
Dočasná práceneschopnosť (PN) je obdobie, počas ktorého zamestnanec nemôže vykonávať svoju prácu zo zdravotných dôvodov. Sociálna poisťovňa poskytuje nemocenské dávky po splnení určitých podmienok. Tento článok sa zameriava na podmienky opakovaných práceneschopností, zmeny v legislatíve a ďalšie dôležité aspekty.
Sociálna poisťovňa od 1. mája 2021 predĺžila obdobie poberania nemocenského pre práceneschopných poistencov na základe novely zákona o sociálnom poistení. Poistenec mohol túto dávku poberať maximálne 52 týždňov, po novom ju môže dostávať dlhšie, najviac o ďalší rok. Na predĺženie je potrebné požiadať pobočku Sociálnej poisťovne.
Po podaní žiadosti posudkový lekár Sociálnej poisťovne posúdi splnenie vyššie uvedených podmienok, a to po predchádzajúcom vykonaní kontroly posudzovania spôsobilosti na prácu u ošetrujúceho lekára (ide o kontrolu opodstatnenosti trvania PN).
O výplate nemocenského počas predĺženého podporného obdobia sa nevydáva rozhodnutie, dávka sa iba vyplatí vo výške priznanej pri vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti. Predpokladom vyplatenia nemocenského za jednotlivé mesiace predĺženého podporného obdobia je predloženie Preukazu o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti (tzv. lístok na peniaze).
Po uplynutí predĺženého podporného obdobia na čerpanie nemocenského sa zamestnancovi a SZČO povinné poistenie prerušuje.
Prečítajte si tiež: PN a ukončenie pracovného pomeru
Cieľom predĺženia podporného obdobia je pomôcť poistencom, ktorí mali počas krízovej situácie od 12. marca 2020 sťažený prístup k poskytovaniu zdravotnej starostlivosti a v dôsledku nepriaznivej epidemickej situácie u nich došlo napr. k oneskoreniu diagnostiky alebo liečby.
Od začiatku roka 2025 majú posudkoví lekári nové právomoci, ktoré im umožňujú ukončovať neoprávnené a neopodstatnené PN-ky. Toto opatrenie má zamedziť zneužívaniu práceneschopnosti a ukazuje sa ako efektívne riešenie.
Zmyslom PN-ky je ospravedlnenie neprítomnosti v práci pri úraze alebo chorobe a slúži ako náhrada mzdy. Sociálna poisťovňa vykonáva kontrolu dodržiavania liečebného režimu, zvyčajne od 11. dňa trvania PN-ky, ale na podnet môže tak urobiť aj skôr. Kontroluje sa, či sa poistenec zdržiava doma alebo na nahlásenej adrese a či dodržiava liečebný režim.
Po piatich mesiacoch od zavedenia nových právomocí posudkových lekárov sa preukázal pokles počtu a trvania PN. Od začiatku roka do konca mája 2025 bola každá desiata PN ukončená rozhodnutím posudkového lekára alebo na jeho podnet. Počet „premaródovaných“ dní klesol o viac ako 1,2 milióna v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka. V máji 2025 Sociálna poisťovňa zaznamenala pokles počtu práceneschopných o takmer 13-tisíc (o 3 % menej „maródujúcich“ z celkového počtu poistencov). Skrátila sa tiež priemerná doba trvania jednej PN - zo 43,5 dňa na 41 dní.
Pomôcť posudkovým lekárom s kontrolou PN môže aj elektronická zdravotná knižka občana, ktorú už niektorí lekári využívajú. Od septembra sa plánuje legislatívna zmena, ktorá zabezpečí, aby ju povinne využívali a údaje do nej zapisovali všetci lekári. Štát si od tejto novinky sľubuje zefektívnenie kontrol PN a zabránenie duplicitám.
Prečítajte si tiež: Psychiatrická PN: Trvanie a podrobnosti
Minister práce avizoval aj legislatívne zmeny, ktoré by zabránili zneužívaniu PN v skúšobnej dobe a ochrannej dobe po prepustení alebo odídení zo zamestnania.
Združenie podnikateľov Slovenska (ZPS) sa ohradilo voči tvrdeniam, že firmy „posielajú“ zamestnancov na PN v čase mimo sezóny. ZPS argumentuje, že rozhodnutie o PN je v kompetencii ošetrujúceho lekára a väčšina podnikateľov zápasí s nedostatkom pracovnej sily. ZPS však oceňuje aktivity smerujúce k zníženiu počtu fiktívnych práceneschopností a k zamedzeniu zneužívania sociálneho systému.
Dĺžka PN a náhrada príjmu, resp. nemocenské, má svoje určité zásady a podmienky, ktoré je nutné dodržať. Ak by sa tak nestalo, nárok na vyplácanie dávky počas práceneschopnosti by prestal existovať.
Zamestnanec má nárok na náhradu príjmu od zamestnávateľa počas prvých 10 dní PN. Od 11. dňa má nárok na nemocenské od Sociálnej poisťovne. Povinne nemocensky poistené samostatne zárobkovo činné osoby a dobrovoľne nemocensky poistené osoby majú nárok na nemocenské od prvého dňa PN.
Výška nemocenského pri zamestnancovi predstavuje 55% denného vymeriavacieho základu (DVZ) alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (PDVZ) od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Nemocenské v ostatných prípadoch, tzn. SZČO, DNPO, fyzická osoba v ochrannej lehote a zamestnanec, ktorému zanikne pracovný pomer počas prvých desiatich dní dočasnej neschopnosti), je od 1. do 3. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 25 % DVZ alebo PDVZ a od 4.
Prečítajte si tiež: Všetko o prepichnutí bubienka
Počas PN sa musí osoba zdržiavať na určenom mieste. Ak sa nechce zdržiavať na mieste trvalého bydliska, musí oznámiť lekárovi iné miesto, kde sa bude liečiť. Ošetrujúci lekár môže určiť vychádzky, zvyčajne v rozsahu štyroch hodín denne.
Počas PN sa vykonávajú kontroly v domácnosti, aby sa zistilo, či osoba dodržiava všetky podmienky a či má stále nárok na dávky. Kontrola sa môže vykonávať sedem dní v týždni.
Ak Sociálna poisťovňa vyhodnotí situáciu ako porušenie liečebného režimu, poistenec stráca nárok na výplatu nemocenskej dávky odo dňa porušenia liečebného režimu až do skončenia dočasnej PN. K porušeniu ďalších povinností patrí napríklad neoznámenie zmeny adresy alebo neodstránenie prekážky na výkon kontroly.
Krátkodobé ošetrovné (OČR) sa poskytuje pri osobnej a celodennej starostlivosti o choré dieťa alebo ošetrovanej osobe - spravidla najviac 14 kalendárnych dní. Výška je 55 % DVZ. Dlhodobé ošetrovné (pri vážnom stave vyžadujúcom starostlivosť) môže trvať až 90 dní, podmienky a prílohy sú prísnejšie (oznámenie o potrebe dlhodobej starostlivosti, potvrdenia lekára).
tags: #opakovaná #práceneschopnosť #sociálna #poisťovňa #podmienky