Opatrovateľská Služba v Stacionárnych Zariadeniach pre Seniorov: História a Vývoj v Rakúsku

Úvod

Starostlivosť o seniorov je globálna výzva, ktorá si vyžaduje pozornosť, záujem, starostlivosť a lásku. V Rakúsku, podobne ako na Slovensku, prešla táto oblasť výraznými zmenami, formovaná demografickými trendmi, sociálnou politikou a vývojom v oblasti sociálnej práce. Tento článok sa zameriava na históriu a vývoj opatrovateľskej služby v stacionárnych zariadeniach pre seniorov v Rakúsku, pričom analyzuje kľúčové faktory, ktoré ovplyvnili jej súčasnú podobu.

Premeny Rodiny a Potreba Inštitucionálnej Starostlivosti

Na prelome 19. a 20. storočia prešla rakúska spoločnosť a rodina ako forma ľudského spolužitia kontinuálnymi zmenami. Vývojový trend od viacgeneračnej rodiny k malej rodine alebo k rodine s jedným príslušníkom a rastúca profesionálna záťaž spôsobili, že rodina strácala schopnosť plniť svoju podpornú funkciu aj v oblasti starostlivosti o svojich najstarších členov. Táto skutočnosť viedla k nárastu potreby inštitucionálnej starostlivosti o seniorov a k reformám v existujúcich zariadeniach.

Rakúska Sociálna Politika a Legislatíva

Rakúska sociálna politika sa ocitla v centre pozornosti, keď prudko stúpali štátne výdavky v sociálnom rezorte. Každá spolková krajina má vlastnú sociálnu legislatívu, ktorá reguluje poskytovanie pomoci. Táto decentralizácia umožňuje flexibilnejšie reagovať na lokálne potreby a špecifiká. Rakúsko v 20. storočí prijalo množstvo zákonov a opatrení na podporu sociálnej starostlivosti, vrátane finančných príspevkov pre osoby odkázané na starostlivosť bez ohľadu na vek. Medzi dôležité legislatívne akty patria:

• 1. Bundesgesetzblatt der Republik Őstereich.
• 2. BGBI Nr 866/1993 Vereinbarung zwischen dem Bund und den Ländern gemäss Art 15 B-VG über gemeinsame Massnahmen des Bundes und der Ländern für pflege­-bedürftige Personen.
• 3. HBeG Hausbetreuungsgesetz und Änderung der Gewerbeordnung, 1994 (NR:GPXXIII RV 78 AB 117 s. 25 AB 746).
• 4. LGBi Nr 58/1993 über die Dezentralisierung der Neueauf­nahme in den Landesdienst.

Formy Stacionárnych Zariadení pre Seniorov

V Rakúsku existuje viacero typov stacionárnych zariadení pre seniorov, ktoré sa líšia zameraním, poskytovanými službami a cieľovou skupinou klientov. Medzi najvýznamnejšie patria:

• Seniorenrezidenz: Ponúkajú komplexné služby zdravotnícke, opatrovateľské, fyzioterapeutické, služby kaderníctva, pedikúry a manikúry podľa požiadaviek klientov a ich rodín. Tieto služby sa poskytujú s pri­hliadnutím na zachovanie samostatnosti a individuality klienta, na rešpektovanie jeho osobnosti, osobnej slobody a kvality života. Väčšina zariadení tohto druhu má vo svojej kompetencii aj denné pobytové centrá, ktoré vo veľkej miere využívajú i ľudia odkázaní na starostlivosť v preddôchodkovom veku, invalidní dôchodcovia a niekedy aj celkom mladí ľudia. Ceny za pobyt a služby v týchto zariadeniach sa vypočítavajú podľa stupňa odkázanosti, podľa využívaných služieb a v závislosti od využívania dennej alebo pobytovej formy.
• Betreuteswohnung (Podporované bývanie): Zariadenia tohto druhu začali byť veľmi vyhľadávané v poslednom desaťročí, hlavne v súvislosti so zvyšujúcimi sa nákladmi na prevádzku rodinných domov, bývanie, ceny energií. Je to vlastne typ podporovaného bývania pre seniorov a invalidných dôchodcov, ktorí zväčša z finančných a zdravotných dôvodov nemôžu viac bývať vo vlastnom dome alebo byte. Klienti majú možnosť sami si obstarávať a pripravovať stravu, sami sa môžu starať o údržbu, pranie bielizne a hygienu bývania. Môžu sa aj rozhodnúť o využívaní plnej alebo polpenzie v stra­vovaní. Všetky požiadavky klient uvedie pri podávaní žiadosti a pri podpise zmluvy. Prevádzkovatelia spolupracujú aj s posky­tovateľmi mobilných ambulantných služieb podľa požia­daviek klientov. Štandardná bytová jednotka v takomto zariadení sa skladá z jednej izby, kuchynského kútika a kúpeľne s WC, rozloha je od 30 do 40 štvorcových metrov. Cena bývania sa pohybuje pre manželský pár od 300 do 400 € mesačne ako paušálny poplatok, ku ktorému sa pripočítavajú spotrebované energie a vy­užívané služby.
• Seniorenkliniken: Sú organizované a orientované vo svojej činnosti na cieľovú skupinu klientov s diagnó­zami, ako je Parkinsonova choroba, Alzheimerova choroba, osteoporózy, apalické stavy. Poskytujú vysoko špecializovanú starostlivosť podľa zdravotného stavu a individuálnych potrieb klientov. Pracuje v nich špeciálne vyškolený personál.
• Memorykliniken: Získavajú v ostatných rokoch veľmi vysokú popularitu a neustále rozširujú sieť svojho pôsobenia a poskytované služby.
• Gerontopsychiatrické kliniky: Vo svojej činnosti sa orientujú na demencie všetkých druhov. Majú pobytovú časť aj denné stacionáre.
• Menopauseninstituten: Predstavujú prepojenie mo­delu zdravotnej a sociálnej starostlivosti, ktorá je poskytovaná dennou alebo pobytovou formou na určitý čas. Vo svojej činnosti sú orientované na edukáciu klientiek a ich rodín.

Neinštitucionálna Starostlivosť o Seniorov

Okrem stacionárnych zariadení zohráva dôležitú úlohu aj neinštitucionálna starostlivosť, ktorá sa realizuje prostredníctvom ambulantnej geriatrickej starostlivosti v domácom prostredí. Štatistiky hovoria, že od r. 1991 do r. 2006 sa zvýšil počet prijímateľov týchto služieb o 21%. Medzi organizácie poskytujúce neinštitucionálnu starostlivosť patria:

Prečítajte si tiež: Prevencia rizík v opatrovateľskej starostlivosti

• Hauskrankenpflege (Domáca starostlivosť o chorých): Organizácia zaručuje vysokú odbornosť a kultúru pomoci. Má dlhoročnú tradíciu, bola založená v r. 1975. Zamestnáva kvalifikovaný personál, hlavne diplomované všeobecné sestry s praxou. Ponúka odbornú ošetro­vateľ­skú starostlivosť, návštevy aj viackrát denne podľa po­treby.
• Essen und Rädern (Jedlo na kolesách): Je sieť organizácií, ktoré ponú­kajú mobilné služby stravovania. Dopyt po týchto službách má v posledných rokoch stúpajúcu tendenciu.
• 24 Stunden Betreuung (24-hodinová starostlivosť): Je organizácia s dlhoročnou tradíciou a je medzi obyvateľmi veľmi obľúbená. Poskytuje opatrovateľskú starostlivosť, sociálne poradenstvo, vybavovanie úradných vecí.
• Mobiler Hospicdienst (Mobilné hospicové služby): Cieľom mobilných hospi­cových služieb je sprevádzanie a opatera nevyliečiteľne chorých ľudí v posledných štádiách ich života a zacho­vanie ich ľudskej dôstojnosti a úcty v snahe umožniť im kvalitný život až do konca. Poskytujú sociálne poradenstvo, opateru, komplexnú ošetrovateľskú starostli­vosť, sprevádzanie pozostalých a tiež vybavovanie úradných vecí ohľadne pohrebu.
• Rufhilfe (Pomoc na zavolanie): Je služba pomoc na zavolanie prevádzko­vaná rakúskym Červeným krížom. Využíva sa hlavne v akútnych a núdzových situáciách, ako sú úrazy, pády starých ľudí, nezvládnuteľné situácie v domácnosti. Pracuje prostredníctvom telekomunikačných technológií, má svoje osobitné čísla aj pre nepočujúcich a pre ľudí s poruchami reči, títo majú možnosť odoslať SMS v núdzovej situácii.

Vývoj Sociálnej Práce v Rakúsku

História profesionálnej sociálnej práce v Rakúsku sa začala založením prvej inštitúcie pre vzdelávanie sociál­nych pracovníkov vo Viedni a v Salzburgu. Položila teoretické základy sociálnej práce a vzdelávania v odbore. Sociálna práca ako veda sa vyvíjala v úzkom prepojení s pedagogikou a psychológiou, keďže tieto vedné disciplíny majú v Rakúsku dlhoročnú tradíciu. Významnou sociálnou pracovníčkou v dejinách rakúskej sociálnej práce bola Rosa Dworschak (1896 - 1990). Ako absolventka odborných kurzov ľudovej starostlivosti bola od r. 1916 činná v oblasti výchovného poradenstva pre rodinu. Zaoberala sa prevenciou zlyhávania výchovy a jej modernizáciou. Sociálna práca v Rakúsku zaznamenala nebývalý rozmach po skončení 1. svetovej vojny, a to hlavne v oblastiach bytovej politiky a starostlivosti o deti a mládež. Vznikali programy na ochranu detí a mla­dých, vzdelávacie programy a poradenstvo pre rodinu. Viedenský sociálnopolitický model a jeho rozvoj ukon­čil násilne v r. 1934 austrofašizmus. Rakúsko bolo násilne začlenené do nemeckej ríše a veľa odborníkov a vedcov bolo nútených emigrovať hlavne do USA alebo celkom ukončiť vedeckú činnosť. Jednou z mno­hých bola Ilse von Arlt (1876 - 1960), ktorá patrí k priekopníkom sociálnej práce nielen v Rakúsku, ale vo väčšine nemecky hovoriacich krajín. Vo svojich prá­cach sa zaoberala otázkami chudoby, nezamestnanosti a vývojom sociálnej práce ako vedeckej profesie. Je autorkou prvej rakúskej učebnice sociálnej práce. V r.1912 založila vo Viedni Fürsorgerinschule, organizovala ľudové kurzy pomoci.

Po skončení 2. svetovej vojny a po r. 1945 sa sociálna práca v Rakúsku postupne obnovovala a rozvíjala. V súčasnosti je sociálna práca v rakúskych médiách prezentovaná ako „job storočia“ alebo „job budúcnosti“, a to z viacerých dôvodov, vrátane starnutia populácie a rastúcej potreby sociálnych služieb.

Psychobiografický Ošetrovateľský Model Erwina Böhma

V 60. rokoch minulého storočia sa v Rakúsku objavili výrazné snahy o humanizáciu a zlepšenie úrovne ošetrovateľstva, a to hlavne v oblasti psychiatrickej a gerontopsychiatrickej starostlivosti. Profesor Erwin Böhm (1940) významne prispel k rozvoju ošetrovateľstva seniorov. Vo svojej práci zdôrazňuje význam schopnosti osoby o seba sa postarať, uspokojovať svoje potreby podľa naučených a opakovaných mechanizmov a zvládať záťažové situácie, ktoré musí personál poznať z biografie klienta. Vyzdvihoval aj význam kultúry a prostredia na správanie jedinca v zdraví aj chorobe. Svoje myšlienky spracoval a podložil empirickým výskumom v r. 1983 vypracoval ošetrovateľský model re/aktivi­začnej starostlivosti. V r. 1998 vydal publikáciu Psychobiografický ošetrovateľský model podľa E. Böhma, kde sú opísané vývojové štádiá, základné princípy a štruktúry modelu. Zmysluplná starostlivosť o seniora je podložená prioritne oživením psychiky a potom zameraním na somatickú problema­tiku. „V celej Európe sa nachádza 35 certifikovaných ošetrovateľských domov, kde poskytujú starostlivosť podľa psychobiografického modelu prof. Böhma.

Demografické Zmeny a Výzvy Budúcnosti

V r. 2050 podľa prognóz demografov budú viac ako tretinu populácie Rakúska tvoriť ľudia nad 60 rokov. To znamená nové smerovanie ponuky sociálnych slu­žieb, tvorbu nových foriem sociálnej pomoci, posun veku odchodu do dôchodku, zmeny na trhu práce. Niektorí autori už začínajú hovoriť o prejavujúcom sa kulte staroby, ktorý má v budúcnosti nahradiť súčasný kult mladosti. Sú starnúci ľudia, ktorí do vysokého veku pracujú. Štatistiky uvádzajú relatívne nízke percento neza­mestnaných vo veku od 55 do 64 rokov aj v čase zvyšovania sa počtu nezamestnaných. V Rakúsku nie je zvláštnosťou, keď 75- až 80-ročný senior pracuje, vedie svoju firmu alebo hospodárstvo. Významná je skupina ľudí v dô­chodkovom veku, ktorí žijú aktívne, venujú sa svojim záujmom, nájdu si nového životného partnera, hľadajú aktívne formy odpočinku. Na druhej strane sú však starnúci ľudia ešte v preddôchodkovom veku, ktorí pre zdravotné problé­my, hlavne psychické, musia odísť predčasne do dôchodku. Tyroler Pensionversicherunganstalt PVA uvádza, že v r. 1995 muselo 18,7 % zamestnaných opustiť trh práce kvôli psychickej chorobe, ale v r. 2008 to už bolo 42,4 % zamestnaných. Najčastejšie príčiny sú depresie, syndróm vyhorenia v kombinácii s organickými chorobami. Psychické choroby v popu­lácii explodujú, súčinom sú aj obavy o pracovné miesta, nárast nezamestnanosti.

Prečítajte si tiež: Možnosti opatrovateľskej služby na Slovensku

Prečítajte si tiež: Praktická pomoc seniorom: detailný prehľad

tags: #opatrovatelska #služba #v #stacionárnych #zariadeniach #pre