Nárok na náhradu škody a podmienky odstúpenia od zmluvy

Ukončenie zmluvných vzťahov je bežnou súčasťou podnikateľskej praxe. Podnikatelia sa často stretávajú so situáciami, kedy zvažujú predčasné ukončenie zmlúv so svojimi obchodnými partnermi. Medzi dôvody patria napríklad nezodpovednosť dodávateľa, vady tovaru, oneskorené platby faktúr a mnohé ďalšie skutočnosti. Tento článok sa zameriava na správny postup pri odstúpení od zmluvy alebo pri jej výpovedi, vysvetľuje základné rozdiely medzi týmito spôsobmi ukončenia platnosti zmluvy a upozorňuje na najčastejšie chyby, ktorých sa podnikatelia dopúšťajú.

Rozdiel medzi odstúpením od zmluvy a výpoveďou zmluvy

Hoci sa odstúpenie od zmluvy a výpoveď zmluvy často považujú za totožné pojmy, ide o odlišné právne inštitúty. V oboch prípadoch ide o jednostranný úkon jednej zo zmluvných strán, avšak ich zmysel a dôsledky sa v mnohých ohľadoch líšia.

Odstúpenie od zmluvy

Pri odstúpení od zmluvy dochádza k zániku zmluvy od samotného počiatku - na zmluvu sa hľadí tak, akoby nikdy neexistovala. Dôsledkom je povinnosť zmluvných strán vrátiť si všetko, čo si medzičasom vzájomne plnili, podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení, pokiaľ spôsob vrátenia plnení nešpecifikuje samotné odstúpenie. Dôležité je, že odstúpením od zmluvy nezaniká nárok strany na náhradu škody, ktorá vznikla v dôsledku porušenia zmluvy.

Napríklad, pri odstúpení od kúpnej zmluvy je kupujúci povinný vrátiť zakúpenú vec a predávajúci je povinný vrátiť zaplatenú kúpnu cenu. Odstúpenie od zmluvy je možné len v prípadoch, kedy to výslovne umožňuje zákon (napr. pri podstatnom porušení kúpnej zmluvy medzi podnikateľmi alebo v prípade omeškania jednej zo strán) alebo ak sa na tejto možnosti strany dohodli a zakotvili ju priamo do zmluvy. V takomto prípade je dôležité presne špecifikovať dôvody, pre ktoré môže druhá strana odstúpiť, a prípadne aj lehotu a formu, v akej sa musí odstúpenie od zmluvy vykonať.

Výpoveď zmluvy

Výpoveď zmluvy predstavuje prejav vôle niektorej zo strán ukončiť zmluvný vzťah, ktorý sa ruší uplynutím dohodnutej alebo zákonom stanovenej výpovednej lehoty. Zmluva sa ruší od okamihu uplynutia výpovednej lehoty, nie od jej počiatku ako v prípade odstúpenia. Výpoveď sa teda nedotýka práv a povinností, ktoré predchádzali účinnosti výpovede, pretože zmluva existovala a bola dovtedy platná. Strany si preto na rozdiel od odstúpenia nemusia vrátiť to, čo si predtým vzájomne poskytli.

Prečítajte si tiež: Predčasný starobný dôchodok – info

Napríklad, ak si zmluvné strany dohodnú mesačnú výpovednú lehotu a výpoveď bude doručená 1. januára, zmluva sa považuje za ukončenú 2. februára. Do tohto dátumu zmluva existovala a bola platná, a teda strany môžu pokračovať v dodávkach tovaru či služieb až do polnoci 1. februára, kedy výpovedná lehota uplynie.

Ukončenie zmluvy dohodou

Ani pri odstúpení od zmluvy, ani pri výpovedi zmluvy nie je potrebný súhlas druhej strany. Zmluvný vzťah však môžu strany ukončiť aj dohodou, čím pôvodný záväzkový vzťah zaniká alebo sa nahrádza novým. V rámci dohody sa strany môžu dohodnúť na termíne a podmienkach ukončenia podľa vlastného uváženia.

Napríklad, strany sa môžu dohodnúť na zmene zmluvy v dôsledku poskytnutia lepších zmluvných podmienok s tým, že nová zmluva nahradzuje starú. Dňom účinnosti novej zmluvy sa stará zmluva považuje za ukončenú.

Ukončenie zmluvy na dobu určitú a neurčitú

Odstúpenie od zmluvy je možné pri zmluvách uzatvorených na dobu určitú aj neurčitú. Naopak, vypovedať možno len zmluvu na dobu neurčitú, predmetom ktorej je záväzok na nepretržitú alebo opakovanú činnosť, ako napríklad opakované dodávky tovaru.

Obchodný zákonník upravuje pre niektoré zmluvné typy zvláštne pravidlá pre vypovedanie zmluvy, stanovuje podmienky, za akých je výpoveď možná, a určuje výpovednú lehotu (napr. zmluva o obchodnom zastúpení, zmluva o úvere). Ak obchodný zákonník upravuje výpoveď pre niektorý zmluvný typ, má táto úprava prednosť pred všeobecnou úpravou v Občianskom zákonníku. Ak je v Obchodnom zákonníku stanovená kratšia výpovedná lehota ako v Občianskom zákonníku (ktorá je všeobecne trojmesačná), platí kratšia lehota.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre podporu v nezamestnanosti a invalidný dôchodok

Výpoveď zmluvy a odstúpenie od zmluvy uzatvorenej ústne

Právny poriadok stanovuje, že ak bola zmluva uzatvorená písomne, aj výpoveď zmluvy alebo odstúpenie od zmluvy musí byť vykonané písomne, inak sa na takýto úkon hľadí ako na neplatný. Ak však uzatvoríte zmluvu telefonicky (napr. si ústne objednáte tovar), môžete od zmluvného vzťahu odstúpiť rovnakou formou.

Odstupné

Obchodný zákonník umožňuje účastníkom zmluvného vzťahu, aby do zmluvy zahrnuli dohodu o tom, že zmluva sa od počiatku ruší, ak jedna konkrétna alebo ktorákoľvek zo strán oznámi svojmu partnerovi zámer odstúpiť od zmluvy a zároveň zaplatí dohodnutú čiastku ako odstupné. Odstupné nemožno požadovať, ak bol záväzok zo zmluvy už splnený (napr. dielo, ako webová stránka, bolo dokončené). Výška odstupného môže byť dohodnutá fixne, percentuálne alebo iným dostatočne určitým spôsobom.

Dohodu o odstupnom je možné dohodnúť ústne aj písomne, ale v záujme jednoznačného preukázania nároku sa odporúča písomná forma a zakotvenie dohody o odstupnom priamo do zmluvy.

Časté chyby pri výpovedi zmluvy a odstúpení od zmluvy

• Podnikateľ namiesto odstúpenia od zmluvy na dobu určitú zašle svojmu obchodnému partnerovi výpoveď k určitému termínu. Keďže zmluvu na dobu určitú nemožno vypovedať, k ukončeniu zmluvy nedôjde a obchodný partner môže po zvyšok doby jej platnosti aj naďalej dodávať tovar či služby a tento riadne účtovať.

• Podnikatelia uzatvoria písomnú zmluvu, do ktorej zakotvia možnosť kedykoľvek od tejto zmluvy odstúpiť. S úmyslom zmluvu ukončiť jedna zo zmluvných strán zatelefonuje svojmu partnerovi a oznámi mu, že od zmluvy odstupuje. Ani v tomto prípade však k ukončeniu zmluvy nedôjde, s čím sú spojené rovnaké dôsledky ako v prvom príklade.

  Prečítajte si tiež: Výpočet dávky v nezamestnanosti

• Častá je aj situácia, kedy jedna zo zmluvných strán podá voči svojmu obchodnému partnerovi žalobu za zaplatenie poskytnutého plnenia, avšak zmluvný vzťah medzi nimi zatiaľ nebol ukončený. Žaloba tak nemusí byť podaná dôvodne a môže byť zamietnutá. Ak sa preto domáhate tzv. bezdôvodného obohatenia, je potrebné sa najskôr uistiť, či došlo k zániku zmluvy (t.j. právneho dôvodu).

  Napríklad, nespokojný odberateľ vráti zakúpený tovar dodávateľovi bez náležitej reklamácie a vyžiada si od neho zaplatenú kúpnu cenu. Ak dodávateľ na výzvu nereaguje, odberateľ ho zažaluje. V spore však nebude úspešný, pretože bez správnej reklamácie sa nemôže dožadovať svojich nárokov, a bez odstúpenia od zmluvy zas bezdôvodného obohatenia. Namiesto vrátenia peňazí tak zaplatí zbytočné trovy konania.

Zodpovednosť za vady diela a nároky z vadného plnenia

Vady diela neznamenajú len nutnosť podniknutia krokov vedúcich k tomu, aby objednávateľ dostal dielo do stavu, v ktorom ho bude môcť riadne užívať. Je dôležité poznať možnosti, ktoré ohľadom odstraňovania nedostatkov a nežiaducich následkov súvisiacich s vadným plnením predmetu diela priniesol výklad právnej úpravy podaný súdmi.

Predpoklady vzniku zodpovednosti zhotoviteľa za vady

1. Odovzdanie diela objednávateľovi: Pred odovzdaním diela nemôže objednávateľ uplatňovať klasické nároky z vád. Prípadné vadné plnenie už v priebehu vykonávania diela môže korigovať len využitím práva priebežnej kontroly, v rámci ktorého sa objednávateľ môže dožadovať, aby zhotoviteľ vady v primeranej lehote odstránil. Ak by k ich odstráneniu nedošlo a postup zhotoviteľa by nepochybne viedol k podstatnému porušeniu zmluvy, má právo od zmluvy odstúpiť. Práva objednávateľa súvisiace s priebežnou kontrolou ale nemožno považovať za nároky zo zodpovednosti za vady.
2. Vykonanie diela nezodpovedá predmetu diela tak, ako ho určuje zmluva: Ak zmluva ohľadom vymedzenia diela odkazuje na projektovú dokumentáciu, porovnáva sa pre zistenie existencie vád výsledok odovzdaný zhotoviteľom s vlastnosťami požadovanými touto dokumentáciou. Súlad vykonania diela s výsledkom určeným v zmluve nemožno posudzovať formalisticky. Dôležité je, či odovzdané plnenie možno používať na ten účel, ku ktorému malo slúžiť. Ak dielo nie je možné plnohodnotne a bez obmedzenia užívať, pretože vykazuje nedostatky, ktoré bránia jeho bezpečnému užívaniu alebo vedú k obmedzeniu jeho funkčnosti, možno tieto kvalifikovať ako vady.
3. Nedorobky: Za vady diela sa považujú aj tzv. nedorobky (t.j. plnenia chýbajúce k úplnému dokončeniu diela).

Odstúpenie od zmluvy a zrušenie zmluvy zaplatením odstupného

Odstúpenie od zmluvy je jednostranný právny úkon, ktorý jedna zmluvná strana adresuje druhej zmluvnej strane a môže tak urobiť iba v dvoch prípadoch: ak to ustanovuje zákon alebo zmluva. Zákonné dôvody odstúpenia od zmluvy sa spravidla viažu na porušenie povinnosti zmluvnou stranou, napríklad omeškanie dlžníka alebo veriteľa, či vadné plnenie.

Aby bolo odstúpenie od zmluvy platné, musí byť oznámené druhej strane bez zbytočného odkladu, po tom, čo sa oprávnená strana dozvedela o podstatnom porušení povinnosti. Odstúpenie od zmluvy má za následok zánik zmluvy, ako aj zánik všetkých práv a povinností oboch strán zo zmluvy. Ak však pred odstúpením od zmluvy poskytla jedna strana plnenie druhej, strana, ktorá plnenie prijala, ho musí vrátiť, inak by išlo o bezdôvodné obohatenie.

Inštitút odstupného predstavuje dohodu strán o zrušení zmluvy bez toho, aby muselo dôjsť k porušeniu povinnosti niektorou zo strán. Základnou podmienkou je, aby bolo takéto dojednanie obsiahnuté v zmluve, v ktorej musí byť stanovená taktiež presná výška sumy, ktorá predstavuje odstupné. Ak by ste mali v zmluve dohodnuté odstupné, stačí, keď oznámite vášmu zmluvnému partnerovi, že svoje právo využívate a určené odstupné zaplatíte. Ak by ste pred využitím svojho práva prijali plnenie záväzku alebo jeho časti od druhej strany, nemáte už nárok takýmto spôsobom ukončiť zmluvu.

Reklamácia vád a nároky kupujúceho

V prípade, že zakúpená vec má vady, je dôležité vedieť, aké práva má kupujúci a ako ich môže uplatniť. Práva a povinnosti v tomto smere upravuje Občiansky zákonník a Obchodný zákonník, pričom je dôležité rozlišovať, či ide o spotrebiteľskú zmluvu alebo zmluvu medzi podnikateľmi.

Reklamácia vád pri spotrebiteľských zmluvách

Pri spotrebiteľských zmluvách je zákonná záručná lehota 24 mesiacov. Ak sa vada prejaví do šiestich mesiacov od plnenia, považuje sa za vadu, ktorá existovala už v čase plnenia. Je potrebné zisťovať, či sa zmluvné strany nedohodli na skrátení tejto záručnej lehoty. Ak sa vada prejaví do uplynutia zákonnej alebo dohodnutej skrátenej záručnej lehoty, platí predpoklad, že táto vada existovala už v čase dodania veci.

Práva kupujúceho pri vadách

Kupujúci má pri vadách veci nasledovné práva:

1. Právo na opravu veci: Ak je možné vadu opraviť, kupujúci má právo na bezplatné, včasné a riadne odstránenie vady. Predávajúci je povinný vadu bez zbytočného odkladu odstrániť.
2. Právo na výmenu veci: Ak vada nie je opraviteľná a bráni riadnemu užívaniu veci, kupujúci má právo na výmenu veci za bezvadnú.
3. Právo na primeranú zľavu z kúpnej ceny alebo právo na odstúpenie od kúpnej zmluvy: Kupujúci nemôže odstúpiť od kúpnej zmluvy, ak sa sám spolupodieľal na vzniku vady alebo ak je vada zanedbateľná (čo preukazuje predávajúci). Po odstúpení od zmluvy kupujúci vráti vec predávajúcemu na náklady predávajúceho a predávajúci vráti kupujúcemu kúpnu cenu, a to najneskôr do 14 dní odo dňa, kedy mu bola vec vrátená.
4. Právo na náhradu účelne vynaložených nákladov: Kupujúci má právo na náhradu účelne vynaložených nákladov, ktoré mu vznikli v súvislosti s vytknutím vady alebo uplatnením nárokov zo zodpovednosti za vady na súde. Toto právo je potrebné uplatniť u predajcu najneskôr do 2 mesiacov od dodania opravenej / náhradnej veci, vyplatenia zľavy z kúpnej ceny alebo vrátenia ceny po odstúpení od zmluvy.
5. Nárok na náhradu škody: Kupujúci má nárok na náhradu škody, ktorá mu vznikla v dôsledku vadného plnenia.

Uplatnenie nárokov na súde

Na to, aby ste boli so svojím nárokom úspešní, je potrebné uplatniť ho na súde žalobou. Žalobu je nevyhnutné podať vo všeobecnej 3-ročnej premlčacej dobe, ktorá plynie už odo dňa, keď kupujúci vytkol (reklamoval) vadu u predávajúceho (teda nie od okamihu, keď predávajúci odmietol uznať nárok zo zodpovednosti za vady)! Po uplynutí premlčacej doby je váš nárok zo zodpovednosti za vady značne oslabený - stačí, aby druhá strana sporu (predávajúci) vzniesol námietku premlčania, a súd vám nárok neprizná. Ak sa vám však úspešne podarí uplatniť si práva zo zodpovednosti za vady na súde, súd vám môže na váš návrh priznať aj finančné zadosťučinenie.

Predzmluvná zodpovednosť ("Culpa in contrahendo")

Predzmluvná zodpovednosť je zodpovednosťou za škodu, ktorú nesie ten, kto svojím konaním porušil princípy dobrej viery, dobrých mravov a všeobecnej požiadavky nepoškodzovať majetok tretích osôb.

Prostredníctvom predzmluvnej zodpovednosti sa majú chrániť napríklad investície, ktoré sa vynaložia počas rokovaní o zmluve (nákup materiálu, prístrojov, zabezpečenie pracovnej sily) a ktoré by mali slúžiť na plnenie neskôr uzavretej zmluvy. Má sa riešiť nepriaznivý stav, kedy rokovania o zmluve sa nesú v pozitívnom duchu a dohadujú sa už len určité detaily, keď tu zrazu jedna zo strán nečakane a hlavne bez akéhokoľvek rozumného odôvodnenia ukončí rokovania a zmluvu odmieta uzavrieť. Okrem zmarených investícií môže druhá strana v takomto prípade utrpieť aj inú škodu, dokonca aj ušlý zisk.

Ak ktokoľvek má záujem rokovať o uzavretí zmluvy a požaduje od druhej strany rôzne investície, musí byť pripravený niesť za svoje požiadavky aj zodpovednosť. Nikto z nás nemôže konať tak, aby druhému spôsoboval škodu. Ani v rámci zmluvných rokovaní nie je dovolené postupovať neohľaduplne voči druhej strane. Každá zo zmluvných strán nesie počas rokovaní svoju predzmluvnú zodpovednosť (zodpovednosť za škodu). Ak by si ktorákoľvek z nich počínala tak, že spôsobí druhej strane škodu, je povinná ju nahradiť.

Právny základ predzmluvnej zodpovednosti

Základným zákonom v prípade predzmluvnej zodpovednosti je Občiansky zákonník. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka má každý tzv. všeobecnú prevenčnú povinnosť (povinnosť konať tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí). Kto túto svoju povinnosť poruší, zodpovedá za spôsobenú škodu (podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Z toho vyplýva, že pri akomkoľvek konaní, a teda aj pri rokovaní o zmluve, by si všetci mali počínať tak, aby ku vzniku škody nedochádzalo. Pokiaľ takáto škoda predsa len vznikne, je ten, kto ju spôsobil, povinný ju nahradiť.

V niektorých prípadoch sa môže dokonca stať, že jedna zo strán vedie rokovania s úmyslom reálne zmluvu neuzavrieť, ale naopak, druhú stranu iba poškodiť. Konanie jednej zo strán môže tiež vykazovať aj rôzne znaky zákernosti, pomsty, ziskuchtivosti a dokonca aj šikanovania. V prípade rokovaní medzi podnikateľmi môžu rokovania niekedy porušovať aj zásady poctivého obchodného styku. Za takýchto okolností možno k vyššie spomenutým paragrafom pripojiť aj § 424 Občianskeho zákonníka upravujúci zodpovednosť za škodu spôsobenú úmyselným konaním proti dobrým mravom.

V súvislosti s rokovaniami o uzavretí zmluvy medzi podnikateľmi dochádza často aj k vzájomnej výmene rôznych dôverných informácií. Preto je dobré nezabudnúť, že aj dôverné informácie chráni zákon, a to najmä v § 271 ods. 1 Obchodného zákonníka. Kto v rámci predzmluvných rokovaní získa dôverné informácie od druhej strany, nesmie ich použiť vo svoj prospech alebo ich poskytnúť tretej osobe. Ak táto povinnosť nebude dodržaná, môže sa druhá strana domáhať náhrady spôsobenej škody.

Nároky z predzmluvnej zodpovednosti

Najčastejšie bude vzniknutá škoda spočívať v márne vynaložených nákladoch (investíciách) na prípravu na neskoršie plnenie zmluvy (zabezpečenie rôznych materiálov, personálu a pod.). Náklady, ktorých náhradu môžete požadovať, môžu vzniknúť aj v spojení s prípravou samotnej zmluvy a v spojení s vedením rokovaní (cestovné, stravné, náklady na právne zastúpenie).

Ďalším príkladom škody môže byť premeškaný iný obchod. To je taký obchod (iný záujemca o vaše služby), ktorý ste počas rokovaní o prisľúbenej zmluve odmietli. Keďže nakoniec s vami prisľúbenú zmluvu bez rozumného dôvodu druhá strana neuzavrela, vy ste prišli o túto zmluvu a aj o iných záujemcov o vaše služby.

Žiadať môžete aj náhradu škody spôsobenej porušením dôverných informácií alebo škody, ktorú ste utrpeli v dôsledku poškodenia vášho dobrého mena a reputácie.

Vyčíslenú škodu treba vedieť pred súdom aj relevantne preukázať.

Príklad z praxe uplatnenia predzmluvnej zodpovednosti

Spoločnosť AB vlastní obchodné centrum, ktoré plánuje rekonštruovať. Pôvodný nájomca určitých priestorov, spoločnosť CD, dostal oficiálnu písomnú ponuku od spoločnosti AB, že pôvodnú nájomnú zmluvu ukončia na základe dohody, avšak reálne len na obdobie 3 mesiacov, nakoľko takúto dobu bude trvať rekonštrukcia. Na oplátku s ním uzatvoria novú nájomnú zmluvu na rozlohou väčšie priestory, pričom za prvý rok trvania novej nájomnej zmluvy bude platiť rovnaký nájom, aký platí v súčasnosti.

Spoločnosť CD má záujem o takúto ponuku, a tak pôvodnú nájomnú zmluvu ukončí dohodou. Keďže s novou nájomnou zmluvou počíta a vie, že bude mať väčšie priestory, nakúpila viac tovaru na predaj, viac zariadenia do predajne, aby väčšie priestory nepôsobili prázdnym dojmom. Zároveň spoločnosť CD vyhodnotila za potrebné prijať aj jedného nového zamestnanca. To všetko vykonala počas plynutia 3 mesiacov, kedy prebiehala rekonštrukcia.

Jeden mesiac pred ukončením rekonštrukčných prác však nová nájomná zmluva stále nie je uzavretá, a tak sa spoločnosť CD informuje u zástupcov spoločnosti AB, čo je vo veci. Odpoveď od spoločnosti AB je, že žiadne priestory spoločnosti CD prenajímať už nebude, nakoľko obchodné centrum je plne obsadené. Spoločnosti CD pred získaním tejto informácie pritom nebolo nikdy naznačené, že uzavretie prisľúbenej novej nájomnej zmluvy by malo byť akokoľvek ohrozené.

V uvedenej situácii by spoločnosť CD mohla okrem § 415 a § 420 ods. 1 použiť na ochranu svojich práv aj § 424 Občianskeho zákonníka. Škodu by predstavovali minimálne náklady spojené s kúpou nového tovaru a zariadení do väčších priestorov a náklady týkajúce sa nového zamestnanca.

DPH a náhrady škody

Pri posudzovaní, či požadovaná finančná náhrada má vstupovať do základu dane na účely DPH, je potrebné skúmať, či v danej situácii ide o predmet dane podľa Zákona o DPH; t.j. či ide o dodanie tovaru alebo služby za protihodnotu v Slovenskej republike zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.

Dodanie tovaru alebo poskytnutie služby sa vykoná „za protihodnotu“, ak existuje priama súvislosť medzi dodaním tovaru resp. poskytnutím služieb a prijatou protihodnotou. Táto priama súvislosť existuje len vtedy, ak medzi dodávateľom a príjemcom plnenia existuje právny vzťah.

Ak požadovaná odplata iba nahrádza škodu, ktorú platiteľ dane utrpel, a teda nie je protihodnotou za dodanie tovaru alebo poskytnutie služby, nie je vzhľadom na jej povahu predmetom DPH. Môže ísť napríklad o odškodnenie za odstúpenie od zmluvy ešte pred samotnou realizáciou transakcie, náhrada za poškodenie tovaru, a pod. Ak by v takomto prípade platiteľ dane neoprávnene uviedol DPH na faktúre, ktorou požaduje náhradu škody, jej príjemcovi nevznikne právo na odpočítanie dane.

Samotné odstránenie poškodenia (napr. oprava tovaru) predstavuje z hľadiska DPH dodanie služby, a teda podlieha dani. Ak je dodávateľ služby platiteľ dane, vyhotoví faktúru za opravu s DPH. Na druhej strane platiteľ dane, ktorý škodu utrpel a zabezpečil odstránenie poškodenia (opravu) svojho majetku u dodávateľa, môže si v rozsahu a za podmienok stanovených zákonom o DPH daň na základe prijatej faktúry odpočítať.

Pri zvažovaní DPH dôsledkov požadovaných úhrad je potrebné venovať osobitnú pozornosť sumám, ktoré vo svojej podstate predstavujú protihodnotu za dodanie tovaru alebo služby, bez ohľadu na označenie týchto súm ako náhrada, kompenzácia, poplatok, a podobne. V praxi sa môžu zmluvné strany zaviazať platiť rôzne sumy podľa konkrétnych zmluvných okolností, ako napríklad poplatok za márnu jazdu, kompenzáciu odberateľa za prestoj, sumu za neskoré vrátenie prepravného kontajnera, sumu platenú pri predčasnom ukončení lízingovej alebo nájomnej zmluvy, a pod. Ak sú úhrady uskutočnené v súvislosti s dodaním tovarov a služieb na základe zmluvne dohodnutých podmienok, majú byť považované za protihodnotu, a teda vstupovať do základu dane.

Pre uplatnenie pravidiel DPH je nevyhnutné zohľadniť hospodársku realitu danej transakcie.

tags: #nárok #na #náhradu #škody #odstúpenie #od