Článok sa venuje problematike obchodného podielu a podielu na likvidačnom zostatku, pričom objasňuje rozdiely medzi týmito dvoma pojmami a ich daňové aspekty.

Obchodný podiel vs. Podiel na čistom obchodnom imaní

Od podielu na čistom obchodnom imaní v zmysle § 61 ods. 1 Obchodného zákonníka je potrebné odlišovať podiel spoločníka na spoločnosti, ktorému lepšie zodpovedá pojem obchodný podiel vymedzený v rámci úpravy spoločnosti s ručením obmedzeným v § 114 Obchodného zákonníka. Obchodný podiel vymedzujeme širšie. Kým ustanovenie § 61 ods. Z hľadiska terminologickej čistoty by teda bolo správne odlišovať a používať podiel spoločníka v zmysle § 61 ods.

Právo na zisk a obchodný podiel

Právo na zisk vzniká nadobudnutím podielu spoločníka v spoločnosti. Právo na podiel na zisku vzniká až rozhodnutím spoločníkov o tom, že zisk sa použije na rozdelenie medzi spoločníkov. Dosiahnutie zisku teda automaticky neznamená, že spoločníkovi vzniklo právo na podiel na zisku, resp. Spoločníci, prípadne iný rozhodujúci orgán, má právo rozhodnúť o tom, že nadobudnutý zisk spoločnosti zostane nerozdelený a použije sa ako investícia spoločnosti.

Vyrovnací podiel

Spoločník, ktorého účasť na spoločnosti zanikla bez toho, aby zároveň zanikla spoločnosť, má právo na vyplatenie vyrovnacieho podielu. Výška vyrovnacieho podielu sa spravidla určuje na základe riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie, ktoré predchádza účtovnému obdobiu, v ktorom účasť spoločníka v spoločnosti zanikla. Základom pre výpočet je hodnota čistého obchodného imania spoločnosti (viď § 6 Obchodného zákonníka), pokiaľ spoločenská zmluva alebo stanovy neurčujú inak. Vyrovnací podiel sa spravidla vypláca v peniazoch, hoci nie je vylúčené, aby sa spoločnosť vyrovnala so spoločníkom aj v inej forme, prípadne v kombinácií peňažného a nepeňažného plnenia.

Podiel na likvidačnom zostatku

Právo na podiel na likvidačnom zostatku vzniká tiež ex lege a viaže sa na zánik účasti spoločníka v spoločnosti, ak dochádza súčasne k zrušeniu spoločnosti likvidáciou. Zákon vymedzuje podiel na likvidačnom zostatku ako podiel spoločníka na majetkovom zostatku spoločnosti, ktorý vyplynul z likvidácie. Podiel na likvidačnom zostatku však nie je možné vyplatiť, pokiaľ nedošlo k uspokojeniu nárokov všetkých známych veriteľov spoločnosti, ktorí prihlásili svoje pohľadávky. Ak je pohľadávka veriteľa sporná, k vyplateniu likvidačného zostatku môže dôjsť za predpokladu, že bolo veriteľovi poskytnuté primerané zabezpečenie. Spôsob zabezpečenia nie je v zákone explicitne vyjadrený, môže ísť napríklad o uloženie spornej sumy do notárskej úschovy alebo štandardné zabezpečovacie inštitúty.

Prečítajte si tiež: Podnikatelia a paušálne výdavky: Vymáhanie pohľadávok

Daňové aspekty podielov na zisku, likvidačnom zostatku a vyrovnacieho podielu

Z príjmov charakteru podielu na zisku vyplácaného zo zisku obchodnej spoločnosti alebo družstva, podielu na likvidačnom zostatku, vyrovnacieho podielu a podielu na výsledku podnikania vyplácanému tichému spoločníkovi [§ 3 ods. 1 písm. e) zákona o dani z príjmov], ak plynú zo zdrojov na území Slovenskej republiky fyzickej osobe - daňovníkovi s neobmedzenou daňovou povinnosťou sa v kontexte s ustanovením § 43 ods. 3 písm. r) zákona o dani z príjmov daň vyberá zrážkou, pričom daň sa v súlade s § 43 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov vyberá vo výške 7 %. V súvislosti s uvedeným je nutné pripomenúť, že v súlade s ustanovením § 43 ods. 5 písm. d) zákona o dani z príjmov základom dane pre daň vyberanú zrážkou z príjmov uvedených v § 43 ods. 3 písm. r) zákona o dani z príjmov je vyrovnací podiel alebo podiel na likvidačnom zostatku znížený o hodnotu splateného vkladu zistenú podľa § 25a písm. c) až f) zákona o dani z príjmov za každý podiel jednotlivo, pričom ak je hodnota jednotlivého splateného vkladu vyššia ako vyrovnací podiel alebo podiel na likvidačnom zostatku, na rozdiel sa neprihliada. Pri splatenom vklade obstaranom do 31. 12. 2015 sa v súlade s prechodným ustanovením § 52zi ods. 9 zákona o dani z príjmov ako daňový výdavok uplatní hodnota splateného vkladu v ocenení stanovenom podľa príslušných ustanovení zákona o dani z príjmov účinných do 31. 12.

Prechodné ustanovenia zákona o dani z príjmov

Z pohľadu prechodných ustanovení zákona o dani z príjmov je veľmi dôležité neopomenúť skutočnosť, že zdanenie príjmov fyzickej osoby, daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou, vymedzených v § 3 ods. 2 písm. Uvedené konštatovanie vyplýva z ustanovenia § 52zi ods. 5 písm. Uvedené konštatovanie vyplýva z ustanovenia § 52zi ods. 5 písm. Uvedené konštatovanie vyplýva z ustanovenia § 52zi ods. 5 písm. V súvislosti s podielmi na zisku vykázanými za zdaňovacie obdobia do 31. decembra 2003 je nevyhnutné uviesť, že v zmysle prechodného ustanovenia § 52zi ods. 6 písm. a) zákona o dani z príjmov, ak takýto podiel na zisku (dividenda) plynie po 1.januári 2017 zo zdrojov na území Slovenskej republiky daňovníkovi - fyzickej osobe s neobmedzenou daňovou povinnosťou, je príjmom zdaňovaným daňou vyberanou zrážkou v zmysle § 43 zákona o dani z príjmov pri použití sadzby dane vo výške 7 %, pričom postup podľa ustanovenia § 52 ods. 24 zákona o dani z príjmov sa neuplatní.

Nové ustanovenia v zákone o dani z príjmov od roku 2017

Počnúc 1. januárom 2017 sa ustanovenie § 3 ods. V zmysle novo doplneného ustanovenia § 3 ods. 1 zákona o dani z príjmov o písmeno g), je počnúc 1. V súvislosti s uvedenými druhmi príjmov je dôležité spomenúť aj nové ustanovenie § 9 ods. 1 písm. n) zákona o dani z príjmov. V zmysle neho je od dane z príjmov fyzických osôb oslobodený príjem podľa § 3 ods. 1 písm. g) zákona o dani z príjmov, ak v príslušnom zdaňovacom období nepresiahne 500 eur od jednotlivého pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou. To znamená, že z príjmov vymedzených v § 3 ods. 1 písm. g) zákona o dani z príjmov plynúcich zo zdrojov na území Slovenskej republiky fyzickej osobe - daňovníkovi s neobmedzenou daňovou povinnosťou, okrem príjmov podľa § 3 ods. 1 písm. g) zákona o dani z príjmov oslobodených od dane podľa § 9 zákona o dani z príjmov, sa v súlade s § 43 ods. 3 písm. r) zákona o dani z príjmov daň vyberá zrážkou, pričom daň sa v súlade s § 43 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov vyberá vo výške 7 %. V súlade s § 43 ods. 5 písm. d) zákona o dani z príjmov základom dane pre daň vyberanú zrážkou z príjmov uvedených v § 43 ods. 3 písm. r) zákona o dani z príjmov je podiel na likvidačnom zostatku znížený o hodnotu splateného vkladu zistenú podľa § 25a písm. c) až f) zákona o dani z príjmov za každý podiel jednotlivo, pričom ak je hodnota jednotlivého splateného vkladu vyššia ako podiel na likvidačnom zostatku, na rozdiel sa neprihliada. Pri splatenom vklade obstaranom do 31. decembra 2015 sa v súlade s prechodným ustanovením § 52zi ods. 9 zákona o dani z príjmov ako daňový výdavok uplatní hodnota splateného vkladu v ocenení stanovenom podľa príslušných ustanovení zákona účinných do 31. decembra 2015.

Nevyhnutné je napokon uviesť, že doteraz spomínaný spôsob zdanenia sa použije až na tie podiely člena pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou na zisku a na majetku určenom na rozdelenie medzi členov pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou, ktoré budú vykázané za zdaňovacie obdobie začínajúce najskôr 1. januára 2017. Uvedené konštatovanie platí v zmysle prechodného ustanovenia § 52zi ods. 5 písm.

Podiely na zisku zamestnancov bez majetkovej účasti

Ako už bolo vyššie spomenuté, dôsledkom doplnenia ustanovenia § 3 ods. 1 zákona o dani z príjmov o nové písmeno e) sa podiely na zisku (dividendy) vyplácané zo zisku obchodnej spoločnosti alebo družstva zaraďujú od roku 2017 medzi príjmy, ktoré sú predmetom dane z príjmov fyzických osôb. V nadväznosti na takúto úpravu bolo z § 5 ods. 7 zákona o dani z príjmov vypustené písm. i), v dôsledku čoho podiely na zisku u zamestnanca bez účasti na základnom imaní spoločnosti alebo družstva už teda nie sú oslobodené od dane fyzickej osoby. Predmetné príjmy tak predstavujú zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov, ktoré sa zdaňujú preddavkovým spôsobom podľa § 35 spomínaného právneho predpisu. Vychádzajúc z prechodného ustanovenia § 52zi ods. 5 písm. b) zákona o dani z príjmov podiely na zisku (dividendy) vyplatené obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto obchodnej spoločnosti alebo družstva sa považujú za príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov, ak budú vyplatené zo zisku vykázaného za zdaňovacie obdobie začínajúce najskôr 1. januára 2017 a zo zisku vykázaného za zdaňovacie obdobia do 31. decembra 2003 vyplatené po 31.

Prečítajte si tiež: Obchodný zástupca a náhrada škody

Odmeny za výkon funkcie a podiely na zisku

Odmeny za výkon funkcie členov štatutárneho orgánu alebo členov dozorného orgánu sú príjmom zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. d) zákona o dani z príjmov. Rovnako aj príjmy za prácu konateľov spoločností s ručením obmedzeným sú príjmami zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov. V súlade s § 2 písm. Problematika vyplácania podielov na zisku konateľovi nie je osobitne riešená ani v Obchodnom zákonníku. V § 133 Obchodného zákonníka sa uvádza, že štatutárnym orgánom spoločnosti je jeden alebo viac konateľov. Ak je konateľov viac, je oprávnený konať v mene spoločnosti každý z nich samostatne, ak spoločenská zmluva neurčuje inak. Zároveň v § 125 Obchodný zákonník ustanovuje, že valné zhromaždenie, ktoré je najvyšším orgánom spoločnosti s. r. o.

Zdaňovanie podielov na zisku po roku 2016

Podiel na zisku obchodnej spoločnosti alebo družstva vyplatený po 31. decembri 2016, ktorý je vykázaný za zdaňovacie obdobie začínajúce najskôr 1. januára 2017 alebo za zdaňovacie obdobia do 31. - Osobe, ktorá sa podieľa na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva, sa zdaní sadzbou dane vo výške 7 %, resp. 35 % (daň vyberaná zrážkou). - Členovi štatutárneho orgánu, členovi dozorného orgánu, sa zdaní sadzbou dane vo výške 7 %, resp. 35 % (daňou vyberanou zrážkou) bez ohľadu na to, či sa tieto osoby podieľajú na základnom imaní alebo nie. - Zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva, sa zdaní preddavkovým spôsobom podľa § 35 zákona o dani z príjmov. Uvedené platí aj pre konateľa, ktorý nemá účasť na základnom imaní obchodnej spoločnosti, nakoľko tento sa v súlade s § 2 písm. aa) zákona o dani z príjmov považuje za zamestnanca. Ak podiel na zisku je určený pre zamestnanca bez účasti na základnom imaní a bude vyplatený aj zamestnancovi, ktorý je v pracovnoprávnom vzťahu k spoločnosti, ale súčasne bude aj členom štatutárneho orgánu alebo členom dozorného orgánu, aj takýto podiel na zisku sa zdaní preddavkovo podľa § 35 zákona o dani z príjmov.

Vylúčenie príjmov z predmetu dane právnickej osoby

V súvislosti so zmenou ustanovenia § 12 ods. 7 písm. c) zákona o dani z príjmov, počnúc 1. januárom 2017 sú z predmetu dane z príjmov právnickej osoby, ktorá je daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou, vylúčené nasledovné príjmy, ak jej plynú od právnickej osoby okrem daňovníka podľa § 2 písm. x) zákona o dani z príjmov (t.j. V prípade právnickej osoby s neobmedzenou daňovou povinnosťou, ktorej ako členovi pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou plynú podiely na zisku a na majetku určenom na rozdelenie medzi členov pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou, sa vyššie uvedený postup použije v súlade s prechodným ustanovením § 52zi ods. 5 písm. a) zákona o dani z príjmov na podiely vykázané za zdaňovacie obdobie začínajúce najskôr 1. januára 2017, ako aj na podiely vykázané za zdaňovacie obdobia do 31. decembra 2016 vyplácané po 31. decembri 2016. V zmysle prechodného ustanovenia § 52zi ods. 6 písm. b) zákona o dani z príjmov sa podiely na zisku vyplácané po 1. januári 2017 zo ziskov vykázaných za zdaňovacie obdobia ukončené do 31. decembra 2003 od tuzemských právnických osôb zdaňujú postupom podľa § 52 ods. 24 zákona o dani z príjmov. To znamená, že pri zdanení týchto príjmov plynúcich právnickej osobe, ktorá je daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou, sa postupuje rovnako, ako tomu bolo do konca roku 2016. Takéto príjmy daňovník vysporiadava osobne prostredníctvom podaného daňového priznania.

Z predmetu dane z príjmov právnickej osoby po 1. januári 2017 naďalej nie sú vylúčené príjmy (výnosy) podľa § 3 ods.1 písm. f) zákona o dani z príjmov vyplácané právnickej osobe, pričom za verejnú obchodnú spoločnosť alebo komanditnú spoločnosť sa považuje aj zahraničná právnická osoba vyplácajúca obdobný príjem. Uvedené plnenia sa zahŕňajú do základu dane [viď ustanovenie § 14 ods. 6 a ods. 7 zákona o dani z príjmov] a daňovník ich vysporiadava osobne prostredníctvom podaného daňového priznania.

Príklad

Slovenská spoločnosť ALFA, s. r. o. je 75 % vlastníkom slovenskej spoločnosti REALITY, s. r. o. , pričom 25 % podiel v tejto spoločnosti vlastní fyzická osoba XY. Ak spoločnosť REALITY, s. r. o. dosiahne za účtovné obdobie 2017 zisk po zdanení disponibilný na výplatu dividend vo výške 100 000 eur a obidvom spoločníkom sa rozdelí zisk podľa veľkosti obchodných podielov, akému daňovému režimu budú takéto príjmy podliehať? Za spomínaných predpokladov bude spoločnosti ALFA, s. r. o. vyplatená dividenda vo výške 75 000 eur, nakoľko sa jedná o príjem, ktorý nie je predmetom dane z príjmov právnických osôb. Fyzickej osobe XY sa vyplatí dividenda vo výške 23 250 eur, nakoľko ide o príjem zdaňovaný zrážkou a s použitím sadzby 7 %. Daň z príjmov zrazí vyplácajúca spoločnosť REALITY, s. r. o. a odvedie ju daňovému úradu.

Prečítajte si tiež: Prehľad judikatúry: Náhrada škody obchodného zástupcu

Dividendy a zdravotné poistenie

Z dividend z účtovného obdobia, ktoré začalo od 1. januára 2017 a neskôr, sa už zdravotné odvody neplatia. Dividendy z účtovného obdobia od 1. januára 2011 do 31. decembra 2016 však naďalej vstupujú do vymeriavacieho základu na zdravotné poistenie, pričom na tieto príjmy sa vzťahuje maximálny ročný vymeriavací základ, t. j. Výška preddavku z dividend z účtovného obdobia od 1. januára 2013 do 31. decembra 2016, ktoré budú vyplatené po 1.

Daňové priznanie a jeho význam v daňovom konaní

Ing. je podstatným právnym úkonom v daňovom konaní, ktorý znamená spustenie jednotlivých čiastkových konaní. Samotným podaním daňového priznania sa vytvára priestor pre príslušného správcu dane aby overil správnosť údajov uvedených daňovým subjektom v daňovom konaní. Podané daňové priznanie je taktiež podstatným podkladom napríklad pre vyrubenie výšky daňovej platby v platobnom výmere. Navyše, pokiaľ platobný výmer plne vychádza z podkladov z podaného daňového priznania, tak uvedený platobný výmer nemusí mať odôvodnenie, čo zjednodušuje aj úlohu správcu dane aj v súvislosti s dokazovaním v predmetnom daňovom konaní. Pokiaľ však nedôjde k riadnemu a včasnému podaniu daňového priznania daňovým subjektom, tak sa predlžuje čas, ktorý je potrebný na správne určenie dane v platobnom výmere. Popri nepriaznivých právnych následkoch, ktoré vznikajú pre daňový subjekt včasným nepodaním daňového priznania v podobe uloženia pokuty je nepodanie daňového priznania spojené napríklad aj so začatím konania o určenie dane podľa pomôcok, ktoré je špecifickým konaním. V súvislosti s potrebou získania podkladov potrebných pre zistenie alebo overenie výšky daňovej platby v daňovom konaní môže správca dane uplatniť aj daňovú kontrolu, ktorá predstavuje miestne zisťovanie správcu dane u daňového subjektu. Výkon daňovej kontroly však vylučuje súbežné vykonanie konania o určenie dane podľa pomôcok, nakoľko tieto konania nemôžu byť správcom dane realizované súbežne. Právna úprava, ktorá sa týka problematiky podania daňového priznania je koncentrovaná predovšetkým do § 15 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z.n.p. Tak napríklad osobitným právnym predpisom, ktorý sa vzťahuje na problematiku miestnych daní, je zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v z.n.p. (ďalej len „zákon o miestnych dan…

Likvidácia spoločnosti a podiel na likvidačnom zostatku

Je vyplatený podiel na likvidačnom zostatku predmetom dane z príjmov? a likvidáciu spoločnosti legislatívne upravuje zákon č. zákonník“). č. 595/2003 Z. z. (ďalej len „zákon o dani z príjmov“) a zákon č. 580/2004 Z. vysporiadaní nárokov všetkých veriteľov. (napr. s. r. o., k. podiel na likvidačnom zostatku. zostatok sa však určuje podľa typu spoločnosti, napr. v podobe majetku napr. spoločníkovi s. r. a v čase plnenia, napr. o ostatný príjem podľa § 8 ods. z príjmov fyzickej osoby. Aké povinnosti vyplývajú firme v likvidácii pri rozdielnom účtovnom a zdaňovacom období, nájdete v článku Aké je účtovné a zdaňovacie obdobie firmy v likvidácii? Je podiel na likvidačnom zostatku predmetom dane z príjmov? Podľa § 3 ods. 1 písm. s. r. o. vstúpila do likvidácie najskôr 1. o zrušení spoločnosti podľa osobitného predpisu najskôr 1. januára 2017. Podľa § 6 ods. 1 písm. (v. o. s.) alebo komanditnej spoločnosti (k. o. s. a komplementárovi k. v ktorom kalendárom roku vstúpila táto spoločnosť do likvidácie.

Sadzba dane pri vyplácaní podielu na likvidačnom zostatku

Aká je sadzba dane pri vyplácaní podielu na likvidačnom zostatku s. r. SR. nezdaňuje, nakoľko nie je predmetom dane. je povinná tento príjem zdaniť v podanom daňovom priznaní. dividend v roku 2020 (rozdelenie zisku v roku 2019). Základ dane pri vyplácaní podielu na likvidačnom zostatku s. r. o. zisteného podľa § 25a písm. jednotlivo. pri výplate likvidačného zostatku v s. r. o.: František je spoločník v spoločnosti ABCX, s. r. spoločnosti vo výške 7 000 €. do základného imania vo výške 5 000 €. vkladu, t. j. Františkovi nezdaňoval. Aká je sadzba dane pri vyplácaní podielu na likvidačnom zostatku v. o. alebo k. s.? Podiel na likvidačnom zostatku vyplatený spoločníkovi v. s. alebo komplementárovi k. s. podľa § 6 ods. 7 a 8 zahŕňa do základu dane. základu dane zisteného podľa § 4 ods. 1 písm. z príjmov, t. j. ods. 1 a 2 (t. j. podľa § 6 ods. uplatní sa 15 % - ná sadzba dane z príjmov, zo základu dane zisteného podľa § 4 ods. b) zákona o dani z príjmov, t. j. z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 (t. j. príjmy (výnosy) za zdaňovacie obdobie podľa § 6 ods. nepresiahne 176,8 - násobok sumy platného životného minima vrátane (t. j. presiahne 176,8 - násobok sumy platného životného minima (t. j. dane z príjmov fyzických a právnických osôb v roku 2019 a 2020.

Likvidačný zostatok a zdravotné odvody

Likvidačný zostatok a zdravotné odvody Nakoľko na základe § 10b ods. 1 písm. (t. j. zostatku spoločníkovi v. o. s. alebo komplementárovi k. vyplatený podiel na likvidačnom zostatku považuje za príjem podľa § 6 ods. a je predmetom ročného zúčtovania zdravotného poistenia. základu pre výpočet zdravotných odvodov tak spoločník v. o. s. k. s. zaplatí zdravotné odvody vo výške 14 %, resp. osoby so zdravotným postihnutím. zúčtovanie zdravotného poistenia za rok 2019 (v roku 2020). Aké povinnosti má firma pri zostavení daňového priznania a účtovnej závierky pred vstupom do likvidácie a počas likvidácie, nájdete v článku Účtovná závierka a daňové priznanie pri vstupe do likvidácie a pri ukončení likvidácie.

Obchodný podiel a spoločnosť s ručením obmedzeným

Vklad spoločníka do obchodnej spoločnosti sa u spoločníka obchodnej spoločnosti a družstva, s výnimkou a. s., vyjadruje jednou sumou ako podiel na spoločnosti. Jeho všeobecná definícia je v § 61 ObchZ, ktorý obsahuje základné ustanovenia pre všetky obchodné spoločnosti a družstvo. Podiel je miera účasti na čistom obchodnom imaní spoločnosti. V praxi sa s obchodným podielom stretávame najčastejšie v obchodných spoločnostiach s ručením obmedzeným, preto budeme vychádzať z úpravy podielov pre s. r. Obchodný podiel (§ 114 ObchZ) predstavuje práva a povinnosti spoločníka a im zodpovedajúcu účasť na spoločnosti. Jeho výška sa určuje podľa pomeru vkladu spoločníka k základnému imaniu spoločnosti, ak spoločenská zmluva neurčuje inak (miera účasti). Ide o vklady prevzaté, resp. Na účtoch podielových cenných papierov účtuje aj spoločník s. r. o. Spoločnosť s ručením obmedzeným je kapitálovo-osobná spoločnosť. Môže byť založená spoločenskou zmluvou, ak sú dvaja a viac zakladateľov, alebo notárskou zápisnicou, ak ide o spoločnosť založenú jedným spoločníkom. Spoločnosť povinne vytvára zapisované základné imanie v minimálnej výške 5 000 €. Vkladom spoločníka je súhrn peňažných prostriedkov a iných peniazmi oceniteľných hodnôt, ktoré spoločník vkladá do spoločnosti a podieľa sa nimi na výsledku podnikania spoločnosti. Vklady môžu byť finančné v € alebo v cudzej mene, alebo vecné. Peňažné vyjadrenie súhrnu peňažných aj nepeňažných vkladov všetkých spoločníkov, ku ktorým sa v spoločenskej zmluve zaviazali, tvorí základné imanie v s. r. Príklad č. Spoločnosť AB, s. r. o., založila dcérsku spoločnosť DC, s. r. o. s predplateným prístupom.

Záložné právo na obchodný podiel pri splynutí spoločností

Autor: Ing. Zdravím všetkých! Popri štúdiu sa trochu venujem aj praxi a nedávno som sa stretol s nasledujúcim problémom. Hypoteticky existuje obchodná spoločnosť (s.r.o.) s jediným spoločníkom (nazvime ju A). Na obchodný podiel jediného spoločníka je zriadené záložné právo. Táto spoločnosť bude zrušená bez likvidácie splynutím s inou spoločnosťou (nazvime ju B, vzniká spoločnosť C). Spoločník spoločnosti A sa však už nestáva spoločníkom v novovzniknutej spoločnosti C. Pár otázok: Čo sa deje so záložným právom na obchodný podiel v spoločnosti A? Na koho prechádzajú povinnosti vyplývajuce z tohto záložného práva a v zmysle akých ustanovení (predpokladám subsidiárne použitie Občianskeho zákonníka)? Od koho bude môct záložný veriteľ žiadať splnenie vyplývajúcich povinností? Nezanikne tento obchodný podiel, resp. záložné právo po zmiešaní s inou vecou? S týmto názorom súhlasím, ako však ďalej dodáva, otázne je praktické oddelenie zálohu po zmiešaní s inou vecou resp. pohľadávkou . Váš názor?

Názory k článku Záložné právo na obchodný podiel po splynutí spoločností

Martin Konvit, 15. 02. 2014 v 11:40 - Názor iného študenta :)

Obchodný podiel je v zmysle § 118 ods. 1 OZ iná majetková hodnota. Na záložné právo k obchodnému podielu sro sa budú v zmysle § 117a ods. 1 druhá veta OBZ aplikovať ustanovenia § 151a a nasl. OZ. V zmysle § 69 ods. 3 druhá veta OBZ "Splynutie je postup, pri ktorom na základe zrušenia bez likvidácie dochádza k zániku dvoch alebo viacerých spoločností, pričom imanie zanikajúcich spoločností prechádza na inú novozaloženú spoločnosť, ktorá sa svojím vznikom stáva právnym nástupcom zanikajúcich spoločností." Vyššie uvedené chápem tak, že prechádza imanie Sro A na Sro C, obchodný podiel Sro A zaniká momentom zániku Sro A. Otázkou teda je, či by mohlo dôjsť k zániku záložného práva v zmysle § 151md ods. 1 písm. b) OZ z dôvodu, že iná majetková hodnota (obchodný podiel) zanikol so zániokm Sro A - alebo nemohlo. Záložné právo sa viaže na obchodný podiel (teda na práva a povinnosti spoločníka v zmysle § 114 ods. 1 OBZ), nie na imanie spoločnosti.

#

tags: #obchodný #podiel #a #podiel #na #likvidačnom