
Tento článok sa zameriava na problematiku odpisovania záväzkov, premlčania a podmienok, ktoré s tým súvisia v kontexte slovenského práva. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o tejto téme, s osobitným dôrazom na daňové aspekty a legislatívne zmeny, ktoré ovplyvňujú podnikateľské subjekty.
Premlčanie je právny inštitút, ktorý upravuje Občiansky zákonník a Obchodný zákonník. Premlčanie znamená uplynutie času stanoveného v zákone na vykonanie práva, čo má za následok zánik súdnej vymáhateľnosti premlčaného práva. Je dôležité zdôrazniť, že premlčaním pohľadávka nezaniká, ale oslabuje sa jej vymáhateľnosť.
Všeobecná premlčacia doba u pohľadávok z obchodných vzťahov v zmysle Obchodného zákonníka je štvorročná (§ 397). Právo sa premlčuje v tejto lehote, ak zákon pre jednotlivé práva nestanovuje osobitnú premlčaciu lehotu.
Premlčanie možno oddialiť, ak dlžník svoj dlh uzná v zmysle § 323 Obchodného zákonníka. Odo dňa písomného uznania dlhu plynie nová štvorročná premlčacia doba. Obchodný zákonník nestanovuje náležitosti uznania dlhu, ale je nevyhnutné, aby záväzok dlžníka bol jednoznačne vymedzený výškou a dôvodom s odkazom na príslušnú zmluvu alebo faktúru, prípadne iný preukazný doklad tak, aby nemohli vzniknúť pochybnosti, o ktorý záväzok ide.
Zákon o dani z príjmov (ZDP) ustanovuje povinnosť upraviť (zvýšiť) základ dane o tie záväzky, ktoré sa viažu k výdavkom (nákladom), ktoré boli daňovým výdavkom či už priamo zaúčtovaným do nákladov alebo nepriamo prostredníctvom odpisov, alebo sa stanú výdavkom až pri zaradení do spotreby alebo vyradení z používania, a to v tých prípadoch, ak k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia uplynie lehota viac ako 360 dní od ich splatnosti. Pri uvedenej úprave sa vychádza z pôvodnej splatnosti záväzkov, ich následné prolongácie (predĺženia splatnosti) nemajú na túto úpravu vplyv. Rovnako sa vykonáva aj úprava základu dane o výšku neuhradených vyhotovených dobropisov účtovaných ako zníženie výnosov (príjmov), ak k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia uplynie lehota viac ako 360 dní od ich splatnosti. Zákon o dani z príjmov zároveň umožňuje upraviť (znížiť) základ dane v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach, v ktorých dôjde k úhrade týchto záväzkov alebo ich časti.
Prečítajte si tiež: Invalidný dôchodok: Ako posúdiť vysvedčenie zo ZŠ?
Ustanovenie upravujúce základ dane pri zániku záväzku (§17 ods. 32 ) sa s účinnosťou od 1.1.2020 dopĺňa tak, že za úhradu záväzku sa nepovažuje nahradenie záväzku zmenkou. S účinnosťou od 1.1.2020 sa spresňuje, že zánikom záväzku sa rozumie nielen premlčanie a zánik záväzku, ale aj odpis alebo čiastočný odpis záväzku. Toto ustanovenie upravuje novú situáciu, a to nahradenie doterajšieho záväzku novým záväzkom, tzv. nováciu záväzku. V takejto situácii sa základ dane zníži najviac o sumu, o ktorú menovitá hodnota pôvodného záväzku prevyšuje menovitú hodnotu nového záväzku, pričom za lehotu splatnosti záväzku sa aj v prípade novácie záväzku považuje splatnosť pôvodného záväzku.
Úprava základu dane podľa § 17 ods. 27 ZDP sa týka daňovníkov, ktorí:
ZDP zároveň vymedzuje daňovníkov, na ktorých sa aj napriek tomu, že pri zisťovaní základu dane vychádzajú z výsledku hospodárenia podľa § 17 ods. 1 písm. b) alebo c) ZDP, úprava základu dane podľa § 17 ods. 27 ZDP nevzťahuje. Ide o:
Ustanovenie § 17 ods. 27 ZDP týkajúce sa úpravy základu dane o neuhradené záväzky, ktoré boli zahrnuté do daňových výdavkov (nákladov), platí rovnako aj pre tých daňovníkov, ktorí zmenili zdaňovacie obdobie z kalendárneho roka na hospodársky rok. Daňovník, ktorý uplatňuje zdaňovacie obdobie hospodárskeho roka, sa môže zároveň vrátiť späť z hospodárskeho roka na kalendárny rok. Účtovné aj daňové obdobie je zhodné pri obidvoch zmenách.
Ak obchodná spoločnosť vstúpi do likvidácie, v DP za obdobie končiace posledný deň pred vstupom do likvidácie nebude tento záväzok ovplyvňovať základ dane, lebo neuplynula doba po splatnosti nad 36 mesiacov. V nasledujúcom období bude spoločnosť podávať DP v súlade s § 41 ods. 4 ZDP, teda prvé zdaňovacie obdobie sa skončí až 31. 12. druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom vstúpila spoločnosť do likvidácie, t. j. 31. 12. 2015. Ak predpokladáme, že likvidácia spoločnosti nebude ukončená skôr, spoločnosť má povinnosť podať DP k 31. 12. 2015. Ak by nebol záväzok uhradený k dátumu, ku ktorému bude podávať DP, bude potrebné testovať záväzok na počet dní po splatnosti.
Prečítajte si tiež: Proces rozhodovania o dôchodku
Zánik daňovníka s likvidáciou a bez likvidácie je pre § 17 ods. 27 ZDP totožný. V obidvoch prípadoch v DP za skrátené obdobie podliehajú neuhradené záväzky testovaniu doby, ktorá uplynula po lehote splatnosti. V prípade zániku daňovníka bez likvidácie preberá všetky záväzky právny nástupca, ktorý za zaniknutého daňovníka podáva DP ku dňu jeho zrušenia. Ak by v čase zániku daňovníka boli vykázané neuhradené záväzky, u ktorých by uplynula doba po lehote splatnosti v zákonom stanovenej lehote, potom sa u zaniknutého daňovníka zvýši základ dane. Následne, ak právny nástupca uhradí záväzok, uplatní si zníženie základu dane podľa § 17 ods. 32 ZDP.
Po uplynutí pôvodnej lehoty splatnosti záväzku dohodnutý s veriteľom splátkový kalendár nemá vplyv na lehoty splatnosti na účely ustanovenia § 17 ods. 27 ZDP.
V Občianskom zákonníku sú dva inštitúty, ktoré riešia problematiku zániku záväzku, a to § 585 a § 570. Podstata týchto obchodno-záväzkových vzťahov, ak nastanú, bude predmetom účtovníctva, ktoré je východiskom pre uplatnenie § 17 ods. 27 ZDP.
Úroky z omeškania sú sankčnou platbou, ktorá prináleží veriteľovi za porušenie povinností dlžníka riadne a včas splatiť svoj peňažný záväzok. Úroky z omeškania sú dennou náhradou škody za stratu možnosti disponovať dlžnou čiastkou. Nárok na ne vzniká veriteľovi bez ohľadu na to, či bolo alebo nebolo oneskorenie spôsobené dlžníkom. V obchodných záväzkových vzťahoch sa platenie úrokov z omeškania dlžníka riadi ustanoveniami Obchodného zákonníka (§ 365 až § 369). V zmysle § 365 je dlžník v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
Odpisom pohľadávky chceme docieliť to, aby bola vyradená z účtovníctva, a to z iných dôvodov, ako bola jej úhrada, alebo postúpenie alebo započítanie. V prípade, že by prišlo k odpisu pohľadávky, existuje stále nárok na jej vymoženie. V účtovníctve je však potrebné dokazovať daňovú uznateľnosť a realizuje sa iba jednorázovo. Odpis pohľadávky sa nepodmieňuje tvorbou opravnej položky, dôležité je, aby sa splnili podmienky na uznanie opravnej položky k pohľadávke za daňový výdavok, čo v praxi znamená, že musí byť zahrnutá v zdaniteľných príjmoch subjektu.
Prečítajte si tiež: Podmienky daňových odpisov auta
Od premlčania je potrebné odlišovať tzv. preklúziu, t. j. zánik práva v dôsledku jeho neuplatnenia v zákonom stanovenom čase. K preklúzii dochádza výlučne v prípadoch stanovených zákonom (napríklad záväzok uzavrieť budúcu zmluvu zaniká, ak oprávnená strana nevyzve zaviazanú stranu splniť tento záväzok v čase určenom v zmluve o uzavretí budúcej zmluvy). Na zánik práva súd prihliada aj bez návrhu, teda z úradnej povinnosti. Ak by dlžník splnil veriteľovi prekludovaný dlh, na strane veriteľa by sa jednalo o bezdôvodné obohatenie, ktorého vydanie by dlžník mohol požadovať.
Na daňovníkov v konkurze sa neuplatňuje postup podľa § 17 ods. 27 ZDP z dôvodu, že odpis záväzkov u daňovníkov v konkurze je oslobodený od dane podľa § 13 ods. 1 písm. d) ZDP. Na novovzniknuté záväzky, ktoré vznikajú daňovníkom v reštrukturalizácii počas trvania reštrukturalizácie, sa postup podľa § 17 ods. 27 ZDP vzťahuje.
tags: #odpis #záväzkov #premlčanie #podmienky