
Kúpna zmluva je základným právnym dokumentom pri prevode vlastníctva majetku. Či už ide o nehnuteľnosť, hnuteľný majetok alebo iný druh aktív, správne zostavená kúpna zmluva zaisťuje ochranu záujmov oboch strán a predchádza potenciálnym sporom. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o kúpnej zmluve, jej náležitostiach, špecifikách a praktických aspektoch s dôrazom na slovenské právne predpisy.
Kúpno-predajná zmluva na nehnuteľnosť sa riadi ustanoveniami § 588 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka. Pre špecifické prípady, ako je kúpna zmluva na byt a nebytový priestor, platia aj ustanovenia zákona č. 182/1993 Z. z.
Dôležité je zdôrazniť, že kúpnu zmluvu na nehnuteľnosť nie je možné uzatvoriť podľa Obchodného zákonníka. Písomná forma je nevyhnutná pre všetky zmluvy o prevodoch nehnuteľností, vrátane kúpnych zmlúv, darovacích zmlúv a zámenných zmlúv.
Kúpna zmluva na nehnuteľnosť musí obsahovať náležitosti podľa katastrálneho zákona, najmä presné označenie účastníkov konania a predmetu prevodu.
Návrh na začatie katastrálneho konania musí obsahovať identifikačné údaje navrhovateľa, ako sú:
Prečítajte si tiež: Komplexný pohľad na predaj majetku VÚC
Predmet prevodu musí byť vymedzený presne podľa § 42 ods. 2 katastrálneho zákona: uvedením katastrálneho územia, parcelného čísla pozemku, informácie o evidencii parcely registra „C“ alebo „E“, druhu pozemku, výmery pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom sa stavba nachádza. Ak ide o byt alebo nebytový priestor, uvádza sa aj číslo bytu, poschodia, vchodu, spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku, prípadne na priľahlom pozemku. V zmluve sa uvádzajú aj spoluvlastnícke podiely zlomkom k celku, aj by bola nehnuteľnosť v podielovom spoluvlastníctve.
Na prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je potrebné povolenie vkladu do katastra nehnuteľností. Kataster má zo zákona lehotu 30 dní na rozhodnutie.
Kúpna cena nehnuteľnosti je v zásade na dohode účastníkov zmluvy. Občiansky zákonník však v § 589 uvádza, že cenu treba dojednať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, inak je zmluva neplatná podľa § 40a. Cenovým predpisom, ktorý má na mysli Občiansky zákonník, je zákon č. 18/1996 Z. z. o cenách, spolu s vyhláškou č. 492/2004 Z. z. Následkom nerešpektovania cenových predpisov je relatívna neplatnosť časti kúpnej ceny upravujúcej kúpnu cenu. Neplatnou teda nebude celá kúpna zmluva.
Pri dohodovaní kúpnej ceny je potrebné sa vyhnúť tomu, aby sa uzavretím kúpnej zmluvy nezastieral iný právny úkon, napríklad zmluva darovacia. S účinnosťou od 1.10.2018 obsahuje kataster nehnuteľností aj údaj o kúpnej cene za nehnuteľnosť (kúpnej cene za byt, kúpnej cene za nebytový priestor, kúpnej cene za rozostavaný byt aj rozostavaný nebytový priestor). Vyplýva to z § 7 písm. b) katastrálneho zákona.
Kúpna zmluva na byt musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí kúpnej zmluvy podľa Občianskeho zákonníka aj náležitosti upravené v zákone č. 182/1993 Z. z. To, či je nejaký priestor bytom a teda aplikujú sa naň ustanovenia spomínaného zákona, treba posudzovať podľa kolaudačného stavu.
Prečítajte si tiež: VÚC BB a odpredaj majetku
K nadobudnutiu vlastníckeho práva je nevyhnutné zmluvu zaslať na okresný úrad, katastrálny odbor, spolu s návrhom na vklad a prílohami. Vyššie spomínaný zákon vymenúva aj prílohy, ktoré sa spolu so zmluvou prikladajú k návrhu na vklad do katastra nehnuteľností. Ak sa prevádza byt alebo nebytový priestor, prílohou zmluvy je potvrdenie správcu bytového domu alebo spoločenstva vlastníkov, že na byte alebo nebytovom priestore neviaznu nedoplatky.
Aj v prípade, že na byt je viazaný hypotekárny úver (hypotéka) a byt je zaťažený záložným právom, je možné ho previesť na iného majiteľa. V praxi nastáva často situácia, že sa hypotéka financujúcej banky pôvodného vlastníka vyplatí nadobúdateľom, čo sa započíta do kúpnej ceny nehnuteľnosti. Nadobúdateľ môže hypotéku vyplatiť buď v hotovosti z vlastných zdrojov alebo svojim úverom. Podmienkou je stanoviť zostatok úveru pôvodného vlastníka ku dňu vyplácania a nastaviť tak deň, keď sa bude úver vyplácať. Pokiaľ sa úver vyplatí, financujúca banka pôvodného majiteľa vydá tzv. kvitanciu, na základe ktorej sa vymaže záložné právo viaznuce na kupovanej nehnuteľnosti. Ďalšou možnosťou je aj prevzatie pôvodného úveru prevodcu s tým, že v splácaní úveru bude pokračovať nadobúdateľ.
Podnikatelia pri výkone svojej podnikateľskej činnosti uzatvárajú kúpnu zmluvu podľa § 409 a nasl. Obchodného zákonníka. Dvaja nepodnikatelia môžu uzatvoriť kúpnu zmluvu podľa § 588 Občianskeho zákonníka, no môžu uzatvoriť kúpnu zmluvu aj podľa § 409 a nasl. Obchodného zákonníka, rovnako ako dvaja podnikatelia.
Každá zmluva má svoje náležitosti, ktoré musí obsahovať, aby bola platná. V kúpnej zmluve medzi podnikateľmi podľa Obchodného zákonníka musí byť:
V prípade, že niektorá náležitosť bude v zmluve absentovať, má to za následok absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy. To znamená, že sa na zmluvu hľadí, ako keby ani nedošlo k jej uzatvoreniu.
Prečítajte si tiež: Žiadosť o príspevok na osobnú asistenciu: krok za krokom
Okrem týchto náležitostí je do zmluvy ešte dobré uviesť:
Kúpna zmluva podľa Obchodného zákonníka nemusí mať písomnú podobu. K platnému uzavretiu zmluvy stačí ústna dohoda o podstatných náležitostiach zmluvy. Z hľadiska väčšej právnej istoty a predchádzania možným budúcim sporom je však prospešnejšie uzatvorenie písomnej kúpnej zmluvy. Tá chráni predávajúceho, aby mu bola riadne a včas zaplatená kúpna cena, ako aj kupujúceho, aby mu bol dodaný taký tovar, aký mu mal byť dodaný, a to, že tovar nebude poškodený.
Zmluvné strany môžu do kúpnej zmluvy uviesť aj tzv. ďalšie dojednania. Obchodný zákonník medzi ne zaraďuje kúpu na skúšku a cenovú doložku.
Podstatou kúpy na skúšku je, že kupujúci má právo až do skončenia skúšobnej doby schváliť tovar. Ak sa nedohodne inak, je skúšobná doba až tri mesiace.
Zmluvné strany si môžu do kúpnej zmluvy dojednať aj tzv. cenovú doložku. Tá pre nich prináša možnosť dodatočne, po uzavretí kúpnej zmluvy, upraviť kúpnu cenu s prihliadnutím na výrobné náklady. Bez dojednania tejto doložky sa zmluvné strany nemôžu odvolávať na úpravu kúpnej ceny.
Účastníci kúpnej zmluvy sú kupujúci a predávajúci, to znamená, že z pohľadu daní z príjmov na jednej strane u predávajúceho ide o príjem a na druhej strane u kupujúceho o výdavok. Pokiaľ ide o daňovú oblasť, sú odlišnosti pri zdanení fyzických a právnických osôb z pohľadu vlastníckych vzťahov k predmetným nehnuteľnostiam. Pritom právne predaj a prevod vlastníckych vzťahov nehnuteľností sa riadi podľa Občianskeho zákonníka nezávisle, či ide o podnikateľské subjekty alebo nepodnikateľov.
Príjem z predaja nehnuteľností u fyzickej osoby je predmetom dane z príjmov podľa zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov. Existujú však výnimky, kedy príjem z predaja nehnuteľnosti nie je predmetom dane, napríklad:
Predmetom dane z príjmov právnickej osoby sú podľa § 18 ods. l príjmy (výnosy) okrem iných aj z nakladania s majetkom z titulu jeho predaja. Medzi majetok patrí aj nehnuteľnosť, ktorá sa využíva na podnikateľskú činnosť. U právnických osôb, ktoré nie sú založené ani zriadené na podnikanie, je rovnako príjem z predaja majetku predmetom dane z príjmov. Oslobodené od dane sú príjmy pri predaji majetku, ktorý sa využíval na výkon hlavnej činnosti, pričom platí limit celkom 300 000 Sk za zdaňovacie obdobie vrátane zisku z predaja majetku. Ak sa z predaja dosiahol príjem nad uvedený limit, zdaní sa len suma nad uvedenú hranicu - § 19 ods. l písm. c).