Oprava chýb v katastrálnom operáte na základe rozsudku a dobromyseľnosť

Úvod

Katastrálny operát je základným dokumentom pre evidenciu nehnuteľností na Slovensku. Jeho správnosť je kľúčová pre právnu istotu vlastníkov a pre plynulý priebeh prevodov a iných právnych úkonov s nehnuteľnosťami. V praxi však môže dôjsť k chybám v katastrálnom operáte, ktoré je potrebné opraviť. Jedným zo spôsobov opravy je na základe rozsudku súdu. Tento článok sa zaoberá problematikou opravy chýb v katastrálnom operáte na základe rozsudku, s dôrazom na posúdenie dobromyseľnosti nadobúdateľa.

Dobromyseľnosť nadobúdateľa a jej vplyv na opravu chýb v katastrálnom operáte

Dobromyseľnosť nadobúdateľa je právny koncept, ktorý zohráva dôležitú úlohu v občianskom práve. Vo všeobecnosti platí, že dobromyseľnosť nadobúdateľa má vplyv na nadobudnutie vlastníckeho práva, len pokiaľ zákon v taxatívne vymedzených prípadoch nadobudnutie vlastníckeho práva s poukazom na dobromyseľnosť ich nadobúdateľa výslovne upravuje. Medzi tieto výnimky patrí § 486 Občianskeho zákonníka, § 446 Obchodného zákonníka, § 93 ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, § 19 ods. 3 zákona o cenných papieroch a § 61 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017, resp. § 140 ods. 2 písm. l) v spojení s § 150 ods. 2 Exekučného poriadku.

V kontexte opravy chýb v katastrálnom operáte je potrebné posúdiť, či dobromyseľnosť nadobúdateľa môže mať vplyv na rozhodnutie súdu o oprave chyby. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa k tejto otázke vyjadril v niekoľkých svojich rozhodnutiach.

Právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne G. Z., bývajúcej v E., N. dospel k záveru, že chybne zobrazená hranica v katastrálnej mape, ktorá podliehala oprave podľa § 59 ods.2, písm. b) zákona č. 162/1995 Z.z. (katastrálny zákon) nebola spôsobilá založiť titulus putativus, keďže neexistoval právny titul na vstup do držby a užívania dotknutého pozemku nad rozsah právneho stavu vyplývajúceho z celkovej výmery pozemku, ktorú žalovaní 1) a 2) nadobudli na základe kúpnej zmluvy v.

Na rovnakom právnom náhľade na možnosti nadobudnutia vlastníctva nehnuteľnosti od toho, kto nie je (nebol) jej vlastníkom, zotrváva aj odborná právnická literatúra, v ktorej sa uvádza napríklad to, že „vo vzťahu k možnosti nadobudnutia vlastníckeho práva na základe absolútne neplatnej kúpnej zmluvy sa možno stotožniť s právnym názorom, podľa ktorého Občiansky zákonník de lega lata možnosť dobromyseľného nadobudnutia vlastníctva od nevlastníka neupravuje ako pravidlo, ale len ako výnimku z pravidla (pozri napr. nadobudnutie vlastníckeho práva pri prevode od tzv. nepravého dediča podľa § 486 Občianskeho zákonníka).

Prečítajte si tiež: Zmeny v zdravotných odvodoch pre invalidných dôchodcov

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov 1/ nebohej M. D., naposledy trvale bytom v E. E. L. X, 2/ G. konštatoval, že na základe absolútne neplatného právneho úkonu nie je možné nadobudnúť vlastnícke právo, a to ani v prípade, že na jeho podklade bol uskutočnený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. S poukazom na právnu zásadu, podľa ktorej nikto nemôže previesť na iného viac práv, ako sám má (nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet), nemôže platne previesť vlastnícke právo k nehnuteľnosti na inú osobu ten, kto je na základe absolútne neplatného právneho úkonu vedený v katastri nehnuteľností ako vlastník nehnuteľností. Dobrá viera nadobúdateľa, že hnuteľnú alebo nehnuteľnú vec nadobúda od vlastníka, má podľa tohto rozhodnutia vplyv na nadobudnutie vlastníckeho práva, len pokiaľ zákon v taxatívne vymedzených prípadoch nadobudnutie vlastníckeho práva s poukazom na dobromyseľnosť ich nadobúdateľa výslovne upravuje.

K otázke vplyvu absolútnej neplatnosti právneho úkonu na práva dobromyseľných nadobúdateľov sa vyjadril ústavný súd v rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 50/2010. Poukázal v ňom na zásadu rímskeho práva (nemo plus iuris ad alium transferre potest, quam ipse habet), v zmysle ktorej nikto nemôže previesť na iného právo, ktoré sám nemá. Zdôraznil, že platne nemôže nadobudnúť vlastnícke právo právny nástupca, ak subjekt, od ktorého odvodzuje (derivatívne) svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti, toto právo nikdy nenadobudol, a teda ho ani nemohol ďalej platne previesť. Vo všeobecnosti možno za vlastníka považovať toho, v prospech práva ktorého svedčí nadobúdací titul. Neplatný právny úkon ale nemá právne následky, aké má platný právny úkon; na jeho základe preto nedochádza k prevodu nehnuteľnosti. I keď v prípade neplatného právneho úkonu o prevode nehnuteľnosti „prevedených“ ďalej na iných nadobúdateľov svedčí v prospech týchto ďalších nadobúdateľov „modus“, chýba im „titulus“. Dobrá viera týchto ďalších nadobúdateľov je významná len potiaľ, že im možno priznať určité práva, napr. náhradu za vykonané investície.

Z uvedeného vyplýva, že súdna prax sa prikláňa k názoru, že dobromyseľnosť nadobúdateľa sama o sebe nestačí na to, aby nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti, ak bol právny úkon, na základe ktorého mal toto právo nadobudnúť, neplatný.

Určovacia žaloba ako prostriedok na dosiahnutie zmeny zápisov v katastri nehnuteľností

Právnym prostriedkom k dosiahnutiu zmeny zápisov v katastri nehnuteľnosti tak, aby zápisy zodpovedali právnemu stavu, je určovacia žaloba podľa § 80 písm. c) O.s.p.. Z uvedeného vyplýva, že zmenu zápisu v katastri nehnuteľnosti je možné dosiahnuť len určovacou žalobou, podľa § 80 písm. c) O.s.p. z dôvodu, že rozhodovanie o otázkach týkajúcich sa vlastníctva, vlastníckych sporov k nehnuteľnostiam, ako aj určovanie, či právo alebo právny vzťah je alebo nie je, resp. vyslovenie platnosti verejných a iných listín nepatri správnemu orgánu, ale patrí do právomoci súdu. Správa katastra by prekročila svoje právomoci, ak by rozhodovala o týchto otázkach.

Viazanosť súdu právoplatným rozsudkom, ktorým bol spáchaný trestný čin

Súdna prax sa pri aplikácii § 135 ods. 1 O.s.p. ustálila na názore, podľa ktorého ak je v čase rozhodovania civilného súdu právoplatný rozsudok, ktorým bolo rozhodnuté, že bol spáchaný trestný čin, je súd viazaný výrokom, že bol trestný čin spáchaný a výrokom, kto ho spáchal; súd je pritom viazaný výrokom, nie odôvodnením trestného rozhodnutia. Z výroku o vine je však treba vychádzať ako z celku a brať do úvahy jeho právnu i skutkovú časť s tým, že rieši naplnenie znakov skutkovej podstaty trestného činu konkrétnym konaním páchateľa (R 22/1979). Rozsah tejto viazanosti je daný tým, do akej miery je trestným rozsudkom vyriešená otázka, ktorá má význam pre civilný spor.

Prečítajte si tiež: Ako opraviť mzdy a odvody

Oprava chyby v katastrálnom operáte a konanie pred správnym súdom

Najvyšší súd už vo svojej doterajšej judikatúre vyzdvihol nutnosť pripustenia súdneho prieskumu v prípade konania o oprave chýb v katastrálnom operáte. Napríklad v rozsudku 1Sžr 64/2011 z 14.02.2012 vyslovil, že „Prenos údajov z návrhu a vkladu schopnej listiny do údajov katastra, a to najmä údajov o právach k nehnuteľnostiam tým spôsobom, aby sa stali hodnovernými údajmi katastra, po vydaní pozitívneho vkladového rozhodnutia, je nutné chápať ako postup správneho orgánu, ktorý v zmysle § 244 a nasl. O.s.p. spadá pod prieskumnú právomoc správneho súdnictva.“ Ďalej sa Najvyšší súd zaoberal otázkou, či je možné preskúmať rozhodnutie správneho orgánu o oprave chyby v katastrálnom operáte správnym súdom.

Špecifické prípady a situácie

V praxi sa môžu vyskytnúť rôzne špecifické prípady a situácie, ktoré je potrebné zohľadniť pri oprave chýb v katastrálnom operáte.

Neúčinnosť právneho úkonu a konkurzné konanie

Neúčinnosť právneho úkonu znamená, že dochádza k zániku účinkov právnych úkonov dlžníka vo vzťahu na právne úkony, ktoré dlžník urobil v lehote stanovenej v ust. § 15 ZKV pred začatím konkurzného konania. Táto strata účinkov má za výsledok, že sa v konkurze môžu pohľadávky veriteľov uspokojovať i z majetku, ktorý už nie je vo vlastníctve úpadcu. Teda ak je právny úkon dlžníka voči jeho veriteľom neúčinný, neznamená to súčasne, že by bol takýto právny úkon dlžníka tiež neplatným právnym úkonom. Vlastníkom veci zahrnutej do konkurznej podstaty úpadcu v dôsledku neúčinného právneho úkonu dlžníka zostáva naďalej osoba, s ktorou dlžník právny úkon urobil.

Zastavaná plocha a reštitučné nároky

V prípade, ak by sa preukázalo, že táto parcela bola už v tom čase zastavanou plochou, žiadateľky by sa nemohli domáhať navrátenia vlastníckeho práva k nej podľa zákona č. 503/2003 Z.z., pretože tento sa vzťahuje len na pozemky, ktoré sú, resp. boli poľnohospodárskou alebo lesnou pôdou. Pokiaľ by k zmene druhu pozemku došlo až po prechode vlastníctva na štát, odporca by sa s týmto zistením musel v súlade so zákonom vysporiadať, posúdiť, resp. ustáliť reštitučný titul a následne vo veci rozhodnúť, pričom svoje rozhodnutie je povinný náležite odôvodniť.

Vydržanie pozemku

Notár je osobou, ktorá je oprávnená spísať osvedčenie vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Oprávňuje ho na to Notársky poriadok. Skúma splnenie všetkých podmienok na vydanie takéhoto osvedčenia. Ak sú podmienky na vydržanie podľa Občianskeho zákonníka splnené, vydá osvedčenie a doručí ho na zápis na príslušný okresný úrad, katastrálny odbor. Listina sa zapisuje v takzvanom konaní Z, kde je správny orgán na úseku katastra nehnuteľností iba evidenčným orgánom a posudzuje iba súlad listiny predloženej na zápis s údajmi evidovanými v operáte katastra nehnuteľností.

Prečítajte si tiež: Ako opraviť ELDP?

Nadobudnutie vlastníctva bez vedomia vlastníka

Môže sa vyskytnúť situácia, keď na základe podvodného konania, napríklad sfalšovania listín, podpisu, uvedenia do omylu, dôjde k prevodu vlastníckeho práva aj bez vedomia vlastníka nehnuteľností. V takýchto prípadoch je dôležité, aby vlastník nehnuteľnosti aktívne bránil svoje práva a podal príslušné žaloby na súd.

tags: #oprava #chyb #v #katastralnom #operate #na