Odpis záväzkov: Premlčanie a Podmienky v Kontexte Slovenského Práva

Tento článok sa zameriava na problematiku odpisovania záväzkov, premlčania a podmienok, ktoré s tým súvisia v kontexte slovenského práva. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o tejto téme, s osobitným dôrazom na daňové aspekty a legislatívne zmeny, ktoré ovplyvňujú podnikateľské subjekty.

Úvod do Premlčania Záväzkov

Premlčanie je právny inštitút, ktorý upravuje Občiansky zákonník a Obchodný zákonník. Premlčanie znamená uplynutie času stanoveného v zákone na vykonanie práva, čo má za následok zánik súdnej vymáhateľnosti premlčaného práva. Je dôležité zdôrazniť, že premlčaním pohľadávka nezaniká, ale oslabuje sa jej vymáhateľnosť.

Všeobecná Premlčacia Doba

Všeobecná premlčacia doba u pohľadávok z obchodných vzťahov v zmysle Obchodného zákonníka je štvorročná (§ 397). Právo sa premlčuje v tejto lehote, ak zákon pre jednotlivé práva nestanovuje osobitnú premlčaciu lehotu.

Uznanie Dlhu a Nová Premlčacia Doba

Premlčanie možno oddialiť, ak dlžník svoj dlh uzná v zmysle § 323 Obchodného zákonníka. Odo dňa písomného uznania dlhu plynie nová štvorročná premlčacia doba. Obchodný zákonník nestanovuje náležitosti uznania dlhu, ale je nevyhnutné, aby záväzok dlžníka bol jednoznačne vymedzený výškou a dôvodom s odkazom na príslušnú zmluvu alebo faktúru, prípadne iný preukazný doklad tak, aby nemohli vzniknúť pochybnosti, o ktorý záväzok ide.

Daňové Aspekty Neuhradených Záväzkov

Zákon o dani z príjmov (ZDP) ustanovuje povinnosť upraviť (zvýšiť) základ dane o tie záväzky, ktoré sa viažu k výdavkom (nákladom), ktoré boli daňovým výdavkom či už priamo zaúčtovaným do nákladov alebo nepriamo prostredníctvom odpisov, alebo sa stanú výdavkom až pri zaradení do spotreby alebo vyradení z používania, a to v tých prípadoch, ak k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia uplynie lehota viac ako 360 dní od ich splatnosti. Pri uvedenej úprave sa vychádza z pôvodnej splatnosti záväzkov, ich následné prolongácie (predĺženia splatnosti) nemajú na túto úpravu vplyv. Rovnako sa vykonáva aj úprava základu dane o výšku neuhradených vyhotovených dobropisov účtovaných ako zníženie výnosov (príjmov), ak k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia uplynie lehota viac ako 360 dní od ich splatnosti. Zákon o dani z príjmov zároveň umožňuje upraviť (znížiť) základ dane v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach, v ktorých dôjde k úhrade týchto záväzkov alebo ich časti.

Prečítajte si tiež: Invalidný dôchodok: Ako posúdiť vysvedčenie zo ZŠ?

Zánik Záväzku a Úprava Základu Dane

Ustanovenie upravujúce základ dane pri zániku záväzku (§17 ods. 32 ) sa s účinnosťou od 1.1.2020 dopĺňa tak, že za úhradu záväzku sa nepovažuje nahradenie záväzku zmenkou. S účinnosťou od 1.1.2020 sa spresňuje, že zánikom záväzku sa rozumie nielen premlčanie a zánik záväzku, ale aj odpis alebo čiastočný odpis záväzku. Toto ustanovenie upravuje novú situáciu, a to nahradenie doterajšieho záväzku novým záväzkom, tzv. nováciu záväzku. V takejto situácii sa základ dane zníži najviac o sumu, o ktorú menovitá hodnota pôvodného záväzku prevyšuje menovitú hodnotu nového záväzku, pričom za lehotu splatnosti záväzku sa aj v prípade novácie záväzku považuje splatnosť pôvodného záväzku.

Subjekty, Ktorých Sa Týka Úprava Zákona o dani z príjmov

Úprava základu dane podľa § 17 ods. 27 ZDP sa týka daňovníkov, ktorí:

• Účtujú v sústave podvojného účtovníctva a pri zisťovaní základu dane vychádzajú z výsledku hospodárenia podľa § 17 ods. 1 písm. b) ZDP.
• Vykazujú výsledok hospodárenia v individuálnej účtovnej závierke podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo a v súlade s § 17 ods. 1 písm. c) ZDP pri zisťovaní základu dane vychádzajú z tohto výsledku hospodárenia, upraveného spôsobom ustanoveným vo všeobecne záväznom právnom predpise vydanom Ministerstvom financií SR alebo z výsledku hospodárenia, ktorý by vyčíslili, ak by účtovali v sústave podvojného účtovníctva, pričom na účely zistenia tohto výsledku hospodárenia sú povinní viesť evidenciu v rozsahu a spôsobom ustanoveným pre sústavu podvojného účtovníctva a uchovávať ju podľa § 35 a § 36 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve.

Výnimky z Úpravy Zákona o dani z príjmov

ZDP zároveň vymedzuje daňovníkov, na ktorých sa aj napriek tomu, že pri zisťovaní základu dane vychádzajú z výsledku hospodárenia podľa § 17 ods. 1 písm. b) alebo c) ZDP, úprava základu dane podľa § 17 ods. 27 ZDP nevzťahuje. Ide o:

• Neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby podľa zákona č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v znení neskorších predpisov.
• Rozpočtové a príspevkové organizácie podľa zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
• Daňovníci, na ktorých bol vyhlásený konkurz v súlade so zákonom č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
• Daňovníci v reštrukturalizácii, na záväzky obsiahnuté v reštrukturalizačnom pláne potvrdenom súdom v súlade so zákonom č. 7/2005 Z. z.

Špecifické Situácie a Ich Vplyv na Základ Dane

Zmena Zdaňovacieho Obdobia

Ustanovenie § 17 ods. 27 ZDP týkajúce sa úpravy základu dane o neuhradené záväzky, ktoré boli zahrnuté do daňových výdavkov (nákladov), platí rovnako aj pre tých daňovníkov, ktorí zmenili zdaňovacie obdobie z kalendárneho roka na hospodársky rok. Daňovník, ktorý uplatňuje zdaňovacie obdobie hospodárskeho roka, sa môže zároveň vrátiť späť z hospodárskeho roka na kalendárny rok. Účtovné aj daňové obdobie je zhodné pri obidvoch zmenách.

Vstup do Likvidácie

Ak obchodná spoločnosť vstúpi do likvidácie, v DP za obdobie končiace posledný deň pred vstupom do likvidácie nebude tento záväzok ovplyvňovať základ dane, lebo neuplynula doba po splatnosti nad 36 mesiacov. V nasledujúcom období bude spoločnosť podávať DP v súlade s § 41 ods. 4 ZDP, teda prvé zdaňovacie obdobie sa skončí až 31. 12. druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom vstúpila spoločnosť do likvidácie, t. j. 31. 12. 2015. Ak predpokladáme, že likvidácia spoločnosti nebude ukončená skôr, spoločnosť má povinnosť podať DP k 31. 12. 2015. Ak by nebol záväzok uhradený k dátumu, ku ktorému bude podávať DP, bude potrebné testovať záväzok na počet dní po splatnosti.

Prečítajte si tiež: Proces rozhodovania o dôchodku

Zánik Daňovníka

Zánik daňovníka s likvidáciou a bez likvidácie je pre § 17 ods. 27 ZDP totožný. V obidvoch prípadoch v DP za skrátené obdobie podliehajú neuhradené záväzky testovaniu doby, ktorá uplynula po lehote splatnosti. V prípade zániku daňovníka bez likvidácie preberá všetky záväzky právny nástupca, ktorý za zaniknutého daňovníka podáva DP ku dňu jeho zrušenia. Ak by v čase zániku daňovníka boli vykázané neuhradené záväzky, u ktorých by uplynula doba po lehote splatnosti v zákonom stanovenej lehote, potom sa u zaniknutého daňovníka zvýši základ dane. Následne, ak právny nástupca uhradí záväzok, uplatní si zníženie základu dane podľa § 17 ods. 32 ZDP.

Splátkový Kalendár

Po uplynutí pôvodnej lehoty splatnosti záväzku dohodnutý s veriteľom splátkový kalendár nemá vplyv na lehoty splatnosti na účely ustanovenia § 17 ods. 27 ZDP.

Novácia Záväzku

V Občianskom zákonníku sú dva inštitúty, ktoré riešia problematiku zániku záväzku, a to § 585 a § 570. Podstata týchto obchodno-záväzkových vzťahov, ak nastanú, bude predmetom účtovníctva, ktoré je východiskom pre uplatnenie § 17 ods. 27 ZDP.

Úroky z Omeškania

Úroky z omeškania sú sankčnou platbou, ktorá prináleží veriteľovi za porušenie povinností dlžníka riadne a včas splatiť svoj peňažný záväzok. Úroky z omeškania sú dennou náhradou škody za stratu možnosti disponovať dlžnou čiastkou. Nárok na ne vzniká veriteľovi bez ohľadu na to, či bolo alebo nebolo oneskorenie spôsobené dlžníkom. V obchodných záväzkových vzťahoch sa platenie úrokov z omeškania dlžníka riadi ustanoveniami Obchodného zákonníka (§ 365 až § 369). V zmysle § 365 je dlžník v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

Odpis Pohľadávok

Odpisom pohľadávky chceme docieliť to, aby bola vyradená z účtovníctva, a to z iných dôvodov, ako bola jej úhrada, alebo postúpenie alebo započítanie. V prípade, že by prišlo k odpisu pohľadávky, existuje stále nárok na jej vymoženie. V účtovníctve je však potrebné dokazovať daňovú uznateľnosť a realizuje sa iba jednorázovo. Odpis pohľadávky sa nepodmieňuje tvorbou opravnej položky, dôležité je, aby sa splnili podmienky na uznanie opravnej položky k pohľadávke za daňový výdavok, čo v praxi znamená, že musí byť zahrnutá v zdaniteľných príjmoch subjektu.

Prečítajte si tiež: Podmienky daňových odpisov auta

Preklúzia

Od premlčania je potrebné odlišovať tzv. preklúziu, t. j. zánik práva v dôsledku jeho neuplatnenia v zákonom stanovenom čase. K preklúzii dochádza výlučne v prípadoch stanovených zákonom (napríklad záväzok uzavrieť budúcu zmluvu zaniká, ak oprávnená strana nevyzve zaviazanú stranu splniť tento záväzok v čase určenom v zmluve o uzavretí budúcej zmluvy). Na zánik práva súd prihliada aj bez návrhu, teda z úradnej povinnosti. Ak by dlžník splnil veriteľovi prekludovaný dlh, na strane veriteľa by sa jednalo o bezdôvodné obohatenie, ktorého vydanie by dlžník mohol požadovať.

Konkurz a Reštrukturalizácia

Na daňovníkov v konkurze sa neuplatňuje postup podľa § 17 ods. 27 ZDP z dôvodu, že odpis záväzkov u daňovníkov v konkurze je oslobodený od dane podľa § 13 ods. 1 písm. d) ZDP. Na novovzniknuté záväzky, ktoré vznikajú daňovníkom v reštrukturalizácii počas trvania reštrukturalizácie, sa postup podľa § 17 ods. 27 ZDP vzťahuje.

tags: #odpis #záväzkov #premlčanie #podmienky