Podmienky vyvlastnenia podľa Ústavného súdu Slovenskej republiky v roku 2011

Úvod do problematiky vyvlastnenia

Inštitút vyvlastnenia predstavuje zásah do vlastníckeho práva jednotlivca v prospech verejného záujmu. Slovenský právny poriadok používa pojem vyvlastnenia bez jeho legálnej definície. JUDr. J. Hoetzel, popredný predstaviteľ vedy správneho práva z obdobia po vzniku prvej ČSR, definoval vyvlastnenie ako „zásah do majetkových práv, zvláště práva vlastnického, ve prospěch všeužitečného díla, kterým se práva ruší nebo omezují a zároveň pro jiného se práva zakládají, a to zpravidla za náhradu“. V praxi väčšina občanov chápe potreby spoločnosti a ochotne odpredá pozemky pre verejnoprospešné zariadenia, avšak v prípadoch, keď dohoda nie je možná, nastupuje proces vyvlastnenia.

Medzi vyvlastnením a obmedzením vlastníckeho práva je rozdiel v tom, že odňatím vlastnícke právo prechádza v celom rozsahu na inú osobu, ide o úplnú stratu vlastníctva pôvodného vlastníka. Naproti tomu, obmedzením sa len zasahuje do niektorého z oprávnení vyplývajúcich z vlastníckeho práva, obzvlášť do práva dispozície s vecou.

Vyvlastnenie vs. Konfiškácia, Znárodnenie a Reštitúcia

Pre lepšie pochopenie inštitútu vyvlastnenia je dôležité odlíšiť ho od pojmov ako konfiškácia, znárodnenie a reštitúcia.

• Konfiškácia je nucené odnětí majetku bez náhrady provedené na základe zákona výrokem příslušného orgánu. Vlastníkem konfiskovaného majetku se stane stát. Ke konfiskacím docházelo v historii zpravidla v souvislosti se změnami společenských a politických poměrů. Konfiskace není trestnou sankcí za spáchání trestního činu, ale administrativním opatřením. Medzi konfiškáciou a vyvlastnením existujú tri podstatné rozdiely: pri konfiškácii nedochádza k primeranej náhrade, nevyžaduje sa preukázanie verejného záujmu a majetok môže nadobudnúť len štát.
• Znárodnenie je prevod majetku z neštátneho vlastníctva do vlastníctva štátu, typický pre Československo v rokoch 1945-1948. Zameriava sa predovšetkým na hospodársky významné hodnoty. Literatúra pracuje aj s pojmami ako etatizácia, nacionalizácia či poštátnenie.
• Reštitúcie majetku sú nápravou dôsledkov chovania contra legem alebo in fraudem legis. Sú náhradou, navrátením, či obnovením pôvodného stavu.

Právny rámec vyvlastnenia na Slovensku

Právna úprava vyvlastnenia na Slovensku vychádza zo spoločného historického kontextu s Českou republikou, avšak má aj svoje špecifiká.

Ústavný základ

Základný ústavný rámec pre nútené obmedzenie alebo odňatie vlastníckeho práva zakotvuje Ústava Slovenskej republiky v článku 20 ods. 4: „Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.“ Ďalším ustanovením na ústavnej úrovni je čl. 11 Listiny základných práv a slobôd ustanovujúci status vlastníckeho práva aj s možnosťou núteného obmedzenia a odňatia (ods. Oba ústavne uznávané dôvody zásahu do vlastníckeho práva sa navzájom odlišujú mierou intenzity zásahu.

Prečítajte si tiež: Sociálna práca očami Zuzany Daniškovej

Ústavný súd SR sa k tejto téme vyjadril nasledovne: „Pri vyvlastnení dôjde k zmene osoby vlastníka. Pri obmedzení vlastníctva nedôjde k zmene osoby vlastníka. Dôjde len k zásahu do rozsahu oprávnení vyplývajúcich z obsahu ústavou zaručeného práva vlastniť majetok.“

Súkromnoprávna úprava

V súkromnom práve je vyvlastnenie upravené v rámci ustanovenia § 128 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (všeobecná vyvlastňovacia klauzula): „Vo verejnom záujme možno vec vyvlastniť alebo vlastnícke právo obmedziť, ak účel nemožno dosiahnuť inak, a to len na základe zákona, len na tento účel a za náhradu.“

Súkromnoprávnu rovinu doplňuje ustanovenie § 25 zákona č. 513/1991 Zb.

Verejnoprávna úprava

Najrozsiahlejšiu všeobecnú úpravu v rámci verejného práva nachádzame v zákone č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (Stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Stavebný zákon SR“), ktorý stanovuje materiálne aj formálne podmienky vyvlastnenia. Špeciálna právna úprava vyvlastnenia je súhrnom verejnoprávnych noriem, ktoré obsahujú osobitné účely hlavne národohospodárskeho významu (napr. rozvoj infraštruktúry, energetická politika, vybavenosť územia krajiny, nerastné bohatstvo a mnohé iné). Vo vzťahu k Stavebnému zákonu SR sú tieto zákony samozrejme aplikovateľné ako lex specialis.zákon č. 135/1961 Zb.zákon č. 44/1988 Zb.zákon č. 319/2002 Z. z.zákon č. 442/2002 Z. z.

Špecifiká slovenskej právnej úpravy

Špecifikom právnej úpravy vyvlastnenia v Slovenskej republike bol zákon č. 669/2007 Z. z., o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a o doplnení zákona NR SR č. 162/1995 Z. z., o katastri nehnuteľností, ktorý umožňoval výstavbu diaľnice na súkromnom pozemku aj bez súhlasu vlastníka, čo sa stalo terčom kritiky nielen zo strany právnickej verejnosti. Nakoniec boli viaceré ustanovenia tohto zákona v roku 2011 Ústavným súdom SR vyhlásené za nesúladné s Ústavou Slovenskej republiky a s čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Prečítajte si tiež: Investičné poistenie pre dôchodok

Procesné aspekty

V oblasti procesného práva je nutné pre úplnosť spomenúť Správny poriadok - zákon č. 71/1967 Zb. V podmienkach Slovenskej republiky je základným predpisom upravujúcim správne konanie práve zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, ktorý tvorí akýsi pilier administratívnoprávnych procesných postupov.Správny poriadok je teda všeobecným predpisom správneho konania a v zásade sa aplikuje v prípadoch, ak neexistuje osobitná právna úprava, príp. ak táto osobitná právna úprava nerieši osobitný druh správneho konania v plnom rozsahu.

Rozdiely medzi českou a slovenskou úpravou

Spoločná československá história znamenala aj spoločnú právnu úpravu, ktorej korene v oblasti vyvlastnenia sa odvíjajú ešte z čias Rakúsko - Uhorska. Najviac viditeľným rozdielom je vytvorenie samostatného Zákona o vyvlastnení, ku ktorému došlo v rámci prijatia nového Stavebného poriadku v Českej republike, čím sa vyvlastnenie vyčlenilo do osobitného predpisu. Čo sa týka hmotnoprávnej úpravy podmienok vyvlastňovania možno konštatovať, že požiadavky sú stále rovnaké. Novelizácia sa väčšinou odzrkadlila v účeloch stanovených Stavebným zákonom ČR aj SR. V českom Stavebnom zákone ostal popis účelov, pre ktoré je možno vyvlastniť všeobecnejší, pričom slovenský zákonodarca prostredníctvom mnohých noviel tento okruh rozšíril.

Špecifické účely vyvlastnenia na Slovensku

Špecifikom slovenskej úpravy je možnosť vyvlastnenia za účelom uskutočnenia stavieb, ktoré sú významnou investíciou. Pod týmto pojmom sa rozumie najmä národohospodársky významná stavba určená na výrobu, výskum a vývoj, ktorej výstavbu bude zabezpečovať právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky, pokiaľ finančné prostriedky potrebné na uskutočnenie stavby sú najmenej vo výške 33.193.918,87 EUR (bývalej 1 miliardy Sk) investičných nákladov a vláda rozhodla, že jej uskutočnenie je vo verejnom záujme.

Pokiaľ ide o proces vyvlastňovania, prvým rozdielom je správny orgán. V prípade Českej republiky je týmto poverený v prenesenej pôsobnosti obecný úrad obce s rozšírenou pôsobnosťou. Na Slovensku zostala táto kompetencia obciam ako stavebným úradom.

Kľúčové rozhodnutia Ústavného súdu SR v roku 2011

V roku 2011 Ústavný súd Slovenskej republiky prijal niekoľko významných rozhodnutí týkajúcich sa vyvlastnenia, ktoré mali dopad na aplikačnú prax.

Prečítajte si tiež: DSS Rozsutec a #GivingTuesday

• Nález Ústavného súdu SR zo dňa 26.01.2011 sp. zn. PL. sa týkal zákona č. 669/2007 Z. z. o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá. Súd v tomto náleze konštatoval nesúlad viacerých ustanovení tohto zákona s Ústavou Slovenskej republiky a s čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Išlo najmä o ustanovenia, ktoré umožňovali výstavbu diaľnice na súkromnom pozemku aj bez súhlasu vlastníka.

Ďalšie relevantné rozhodnutia Najvyššieho súdu SR

• Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28.09. sa zaoberalo aktívnou legitimáciou subjektu na podanie návrhu na vyvlastnenie pre účel výstavby miestnej komunikácie podľa § 108 ods. 1 písm. f) stavebného zákona. Súd zdôraznil, že vyvlastnenie je zásahom do nedotknuteľnosti vlastníctva a ako výnimka z pravidla musí byť vykladaná v súlade s dikciou zákona.
• Rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa zaoberali otázkou primeranej náhrady za vyvlastnenie na účely stavebného zákona. Súd konštatoval, že za trhovú cenu nehnuteľnosti sa považuje cena rovnakej alebo porovnateľnej nehnuteľnosti v tom istom čase, v tom istom mieste a v porovnateľnej kvalite (§ 111 ods. 2 druhej vety stavebného zákona), pričom táto trhová cena má byť určená znaleckým posudkom.
• Rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa zaoberali konaním o vyvlastnenie alebo obmedzenie vlastníckeho práva ako samostatným návrhovým konaním (§ 112 ods. 2 stavebného zákona), predmetom ktorého je skúmanie podmienok podmieňujúcich vyvlastnenie alebo obmedzenie vlastníckeho práva v intenciách §§ 108 a nasl. za účelom preukázania, že vyvlastnenie alebo obmedzenie vlastníckeho práva je v súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania a ten sa dokazuje územným rozhodnutím, ktoré musí byť platné.

tags: #2011 #ústavný #súd #vyvlastnenie #podmienky