Epilepsia: Komplexný pohľad na diagnostiku, liečbu a život s ochorením

Epilepsia je neurologické ochorenie mozgu, ktoré sa prejavuje opakovanými epileptickými záchvatmi. Tieto záchvaty sú spôsobené abnormálnou elektrickou aktivitou v mozgu. Hoci epilepsia nie je vyliečiteľná, moderná medicína ponúka možnosti na zmiernenie jej príznakov a zabezpečenie kvalitného života pacientom. Cieľom liečby je znížiť frekvenciu záchvatov a minimalizovať ich dopad na každodenný život.

Čo je epilepsia?

Epilepsia je chronické neurologické ochorenie, ktorého charakteristickým znakom sú opakované epileptické záchvaty. Tieto záchvaty vznikajú v dôsledku nadmernej a synchronizovanej aktivity neurónov v mozgu. Ide o rôznorodú skupinu ochorení s rôznymi príčinami a prejavmi.

História a vnímanie epilepsie

Epilepsia bola známa už v staroveku. Lekári si ju nevedeli vysvetliť, preto ju považovali za prejav božstva alebo posadnutosti zlými duchmi. Starší názov pre epilepsiu je "padúcnica". Ešte aj dnes je pre mnohých ľudí záhadou, čo vedie k šíreniu rôznych mýtov a nezmyslov, ktoré pacientom škodia.

Elektrická aktivita mozgu pri epilepsii

Neuróny v mozgu vykazujú elektrickú aktivitu. U pacientov s epilepsiou je táto aktivita chorobná, čo vedie k zvýšenej pohotovosti na vznik epileptických záchvatov. Pri zvýšenej dráždivosti mozgu vzniká ľahšie elektrický výboj v skupine nervových buniek. Výsledkom je epileptický záchvat s náhlymi, dramatickými, ale prechodnými príznakmi.

Príčiny vzniku epilepsie

Príčiny epilepsie sú rôznorodé. V mnohých prípadoch zostáva presná príčina neznáma.

Prečítajte si tiež: Ako sa poskytuje ošetrovateľská starostlivosť

Genetické faktory

Niektoré formy epilepsie sú prejavom geneticky podmieneného ochorenia mozgu s poruchou funkcie nervových buniek mozgovej kôry (idiopatická epilepsia). Tieto formy sa prejavujú už v detskom veku opakovanými epileptickými záchvatmi. Odhaduje sa, že dedičnosť pri tejto forme epilepsie je 10 - 13%.

Štrukturálne poškodenie mozgu

Veľmi časté sú symptomatické epilepsie, pri ktorých je dokázateľné štrukturálne poškodenie časti mozgu, čo vedie k epileptickým záchvatom. Často ide o vývinové a vývojové anomálie mozgu postihujúce najmä mozgovú kôru.

Metabolické ochorenia

Jednou z príčin epileptických záchvatov sú tiež metabolické ochorenia, ktoré okrem iných orgánov poškodia aj mozog.

Úrazy mozgu

U symptomatickej epilepsie môže ísť aj o následok úrazu mozgu. Asi 30 - 50 % poúrazových záchvatov je dôsledkom otvorených poranení hlavy, rizikové je aj krvácanie do mozgu, zlomenina lebky a podobne.

Mozgové nádory

Ďalšou príčinou môžu byť mozgové nádory, ktoré zapríčiňujú asi 3,5 - 5 % všetkých epileptických záchvatov.

Prečítajte si tiež: Ošetrovateľská starostlivosť v neurológii

Cievne mozgové príhody

Aj poškodenie mozgu po prekonaní náhlej cievnej mozgovej príhody, či už ide o krvácanie alebo nedokrvenie časti mozgu, môže mať za následok opakované epileptické záchvaty. Táto príčina spôsobuje asi 12 % všetkých epileptických záchvatov.

Infekčné ochorenia mozgu

K rozvoju epilepsie môže viesť tiež infekčné ochorenie mozgu, najmä bakteriálny zápal mozgových blán a ohraničený zápalový proces mozgu, nazývaný mozgový absces.

Neurodegeneratívne ochorenia mozgu

Neurodegeneratívne ochorenia mozgu sú podkladom asi 2 % epileptických záchvatov.

Poškodenie mozgu počas vnútromaternicového rastu alebo pôrodu

Častou príčinou symptomatickej epilepsie je poškodenie mozgu plodu počas vnútromaternicového rastu spôsobené ochorením matky, tiež počas pôrodu s nedostatočným zásobením mozgu bábätka kyslíkom, alebo aj krátko po pôrode v dôsledku úrazu alebo infekcie.

Chronický alkoholizmus, drogy a energetické nápoje

Osobitnou kapitolou je chronický alkoholizmus. Pravidelným nadmerným užívaním alkoholu, teda toxickej látky, dochádza k poškodeniu nervových buniek. Podobne škodia aj drogy a nadmerná konzumácia energetických nápojov.

Prečítajte si tiež: Praktická príručka pre ošetrovateľstvo v pediatrii

Typy epileptických záchvatov

Epilepsia sa vo všeobecnosti delí na fokálnu epilepsiu a generalizovanú epilepsiu, na základe toho, kde v mozgu vznikne abnormálna elektrická aktivita.

Fokálne (parciálne) záchvaty

Ak ostane elektrický epileptický výboj ohraničený v jednej časti mozgu, hovoríme o tzv. parciálnych záchvatoch.

Jednoduché parciálne záchvaty

Jednoduché parciálne záchvaty sa prejavujú napr. zášklbmi tváre, hornej aj dolnej končatiny, alebo mravenčením a tŕpnutím tváre a končatín. Iným možným prejavom záchvatu môžu byť takzvané snové stavy, pocit, že pacient už danú situáciu videl alebo počul, eventuálne zažil. Postihnutý môže cítiť pachové vnemy bez reálneho podkladu, napríklad cíti pach gumy. Tento typ záchvatov je často úvodom do veľkého záchvatu, ktorý voláme aura.

Komplexné parciálne záchvaty

U komplexných parciálnych záchvatov môže pacient prekladať veci z miesta na miesto, demonštratívne sa zobliekať, môže byť nechtiac agresívny, nahnevaný, zúrivý, môže sa točiť namieste a podobne. Častým prejavom tohto typu záchvatov je zahľadenie sa. Chorý neprítomne pozerá do diaľky, môže pri tom napr. mľaskať, oblizovať sa či mrkať viečkami. Na svoje okolie nereaguje. Vedomie a pamäť sú úplne alebo čiastočne zakalené.

Generalizované záchvaty

Generalizované epileptické záchvaty začínajú v oboch hemisférach mozgu súčasne, čo vedie k závažnejším príznakom. Ak je elektrickým výbojom postihnutý celý mozog, zasiahnutý je teda celý elektrický okruh mozgu, bez ohľadu na to, či stav vznikne naraz, alebo šírením výboja z určitej postihnutej oblasti mozgu, vznikne verejnosti najznámejší generalizovaný, takzvaný veľký záchvat, v minulosti nazývaný grand mal.

Tonicko-klonické záchvaty (Grand mal)

Takýto typ záchvatu začne prudkým stiahnutím svalov tela, stratou vedomia a pádom. V prvej fáze, ktorá trvá asi 30 sekúnd, sú ústa zovreté, zuby zaťaté, končatiny a telo napnuté v kŕči, oči sú stočené nahor, zreničky široké, bez reakcie na osvit. Pacient chvíľu pre kŕč svalov nedýcha, zbledne, následne modrie, niekedy v úvode záchvatu vykríkne. Potom napätie svalov povoľuje a nastupujú prudké zášklby celého tela vrátane žuvacích svalov, čo vedie k pohryzeniu jazyka a pier. Na perách sa objavia z výdychov sliny a krv z pohryzeného jazyka. Asi po dvoch minútach kŕče postupne končia, chorý začne chrčivo dýchať, môže sa pomočiť, preberá sa k vedomiu. Po záchvate môže byť epileptik dezorientovaný, zmätený, môže mať bolesti hlavy aj svalov. V niektorých prípadoch môže nasledovať ďalší, alebo aj viac záchvatov.

Absencie (Petit mal)

Ide najmä o tzv. absencie alebo zahľadenie sa. U detí sú niekedy mylne považované za snívanie.

Myoklonické záchvaty

Náhle, krátke, opakované svalové zášklby. Zvyčajne sa vyskytujú krátko po prebudení.

Atonické záchvaty

Náhla strata svalového tonusu, čo vedie k pádu pacienta na zem bez akýchkoľvek zášklbov.

Diagnostika epilepsie

Diagnostika epilepsie si vyžaduje komplexné vyšetrenie.

Anamnéza

Lekár sa bude pýtať na frekvenciu záchvatov, pocity pred, počas a po udalosti a na možné spúšťače. Dôležitá je aj rodinná anamnéza.

Neurologické vyšetrenie

Nasleduje detailné neurologické vyšetrenie, ktoré môže odhaliť známky poškodenia centrálneho nervového systému.

EEG (Elektroencefalografia)

EEG je primárny diagnostický nástroj pre epilepsiu. Tento test meria elektrickú aktivitu v mozgu. Počas EEG sa na pokožku hlavy umiestnia malé elektródy, ktoré zaznamenávajú mozgové vlny. Vyšetrenie môže pomôcť odhaliť abnormálnu mozgovú aktivitu, ktorá je charakteristickým znakom epilepsie. Pre lepšie odhalenie chorobných elektrických výbojov mozgu používa neurológ aj aktivačné metódy: hlboké dýchanie ústami, hlboké dýchanie nosom, fotostimuláciu mozgu blikavým svetlom, ale aj depriváciu spánku, keď sa hodnotí EEG záznam po prebdetej noci.

Zobrazovacie metódy

Základným zobrazovacím vyšetrením je CT mozgu, najmä po podanej kontrastnej látke. Zmapuje štruktúru mozgu a odhalí väčšie chorobné ložiská, napríklad nádor, krvácanie, nedokrvenie mozgu, cystu mozgu a podobne. Jemnejšie odchýlky od normy v štruktúre mozgového tkaniva, ako napríklad vývojovú anomáliu časti mozgovej kôry, odhalí presnejšie MRI (magnetická rezonancia). V niektorých prípadoch je potrebná aj PET (pozitrónová emisná tomografia) s použitím rádiofarmaka, ktorá môže dokázať zmenený metabolizmus poškodenej časti mozgovej kôry. Všetky menované vyšetrenia sú nebolestivé.

Krvné testy

Krvné testy môžu pomôcť vylúčiť iné potenciálne príčiny záchvatov, ako je infekcia, nízka hladina cukru v krvi alebo nerovnováha elektrolytov.

Genetické vyšetrenie

Ak existuje podozrenie na genetickú príčinu epilepsie, lekár môže odporučiť genetické vyšetrenie na identifikáciu špecifických mutácií spojených s epilepsiou.

Diferenciálna diagnostika

Treba mať tiež na pamäti, že nie každý stav s kŕčmi a stratou vedomia je epileptický záchvat. Často sa pod podobným obrazom skrýva psychogénny neepileptický záchvat s potrebou detailného psychologického a psychiatrického vyšetrenia a následnej liečby u týchto odborníkov. Podobný obraz môže mať aj závažná porucha srdcového rytmu alebo schopnosti udržať krvný tlak, čo vyžaduje zase dôkladné vyšetrenie a starostlivosť kardiológa. Vyšetrenia zloženia krvi tiež prinášajú cenné informácie.

Liečba epilepsie

Liečba epilepsie zvyčajne zahŕňa kombináciu liekov, zmenu životného štýlu a v niektorých prípadoch chirurgický zákrok.

Farmakologická liečba (antiepileptiká)

Primárnou liečbou pre väčšinu ľudí s epilepsiou sú lieky. Antiepileptiká pomáhajú kontrolovať záchvaty stabilizáciou elektrickej aktivity v mozgu. Patrí sem napríklad karbamazepín, kyselina valproová, levetiracetam, alebo lamotrigín. Cieľom liečby je dosiahnuť stav bez záchvatov, alebo aspoň radikálne zníženie ich častosti bez toho, aby liek negatívne ovplyvňoval psychickú a fyzickú výkonnosť v škole, zamestnaní a spoločnosti. Na Slovensku máme k dispozícii viac ako dve desiatky antiepileptík, ktoré sa približujú k termínu „ideálne antiepileptikum,“ teda liek s účinnosťou na všetky typy záchvatov, bez nežiadúcich účinkov a s dobrou toleranciou. Avšak mechanizmom, ktorým účinkujú, sa líšia. Voľba vhodného lieku podľa typu epilepsie a s ohľadom aj na ostatné choroby pacienta, teda „šitie medikamentu na mieru,“ je úlohou neurológa. Dávka lieku sa zvyšuje pomaly, opatrne, za sledovania stavu pacienta. V prípade, že sa aj pri maximálnej dávke nedosiahol stav bez záchvatov, môže lekár zvoliť aj dvojkombináciu s druhým, v krajnom prípade aj tretím liekom na epilepsiu. Ženy vo fertilnom veku by nemali užívať antiepileptikum, ktoré potenciálne vykazuje vysoké riziko možnosti poškodenia plodu. Vhodnou farmakologickou liečbou sa dosiahne úplné vymiznutie záchvatov, alebo ich podstatné zníženie u 70 % pacientov, čo označujeme ako kompenzovaná epilepsia. Avšak asi pri 30 % chorých sa úspech nedosiahne ani po dvoch rokoch liečby a výmene aspoň dvoch liekov na epilepsiu. Vtedy hovoríme o farmakorezistentnej epilepsii.

Chirurgická liečba

V takom prípade pacientovi navrhujeme možnosť epileptochirurgickej liečby, ktorej cieľom je odstránenie malého okrsku mozgu, ktorý funguje ako epileptické ohnisko. Prvoradým predpokladom tejto liečby je detailná lokalizácia epileptického ohniska za pomoci video-elektroencefalografie, kedy je pacient určitý čas snímaný kamerami a súčasne je kontinuálne snímané EEG. Tak v prípade zachyteného záchvatu, vieme identifikovať jeho typ a súčasne väčšinou aj epileptický fokus v mozgu, v ktorom začal elektrický výboj. Potrebné sú aj viaceré ďalšie špecializované vyšetrenia, ako napríklad funkčná magnetická rezonancia, pozitrónová emisná tomografia, jednofotónová emisná výpočtová tomografia a iné. Niekedy príprava k takému operačnému výkonu trvá rok aj viac. Ide však o veľmi úspešný spôsob liečby. Pri záchvatoch, ktoré sú spôsobené ohniskom v spánkovom laloku dosahujeme stav bez záchvatu až pri 90 % chorých. V prípade, že je ohnisko v inej časti mozgovej kôry až pri 70 % epileptikov.

Stimulácia blúdivého nervu (nervus vagus)

Inou možnosťou prídavnej liečby u chorých s farmakorezistentnou epilepsiou je od 90-tych rokov minulého storočia stimulácia blúdivého nervu (nervus vagus). Generátor elektrických impulzov sa implantuje pod ľavú kľúčnu kosť, pod kožu, a napojí sa na blúdivý nerv.

Zmena životného štýlu

Úprava životného štýlu zohráva kľúčovú úlohu pri zvládaní epilepsie. Dôležité je tiež identifikovať a vyhýbať sa špecifickým spúšťačom, ako sú blikajúce svetlá alebo alkohol. Niektorým pacientom môžu pomôcť zmeny v stravovaní, napríklad dodržiavanie ketogénnej diéty, najmä u detí, ktoré nereagujú na lieky. Veľmi dôležitým predpokladom, ako dosiahnuť zníženie počtu záchvatov je dodržiavanie správnej životosprávy. Základom je dostatočný spánok v množstve aj kvalite, približne rovnaký čas ukladania sa na spánok, ako aj vstávania, neponocovanie. Správne nie je ani popoludňajšie pospávanie, pretože tento spánok je plytký a provokuje záchvaty. Z toho vyplýva, že pre človeka s epilepsiou nie je vhodná práca na smeny a nočná práca. Užívanie alkoholu je úplne nevhodné, rovnako ako aj užívanie drog či pitie veľkého množstva energetických nápojov. Je možné športovať, pod dozorom aj plávať. Neodporúčajú sa typy športov, pri ktorých s možným záchvatom hrozí úraz, alebo kde dochádza k hlbokému dýchaniu, teda beh.

Čo robiť pri epileptickom záchvate - Prvá pomoc

Čo treba robiť pri epileptickom záchvate? Zachovajme pokoj, záchvat pacientovi život neohrozuje. Zo všetkého najdôležitejšie je ochrániť chorého pred zranením, najmä poranením hlavy. Dbajme na to, aby postihnutý nespadol zo schodov, neudieral si hlavu o tvrdú podložku, odstráňme z jeho okolia predmety, ktoré by ho mohli zraniť alebo popáliť. Podložme mu hlavu napríklad svetrom, uvoľnime košeľu, viazanku, atď. Ostaňme s pacientom, ale do záchvatu nezasahujme, nič mu nevkladajme do úst, nepokúšajme sa vyťahovať pacientovi jazyk. Buďme bez obáv, pacient sa neudusí. Nepolievajme chorého vodou v snahe ho prebrať, nedávajme mu nič piť. Záchvat síce vyzerá dramaticky, ale po chvíli sám odznie. Po ukončení kŕčov epileptika uložme do stabilizovanej polohy, aby mu mohli sliny a hlieny vytekať voľne z úst a nevdýchol ich. Záchvat trvá asi dve minúty, okoliu sa však vždy zdá, že je to dlhšie. Zostaňme s chorým až do jeho prebratia. Viacerí pacienti majú pripravenú konečníkovú tubu Diazepam, ktorú možno podať, eventuálne tabletku 10 mg Diazepamu. Po ich podaní pacienta necháme oddýchnuť. Ak záchvat trvá dlhšie ako 5 - 6 minút, alebo ak nasleduje viacero záchvatov za sebou, prípadne došlo k zraneniu, najmä hlavy, zavolajme zdravotnú záchrannú službu 155.

Čo nerobiť pri záchvate

• Nepokúšajte sa prerušiť záchvat.
• Nevkladajte nič do úst pacienta.
• Nepokúšajte sa narovnávať končatiny stiahnuté kŕčom.
• Nepolievajte pacienta vodou.
• Nedávajte pacientovi nič piť, kým sa úplne nepreberie.

Život s epilepsiou

Epilepsia so sebou prináša určité obmedzenia, ale s vhodnou liečbou a prístupom je možné viesť plnohodnotný život.

Pracovné obmedzenia

Z preventívnych dôvodov je pacientovi zadržané vodičské oprávnenie, aby pri eventuálnom záchvate nedošlo k tragédii. Po roku liečby neurológ zváži, či je možné pacientovi vrátiť možnosť šoférovania ako vodičovi amatérovi. Musí však pri tom zodpovedne vyhodnotiť všetky relevantné okolnosti, teda frekvenciu epileptických záchvatov, v aký čas dňa či noci sa vyskytujú, aký majú charakter, aký je nález na elektroencefalografickom zázname, ako dôsledne dodržiava pacient liečbu a životosprávu. Ak lekár uváži, že stále hrozí za volantom epileptický záchvat, nie je povinný postihnutému vodičské oprávnenie uvoľniť ani v prípade, že sa ho on sám dožaduje.

Ako z uvedeného vyplýva, chorý s epilepsiou má niektoré prekážky k určitému druhu práce či športu a šoférovaniu. Nie je pre neho vhodné pracovať v noci, so strojmi, kde by mohol, pri možnom záchvate, ublížiť sebe alebo okoliu, nesmie pracovať vo veľkej výške. Niektorí epileptici nemôžu trvalo alebo dočasne šoférovať. Avšak pri vhodnom pracovnom zaradení sú rovnocennými členmi kolektívu.

Stigmatizácia a diskriminácia

Aj v dnešnej dobe vedomostí a internetu sa ľudia s epilepsiou, bohužiaľ, stretávajú so stigmatizáciou. Najmä zamestnávatelia sa obávajú ich záchvatov. Epileptici sú oveľa častejšie než chorí s inými diagnózami diskriminovaní v práci a ťažko prácu získavajú. Deti s epilepsiou majú niekedy problém zúčastniť sa aktivít iných detí, ako sú letné tábory a výlety. Pre tento postoj okolia často chorobu taja aj samotní pacienti, lebo sa obávajú odmietnutia. To má, pochopiteľne, nepriaznivý vplyv na ich psychickú pohodu.

Životný štýl a každodenné aktivity

Tiež žijú plnohodnotný osobný aj rodinný život za dodržiavania životosprávy a liečby, o ktorej sme hovorili. Preto je potrebné aj v dnešnom storočí otvorene o tejto chorobe hovoriť a boriť mýty, pretrvávajúce storočia. Treba si uvedomiť, že aj keď je porucha v mozgu, epilepsia nie je chorobou psychiky, ale tela.

Epilepsia a tehotenstvo

Ak sa pacientka s epilepsiou rozhodne otehotnieť, mala by to vopred konzultovať so svojím lekárom a spolu s partnerom prebrať všetky možné hľadiská, vrátane rizík pôrodu aj následnej starostlivosti o dieťatko. Ešte pred otehotnením je potrebné upraviť farmakologickú liečbu tak, aby neovplyvnila vývoj dieťatka. Niektoré antiepileptiká totiž predstavujú zvýšené riziko. Tento problém lekár väčšinou vyrieši znížením dávky liekov.

Prognóza epilepsie

Prognóza každého chorého s epilepsiou je individuálna, nie je na to schéma. Po vyhodnotení všetkých faktov môže neurológ, najskôr po 4 rokoch bez záchvatu, zvážiť znižovanie dávky lieku a jeho postupné vynechanie. Nie je to možné u všetkých chorých. Ak aj pacient po vysadení liekov dodržiava životosprávu, nedá sa dopredu povedať, či sa u neho ešte niekedy epileptický záchvat zopakuje.

tags: #osetrovatelska #starostlivost #epilepsia