SZČO. Výkon alebo na prevádzkovanie zárobkovej činnosti. Vyššie uvedených SZČO odvádzať nebudú. Teda vznikne až od 1.7.2026. Dvoch rokov, teda zo sumy 1 524 eur. Dochádzka k nárastu z 50 % na 60 %. Vypočíta suma sociálnych odvodov. Svoju maximálnu možnú hranicu. Dvoch rokov. Po podaní daňového priznania za rok 2025. Odvodov bude platiť od 1.7.2026 resp. Lehoty na podanie daňového priznania). Platby Sociálnej poisťovni vznikať a zanikať. A táto povinnosť bude pretrvávať. Príslušný účet poisťovne najneskôr do 8. mesiaci za ktoré sa odvody uhrádzajú. Budú SZČO prvýkrát odvádzať v lehote do 08.02.2026 za január 2026. Daňou, resp. Povinnosť úhrad. Sociálnej poisťovne. V roku 2026 a nemá súbeh napr. 60,96 eur a sociálne odvody od 1. dňa 6. V roku 2026 a má súbeh napr. Poisťovňou, avšak takáto SZČO bude uhrádzať sociálne odvody od 1. Odvody od 1.7.2026 v sume 131,34 eur. Postupuje takáto SZČO primerane podľa situácií uvedených vyššie.

Prečítajte si tiež: Dôchodkový systém na Slovensku

tags: #odkedy #sa #bude #navysovat #dochodok