Ošetrovateľská starostlivosť o pacienta s Parkinsonovou chorobou

Parkinsonova choroba je progresívne neurodegeneratívne ochorenie, ktoré postihuje centrálnu nervovú sústavu. Ide o poškodenie nervového systému v časti zodpovednej za riadenie pohybu. Vzniká v dôsledku degenerácie určitých oblastí mozgu zodpovedných za koordináciu a kontrolu pohybov tela. Ochorenie spôsobuje postupné odumieranie mozgových buniek, konkrétne v oblasti substantia nigra (čiernej hmoty), čo vedie k nedostatku neurotransmiterov, hlavne dopamínu. Dopamín slúži ako prenášač biologickej informácie medzi bunkami a je nevyhnutný pre prenos signálov medzi neurónmi, teda nervovými bunkami. Nedostatok dopamínu v bazálnych gangliách vedie k poruche regulácie pohyblivosti.

Príčiny a prejavy Parkinsonovej choroby

Presné príčiny Parkinsonovej choroby nie sú známe. Môže byť primárna - z nedostatku dopamínu (neurohormón) alebo ako dôsledok poškodenia po úraze či inej chorobe (cievna mozgová príhoda, infekcie, zápaly, nádory a pod.). Môže sa objaviť i mnoho rokov po prekonanom vírusovom zápale mozgu, po dlhom užívaní narkotík a antidepresív alebo po otravách mangánom a methylalkoholom. Výnimkou však nie je ani dedičnosť.

Parkinsonova choroba je najčastejšou príčinou parkinsonizmu, klinického syndrómu spôsobeného postihnutím špeciálnych oblastí nervového systému, tzv. bazálnych ganglií, ktoré sa podieľajú na riadení pohybu, čo v konečnom dôsledku vedie k typickej poruche hybnosti.

Príznaky Parkinsonovej choroby sú na začiatku ochorenia veľmi nenápadné. Môže trvať roky až desaťročia, kým sa choroba viditeľne prejaví. Symptómy sú navyše pomerne individuálne a u každého pacienta sa môžu prejavovať trochu inak. Prejavy sa časom zhoršujú.

Začína už u pomerne mladých ľudí okolo 40. V začiatkoch býva ochorenie veľmi nenápadné a nepríznačné - únava, sexuálne poruchy, bolesti ramien, chrbtice a nôh, neskôr poruchy rečového prejavu (pomalá a monotónna reč), zmena vzhľadu a úpravy písma. V neskoršom štádiu sa začínajú objavovať typické príznaky ako spomalené pohyby (bradykinéza), zmena postoja a chôdze (postulárna instabilita), svalová stuhnutosť (rigidita) a tras rúk, resp. aj pokojový tras (tremor), ktorý sa pri únave či strese zhoršuje.

Prečítajte si tiež: Ako sa poskytuje ošetrovateľská starostlivosť

Medzi typické prejavy patria:

• Pokojový tras (tremor): Tras sa objavuje v pokoji a zvyčajne postihuje jednu ruku, obidve ruky a postupne sa rozšíri aj na nohy. Typické je trasenie palca a ukazováka, tzv. "počítanie peňazí" alebo "pilulkovanie". Pri pohybe rukami sa tras spravidla zmierni. Stres alebo aj radosť vedú zvyčajne k zvýrazneniu trasu. Počas spánku sa tras znižuje.
• Bradykinéza (pomalosť pohybov): Ide o spomalenie vykonávania pohybu. Pohyby u pacientov s PCH sú obmedzené a spomalené. Pacient začne mať problémy napr. aj s holením.
• Svalová tuhosť (rigidita): Prejavuje sa zvýšeným svalovým napätím v jednotlivých častiach tela. Typické je flekčné držanie šije, trupu a končatín.
• Postulárna instabilita (poruchy rovnováhy): Pacient má problémy so schopnosťou iniciácie pohybu, napr. zamrzne na mieste a nemôže vykročiť a začať chôdzu. Pri chôdzi vôbec nepohybujú rukami. S tým súvisí riziko pádov.
• Hypokinéza: Znížená pohybová aktivita.

Ďalšie pridružené problémy:

• Poruchy spánku
• Problémy s komunikáciou
• Zápcha (spomalené funkcie čreva)
• Hypomímia (znížená mimika tváre) alebo monotónny tón hlasu
• Dystónie
• Fázy "off" (obdobia zhoršenia symptómov)

Diagnostika a liečba

V súčasnosti je ochorenie nevyliečiteľné. Liečba sa zameriava na zmiernenie ťažkostí a zlepšenie kvality života pacientov. Terapia prebieha prostredníctvom farmakologických aj nefarmakologických postupov. V pokročilejších štádiách môže prísť na rad aj chirurgický zákrok.

Dôležitá je edukácia pacienta a jeho rodiny o vhodných režimových opatreniach.

Ošetrovateľská starostlivosť o pacienta s Parkinsonovou chorobou

Starostlivosť o pacientov s Parkinsonovou chorobou sa neobmedzuje len na lekársku a zdravotnícku pomoc. Významnú úlohu zohrávajú životní partneri, deti, priatelia a opatrovatelia. Starostlivosť o pacienta a rodinu musí byť individuálna a zohľadňovať rozsah a závažnosť ochorenia. Cieľom je udržať sebaúctu pacienta.

Prečítajte si tiež: Ošetrovateľská starostlivosť v neurológii

Starostlivosť o milovanú osobu, ktorá žije s Parkinsonovou chorobou, je obrovská výzva. Rodinní príslušníci sa zo dňa na deň stávajú opatrovateľmi - učia sa, ako pomôcť svojmu blízkemu zvládať bežné činnosti, podporiť ho psychicky a zároveň zabezpečiť potrebnú liečbu a rehabilitáciu. Je prirodzené cítiť pritom aj stres a obavy, či robíte všetko správne.

Kľúčové aspekty ošetrovateľskej starostlivosti:

1. Psychická podpora:

• Po náhlej zmene zdravotného stavu bývajú pacienti často skľúčení, deprimovaní alebo podráždení. Je to pochopiteľné - strata pohyblivosti či odkázanosť na pomoc iných výrazne zasiahne psychiku. Preto je úlohou rodiny vytvoriť okolo pacienta ochrannú sieť trpezlivosti a porozumenia.
• Pripravte sa na výkyvy nálad: môže sa stať, že váš blízky bude frustrovaný, niekedy možno odmietavý alebo apatický. Nenechajte sa odradiť.
• Dôležité je byť pri ňom a povzbudzovať ho, aj keď reaguje negatívne. Každý deň s ním komunikujte - pokojne a zrozumiteľne.
• Ak má poruchu reči, hovorte jednoducho, pýtajte sa otázky, na ktoré môže odpovedať prikývnutím alebo gestom, a hlavne počúvajte trpezlivo. Dajte najavo, že jeho pocity beriete vážne.
• Ignorujte drobné výbuchy hnevu či plač (pokiaľ neohrozujú bezpečie) a radšej vyzdvihnite každý pozitívny pokrok. Pochváľte ho.
• Ukážte svojmu blízkemu, že v neho máte dôveru a veríte v zlepšenie. Psychická podpora zo strany rodiny je neraz kľúčovým faktorom úspechu liečby.
• Ak cítite, že depresia alebo úzkosť u pacienta pretrvávajú, nebojte sa obrátiť na odborníka (psychológa či psychiatra).

1. Úprava domáceho prostredia:

• Ešte predtým, než sa pacient vráti z nemocnice alebo rehabilitačného zariadenia domov, pripravte domácnosť na jeho nový pohybový režim. Cieľom je, aby sa po byte mohol pohybovať bez rizika pádu či zranenia a aby mal základné veci poruke.
• Odstráňte všetky zbytočné prekážky: koberce, ktoré by mohli spôsobiť zakopnutie, vysoké prahy, káble.
• Nábytok rozostavte tak, aby zostali širšie priechody pre vozík alebo chodítko.
• Do kúpeľne a na toaletu nainštalujte madlá (držadlá), ktorých sa pacient môže pridržať. Ideálne je do sprchy dať protišmykovú podložku a sprchovú stoličku, aby sa pacient mohol v sede umyť bezpečne. Zaobstarajte tiež vyvýšené sedadlo na WC alebo toaletnú stoličku, aby sa ľahšie vstávalo.
• V spálni zvážte polohovateľnú posteľ. Umožňujú nastaviť výšku lôžka, zdvihnúť podpery chrbta či nôh, čo výrazne uľahčuje starostlivosť aj pohodlie pacienta. Posteľ umiestnite tak, aby bol okolo nej dostatok priestoru a najlepšie pri nej z každej strany stolička či pevný nábytok, ktorého sa človek môže chytiť pri vstávaní.
• Dbajte, aby miestnosti boli dobre osvetlené, najmä nočná lampa na dosah lôžka a slabé nočné svetlo na chodbe či v kúpeľni (ak by pacient vstal v noci).
• Podľa stavu budete možno potrebovať invalidný vozík, chodítko alebo francúzske barle. Lekár a rehabilitační pracovníci vám poradia, čo je vhodné. Pri pacientovi, ktorý ešte dokáže chodiť (hoci s ťažkosťami), sa odporúča rolátor - chodítko s kolieskami a brzdami, ktoré poskytuje oporu pri chôdzi a má aj sedadlo na oddych.
• Veľmi dôležité je dobré osvetlenie izieb, chodieb, predsiene, WC.

1. Osobná hygiena a ošetrovanie:

• Ak váš blízky nedokáže sám chodiť do kúpeľne, bude potrebné zabezpečiť hygienu priamo na lôžku. Pripravte si všetky pomôcky vopred (umývacia miska, teplá voda, mydlo, hubka alebo žinka, uteráky, čistá bielizeň).
• Hygienu vykonávajte minimálne dvakrát denne - ráno a večer - a samozrejme vždy, keď sa pacient znečistí (napríklad pri úniku moču či stolice).
• Postupujte systematicky: najprv tvár, potom ruky, telo, nakoniec intímne partie a zadok. Snažte sa zapájať pacienta do starostlivosti o seba vždy, keď je to možné.
• Po umytí vždy dôkladne vysušte kožné záhyby a intímne miesta, aby sa predišlo zapareniu.
• Ak je pacient odkázaný prevažne na lôžko alebo vozík, hrozí vznik preležanín (dekubitov) na miestach, kde telo tlačí o podložku - najčastejšie kríže, päty, lakte, lopatky. Preto musíme zabezpečiť pravidelné polohovanie každé 2 hodiny počas dňa (v noci podľa potreby). To znamená, že meníme polohu pacienta - z chrbta na bok, z boku na druhý bok, prípadne do polosedu, ak je to pohodlné.
• Vankúše či zrolované deky využite na podloženie častí tela. Existujú aj špeciálne antidekubitné matrace s cirkuláciou vzduchu, ktoré veľmi pomáhajú - ak máte tú možnosť, určite ho použite.
• Pri starostlivosti sledujte stav pokožky pacienta - ak spozorujete začervenané miesta, ktoré nemiznú, alebo drobné ranky, je to varovanie, že tam vzniká dekubit.
• Mnoho pacientov s PCH má spočiatku problém udržať moč alebo stolicu. Používajte absorpčné plienky alebo vložky a pravidelne ich meňte (minimálne každých pár hodín, resp. hneď po znečistení). Pri výmene plienky opäť očistite pokožku intímnym umývacím gélom a osušte, aby nevznikali infekcie alebo zapareniny.

1. Výživa:

• To, čo váš blízky je a pije, má značný vplyv na jeho zotavovanie. Správna výživa dodá telu potrebnú energiu a živiny na regeneráciu poškodených tkanív a zároveň pomáha predchádzať ďalším zdravotným komplikáciám.
• Jedálniček by mal byť ľahký, pestrý a bohatý na vitamíny. Zamerajte sa na ovocie a zeleninu (aspoň 5 porcií denne), kvalitné bielkoviny (chudé mäso, ryby, strukoviny, nízkotučné mliečne výrobky - bielkoviny pomáhajú obnovovať svaly a tkanivá).
• Zdravé tuky sú rovnako dôležité pre mozog - omega-3 mastné kyseliny z rýb, orechov či semien podporujú nervový systém. Naopak, obmedzte nasýtené tuky a nadbytočnú soľ - čiže vyprážané jedlá, údeniny, slané pochutiny.
• Pri Parkinsonovej chorobe neexistuje špecifická „Parkinson diéta“, ale prakticky platí to isté - vyvážená strava pomáha udržiavať celkovú kondíciu.
• Dávajte pozor, aby váš blízky pil dostatok tekutín. Starší a chorí ľudia často nemajú pocit smädu, takže sa ľahko dehydrujú, čo vedie k únave, zápche či infekciám močových ciest. Ideálna je čistá voda, nesladené čaje, prípadne riedené ovocné šťavy. Cieľ je aspoň 1,5 litra denne, ak lekár neobmedzil tekutiny. Tekutiny podávajte počas dňa pravidelne v menších dávkach.
• Vytvorte pacientovi určitý denný harmonogram. Ľudia s neurologickými problémami lepšie fungujú, keď majú pravidelný rytmus. Naplánujte približne rovnaké časy na vstávanie, jedlo, cvičenie, odpočinok a spánok.
• Spánok v noci je mimoriadne dôležitý pre obnovu mozgu, takže zabezpečte, aby mal v noci pokoj, tmu a ticho na spanie. Ak má problém so spánkom, poraďte sa s lekárom.
• Plný žalúdok ovplyvňuje zhoršené vstrebávanie levodopy (L-dopy). Preto je nevyhnutné užiť dávku levodopy vždy asi 45 minút pred jedlom, jesť radšej menšie množstvo jedla viackrát denne.

1. Rehabilitácia:

• Rehabilitácia nie je len o hodinách strávených s fyzioterapeutom v nemocnici či na klinike. Skutočný pokrok sa rodí z každodenného cvičenia a stimulácie, hoci aj v domácich podmienkach. Mozog a svaly potrebujú pravidelné opakovanie, aby sa znovu naučili stratenej funkcie. Preto by sa cvičenie malo stať prirodzenou súčasťou denného programu vášho blízkeho - rovnako ako jedlo či spánok.
• Samozrejme, cvičenia vždy prispôsobte aktuálnym možnostiam pacienta a konzultujte vhodné cviky s odborníkmi (rehabilitačný lekár alebo fyzioterapeut vám určite dali inštrukcie pri prepustení).
• Každé ráno pomôžte pacientovi jemne rozhýbať celé telo. Ešte na posteli môžete vykonať pasívne cvičenia - napríklad ohýbať a vystierať končatiny za pacienta, ak to sám nedokáže. Krúžiť členkami, zápästiami, opatrne preťahovať ruky nad hlavou, nohy v kolenách a bedrách.
• Pri porážke často ostáva jedna strana tela slabšia. Pod dohľadom fyzioterapeuta ste sa možno naučili sériu cvikov - napríklad precvičovanie úchopu ruky (stískanie mäkkého balónika alebo terapeutickej plastelíny), dvíhanie paže pred telo s dopomocou druhej ruky, tréning zdvihnutia nohy v kolene v ľahu atď. Tieto cieľové cviky opakujte denne, ideálne viackrát počas dňa v kratších blokoch. Stačí 10-15 minút cvičenia, ale viackrát denne - ráno, popoludní, večer.
• Pokiaľ pacient dokáže aspoň stáť, pomáhajte mu každý deň postaviť sa - či už na pár sekúnd s oporou, alebo na dlhšie s chodítkom. Trénujte presuny: z postele na stoličku, zo stoličky na vozík atď.
• Pri presune vždy zabrzdite vozík, použite vlastné telo ako oporu a rátajte „na tri“ aby sa sústredil. Aj niekoľko krokov denne s pomocou znamená pokrok - svaly si pripomínajú svoju funkciu. Ak má k dispozícii paralelné bradlá alebo pevné zábradlie, skúste s ním kráčať tam a späť.
• Pri Parkinsonovej chorobe je dôležité cvičiť chôdzu kvôli prevencii tzv. zamrznutia pohybu - existujú triky, ako prekonať „zamrznutie“ (napr. jemne pacienta postrčiť alebo mu dať verbálny rytmus „raz-dva“).
• Jednoduché cvičenia ako sedenie na okraji postele bez opory (samozrejme istiť!) pomáha trénovať stabilitu trupu. Pacient môže skúsiť v sede rozpažovať rukami, dotýkať sa striedavo pravou rukou ľavého kolena a naopak - tým zapája rovnováhu a rotáciu trupu.
• Pre jemnejšiu motoriku a koordináciu rúk sú dobré hry: skladanie obrázkov, vkladanie kolíkov do otvorov, navliekanie korálikov na šnúrku (podľa úrovne schopností).
• Pri Parkinsonikoch je skvelé motivovať k pohybu hudbou a rytmom - pustiť obľúbenú pesničku a skúsiť do rytmu pohybovať rukami, nohami, možno si “zatancovať” posediačky.
• Ak váš blízky má poruchu reči alebo oslabenú pamäť, začleňte aj tréning reči a mozgu. Napríklad spoločne nahlas čítajte (hoci pár viet denne z novín či knihy), trénujte vyslovovať ťažšie slová, pomenúvať predmety na obrázkoch. Hrajte jednoduché hry na pamäť - spomeňte si spolu, čo jedol na obed, ako sa volajú vnúčatá, alebo menujte mestá na písmeno A, B, C… Tieto aktivity formou zapájajú mozog do práce a môžu zlepšiť kognitívne funkcie.
• Pri cvičení v domácom prostredí platí zásada bezpečnosti a správnej techniky. Vždy na pacienta dohliadajte, aby nespadol alebo si neublížil zlým pohybom. Ideálne je, ak ste si ako opatrovateľ mohli osvojiť cvičebné postupy priamo od fyzioterapeutov - neváhajte sa ich pýtať, keď ste na rehabilitácii, nech vám ukážu, ako máte doma pokračovať.

1. Ďalšie dôležité aspekty:

• Zabezpečte dostatok dopamínu! Snažte sa, aby opatrovaná osoba nebola na ničom závislá - na káve, cigaretách, televízii, počítači, práci a pod. Akákoľvek závislosť vyvoláva v organizme zníženú tvorbu dopamínu.
• Neporovnávajte opatrovanú osobu s inými osobami a ani jej to nedovoľte. Viac podnecujte jej jedinečnosť a kreativitu aj v manuálnych činnostiach. Nabádajte ju vyrábať niečo hmotné (ručné práce, sochy, obrazy).
• Nezabúdajte opatrovanú osobu odmeňovať - pochvalou, darčekom, jedlom, výletom. Odmeny striedajte, aby sa nestali stereotypom a nakoniec závislosťou.
• Nabádajte opatrovanú osobu k organizovaniu si času. Môže si písať zoznam úloh a spoločne „kontrolujte“ ich plnenie. Stanovujte zvládnuteľné ciele a úlohy, nie však príliš jednoduché. Môžu byť krátkodobé aj dlhodobejšie.
• S opatrovanou osobou cvičte. Pohyb pomáha zvyšovať hladinu dopamínu, odbúrava stres a pomáha udržiavať telo vo fyzickej aj psychickej kondícii. Využívajte prvky tzv. funkčného tréningu, ktorého základom sú cviky vychádzajúce z bežného denného života (drepy, výpady, tlaky, ťahy, balančné cviky a pod.). Ich cieľom je kondícia, sila, vytrvalosť, ale hlavne svalová a pohybová rovnováha na uľahčenie vykonávania bežných denných činnosti.
• Pohybové aktivity je najlepšie realizovať vonku na čerstvom vzduchu a počas denného svetla. Slnečný svit je tiež jedným z činiteľov podpory produkcie dopamínu.
• Predchádzajte vzniku dekubitov a kontraktúr svalov, a to hlavne v neskorších štádiách ochorenia, kedy je pohybová aktivita výrazne znížená a svalová rigidita zasa zvýšená. Pravidelne polohujte, vysádzajte a často meňte polohy. Vhodné sú aj masáže na zabezpečenie správneho svalového napätia a predchádzania preležanín, ale aj používanie dláh na zabezpečenie vyrovnávania končatín.
• Starajte sa o správny relax opatrovanej osoby. Naučte ju „vypínať“ myseľ napríklad formou meditácii a počúvania hudby - obe praktiky vedú k zvyšovaniu hladiny dopamínu.
• Zabezpečte správnu výživu opatrovanej osoby. Zamerajte sa hlavne na potraviny, ktoré napomáhajú zvyšovať dopamín. Patria k nim proteíny v podobe tyrozínu obsiahnutého napr. v červenom mäse a kuracine, vajciach, čokoláde, banánoch, avokáde, mandliach, melóne, kurkume, jogurte, káve, zelenom čaji a ginku. Obmedzte požívanie sladkostí, môžu byť zdrojom závislosti. Stravu pripravujte pestrú a každý deň inú. Naučte opatrovanú osobu správnym stravovacím návykom (3x denne väčšie porcie, 2x denne menšie v podobe ovocia či zeleniny) a nezabúdajte na pravidelnosť.
• Využívajte účinky detoxikácie - vedie k vylučovaniu toxínov z organizmu a zabezpečí lepší príjem potrebných výživných látok, čím podporí tvorbu dopamínu.
• Pomáhajte opatrovanej osobe udržiavať osobnú hygienu, ale aj hygienu prostredia.
• Dbajte na bezpečnosť prostredia opatrovanej osoby. Eliminujte pády a iné úrazy, buďte jej vždy nablízku, prípadne zabezpečte montáž záchytných madiel na steny, alebo ju naučte používať chodítko.
• Je nevyhnutné dbať na stále a bezpečné uloženie vecí bežnej dennej potreby (čaj, káva, cukor, chlieb atď.) na ľahko dostupných miestach. Elektrické prístroje treba nainštalovať na také miesta, kde im nehrozí poliatie.
• Vhodný výber oblečenia, nahradenie malých gombíkov zipsom, nosiť tričká s dlhým rukávom namiesto košieľ.
• Neznevažovať ťažkosti pacienta, ale byť si vedomý toho, že nadmerný súcit pacienta oslabuje a vháňa do pasivity.
• Stres vždy zhorší pohybové aktivity!
• Edukačné a užitočné rady pre dennú domácu starostlivosť:
  • Pre pacienta je veľmi dôležitý pravidelný pohyb, chôdza, plávanie.
  • Zabezpečiť vyváženú diétu, príjem tekutín a dostatočný prísun vitamínov.
  • Pri problémoch s prehĺtaním podávať mäkkú stravu, upravenú na malé kúsky alebo mixovanú.
  • Je potrebné upraviť domáce prostredie odstránením zbytočných prekážok, úpravou nábytku, postele, záchoda či kúpeľne.
  • Vhodné je umiestniť v byte rôzne držadlá.
  • Odstrániť z prostredia nebezpečné predmety.
  • Podporovať sebestačnosť pacienta, pomáhať len v prípade jasnej neschopnosti výkonu pacienta.
  • Neponáhľať sa, rešpektovať potrebu väčšieho množstva času na jednotlivé výkony.
  • Prispôsobiť denný režim možnostiam pacienta.
  • Nevyraďovať pacienta i seba zo spoločenského života.

Cvičenia pre ľudí s Parkinsonovou chorobou

Fyzické aktivity ako strečing, precvičovanie správneho držania tela a vykonávanie osobitných cvičení by malo byť hlavnou súčasťou vášho každodenného života.

Strečingové cvičenia:

Strečing je dôležitý pre zmiernenie vplyvu svalovej stuhnutosti a pomôže vám dosiahnuť väčší rozsah pohybov. Nedovoľte, aby sa u vás rozvinulo nesprávne držanie tela. Pri cvičeniach sval napnite a následne ho uvoľnite. Umožníte tým, aby sa vaše svaly postupne naťahovali.

• Dbajte na svoju bezpečnosť - Naťahujte sa pomaly tak, aby ste nerobili trhavé alebo kmitavé pohyby.
• Zotrvajte v polohe, v ktorej je sval napnutý tak, aby to pre vás bolo pohodlné a dostatočne dlho na to, aby sa vaše svaly uvoľnili.
• Cieľom je, aby ste cítili príjemný tlak - vyhnite sa pocitu bolesti.
• Dýchajte prirodzene - dych nezadržujte.

Príklady strečingových cvičení:

• Krok 1: Posaďte sa vzpriamene na okraj stoličky. Vytočte ramená doprava. Siahnite si pravou rukou za seba a natiahnite ju k ľavému boku. Vytočte vašu hlavu ako aj telo. Uvoľnite svaly a zotrvajte v tejto pozícii aspoň desať sekúnd. Zopakujte aj na druhú stranu.
• Krok 2a: Ak ste dostatočne vysoký, postavte sa do dverí a vyložte vaše ruky na zárubňu nad vašou hlavou. Majte ruky narovnané. Mierne sa nahnite dopredu. Vo vašich ramenách a hrudníku by ste mali cítiť mierne napätie. Zotrvajte v tejto pozícii aspoň desať sekúnd.
• Krok 2b: Postavte sa tvárou k stene, pričom vaše nohy majú byť vo vzdialenosti asi tridsať cm od steny. Vyložte vaše ruky na stenu tak vysoko ako sa len dá. Vaša hlava má byť v jednej rovine s chrbtom. Mierne sa nahnite dopredu tak, aby sa váš nos dotkol steny. Neohýbajte chrbát. Vo vašich ramenách a hrudníku by ste mali cítiť mierne napätie. Zotrvajte v tejto pozícii aspoň desať sekúnd. Ak je to pre vás príliš jednoduché, odstúpte jeden krok od steny a skúste to z tejto pozície.
• Kroky 3a, 3b: Postavte sa do dverí. Zohnite pravú ruku. Položte vašu dlaň a predlaktie na zárubňu, ktorá je za vami. Mierne vytočte celé telo doľava. Vo vašom pravom ramene by ste mali cítiť napätie. Zotrvajte v tejto pozícii aspoň desať sekúnd. Zopakujte na druhú stranu.
• Krok 4: Posaďte sa vzpriamene na stoličku. Pravú ruku ohnite ponad vašu hlavu a pomaly dočahujte smerom k opačnej stene. Telo nenakláňajte. V svaloch na pravej strane by ste mali cítiť napätie. Zotrvajte v tejto pozícii aspoň desať sekúnd. Zopakujte na druhú stranu.
• Krok 5a: Postavte sa tvárou k stene (alebo sa držte operadla stoličky). Kvôli rovnováhe si položte ruky na stenu. Posuňte ľavú nohu v pohodlnej vzdialenosti za pravú nohu. Narovnajte vašu ľavú nohu a mierne ohnite pravé koleno tak, že sa nakláňate dopredu. V ľavej päte a lýtku by ste mali cítiť napätie. Zotrvajte v tejto pozícii aspoň desať sekúnd. Zopakujte aj s druhou nohou.
• Krok 5b: Posaďte sa na okraj stoličky. Posuňte pravú nohu pod stoličku tak, aby päta bola mierne nadvihnutá. Položte ruky na pravé koleno a zatlačte na nohu tak, aby sa päta dotkla podlahy. Uvoľnite vaše lýtkové svaly. V ľavej päte a lýtku by ste mali cítiť napätie. Zotrvajte v tejto pozícii aspoň desať sekúnd. Zopakujte aj s druhou nohou.
• Krok 6: Ľahnite si na chrbát na pevný podklad. Nechajte jednu nohu z jednej strany voľne visieť. Tlačte chrbát rovno na tvrdú podložku. Uvoľnite visiacu nohu od kolena nadol. V prednej časti bokov by ste mali cítiť mierne napätie. Uvoľnite vaše bedrové svaly. Zotrvajte v tejto pozícii aspoň desať sekúnd. Zopakujte aj s druhou nohou.

Ďalšie cvičenia a postupy:

• Vhodné sú švihové cvičenia, ktoré uvoľňujú svaly a kĺby, autogénny tréning a celková masáž, najmä masáž šije a chrbta, ktorá napomáha svalovej relaxácii a súčastne zlepšuje krvný obeh.
• Dýchacie cvičenia - nevyhnutná súčasť rehabilitácie, pretože parkinsonik dýcha krátko a povrchne.
• Nácvik chôdze - nútime pacienta postupne predlžovať kroky, vyššie dvíhať kolená a pohybovať aj hornými končatinami, tiež chodiť s extendovaným chrbtom.
• Skupinové cvičenia - pri týchto jedinca strháva k činnosti kolektív. Treba rešpektovať subjektívny pocit únavy!

Prečítajte si tiež: Praktická príručka pre ošetrovateľstvo v pediatrii

tags: #osetrovatelska #starostlivost #o #pacienta #s #parkinsonovou