Zoznam žiadateľov o pestúnsku starostlivosť: Kritériá a porovnanie s osvojením

Abstrakt: V poslednom období narastá záujem o pestúnsku starostlivosť či osvojenie, dve formy náhradnej rodinnej starostlivosti, ktoré umožňujú prijatie dieťaťa umiestneného v ústavnom zariadení. Žiadatelia, ktorí splnia zákonom stanovené podmienky zapísania do zoznamu, čakajú na dieťa v poradovníku na základe svojich požiadaviek, pričom jednou z najkľúčovejších je forma náhradnej rodinnej starostlivosti. Tento príspevok prináša porovnanie osvojenia a pestúnskej starostlivosti z pohľadu zákona, praxe a žiadateľov o náhradnú rodinnú starostlivosť.

Kľúčové slová: Pestúnska starostlivosť, osvojenie, osvojiteľnosť, biologický rodič.

Úvod do problematiky náhradnej rodinnej starostlivosti

Každé dieťa by malo vyrastať v rodine, a ak to nie je možné v biologickej, tak aspoň v náhradnej. Na Slovensku existuje zoznam žiadateľov o náhradnú rodinnú starostlivosť (NRS) a zoznam detí, ktorým je potrebné sprostredkovať niektorú z foriem NRS. Tieto zoznamy vedie Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVR), špeciálne určený úrad v rámci každého kraja. Do prvého zoznamu sú zapísaní žiadatelia o NRS, ktorí spĺňajú podmienky podľa § 73 ods. 3 písm. a/ 2. bodu a podľa § 39 zákona NR SR č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane a sociálnej kuratele. Druhý zoznam obsahuje deti, ktorým je potrebné sprostredkovať niektorú z foriem NRS.

Zvyšujúci sa záujem o pestúnsku starostlivosť a osvojenie poukazuje na snahu spoločnosti zabezpečiť deťom, ktoré nemôžu vyrastať vo vlastných rodinách, láskyplné a stabilné prostredie. Matějček et al. (2002) uvádza, že dieťa je vychovávané ľuďmi, ktorým sa nenarodilo, čo platí pre obe formy NRS. Náhradní rodičia sa musia naučiť dieťaťu porozumieť a prispôsobiť svoj život novým potrebám.

Pestúnska starostlivosť vs. Osvojenie: Základné rozdiely

Na rozdiel od pestúnskej starostlivosti je osvojenie trvalým riešením pre dieťa. Pestúnsku starostlivosť upravuje Zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine § 48, ktorý hovorí, že ak rodičia dieťaťa nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť, súd môže rozhodnúť o zverení dieťaťa do starostlivosti fyzickej osoby, ktorá má záujem stať sa pestúnom a je zapísaná v zozname žiadateľov o NRS.

Prečítajte si tiež: Lieky hradené poisťovňou

Pestún má právo zastupovať dieťa a spravovať jeho majetok len v bežných veciach. Na vykonávanie nevšedných záležitostí je potrebný súhlas biologického rodiča, prípadne súdu, ak rozhodnutie zákonného zástupcu nie je v súlade so záujmom dieťaťa. Dieťa zverené do pestúnskej starostlivosti môže, ale nemusí byť osvojiteľné a môže, ale nemusí mať kontakt so svojimi vlastnými rodičmi.

Pri forme pestúnskej starostlivosti pestúni preberajú určité rodičovské záväzky, ale zákonným zástupcom dieťaťa ostáva biologický rodič. Dieťaťu obvykle ostáva jeho meno a priezvisko, ale vo výnimočných prípadoch môžu pestúni požiadať o zmenu. Viacerí autori (Mačkinová, Musilová, 2013; Matejček et al. 2002) uvádzajú, že pestúni s dieťaťom často neformálne vytvárajú veľmi podobný vzťah ako k deťom vlastným a deti ostávajú v pestúnskej rodine aj po dosiahnutí plnoletosti.

Kritériá a motivácie žiadateľov o pestúnsku starostlivosť

Čakacia doba na dieťa je pri pestúnskej starostlivosti kratšia ako pri osvojení, keďže pestúnov je menej ako osvojiteľov. Žiadatelia volia pestúnsku starostlivosť, ak návrat dieťaťa do biologickej rodiny reálne nehrozí. Na formu pestúnskej starostlivosti štát prispieva finančným príspevkom pre dieťa (pestúnsky príspevok) a pre pestúna (odmena pestúna). Okrem toho pestún poberá aj prídavky na dieťa.

Medzi ďalšie motivácie patria:

• Záujem o väčšiu súrodeneckú skupinu detí, kde je nižší predpoklad osvojenia.
• Žiadatelia, ktorí už majú vlastné biologické deti a chcú pomôcť deťom v ústavnej starostlivosti.

V ojedinelých prípadoch sa môže dieťa zverené do pestúnskej starostlivosti stať právne voľným a osvojiteľným.

Prečítajte si tiež: Zoznam klubov dôchodcov v Petržalke

Osvojenie: Trvalé riešenie pre dieťa

Osvojenie je vzťah, ktorý vzniká medzi osvojiteľom a osvojencom, a je rovnaký ako vzťah medzi biologickými rodičmi a deťmi. Medzi osvojencom a príbuznými osvojiteľa vzniká príbuzenský vzťah. Na vyslovenie osvojiteľnosti u maloletého dieťaťa musia byť splnené zákonom stanovené podmienky.

Ekonomický nedostatok alebo nedostatočné bytové pomery nemôžu byť dôvodom na vyhlásenie dieťaťa za osvojiteľné. V niektorých prípadoch môže byť maloleté dieťa súdom vyhlásené za osvojiteľné aj bez súhlasu rodičov, ak:

• Neprejavujú skutočný záujem o dieťa po dobu najmenej 6 mesiacov.
• Neprejavili o dieťa žiadny záujem po dobu najmenej 2 mesiacov po narodení dieťaťa, ak im v tom nebránila závažná prekážka.
• Udelia vopred všeobecný súhlas k osvojeniu ("generálny súhlas").

S osvojením musia súhlasiť obaja rodičia, pokiaľ sú zapísaní v rodnom liste dieťaťa. Takmer všetky deti, ktoré vedie ÚPSVR Bratislava, nemajú v rodnom liste uvedeného otca, preto vyhlásenie "Privolenie na osvojenie dieťaťa" podpisuje len matka. Osvojiteľnosť dieťaťa sa vyhlasuje formou rozsudku a dieťa sa stáva právne voľným, osvojiteľným.

ÚPSVR, ktorý vedie spisovú dokumentáciu dieťaťa, úzko spolupracuje so zariadením, v ktorom je dieťa umiestnené, a hľadá preň najvhodnejšiu formu NRS. Ďalším prípadom zaradenia dieťaťa do prehľadu detí, ktorým treba sprostredkovať NRS, je prípad, keď dieťa zanechala žena po pôrode v zdravotníckom zariadení, tzv. "anonymný pôrod". Tieto deti sú hneď zaradené do zoznamu detí, ale ešte nie sú právne voľné, pretože nebola vyslovená osvojiteľnosť súdom.

Vyslovenie osvojiteľnosti dieťaťa spojené s pozbavením rodičovských práv a povinností a ustanovením dieťaťu poručníka je v poslednom čase zdĺhavé. Určený ÚPSVR po doručení spisovej dokumentácie dieťaťa hľadá pre dieťa vo svojom kraji vhodných žiadateľov o NRS, pričom najneskôr do dvoch týždňov od zapísania dieťaťa do prehľadu detí osloví žiadateľov zo zoznamu žiadateľov. Ak takýchto žiadateľov nemá, spisovú dokumentáciu dieťaťa musí zaslať do akreditovaných subjektov v rámci kraja a všetkým určeným orgánom na Slovensku.

Prečítajte si tiež: Perspektívy pre domovy dôchodcov v Nemecku

Ak určený ÚPSVR nájde pre maloleté dieťa vhodných žiadateľov, poučí ich o možnosti predĺženia konaní spojených s vyslovením osvojiteľnosti, ak dieťa osvojiteľnosť vyslovenú ešte nemá. Keď sa žiadatelia rozhodnú ísť do procesu osvojenia, musia čakať na právnu voľnosť dieťaťa. Dieťa si berú z detského domova na návštevné pobyty, ktoré sa neustále predlžujú.

V dôsledku spomínaných komplikácií v procese sprostredkovania NRS sú žiadatelia z rôznych strán tlačení do pestúnskej starostlivosti, aj keď sú vnútorne nastavení na osvojenie. Nemôžu z práce oficiálne nastúpiť na materskú alebo rodičovskú dovolenku, lebo nemajú rozhodnutie súdu o zverení dieťaťa do ich starostlivosti. Čas, dokým bude vyslovená osvojiteľnosť dieťaťa, riešia rôznymi formami, dovolenkami, neplateným voľnom a pod., pričom sa môžu ohroziť stratou zamestnania. Dieťa živia na vlastné náklady, od detského domova dostávajú len tzv. "stravné", čo je zanedbateľná suma.

Napriek tomu žiadatelia s láskou a ochotou prejavujú záujem o dieťa a trpezlivosť v čakaní, kým príde dieťa oficiálne do ich rodiny. Do času, kým im dieťa nie je zverené, biologickí rodičia si môžu rozmyslieť, či si dieťa nezoberú späť, ak si medzitým upravili svoje rodinné pomery. Pre žiadateľov je táto alternatíva nepredstaviteľná a neprijateľná, keďže si medzičasom na dieťa zvykli a začala sa medzi nimi budovať vzájomná vzťahová väzba.

Riziká a obavy spojené s pestúnskou starostlivosťou

Medzi riziká spojené s pestúnskou starostlivosťou patrí:

• Možnosť vrátenia dieťaťa späť do jeho biologickej rodiny.
• Odkrytie anonymity pestúnov vo vzťahu k biologickej rodine dieťaťa.
• Pochybnosti o správnej výchove zo strany pestúnov a kontakt s deťmi.
• Možné vydieranie, ohrozovanie a zastrašovanie pestúnov a detí zo strany biologickej rodiny.

Napriek uvedeným rizikám je návrat dieťaťa do biologickej rodiny ojedinelý. Orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ako aj akreditované subjekty, sú nápomocné v zložitých situáciách.

Podľa Zezulovej (2012) môžu podnety k pestúnskej starostlivosti splývať s motiváciou k osvojeniu, no rozhodnutie pre pestúnstvo sa líši altruistickejšími pohnútkami, ku ktorým zaraďuje motív pomoci opusteným deťom. Ide predovšetkým o žiadateľov, ktorí už nejaké dieťa majú a návrat dieťaťa do jeho biologickej rodiny vedia ľahšie prijať, keďže zverené dieťa nie je ich jediné dieťa. V žiadostiach o NRS prevládajú však ľudia, ktorí ešte žiadne deti nemajú, preto je pre nich pestúnska starostlivosť neprijateľná a títo ľudia volia takmer vždy formu osvojenia.

Vekový rozdiel medzi žiadateľom a dieťaťom

Spoločenské zmeny prinášajú okrem iného aj zmeny v rodinách, v plánovaní rodiny a rodičovstva. Mladí ľudia uzatvárajú manželstvá v neskoršom veku, je moderné žiť len tak v partnerských vzťahoch, prípadne osamote. Plánovanie rodiny je podmienené ekonomickým zabezpečením, určitými štandardami, primeraným bývaním a zodpovednosťou. S pribúdajúcim vekom prichádzajú aj isté problémy v reprodukčnej oblasti, a tak sa zvyšuje počet manželov, ktorí nemôžu splodiť svoje vlastné dieťa a sú odkázaní na pestúnsku starostlivosť a osvojenie.

Manželia, či jednotlivci, ktorí sa rozhodnú pre niektorú z foriem NRS, sú po absolvovaní potrebných úkonov zapísaní do zoznamu žiadateľov o NRS. Za posledné roky sa výrazne zvyšuje počet žiadateľov o NRS, čo spôsobuje, že sa predlžuje aj čakacia doba na sprostredkovanie NRS medzi dieťaťom a žiadateľom. Dlhé čakanie zvyšuje aj vekový rozdiel medzi dieťaťom a žiadateľom.

Pestúnska starostlivosti nemá v zákone presne vymedzený vekový rozdiel medzi dieťaťom a pestúnom, nakoľko je to vytvorenie náhradného rodinného zázemia pre dieťa, ktoré nemôže byť vychovávané svojimi rodičmi. Pestúnska starostlivosť je považovaná za "prechodnú stanicu", kým si biologickí rodičia neupravia svoje pomery. Z praxe však vyplýva, že návrat dieťaťa do jeho biologickej rodiny je nízky. Deti zverené do pestúnskej starostlivosti ostávajú u pestúnov až do dospelosti, prípadne kým neukončia svoje vzdelanie, resp. až kým sa neosamostatnia.

V pestúnskej starostlivosti sa deti prirodzene adaptujú na pestúnsku rodinu a dlhodobým spolužitím sa časom medzi pestúnmi a deťmi vytvorí citová väzba taká, ako medzi rodičmi a deťmi. V ponímaní zákona však pestúnska starostlivosť má charakter len dočasnej starostlivosti, ktorá nie je trvalým riešením pre dieťa a končí plnoletosťou dieťaťa.

V prípade osvojenia vzniká medzi osvojiteľom a osvojencom rovnaký vzťah, aký je medzi rodičmi a deťmi. Osvojitelia majú pri výchove detí rovnakú zodpovednosť a rovnaké práva a povinnosti ako rodičia (Zákon č. 36/2005 Z. z.). Osvojenie je považované za trvalé riešenie na celý život, preto aj zákon č. 305/2005 § 99 ods. 1 hovorí: "Medzi osvojencom a osvojiteľom musí byť primeraný vekový rozdiel." Pavelková. B. v komentári v Zákone o rodine uvádza: "Cieľom osvojenia je simulovať čo možno najpresvedčivejší skutočný rodinnoprávny vzťah rodičia - dieťa" (C. H. Beck, 2011, str. 564).

Určený ÚPSVR musí preto pri sprostredkovaní NRS rozhodovať v záujme dieťaťa, pričom sa stretáva s určitými problémami, ktoré s vekovým rozdielom súvisia:

• Odkladanie podania žiadosti na určený ÚPSVR: Žiadatelia o NRS si podávajú žiadosť často až po vyčerpaní všetkých pokusov asistovanej reprodukcie, kedy sú už často vo veku, ktorý hraničí s biologickou možnosťou mať vlastné dieťa. Osobitne sa posudzuje vek žiadateliek, keďže muži môžu mať deti aj vo vyššom veku, pričom u ženy je reprodukčná schopnosť obmedzená viac vekom.
• Nevedomosť ľudí ohľadom žiadosti o NRS: Ľudia často nevedia, že snaha o vlastné biologické dieťa sa nevylučuje s paralelným podaním žiadosti o NRS. Zároveň môžu žiadatelia o NRS požiadať aj o odklad z rôznych dôvodov, ktoré prináša život. Počas odkladu žiadatelia postupujú v poradovníku smerom hore a sú oslovení vo veci sprostredkovania NRS až vtedy, keď si odklad zrušia. Samozrejme odklad nemôže mať dlhodobý charakter.
• Predĺženie čakacej doby na dieťa: Čakacia doba na dieťa sa neustále predlžuje v dôsledku zvyšovania sa počtu žiadateľov o NRS. Aj keď sú žiadatelia zapísaní vo veku, ktorý je "primeraný", ťažko sa dá odhadnúť, kedy postúpia v poradovníku na prvé miesto. Všetko sa odvíja od požiadavky a kritérií žiadateľov na prijatie dieťaťa/detí do rodiny. Pokiaľ sa žiadatelia dostanú k preferovanému dieťaťu, ich vek sa môže zvýšiť aj o niekoľko rokov, čo spôsobuje potom problémy v rozhodovaní súdu o zverení dieťaťa do ich starostlivosti.
• Kritéria žiadateľov na dieťa: Požiadavky žiadateľov na dieťa/deti bývajú od novorodeneckého veku do niekoľkých rokov veku dieťaťa (napr. 0 - 6 rokov), najčastejšie však od 0 do 1 roka veku dieťaťa, kedy je ešte adaptácia dieťaťa na žiadateľov, na vzťahovú väzbu a nové prostredie najprijateľnejšia. Zvyšuje sa počet žiadateľov, ktorí majú záujem o prijatie súrodencov, súrodeneckej dvojice. Ďalšou preferenciou žiadateľov je pôvod dieťaťa - majoritného etnikum, fyziologicky zdravé, vhodné na osvojenie, pričom takýchto detí je málo. U väčšiny detí sú ich matky drogovo závislé, HCV pozitívne a matky, ktoré majú syfilis. Často ide kombináciu uvedených diagnóz. Väčšina detí však po svojich matkách ochorenia nezdedia, resp. sa deti preliečia. Takmer u 90 % žiadateľov je preferovaný záujem o dieťa majoritného etnika a podstatne je nižší záujem o deti iného etnického pôvodu.
• Formy náhradnej rodinnej starostlivosti a nepomer počtu "žiadaných" detí k počtu "žiadateľov": U viac ako 90 % žiadateľov je preferovaná forma osvojenia pred pestúnskou starostlivosťou, pričom počet detí do pestúnskej starostlivosti je podstatne vyšší, ako detí na osvojenie.
• Nedostatočné vnímanie budúcnosti: Žiadatelia o NRS sa vo svojom aktuálnom veku cítia vitálni a schopní zabezpečovať výchovu a starostlivosť o dieťa. Zabúdajú však na veľmi dôležitý fakt, "ku svojmu veku pripočítať minimálne 18 rokov života", t.j. kým bude dieťa plnoleté. Taktiež zabúdajú aj na "pohľad dieťaťa", jeho vnímanie veku rodičov ako "starých", napr. v porovnaní s rodičmi svojich rovesníkov.

Určený ÚPSVR Bratislava vedie žiadateľov o NRS vo veku od 25 rokov až do 60 rokov, čo predstavuje rozdiel veku takmer 2 generácií, pričom pribúdajú žiadatelia vo veku 40 rokov a viac. Pribúdajú teda žiadatelia, ktorí sa stávajú biologickými rodičmi vo veku, kedy by do ich života mala prichádzať skôr rola starého rodiča, než rodiča, teda vstupujú do "statusu rodiča" vo veku rozdielu jednej generácie. Stať sa biologickým rodičom vo veku "post produkčnom", môže byť náročné a vyžiada si nemalé úsilie zo strany žiadateľov.

Záver: Zodpovedné rozhodovanie v záujme dieťaťa

Základom každej spoločnosti je rodina, formálna či neformálna, úplná alebo neúplná, v ktorej sa deti vychovávajú, vytvárajú sa sociálne väzby a vzťahy, prijímajú vzory správania a hodnoty a vyrastá budúca generácia, preto rodičovstvo a materstvo by sa nemali odkladať. V prípade, že prídu životné okolnosti, ktoré prinútia jednotlivca, či manželov riešiť si túto životnú situáciu podaním si žiadosti o NRS, nemalo by to byť v neskoršom veku. Ak by sa tak stalo, že sa rozhodnú pre dieťa v neskoršom veku, mali by títo žiadatelia okrem svojej túžby po dieťati myslieť hlavne na dieťa, na jeho vek, na jeho potreby a svoju schopnosť poskytovať primeranú starostlivosť a výchovu dieťaťu aj vo svojom neskoršom veku.

Potenciálni žiadatelia o NRS by si mali zistiť potrebné informácie u odborníkov, najmä sociálnych pracovníkov ÚPSVR, ktorí majú v agende NRS a neprijímať úvahy a príspevky na rôznych internetových fórach, ktoré realitu často skresľujú a neposkytujú relevantné informácie.

Aj keď žiadatelia o NRS cítia strach spoznať biologickú rodinu dieťaťa, vždy je to na vzájomnej dohode, prípadne aj v spolupráci s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Žiadalo by sa, keby sa obsah psychologickej prípravy rozšíril viac o možnosť pestúnskej starostlivosti, venovať tomu viac pozornosti, prebrať viac do hĺbky výhody a nevýhody, i úskalia tejto formy starostlivosti, vysvetliť že časom sa stanú pre deti blízkymi osobami so vzťahovou väzbou a to je to čo deti najviac potrebujú. Pretože deti nevnímajú formy starostlivosti: pestúnsku starostlivosť či osvojenie, deti potrebujú rodinu, ktorá ich príjme takých akí sú, ktorá im poskytne pocit domova, istoty a bezpečia. Samozrejme významnú rolu hrá aj vek dieťaťa, čím menšie tým je adaptácia prijateľnejšia, menej náročná.

Čo by bolo treba zmeniť?

Každé dieťa by malo vyrastať v rodine, keď nie vo svojej biologickej, tak aspoň v náhradnej. Určený ÚPSVR, ktorý sa nachádza v každom krajskom meste SR, vedie zoznam žiadateľov o pestúnsku starostlivosť alebo osvojenie a vedie aj zoznam detí, ktoré vyrastajú v detských domovoch a boli zaradené do zoznamu detí, ktorým treba sprostredkovať náhradnú rodinnú starostlivosť formou pestúnskej starostlivosti alebo osvojenia.

Autor: Mgr. PAVELKOVÁ, M. 2011. Zákon o rodine. Komentár. Bratislava: C. H. Beck, 2011. 680 s.

tags: #zoznam #žiadateľov #o #pestúnsku #starostlivosť #kritériá