Opatrovateľská starostlivosť na Slovensku a jej porovnanie s Európskou Úniou: Reforma a budúcnosť

Slovensko prechádza zásadnou transformáciou v oblasti financovania sociálnych služieb, ktorá sa dotkne najmä opatrovateľskej starostlivosti. Cieľom tejto reformy je zefektívniť a adresnejšie financovať sociálne služby, s dôrazom na flexibilitu a kontrolu využívania finančných prostriedkov. Zmeny sa dotknú ako poskytovateľov, tak aj prijímateľov opatrovateľskej starostlivosti.

Koniec opatrovateľského príspevku a príchod PPO

Známy opatrovateľský príspevok končí a už v budúcom roku ho nahradí všeobecný príspevok na pomoc pri odkázanosti (PPO). Je to súčasťou koncepcie rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorú už schválila vláda. Jednotlivé legislatívne návrhy sa budú počas tohto roka schvaľovať a celá reforma má nadobudnúť účinnosť v roku 2026.

Od 1. januára 2026 sa chystá zásadná zmena - zavedenie príspevku na pomoc pri odkázanosti (PPO), ktorý nahradí doterajší systém príspevku na opatrovanie. Tento nový mechanizmus prinesie odkázaným osobám väčšiu mieru slobody pri výbere formy starostlivosti, či už pôjde o formálnu (zariadenia sociálnych služieb alebo zdravotnícke zariadenia) alebo neformálnu starostlivosť, ktorú poskytuje blízka osoba.

Ako bude fungovať nový príspevok na pomoc pri odkázanosti (PPO)?

Príspevok na pomoc pri odkázanosti bude priznávaný na základe stupňa odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej osoby. Nebude závisieť od príjmových alebo majetkových pomerov prijímateľa a umožní väčšiu flexibilitu pri rozhodovaní o spôsobe jeho využitia. Príspevok sa bude vyplácať mesačne a odkázaná osoba sa rozhodne, či ho použije na financovanie sociálnych služieb, dlhodobej starostlivosti vo vybraných zdravotníckych zariadeniach alebo neformálnu starostlivosť (opatrovanie doma). Príspevok teda bude vyplácaný tomu, kto osobu opatruje, nie samotnej opatrovanej osobe.

Výška príspevku PPO

Výška PPO bude odstupňovaná podľa stupňa odkázanosti a rozsahu pomoci, ktorú odkázaná osoba potrebuje. Od roku 2026 sa navrhuje nasledovné rozdelenie príspevku na osobu a mesiac:

Prečítajte si tiež: Prevencia rizík v opatrovateľskej starostlivosti

Pri najvyššom, V. stupni odkázanosti, bola výška príspevku stanovená na základe priemerných mzdových nákladov v pobytových zariadeniach sociálnych služieb, pričom zodpovedá približne 60 % týchto nákladov.

Čo prinesie príspevok odkázaným osobám?

Nový systém poskytovania príspevku má odstrániť nedostatky súčasného systému, zjednodušiť jeho čerpanie a umožniť väčšiu kontrolu nad využívaním finančných prostriedkov. Očakáva sa, že celkový vplyv reformy na štátny rozpočet bude približne 1,66 miliardy eur ročne.

Zavedenie príspevku na pomoc pri odkázanosti je krokom k efektívnejšiemu a adresnejšiemu financovaniu sociálnych služieb na Slovensku.

Opatrovanie: Porovnanie rokov 2025 a 2026

Slovensko v nasledujúcich rokoch čakajú zásadné zmeny v systéme financovania sociálnych služieb. Rok 2025 ešte zostáva v režime doterajších pravidiel, ale od roku 2026 sa zavádza nový mechanizmus - príspevok na pomoc pri odkázanosti (PPO), ktorý pretransformuje spôsob financovania sociálnej starostlivosti.

Zmeny v roku 2025

V roku 2024 nastali v opatrovateľskom príspevku zmeny, ktoré v mnohých prípadoch viedli ku kráteniu, alebo dokonca odobratiu príspevku všetkým ľuďom, ktorí opatrujú doma. Od začiatku roka 2025 sa však vypláca nekrátený opatrovateľský príspevok vo výške 615 eur. Peňažný príspevok na opatrovanie je rovnaký bez ohľadu na to, či je opatrovateľ pracovne aktívny alebo na dôchodku. Príjem opatrovanej osoby už neovplyvní výšku príspevku, čo opatrovatelia pocítili v januári 2025.

Prečítajte si tiež: Možnosti opatrovateľskej služby na Slovensku

Zvýšil sa aj príspevok na opatrovanie nezaopatreného dieťaťa s ťažkým zdravotným postihnutím - z 100 na 200 eur mesačne. Opatrovatelia navyše môžu odľahčovaciu službu využívať flexibilnejšie a domáca opatrovateľská služba sa rozšírila z 8 na 40 hodín mesačne bez straty príspevku.

Ďalšou dôležitou zmenou je nový zákon o integrovanej posudkovej činnosti, ktorý od 1. septembra 2025 zjednoduší posudzovanie zdravotných a sociálnych potrieb. Klienti už nebudú musieť absolvovať viacero samostatných posudkov - postačí jedna žiadosť a jedno posudzovanie na viacero účelov. Reforma má zlepšiť dostupnosť sociálnych služieb a finančných príspevkov pre zdravotne znevýhodnených.

Zariadenia sociálnych služieb dostanú viac

Zmeny nastávajú aj v profesionálnom opatrovaní. V roku 2025 poskytovatelia sociálnych služieb vo vybraných zariadeniach dostanú vyššie finančné príspevky. Celkové výdavky štátu na financovanie sociálnych služieb dosiahnu 262 miliónov eur, čo je o 26 miliónov eur viac ako v roku 2024. Príspevky sú určené pre zariadenia podmienené odkázanosťou a krízovej intervencie, čím sa má zabezpečiť udržateľnosť služieb a stabilizácia zamestnancov.

Výška príspevku sa odvíja od stupňa odkázanosti a formy poskytovanej starostlivosti:

Zariadenia krízovej intervencie, ako nocľahárne a útulky, dostanú 375 € na miesto mesačne. Okrem toho sa plánuje rozšírenie kapacít sociálnych zariadení:

Prečítajte si tiež: Praktická pomoc seniorom: detailný prehľad

• Pobytové služby sa zvýšia o 700 miest
• Ambulantné služby sa zvýšia o 200 miest

Tieto nové kapacity budú financované aj z Plánu obnovy a odolnosti SR.

Rok 2026: Nový systém financovania - príspevok na pomoc pri odkázanosti (PPO)

Od januára 2026 sa zavádza príspevok na pomoc pri odkázanosti (PPO), ktorý nahradí doterajší, vyššie spomínaný finančný príspevok pre zariadenia sociálnych služieb a aj príspevok na opatrovanie. Hlavným cieľom je poskytnúť odkázanej osobe väčšiu flexibilitu pri výbere starostlivosti - môže si vybrať medzi formálnou (sociálne služby, zdravotnícke zariadenia) a neformálnou starostlivosťou (opatera blízkou osobou).

Dôležité zmeny:

• Flexibilita - odkázaná osoba rozhoduje, ako použije príspevok a ten sa potom bude vyplácať opatrovateľovi alebo domovu sociálnych služieb
• Zrušenie viacerých doterajších príspevkov - PPO nahradí peňažný príspevok na opatrovanie a príspevky pre sociálne služby zo štátneho rozpočtu
• Väčší dôraz na komunitné služby - podpora terénnej a ambulantnej starostlivosti

Porovnanie financovania sociálnych služieb v rokoch 2025 a 2026

Čo tieto zmeny znamenajú?

Rok 2025 prináša mierne navýšenie príspevkov, avšak systém financovania ostáva zachovaný. Od roku 2026 sa zavádza zásadná reforma, ktorá umožní odkázaným osobám väčšiu kontrolu nad spôsobom financovania svojej starostlivosti. Zároveň sa očakáva vyšší vplyv na štátny rozpočet, keďže plánované výdavky na PPO dosiahnu takmer 1,66 miliardy eur ročne.

Zatiaľ čo v roku 2025 smeruje finančná podpora priamo poskytovateľom sociálnych služieb, od roku 2026 budú mať samotní odkázaní možnosť rozhodnúť o využití finančných prostriedkov - či už na profesionálnu starostlivosť v zariadení, alebo na domácu opateru.

Kvalita domácej opatrovateľskej starostlivosti: Príklad Bratislavy a Viedne

Výskum Z. Kurkinovej porovnáva úroveň kvality domácej opatrovateľskej starostlivosti v Bratislave a vo Viedni. Zameriava sa na vnímanie kvality sociálnych služieb v domácej starostlivosti zo strany poskytovateľov a prijímateľov. Starnutie populácie je trend, ktorý ovplyvňuje ako Slovensko, tak aj Rakúsko. Opatrovateľská služba v domácom prostredí klienta na Slovensku je forma terénnej sociálnej práce určená chorým, zdravotne postihnutým a starším klientom. Jej význam spočíva v udržaní klienta v prirodzenom sociálnom prostredí a podporuje činnosti, ktoré sú zvlášť prispôsobené fyzickým osobám, ktorí vyžadujú opatrovateľskú starostlivosť.

Cieľom výskumu bolo zistiť, aká je úroveň kvality domácej opatrovateľskej služby v Bratislave a 24-hodinovej opatrovateľskej starostlivosti vo Viedni. Metodologicky sa zvolilo komparatívne štúdium založené na kvantitatívnom výskume. Výskum bol realizovaný medzi manažérmi domácej opatrovateľskej služby v Bratislave a vo Viedni a opatrovateľmi poskytujúcimi opatrovateľskú starostlivosť o imobilných seniorov v oboch mestách.

Opatrovateľská starostlivosť v Rakúsku

Na základe novej úpravy rakúskeho zákona o domácej opatere možno poskytnúť domácu opatrovateľskú starostlivosť formou 24-hodinovej opatery. Domáca 24-hodinová starostlivosť je v Rakúsku poskytovaná cez viaceré sprostredkovateľské agentúry ako napr. Volkshilfe, Hilfswerk, Caritas, Rotes Kreuz a Diakonie Österreich, ktoré sa snažia uplatňovať vysoké štandardy kvality. Od 1. januára 2008 sa v Rakúsku zaviedla vládna podpora 24-hodinovej starostlivosti.

Medzi ďalšie formy pomoci v domácnosti patria:

• Pomoc v domácnosti - ,,Heimhilfe“: ide o podporu seniorov v jednoduchých úkonoch každodenného života a vedenie v starostlivosti o domácnosť zabezpečenú na niekoľko hodín počas dňa opatrovateľkami.
• Jedlo na kolieska - ,,Essen auf Rädern“: ide o mobilnú službu, ktorá sa poskytuje dovozom priamo domov, pričom ponúka obedné menü aj pre diabetikov a vegetariánov.
• Spoločenská návšteva - ,,Besuchdienst“: prispieva veľkou časťou k sociálnym kontaktom imobilných seniorov v rôznych oblastiach života.
• Prací donáškový servis - ,,Wäscheservise - Zustellung“: táto doplnková služba sa kompletne stará o prádlo, to znamená že vyzdvihne, operie, vysuší, ožehlí a donesie.

V rámci domácej starostlivosti (Hauskrankenpflege) poskytuje sociálny fond mesta Viedeň - FSW aj doplnkové mobilné služby zdravotníckeho charakteru. Klienti tak majú na výber rôznorodú ponuku mobilnej fyzioterapie, ergoterapie, logopédie a poradenstvo o terapii.

Zistenia výskumu

Výskum Kurkinovej bol realizovaný v období od 18. apríla 2015 do 28. septembra 2015. Znenie prvej hypotézy bolo, že úroveň kvality 24-hodinovej starostlivosti vo Viedni je vyššia ako úroveň kvality domácej opatrovateľskej služby v Bratislave. Ak porovnávame medzi sebou obydve cieľové skupiny, tak z ich odpovedí vyplývajú tieto hodnoty:

• Úroveň manažmentu kontroly v rodinách: 91 % participantov v Bratislave uvádza výbornú úroveň v porovnaní so 100 % výbornými a veľmi dobrými odpoveďami vo Viedni.
• Úroveň pracovného zaťaženia manažérov: 70 % participantov v Bratislave ju vníma výborne v porovnaní so 100 % výbornými a veľmi dobrými odpoveďami vo Viedni.
• Úroveň pracovnej doby: 52% participantov v Bratislave ju hodnotí ako veľmi dobrú v porovnaní s veľmi dobrým hodnotením u 64 % participantov vo Viedni.
• Úroveň účasti na rozhodovaní: až 90 % participantov v Bratislave považuje za výbornú v porovnaní so 100 % výbornými a veľmi dobrými odpoveďami vo Viedni.
• Úroveň kariérneho rastu - platu: jednotne 100 % participantov v Bratislave ohodnotilo za veľmi zlú v porovnaní s 82 % zlými odpoveďami vo Viedni.
• Úroveň organizácie práce: 59% participantov v Bratislave ju vníma výborne v porovnaní s 74 % výbornými odpoveďami označených vo Viedni.
• Úroveň zladenia pracovného a súkromného života.

Z výsledkov vyplýva, že práca opatrovateľov v Bratislave je finančne nedocenená a potrebovala by sa zefektívniť organizácia práce.

Nároky manažérov na kvalitu opatrovateľských služieb

U koordinátorov v Bratislave je zreteľne viditeľný 100 % postoj k bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. 74 % participantov vyjadrilo súhlas s tvrdením, že opatrovateľské služby sú spoľahlivé. 72 % participantov usudzuje, že sa dokážu vcítiť do individuálnych potrieb klientov. Podľa 48 % participantov je presvedčených, že treba zanechať prvý dojem na klientov.

Na základe hodnotenia, podľa 5 - stupňovej Likertovej škály, z nej vyplývajú nasledovné hodnoty: 55 % participantov považuje služby za spoľahlivé, ďalších 54 % participantov skóruje v nároku na vyššiu produktivitu zamestnancov. 49 % uvádza, že sa dokážu vcítiť do individuálnych potrieb svojich klientov. 17 % participantov tvorí postoj k bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Na základe platnosti vzťahu p=0,000<α=0,05 sa nám potvrdil štatistický významný rozdiel, teda v prípade nárokov manažérov 24-hodinovej služby na vyššiu produktivitu výkonu opatrovateľov vo Viedni.

Pracovné podmienky opatrovateľov

Komparáciou týchto dvoch skupín sme zistili, že bezbariérové pracovné prostredie má 24 % opatrovateľov v Bratislave v porovnaní s 13 % odpoveďami opatrovateľov vo Viedni. 57 % participantov v Bratislave vníma prostredie u prijímateľa služieb za čiastočne bezbariérové prostredie v porovnaní s 34 % odpoveďami opatrovateľov vo Viedni. Z výskumu vyplýva, že nevyhovujúce pracovné prostredie u 53 % odpovedí participantov v Bratislave, zásadne alebo väčšinou, vplýva na výskyt ich zdravotných problémov v porovnaní s až 77 % zásadnými alebo čiastočnými pozitívnymi odpoveďami participantov vo Viedni.

V prvej cieľovej kategórii z rizikových faktoroch na pracovisku vplýva najviac permanentná manipulácia s imobilným seniorom a nadmerná fyzická námaha na ich pracovný výkon, pretože sa objavuje u 90 % participantov v Bratislave. Druhá skupina 82 % participantov vo Viedni okrem permanentnej manipulácie s imobilným seniorom uviedla, že 63 % participantov trpí nedostatočným odpočinkom.

Dostupnosť mobilnej doplnkovej sociálnej služby

Z vyskúmu vyplýva, že existujú značné rozdiely, ktoré sa prejavujú hlavne vo finančnej (ne)dostupnosti. 70 % participantov v Bratislave neposkytuje žiadne prepravné služby pre prijímateľov týchto služieb v porovnaní s 74% odpoveďami participantov vo Viedni, ktorí poskytujú svojim klientom viaceré mobilné doplnkové služby napr. prepravnú službu - sociálny taxík, donášku jedla, služby telekomunikačných zariadení, pomoc pri výkone opatrovníckych práv a povinností, poradenské - terapeutické služby a iné.

Závery výskumu

Výskumom sa zistilo, že kvalita užívaných 24-hodinových opatrovateľských služieb je vo Viedni vyššia ako v Bratislave. Z výskumu vieme, že rozhodujúci vplyv na kvalitu života imobilných seniorov v Bratislave má okrem terénnej opatrovateľskej služby aj dostupnosť zdravotníckych a sociálnych služieb. Pretože kompenzačné pomôcky u imobilných seniorov v Bratislave v našich zisteniach ukázali značný deficit, odporúčame: rozvíjať partnerstvo a spoluprácu na všetkých úrovniach z pozície lokálnych samospráv, aby sa zabezpečila dostupnosť podporných mobilných služieb napr. 24-hodinový lekár na telefóne, sociálny taxík - Senior taxi, donáška liekov, ako aj zariadení uľahčujúcich mobilizáciu seniora s obmedzeným pohybom t.j.

Problémy s financovaním terénnej opatrovateľskej starostlivosti

Reálne hrozí, že takmer tritisíc ľudí odkázaných na domácu opatrovateľskú starostlivosť príde o pomoc a tritisíc opatrovateliek príde zase o prácu. Financovanie v sociálnych službách je zle nastavené.

Opatrovateľky domácej starostlivosti na Slovensku platia neziskové organizácie, ktoré sa zapojili do eurofondového projektu Podpora opatrovateľskej služby. Ten má na starosti implementačná agentúra ministerstva práce. Agentúra však už niekoľko mesiacov neposiela poskytovateľom terénnej opatrovateľskej starostlivosti príspevky na mzdy opatrovateliek. Niektorí dostali zálohové platby naposledy vo februári alebo v marci, niektorí za päť mesiacov, no od júla a augusta im platby z agentúry už vôbec neprišli, a tak neziskovky už nemajú z čoho opatrovateľky platiť. A preto už časť z nich museli prepustiť.

Situáciu priblížila Viera Skopálová, riaditeľka trenčianskej neziskovej organizácie StarDOS. Ako vraví, problém je v tom, že agentúra nestíha kontrolovať projekty. Neziskovka StarDOS vstúpila do projektu vo februári 2019. Zamestnala 91 ľudí, no k 1. novembru z nich už museli prepustiť 44 a k 1. decembru budú musieť prepustiť všetkých zamestnancov. Zálohová platba im zabezpečila financovanie miezd na necelé 4 mesiace, náklady na mzdy do súčasnosti organizácia pokryla z vlastných zdrojov. Takýchto neziskoviek je v systéme veľa. Mnohé z nich už štvrtý mesiac platia opatrovateľky zo svojich prostriedkov. Štátna agentúra síce má na projekt dosť prostriedkov, ale nevie poskytnúť ďalšie peniaze, keďže nemá ukončené kontroly financovania ani za február tohto roku. Nestíhajú ich kontrolovať personálne, hoci im pomáhajú brigádnici. Agentúra pritom neziskové organizácie upozorňuje, keď platby urgujú, že aj keď to zvládnu skontrolovať, peniaze im reálne tento rok neprídu.

Agentúra si zlyhanie pri organizovaní projektu nepripúšťa. Zodpovednosť celkom presúva na poskytovateľov opatrovateľskej služby. Tvrdí, že pri kontrole projektov neziskoviek zistila „závažné a podstatné porušenia zmluvy o nenávratný finančný príspevok“. Preto podrobne preveruje všetky žiadosti o platbu. Tieto tvrdenia však vyvracia jeden príklad za všetky. Napríklad neziskovka Senior plus predložila agentúre do 26. júna vyúčtovanie zálohovej platby za február a marec. Do 7. novembra agentúra nestihla urobiť finančnú kontrolu tohto vyúčtovania.

Po skončení prvého národného projektu väčšina opatrovateliek skončila na úradoch práce. Implementačná agentúra vtedy čelila podozreniam z netransparentného vyhlasovania druhého projektu. Výzvu zverejnila na Silvestra, 31. 12. 2015, ale nestačilo sa len elektronicky zaregistrovať, prihlášku bolo treba aj fyzicky doručiť na podateľňu implementačnej agentúry v Bratislave. Podateľňa bola 31. 12. 2015 otvorená do 11.30, čo mimovládne organizácie vzdialené 200 a viac kilometrov od Bratislavy nemohli stihnúť. Keďže 1. 1. bol štátny sviatok, 2. a 3. 1. víkend, prvú možnosť podať žiadosť mali organizácie mimo Bratislavy až 4. 1. Implementačná agentúra nezverejnila ani poradie, v akom sa organizácie prihlásili, nezverejnila ani to, komu a koľko miest bolo schválených.

Pred rozbehnutím eurofondových projektov terénnu starostlivosť poskytovalo len 600 obcí. Eurofondy sú dobrý prostriedok, štát mal však čas, keď ich môžeme čerpať, využiť na to, aby nastavil systém sociálnej starostlivosti. „Keď skončia eurofondy, čo bude s terénnou opatrovateľskou službou? Aby projekt dokázal ďalej fungovať a aby na starostlivosť odkázaní seniori dostávali aj naďalej opateru a opatrovateľky neprišli o prácu, je potrebných približne 1,7 milióna eur. Dobrá voľba navrhuje, aby sa zriadil fond odkázanosti, do ktorého by prispievali viaceré subjekty. Odkázaný občan by dostal poukaz s garantovanou sumou podľa stupňa odkázanosti. Poukaz by odovzdal poskytovateľovi sociálnej služby, ktorého si vybral.

V tomto roku spustila národný projekt Podpora rozvoja a dostupnosti terénnej opatrovateľskej služby, do ktorého sa môžu zapojiť iba malé obce do 1000 obyvateľov, ak neposkytovali opatrovateľskú službu počas posledných 24 mesiacov. V súčasnosti beží dopytový projekt Podpora opatrovateľskej služby za 50 miliónov eur. Zatiaľ implementačná agentúra zazmluvnila 280 projektov a vzniknúť by malo 4 290 miest opatrovateliek. Maximálna dĺžka podpory stanovená vo výzve je 26 mesiacov a podpora sa môže poskytovať maximálne do 31. decembra 2023.

tags: #opatrovatelska #starostlivost #Slovensko #EU #porovnanie