Ošetrovateľská starostlivosť o osobu závislú na psychotropných látkach

Závislosť na psychotropných látkach je komplexný problém, ktorý si vyžaduje multidisciplinárny prístup, pričom ošetrovateľská starostlivosť zohráva kľúčovú úlohu v procese liečby a zotavovania. Tento článok poskytuje prehľad o závislosti, jej príčinách, prejavoch a možnostiach liečby, s dôrazom na ošetrovateľskú starostlivosť.

Definícia závislosti

Závislosť od psychoaktívnych látok je definovaná ako užívanie nejakej látky, ktoré má prednosť pred aktivitami, ktorých si predtým človek cenil viac. K rozvoju závislosti dochádza pri opakovanom užívaní.

Príznaky závislosti

Medzi hlavné príznaky závislosti patria:

  • Silná túžba - baženie (craving)
  • Ťažkosti v sebaovládaní vo vzťahu k návykovej látke
  • Odvykacie príznaky
  • Rast tolerancie (na dosiahnutie rovnakého účinku potrebuje závislý väčšie množstvo alkoholu, vyššiu dávku drogy)
  • Zanedbávanie iných záujmov
  • Pokračovanie v užívaní návykovej látky napriek negatívnym následkom.

Faktory ovplyvňujúce vznik závislosti

Na vznik závislosti majú vplyv štyri hlavné faktory: droga, osobnosť, podnet a prostredie. Závislosť nie je nikdy dôsledkom vplyvu len jedného z faktorov, ale úlohu zohrávajú všetky štyri faktory, u každého človeka v rôznom pomere.

  1. Droga: Návykovosť jednotlivých látok sa od seba líši. Vznik závislosti je podmienený typom látky, jej množstvom, frekvenciou a spôsobom užívania.
  2. Osobnosť: Dôležitú úlohu zohrávajú povahové vlastnosti, ale neexistuje žiadna, ktorá by predurčovala k toxikománii. Medzi závislými sa častejšie vyskytujú ľudia, ktorí nedokážu zvládať stresové situácie, majú problémy so sebavedomím, agresivitou, ovplyvniteľnosťou, potrebou vyhľadávať riziko. Okrem toho sú to aj individuálne príčiny (následky nepriaznivého rodinného prostredia, zneužívanie, mimoriadne životné situácie, ai.).
  3. Podnet: Pohnútkou užiť návykovú látku môže byť zvedavosť, nuda, snaha prispôsobiť sa okoliu, nepríjemné psychické stavy, túžba po opojení a pod.
  4. Prostredie: Patrí sem vplyv vrstovníckych skupín, kolegov, kamarátov, nevhodné výchovné vplyvy, napodobňovanie rodičov.

Zmena osobnosti v dôsledku závislosti

Výsledkom býva zmena osobnosti - droga/alkohol sa dostáva na prvé miesto a takmer celé konanie chorého je zamerané na uspokojenie svojej potreby. Dochádza k zmene okruhu priateľov, zanedbávaniu starostlivosti o seba, miznutiu vecí, peňazí, tajnostkárstvu, klamstvá.

Prečítajte si tiež: Ako sa poskytuje ošetrovateľská starostlivosť

Možnosti liečby závislosti

Základným cieľom liečby je motivovať pacienta k zmene životného štýlu, aby nemal potrebu vracať sa k droge a vyhľadávať ju.

  1. Jednorázová rada, krízová intervencia: Jej cieľom je riešenie aktuálnej situácie. Ak je poskytnutá včas, môže byť účinná. Dôležité je poskytnúť takúto formu liečby nielen pacientovi, ale aj najbližším príbuzným.
  2. Ambulantná liečba: Pacient ostáva v svojom prirodzenom prostredí. Liečba spočíva v pravidelných kontrolách u lekára, dychových a toxikologických skúškach, užívaní ordinovaných liekov doma alebo v ambulancii (napr. entizol), účasti na skupinovej terapii, poradenstve. Výhodou takejto formy liečby je, že pacient môže pokračovať v škole, práci. Nevýhodou býva pretrvávajúci kontakt s nevhodným prostredím, vystavovanie sa rizikovým situáciám.
  3. Ústavná liečba: Výhodou ústavnej liečby je poskytovanie nepretržitej odbornej starostlivosti, vytrhnutie z rizikového prostredia. Ústavná liečba trvá 10 týždňov pre pacientov závislých od alkoholu, 12 týždňov pre pacientov závislých od iných psychoaktívnych látok. Liečba má režimový charakter, čo vedie pacientov k dodržiavaniu denného programu, pravidiel, plneniu povinností. Súčasťou je bodovací systém, ktorý je zrkadlom fungovania pacienta v liečbe. Obsahuje množstvo zákazov, požiadaviek, možností, ktoré sa kontrolujú a hodnotia. Byť chorý neznamená úľavu od vlastnej zodpovednosti.

Psychoterapia ako súčasť liečby

Liečba závislostí je postavená na psychoterapii, ktorej cieľom je obnova duševného zdravia, lepšie sebapoznanie, sebauvedomovanie a sebahodnotenie, účinnejšie zvládanie problémov, konfliktov. Základnou formou je skupinová psychoterapia, ktorá využíva k zmene osobnosti pacienta vzťahy a interakcie medzi členmi skupiny. Okrem toho sa využíva individuálna psychoterapia, arteterapia, muzikoterapia, psychoterapeutický klub a i.

Terapeutické priepustky

Súčasťou liečby sú terapeutické priepustky. Pacient má nárok na dve priepustky za podmienky splnenia všetkých povinností. Priepustka nie je dovolenkou, únikom z liečebného režimu. Slúži na riešenie narušených rodinných vzťahov, odskúšanie si nového správania, uvedomovanie si slabých stránok a ich následné riešenie po návrate z priepustky.

Faktory zvyšujúce úspešnosť liečby

  • Keď je poskytnutá včas
  • Keď pacient primerane spolupracuje
  • Keď spolupracuje rodina a príbuzní, účasť na stretnutiach pre príbuzných
  • Kontakt s liečebňou po ukončení liečby, doliečovanie

Úloha ošetrovateľstva v liečbe závislosti

Ošetrovateľstvo zohráva v liečbe závislosti kľúčovú úlohu, ktorá zahŕňa:

  • Posúdenie pacienta: Ošetrovateľ/ka vykonáva komplexné posúdenie pacienta, ktoré zahŕňa fyzické, psychické a sociálne aspekty. Zisťuje sa anamnéza užívania návykových látok, prítomnosť odvykacích príznakov, komorbidity a psychický stav pacienta.
  • Plánovanie ošetrovateľskej starostlivosti: Na základe posúdenia sa vytvára individuálny ošetrovateľský plán, ktorý zohľadňuje špecifické potreby pacienta. Plán zahŕňa ciele liečby, ošetrovateľské intervencie a kritériá hodnotenia.
  • Implementácia ošetrovateľskej starostlivosti: Ošetrovateľ/ka realizuje ošetrovateľské intervencie, ktoré zahŕňajú:
    • Monitorovanie vitálnych funkcií: Pravidelné monitorovanie vitálnych funkcií, ako je krvný tlak, pulz, dýchanie a teplota, je dôležité pre včasné rozpoznanie a manažment komplikácií spojených s odvykacím syndrómom.
    • Manažment odvykacích príznakov: Ošetrovateľ/ka podáva lieky na zmiernenie odvykacích príznakov, ako sú úzkosť, nespavosť, tremor, potenie a nevoľnosť. Dôležité je aj zabezpečenie komfortu pacienta a vytvorenie bezpečného prostredia.
    • Podpora detoxikácie: Ošetrovateľ/ka zabezpečuje dostatočnú hydratáciu pacienta a monitoruje jeho stav počas detoxikácie.
    • Psychosociálna podpora: Ošetrovateľ/ka poskytuje pacientovi emocionálnu podporu, povzbudzuje ho v jeho úsilí o abstinenciu a pomáha mu zvládať stres a úzkosť. Dôležitá je aj edukácia pacienta o závislosti, jej následkoch a možnostiach liečby.
    • Edukácia pacienta a rodiny: Ošetrovateľ/ka edukuje pacienta a jeho rodinu o závislosti, jej príčinách, prejavoch a možnostiach liečby. Dôležité je aj poučenie o abstinencii, zvládnutí baženia a prevencii relapsu.
    • Koordinácia starostlivosti: Ošetrovateľ/ka koordinuje starostlivosť o pacienta s ostatnými členmi multidisciplinárneho tímu, ako sú lekári, psychológovia, sociálni pracovníci a terapeuti.
  • Hodnotenie ošetrovateľskej starostlivosti: Ošetrovateľ/ka pravidelne hodnotí účinnosť ošetrovateľského plánu a upravuje ho podľa potreby. Hodnotí sa fyzický a psychický stav pacienta, jeho spolupráca pri liečbe a dosahovanie stanovených cieľov.

Abstinencia a doliečovanie

Abstinencia znamená striedmosť, zdržanlivosť. Ide o vedomé a chcené zrieknutie sa nejakej činnosti alebo užívania nejakej látky. Trvalá abstinencia nie je možná, ak si to pacient skutočne neželá, ak sa nevyrovná so svojou minulosťou, ak si neuvedomí, že najväčšia príčina jeho pitia/drogovania je v ňom samom.

Prečítajte si tiež: Ošetrovateľská starostlivosť v neurológii

Desatoro abstinujúceho závislého

  1. Priznať si, že som závislý/á. Priznanie si choroby je jedným z predpokladov úspešnosti liečby.
  2. Chcem sa liečiť predovšetkým kvôli sebe. Pacient by mal prijať, že sa chce liečiť kvôli sebe a nie kvôli ostatným, práci a pod. Toto určité sebectvo je potrebné ako prejav prirodzeného pudu sebazáchovy.
  3. Nezatajovať liečbu. Nezatajovanie liečby má veľký význam pre abstinenciu, závislý je pod väčšou kontrolou okolia a tí, ktorí o ňom vedia, mu tak môžu pomôcť.
  4. Dodržiavať podmienky doliečovania. Po ukončení liečby je pacient ešte krehký zvládať reálny život triezvo, preto je doliečovanie nevyhnutné.
  5. Neobnovovať staré zvyky. Z hľadiska abstinencie je nebezpečné obnovovať staré zvyky, vrátiť sa do starej partie, navštevovať miesta spojené s pitím/drogovaním, vystavovať sa zbytočnému riziku.
  6. Pravidelne sa zúčastňovať klubov, skupín abstinujúcich.
  7. Vytvárať si nové záujmy, obnovovať staré záľuby. Čas strávený v minulosti pitím/drogovaním ostáva po liečbe voľný, preto je dôležité vyplniť ho činnosťami, ktoré prinášajú radosť, uvoľnenie.
  8. Dodržiavať správnu životosprávu. To znamená pravidelnú stravu, spánok, fyzický pohyb, striedanie spánku a odpočinku, aktívne využívanie voľného času. Mnohí po liečbe sa snažia čo najrýchlejšie napraviť chyby, vynahradiť stratený čas, peniaze a pritom zabúdajú na to kto sú, na dostatok odpočinku a pravidelný životný rytmus, ktorý je v živote abstinujúceho závislého dôležitý.
  9. Zaujať správny postoj k problémom a správne ich riešiť. Dôležité je nevyhýbať sa riešeniu problémov, neodkladať ich, ale ich priebežne riešiť.
  10. Pracovať aktívne na vlastnej osobnosti.

Odporúčaným pravidlom je suchá domácnosť - teda vylúčenie alkoholu zo života rodiny.

Doliečovanie

Doliečovanie je nevyhnutnou súčasťou života abstinujúceho závislého a jedným z desatora, ktorým by sa mal riadiť. Tým, že závislosť je celoživotná choroba, je doliečovanie nutné. Doliečovanie nasleduje po ukončení liečby pokračovaním v ambulantnom spôsobe doliečovania alebo formou resocializácie. Resocializácia poskytuje priestor v komunite závislých, ktorej cieľom je pokračovanie v načatej zmene osobnosti závislého pacienta. Obvyklá dĺžka pobytu v resocializačnom zariadení je 1-1,5 roka. Ambulantná forma doliečovania spočíva v pravidelných kontrolách u psychiatra, užívaní predpísaných liekov (neodporúča sa svojvoľné vysadenie liekov!), odovzdávaní moču a podrobovaniu sa dychovej skúške. Ďalej je to užívanie entizolu. Súčasťou doliečovania bývajú tiež posilňovacie liečby v trvaní 1-2 týždňov (prípadne i dlhšie), ktoré prispievajú k pripomenutiu si chvíľ strávených v liečbe, minulosti, analýza dosiahnutých ziskov počas abstinencie, hľadanie a práca na slabých stránkach, riešenie aktuálnych problémov. Dôležitým prvkom v doliečovaní je pravidelná návšteva klubov, skupín abstinujúcich závislých. V abstinencii je veľmi dôležitý kontakt s ostatnými abstinujúcimi ako podpora vo vlastnej abstinencii a záchranná sieť.

Recidíva

Pre abstinenciu je dôležité prijatie a uznanie možnosti recidívy, aj keď si ju nikto nepraje, pretože závislosť je choroba, ktorú nie je možné vyliečiť. Pacient ostáva závislým, chorým po celý život, môže sa však uzdraviť pri dodržiavaní zásad abstinencie. Za recidívu sa považuje už prvé, hoci nepatrné porušenie abstinencie - hlt piva, vína, šluk z marihuanovej cigarety a pod. prvé porušenie abstinencie je signálom nastupujúcej recidívy, ktorá sa skôr či neskôr rozvinie. Ak sa recidíva neprejaví hneď, ale ide postupne, plíživo, závislý utvrdzuje samého seba, že kontrolovane to zvládne. Po určitom čase sa však dostane tam, kde bol pred liečbou. Recidíva môže mať dva konce. Buď ju pacient dokáže zastaviť s odbornou pomocou a následným opakovacím pobytom v liečebni, zameraným na analýzu príčin recidívy, alebo ju nezastaví a rozpije/rozfetuje sa až na úroveň pred liečbou a hlbšie.

Baženie

Abstinujúci závislý môže mať po liečbe správny postoj, náhľad, motiváciu, no napriek tomu ešte stále môže pociťovať túžbu, baženie po droge. Hlavne zo začiatku je pacient vystavený množstvu situácií, ktoré môžu vyvolávať chuť, alebo príznaky tzv, „suchej recidívy“ - príznaky podobné odvykacím, ale bez priameho predchádzajúceho užitia drogy alebo vypitia.

Subjektívne prejavy baženia

  • Spomienky na príjemné pocity pod vplyvom alkoholu/drogy
  • Nepríjemné telesné pocity (búšenie srdca, zvieranie žalúdka, sucho v ústach, triaška, potenie,…)
  • Nepríjemné duševné pocity (silná túžba, úzkosť, stiesnenosť, únava, podráždenosť,…)

Stratégie zvládania baženia

Prvou pomocou pre zvládnutie chute je vypitie veľkého množstva vody, čím dôjde k presýteniu v organizme a ústupu telesných prejavov spojených s bažením. Následne je nevyhnutné použiť niektoré zo stratégií zvládania baženia, ktoré si pacienti osvojujú počas liečby.

Prečítajte si tiež: Praktická príručka pre ošetrovateľstvo v pediatrii

  • Vyhnúť sa pocitom viny (priznať si chuť)
  • Uvedomiť si, že baženie trvá krátko
  • Rozpoznávanie spúšťačov, vyhnutie sa im
  • Únik z rizikovej situácie, zotrvanie v chránenom prostredí
  • Úprava životného štýlu
  • Skoré rozpoznanie baženia
  • Odvedenie pozornosti
  • Správna psychohygiena a životospráva

Závislosť a rodina

Narušenie medziľudských vzťahov ako jeden z následkov závislosti sa najskôr prejaví v najbližšom okolí závislého, v rodine. Správanie závislého deformuje rodinný život, partnerský vzťah. Závislosť partnera/dieťaťa sa často odráža na telesnom a duševnom zdraví najbližších, mnohí blízki trpia nespavosťou, plačlivosťou, depresívnymi náladami, mávajú bolesti hlavy, unikajú zo života. Často potrebujú odbornú starostlivosť (lekársku, psychoterapeutickú).

Vývoj vzťahov v rodine

  1. Obdobie šoku - paniky: Najbližší si uvedomujú, že niečo nie je v poriadku. Vo väčšine prípadov sa snažia naoko zakryť, že sa v rodine niečo deje v snahe neutrpieť hanbu. Typická je snaha riešiť problém vlastnými silami - dohováranie, vyčítanie, presviedčanie, vyhrážanie. Chýba však dôslednosť a najbližší sa rýchlo nechajú učičíkať sľubmi.
  2. Obdobie prispôsobenia: V tomto období najbližší preberajú na seba všetky úlohy, aj tie, ktoré obvykle robieval partner/ka, syn, dcéra. Rodina sa do istej miery izoluje od okolia. Aj v tomto období sa snažia blízki zvrátiť situáciu, bojovať so svojím závislým partnerom, dieťaťom a jeho/jej pitím/drogovaním. Hľadajú pomoc u iných, lebo už vedia, že sami to nezvládnu.
  3. Obdobie rezignácie, vzdania sa: Najbližší prestávajú aktívne bojovať so závislým partnerom/dieťaťom. Stávajú sa ľahostajnejšími. Snažia sa izolovať zvyšok rodiny od závislého. Niektorí dospejú po všetkých márnych snahách k rozhodnutiu vyhodiť partnera/dieťa z domu s cieľom chrániť seba a ostatnú časť rodiny.
  4. Obdobie reorganizácie: Ak je liečba úspešná, dochádza k postupnej reorganizácii, náprave narušených vzťahov, obnovovaniu dôvery.

Závislý je chorý a pokiaľ si to neprizná a nelieči sa, nemôže mu pomôcť ani najlepšie rodinné zázemie.

Legislatíva

Zákon č. 139/1998 Z.z. v znení neskorších predpisov upravuje problematiku omamných látok, psychotropných látok a prípravkov. Tento zákon bol novelizovaný viackrát, napríklad zákonom č. 260/1999 Z.z., zákonom č. 13/2004 Z.z., zákonom č. 330/2007 Z.z., zákonom č. 455/2007 Z.z., zákonom č. 461/2008 Z.z., zákonom č. 77/2009 Z.z., zákonom č. 468/2009 Z.z., zákonom č. 362/2011 Z.z., zákonom č. 40/2013 Z.z., zákonom č. 148/2015 Z.z., zákonom č. 91/2016 Z.z., zákonom č. 288/2017 Z.z., zákonom č. 287/2018 Z.z., zákonom č. 35/2019 Z.z., zákonom č. 124/2021 Z.z., zákonom č. 479/2021 Z.z., zákonom č. 532/2021 Z.z.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/1322 z 27. júna 2023 o Európskej agentúre pre drogy (EUDA) a o zmene nariadenia (ES) č. 1920/2006 (Ú.v. EÚ L 186, 14.7.2023, s. 1).

Povinnosti držiteľa povolenia

Podľa § 5 ods. 5 zákona č. 139/1998 Z.z. držiteľ povolenia môže určiť náhradného odborného zástupcu.

Ak zistí nedostatky, držiteľ povolenia je povinný odstrániť nedostatky v lehote piatich pracovných dní od doručenia výzvy.

Odborný zástupca musí byť bezúhonný podľa § 5 ods. 1 písm. c), § 5 ods. 3.

Pestovanie konopy na výskumný účel

Ak žiadateľ žiada o povolenie na pestovanie konopy na výskumný účel, je povinný doložiť povolenie na výskum, výučbu a expertíznu činnosť podľa § 9 ods. 1 písm. c).

Vývozné a dovozné povolenia

Vývozné povolenie vystavuje ministerstvo v štyroch rovnopisoch. Jeden rovnopis si ponechá na vlastnú evidenciu. Dovozné povolenie vystavuje ministerstvo v troch rovnopisoch. Jeden rovnopis si ponechá na vlastnú evidenciu. Pri vývoze je potrebné vrátiť rovnopis povolenia ministerstvu.

Kontrola zásielok

Colný úrad nepustí zásielku do navrhovaného colného režimu alebo na spätný vývoz, ak mu nie je predložené povolenie podľa § 19 ods. 3 alebo povolenie podľa § 22 ods. 2.

Sankcie

Za porušenie ustanovení § 20 ods. 4 a § 21 ods. 4 sa ukladajú pokuty.

Prechodné ustanovenia

Povolenie vydané podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. decembra 2024 sa považuje za povolenie vydané podľa tohto zákona v znení účinnom od 1. januára 2025 do 31. októbra 2024.

tags: #osetrovatelska #starostlivost #o #osobu #zavislu #na

Ďalšie články