
Brownfieldy, opustené a nevyužívané územia, predstavujú významnú výzvu, ale aj príležitosť pre rozvoj miest. Kedysi situované na okraji, sa v priebehu urbanistického vývoja stali súčasťou zastavaných oblastí, čím získali potenciál pre bývanie, administratívu, občiansku vybavenosť a logistiku. Tieto lokality sú často poznačené minulosťou priemyselnej činnosti, čo prináša so sebou špecifické problémy, ale aj jedinečné možnosti pre ich revitalizáciu.
Urbanistická štúdia brownfieldov na území hlavného mesta SR Bratislavy, aktualizovaná Metropolitným inštitútom Bratislavy (MIB) v roku 2022, poukazuje na zmeny v počte a rozlohe týchto území. Zatiaľ čo v roku 2019 bolo v meste evidovaných 131 brownfieldov s celkovou rozlohou 629 hektárov, v roku 2022 ich bolo 113 s rozlohou 580 hektárov. Štúdia tiež odhalila, že 60 % brownfieldov sa nachádza vo vnútornom meste a 40 % na jeho okraji. Najpočetnejšou kategóriou sú územia po priemyselnej výrobe, nasledované administratívou.
Výkonný riaditeľ Inštitútu urbánneho rozvoja (IUR) Juraj Suchánek zdôrazňuje, že tieto územia predstavujú veľký potenciál pre rozvoj mesta v rámci jeho hraníc, bez potreby záberu pôdy v jeho okolí.
Revitalizácia brownfieldov však nie je jednoduchý proces a prináša so sebou niekoľko problémov:
Hovorca mesta Peter Bubla upozorňuje, že riešenie problémov spojených s revitalizáciou mestských brownfieldov môže trvať aj 20 rokov.
Prečítajte si tiež: Organizácie pre zvieratá v SR
Napriek výzvam existujú riešenia a stratégie, ktoré môžu pomôcť revitalizovať brownfieldy a vrátiť ich do života:
V Bratislave existuje niekoľko projektov, ktoré úspešne revitalizovali brownfieldy:
Tieto projekty ukazujú, že revitalizácia brownfieldov je možná a môže priniesť pozitívne zmeny pre mesto a jeho obyvateľov.
Jedným z najznámejších a najväčších brownfieldov v Bratislave je areál bývalej železničnej stanice Filiálka. Táto lokalita, ktorá slúžila neuveriteľných 145 rokov, je dnes hanbou mesta a márne čaká na svoj osud.
Študenti Slovenskej technickej univerzity v Bratislave navrhli riešenia, ktoré by pre Filiálku nemuseli byť dočasné. Ich ateliérové práce, ocenené Cenou dekana, prinášajú inovatívne nápady na revitalizáciu tohto priestoru.
Prečítajte si tiež: Adopcia ako forma pomoci
Kristína Rózsová navrhuje premeniť Filiálku na homogénnu hmotu zelene, ktorá by vyrastala spomedzi blokov stavieb v okolí. Jej návrh zahŕňa zachovalú stanicu, novú stavbu psej škôlky a útulok pre zvieratá.
Jakub Sunega sa zameriava na obnovu hodnoty a využitia tohto priestoru prostredníctvom zachovania a obnovenia existujúcich koľají. Navrhuje lesopark, amfiteáter a experimentálnu časť s mobilnými pavilónmi.
Tieto návrhy ukazujú, že Filiálka má potenciál stať sa živým srdcom metropoly, ktoré by obyvatelia mesta vyhľadávali.
Pri revitalizácii brownfieldov je dôležité zohľadniť aj ich kultúrny a historický význam. Mnohé z týchto území sú svedkami priemyselnej histórie a môžu obsahovať hodnotné architektonické prvky a artefakty.
Je potrebné kvalifikovane selektovať a klasifikovať industriálne diela a zabezpečiť ich ochranu. Významné lokality sa môžu stať súčasťou úspešného turistického segmentu a prispieť k novému kultúrnemu, ekonomickému a vedeckotechnickému imidžu mesta.
Prečítajte si tiež: Premena ornej pôdy na Slovensku
tags: #opustené #brownfieldy #vlastníctvo #problémy #a #riešenia