Opatrovník v dedičskom konaní a jeho povinnosti

Dedičské konanie je právny proces, ktorý sa začína smrťou osoby (poručiteľa) a končí sa rozhodnutím súdu o tom, kto a v akom rozsahu zdedí majetok poručiteľa. V priebehu tohto konania môže nastať situácia, že niektorý z účastníkov konania, najmä maloleté dieťa alebo osoba s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony, potrebuje opatrovníka. Tento článok sa zameriava na úlohu a povinnosti opatrovníka v dedičskom konaní, s dôrazom na kolízneho opatrovníka a opatrovníka ustanoveného pre osobu s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony.

Úvod do dedičského konania

Podľa § 460 Občianskeho zákonníka, dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa. Aby však dedič mohol dediť, musia byť splnené dve základné podmienky: existencia dedičského titulu a dedičská spôsobilosť. Dedičskú spôsobilosť má každý subjekt, ktorý má spôsobilosť mať práva a povinnosti, vrátane maloletých detí a osôb s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony.

Súdny komisár (notár poverený súdom) počas celého konania prihliada na splnenie procesných podmienok, procesnú subjektivitu účastníkov podľa § 61 Civilného sporového poriadku (CSP) a procesnú spôsobilosť účastníkov podľa § 67 CSP. Zákonnými zástupcami maloletého dieťaťa sú jeho rodičia, ktorí ho zastupujú aj v civilných konaniach. Ak je však poručiteľom jeden z rodičov, rodičovské práva a povinnosti vykonáva len druhý rodič. V prípade kolízie záujmov medzi rodičom a dieťaťom, súd ustanoví kolízneho opatrovníka.

Kolízny opatrovník

Kolízny opatrovník je osoba, ktorú súd ustanoví maloletému dieťaťu za zástupcu v prípade možnej kolízie záujmov medzi dieťaťom a jeho rodičmi. Najvyšší súd SR vymedzil postavenie kolízneho opatrovníka v uznesení sp. zn. "Kolíznym opatrovníkom je ten, koho v prípade možnej kolízie záujmov maloletého dieťaťa a jeho rodičov ustanovil súd maloletému dieťaťu za zástupcu, ktorý bude maloleté dieťa zastupovať v určitom konaní alebo pri určitom právnom úkone. Súd je povinný vždy vymedziť rozsah práv a povinností kolízneho opatrovníka podľa účelu, pre ktorý bol opatrovník ustanovený (pozri R 45/1986). Funkcia tohto opatrovníka zaniká vykonaním úkonu, na ktorý bol opatrovník ustanovený za zástupcu maloletého dieťaťa, alebo skončením príslušného konania, pre ktoré bol opatrovník ustanovený maloletého zastupovať. Súdom ustanovený kolízny opatrovník sa v rozsahu, v ktorom je oprávnený za maloleté dieťa konať, stáva zástupcom maloletého dieťaťa namiesto rodiča (rodičov); len kolízny opatrovník je potom oprávnený a povinný maloleté dieťa v konaní zastupovať v rozsahu určenom súdom tak, aby ochrana záujmov maloletého dieťaťa bola riadne zabezpečená bez ohľadu na prípadné záujmy niektorého z rodičov."

Kolízny opatrovník sa ustanovuje aj v prípadoch, ak dieťa nemá zákonného zástupcu alebo ak zákonný zástupca nemôže dieťa zastupovať z vážnych dôvodov (napr. hospitalizácia). Právna úprava účinná od 1. júla 2016 ukladá súdu povinnosť ustanoviť kolízneho opatrovníka, ak dieťa má zákonného zástupcu, ktorý však nemôže z vážneho dôvodu dieťa zastupovať, a je potrebné za dieťa konať.

Prečítajte si tiež: Úloha kolízneho opatrovníka v dedičskom konaní

Povinnosti kolízneho opatrovníka

Medzi hlavné povinnosti kolízneho opatrovníka patrí:

1. Zastupovať maloleté dieťa v dedičskom konaní v rozsahu určenom súdom.
2. Chrániť záujmy maloletého dieťaťa bez ohľadu na prípadné záujmy rodičov.
3. Vykonávať právne úkony v mene dieťaťa, na ktoré nie je samo spôsobilé.
4. Informovať súd o všetkých skutočnostiach, ktoré by mohli mať vplyv na záujmy dieťaťa.

Opatrovník osoby s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony

S účinnosťou od 1. júla 2016 nie je možné osobu pozbaviť spôsobilosti na právne úkony. Namiesto toho je možné jej spôsobilosť na právne úkony obmedziť. Konanie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony je upravené v Civilnom mimosporovom poriadku (CMP). Rozhodovanie v tejto otázke patrí výlučne do právomoci súdu.

Konanie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony

Návrh na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony môže podať blízka osoba alebo osoba, ktorá preukáže právny záujem na konaní. Fyzická osoba, o ktorej spôsobilosti sa koná, má postavenie "slabšieho subjektu", a preto je potrebné jej postavenie vyvažovať. Súd sa v procese dokazovania zameriava na zistenia o bežnom živote osoby, vedení domácnosti a spôsobilosti hospodáriť s majetkom. Zásadný význam má znalecké dokazovanie, pričom súd musí obligatórne ustanoviť a vyslúchnuť znalca.

CMP neurčuje lehotu, v ktorej má byť konanie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony ukončené. Z praktických skúseností vyplýva, že dĺžka konania závisí od súdu a jeho rýchlosti.

Ustanovenie opatrovníka

S konaním o obmedzení spôsobilosti na právne úkony je obligatórne spojené aj konanie o ustanovení opatrovníka. Za opatrovníka môže byť ustanovená osoba v zmysle Občianskeho zákonníka. Súd pri ustanovovaní opatrovníka prihliada na jeho spôsobilosť na právne úkony, morálne, osobnostné a zdravotné predpoklady, finančné zabezpečenie, bydlisko, vzájomné vzťahy a prípadnú kolíziu záujmov.

Prečítajte si tiež: Aspekty dedičského konania

Povinnosti opatrovníka osoby s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony

Opatrovník osoby s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony má nasledovné povinnosti:

1. Zastupovať opatrovanca v rozsahu jeho obmedzenia spôsobilosti na právne úkony.
2. Spravovať majetok opatrovanca tak, aby neutrpel žiadnu ujmu na svojich právach.
3. Predkladať súdu správy o opatrovancovi a o nakladaní s jeho majetkom v pravidelných intervaloch.
4. Žiadať súd o schválenie úkonov, ktoré presahujú rámec bežnej správy majetku.

Príkladom môže byť rozhodnutie Okresného súdu Prievidza, spisová značka: 18Ps/4/2015, kde súd ustanovil opatrovníka s povinnosťou zastupovať opatrovanca v rozsahu jeho obmedzenia spôsobilosti na právne úkony a spravovať jeho veci tak, aby neutrpel žiadnu ujmu na svojich právach. Súčasne uložil opatrovníkovi povinnosť predkladať súdu správy o opatrovancovi a o nakladaní s jeho majetkom.

Dedičská nespôsobilosť

Občiansky zákonník pozná dve výnimky, v zmysle ktorých môže aj fyzická osoba s dedičským titulom, ktorá má v deň poručiteľovej smrti spôsobilosť mať práva a povinnosti, byť nevhodná na nadobudnutie dedičstva. Nespôsobilým dedičom môže byť výlučne fyzická osoba, ktorá sa dopustila úmyselného trestného činu proti poručiteľovi, jeho manželovi, deťom alebo rodičom, alebo ktorá sa zavrhnutiahodne správala proti prejavu poručiteľovej vôle.

Na takúto dedičskú nespôsobilosť prihliada súd z úradnej moci. Dedičská nespôsobilosť sa ruší odpustením zo strany poručiteľa.

Zastupovanie v dedičskom konaní

V dedičskom konaní je možné, aby sa účastník konania dal zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Ak je strana zastúpená advokátom, zastupovanie iným zástupcom ako advokátom je vylúčené. Splnomocnenie udelené na celé konanie a splnomocnenie udelené advokátovi nemožno obmedziť.

Prečítajte si tiež: Úloha kolízneho opatrovníka

Podľa § 89 a nasl. Civilného sporového poriadku, strana sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Ak je strana zastúpená advokátom, zastupovanie iným zástupcom ako advokátom je vylúčené. Splnomocnenie udelené na celé konanie a splnomocnenie udelené advokátovi nemožno obmedziť.

Je dôležité, aby splnomocnenie bolo udelené slobodne a vedome. Ak existujú pochybnosti o tom, či splnomocniteľ bol v stave, kedy chápala obsah a význam splnomocnenia, je možné tieto pochybnosti v rámci dedičského konania predniesť notárovi. Ak by sa preukázalo, že splnomocnenie bolo udelené pod vplyvom nátlaku alebo bez dostatočného pochopenia jeho významu, mohlo by byť považované za neplatné.

tags: #opatrovník #v #dedičskom #konaní #povinnosti