Ošetrovateľská starostlivosť o pacienta so zavedeným Cievnym Venóznym Katétrom (CVK) a Komplikácie

Cievny venózny katéter (CVK) je bežne používaný v modernej intenzívnej liečbe. Avšak, jeho zavedenie a používanie nie je bez rizika a môže viesť ku komplikáciám. Tento článok sa zameriava na možné komplikácie spojené so zavedením CVK a ošetrovateľskú starostlivosť o pacienta s CVK, vrátane komplikácií.

Komplikácie spojené so zavedením CVK

Komplikácie sa rozdeľujú na skoré, ktoré sa vyskytujú počas alebo krátko po zavedení CVK, a neskoré, ktoré sa môžu objaviť neskôr (Metodický pokyn SSAIM, 2006). Komplikácie sú udávané v 5 - 26 % prípadov zavedenia CVK.

Medzi najčastejšie komplikácie patria:

  1. Vzduchová embólia
  2. Infekcie
  3. Trombóza
  4. Nesprávne umiestnenie konca katétra

1. Vzduchová Embólia

Vzduchová embólia je závažná komplikácia, ktorá vzniká vniknutím vzduchu do krvného obehu. Malé množstvo vzduchu nemusí byť pre pacienta nebezpečné, ale väčšie množstvo môže spôsobiť vážne problémy.

Príčiny:

  • Netesnosť v mieste zavedenia katétra.
  • Rozpojenie infúznych setov.
  • Použitie pretlaku v infúznej fľaši.
  • Nesprávna manipulácia s katétrom.

Príznaky:

  • Náhle dýchavičnosť.
  • Bolesť na hrudníku.
  • Cyanóza (modré sfarbenie kože).
  • Pokles krvného tlaku.
  • Zmätenosť.
  • Strata vedomia.

Prevencia:

  • Starostlivé utesnenie miesta zavedenia katétra.
  • Používanie bezpečnostných spätných ventilov.
  • Zabránenie rozpojeniu infúznych setov (napr. použitím nerozpojiteľných spojov).
  • Zabezpečenie, aby v infúznej fľaši nebol pretlak.

Liečba:

Liečba vzduchovej embólie musí byť rozvážna a rýchla.

Prečítajte si tiež: Ako sa poskytuje ošetrovateľská starostlivosť

  • Okamžité zastavenie prívodu vzduchu.
  • Uloženie pacienta do Trendelenburgovej polohy (hlava nižšie ako telo) na ľavý bok, aby sa vzduch zachytil v pravej predsieni.
  • Aplikácia čistého kyslíka na podporu perfúzie.
  • Symptomatická liečba podľa stavu pacienta.

Je dôležité si uvedomiť, že aj kvalitné trojcestné kohúty (vymeniteľné) nemusia vždy absolútne tesniť. Na trhu je široká škála výrobkov, z ktorých je možnosť si vybrať, ale obmedzený rozpočet nemocníc im neumožňuje vybrať si to najlepšie. Preto často dochádza ku kombináciám výrobkov z jednotlivých firiem.

2. Infekcie

Infekcie sú častou komplikáciou spojenou so zavedením CVK (Vokurka, 2005, s. 121).

Rizikové faktory:

  • Dĺžka zavedenia katétra.
  • Počet lúmenov katétra (katéter s viacerými otvormi má vyššie riziko infekcie).
  • Základné ochorenie pacienta (napr. imunosupresia).
  • Miesto zavedenia katétra (v. femoralis má vyššie riziko infekcie v porovnaní s v. subclavia).
  • Skúsenosť osoby zavádzajúcej katéter (Maďar, 2004, s. 26).
  • Nedostatočná hygiena pri manipulácii s katétrom (Metodický pokyn, SSIAM, 2006).

Vznik infekcie je multifaktoriálny.

Mechanizmy vzniku infekcie:

  • Kontaminácia špičky katétra: Mikroorganizmy sa môžu dostať na špičku katétra počas zavádzania alebo manipulácie s katétrom.
  • Kontaminácia z kože pacienta: Mikroorganizmy z kože pacienta sa môžu šíriť pozdĺž vonkajšieho povrchu katétra.
  • Kontaminácia z infúznych roztokov: Mikroorganizmy sa môžu dostať do infúznych roztokov a šíriť sa vnútrom katétra.
  • Hematogénna diseminácia: Mikroorganizmy z infekčného ložiska v organizme pacienta sa môžu šíriť krvou a kolonizovať katéter.
  • Kontaminácia pri manipulácii: Pri prepájaní infúznych setov, pri aplikácii i.v. liekov alebo pri odberoch krvi sa infekcia dostane do kanyly (Vorlíček, 2006, s. 116).

Prevencia:

  • Dodržiavanie prísnych aseptických zásad pri zavádzaní a manipulácii s katétrom.
  • Používanie katétrov s antimikrobiálnou vrstvou.
  • Pravidelná dezinfekcia miesta zavedenia katétra.
  • Výmena katétra podľa potreby a odporúčaní.
  • Minimalizácia manipulácie s katétrom.
  • Edukácia personálu o správnej manipulácii s katétrom.

Liečba:

  • Odstránenie katétra.
  • Antibiotická terapia podľa citlivosti mikroorganizmov.
  • Symptomatická liečba.

3. Trombóza

Trombóza je tvorba krvnej zrazeniny v cieve, ktorá môže byť spôsobená prítomnosťou katétra. Trombóza sa vyskytuje až u 65 % všetkých katétrov, ktoré sú zavedené dlhšie než 24 hodín (Metodický pokyn SSAIM, 2006; Larsen, 1990, s. 297).

Rizikové faktory:

  • Dĺžka zavedenia katétra.
  • Materiál katétra.
  • Veľkosť katétra.
  • Umiestnenie katétra.
  • Predchádzajúca trombóza.
  • Hyperkoagulačné stavy (zvýšená zrážanlivosť krvi).

Príznaky:

  • Opuch a bolesť v mieste zavedenia katétra.
  • Bolestivosť pozdĺž priebehu žily.
  • Začervenanie kože.
  • Horúčka.

Prevencia:

  • Používanie katétrov z biokompatibilných materiálov.
  • Používanie najmenšieho potrebného katétra.
  • Pravidelné preplachovanie katétra.
  • Antikoagulačná terapia u rizikových pacientov.

Liečba:

  • Odstránenie katétra.
  • Antikoagulačná terapia.
  • Trombolytická terapia (rozpustenie krvnej zrazeniny).
  • Použitie teplej kompresie na postihnuté miesto.

4. Nesprávne umiestnenie konca katétra

Nesprávne umiestnenie konca katétra môže viesť k rôznym komplikáciám, ako je trombóza, poškodenie cievy alebo infúzia liekov mimo cievy. Nesprávne umiestnenie konca katétra môže byť príčinou zmeny pozície katétra.

Prečítajte si tiež: Ošetrovateľská starostlivosť v neurológii

Príčiny:

  • Nesprávna technika zavádzania katétra.
  • Anatomické variácie u pacienta.
  • Pohyb pacienta po zavedení katétra.

Diagnostika:

  • RTG snímka hrudníka.

Korekcia:

  • Repozícia katétra pod kontrolou RTG.

Ošetrovateľská Starostlivosť o Pacienta so Zavedeným CVK

Ošetrovateľská starostlivosť o pacienta so zavedeným CVK je komplexná a zahŕňa:

  • Monitorovanie vitálnych funkcií: Pravidelné meranie krvného tlaku, pulzu, dychu a teploty.
  • Hodnotenie miesta zavedenia katétra: Kontrola miesta zavedenia katétra na prítomnosť začervenania, opuchu, bolesti alebo sekrétu.
  • Starostlivosť o miesto zavedenia katétra: Pravidelná dezinfekcia miesta zavedenia katétra a výmena krytia podľa potreby.
  • Preplachovanie katétra: Pravidelné preplachovanie katétra fyziologickým roztokom alebo heparínovým roztokom na udržanie priechodnosti.
  • Podávanie liekov a infúzií: Podávanie liekov a infúzií podľa ordinácie lekára.
  • Odbery krvi: Odbery krvi na laboratórne vyšetrenia.
  • Edukácia pacienta a rodiny: Informovanie pacienta a rodiny o starostlivosti o katéter a možných komplikáciách.
  • Fixácia katétra: Zabezpečenie správnej fixácie katétra (Dyer, 1996, s. 19). Je dôležité si uvedomiť, že aj skryté časti katétra môžu byť problematické.

Špecifické Komplikácie a Ošetrovateľské Intervencie

Hematóm

Hematóm vzniká následkom prepichnutia cievy, ktorý sa môže zväčšovať a rozširovať.

Ošetrovateľské Intervencie:

  • Aplikácia tlaku na miesto vpichu prstom zmenšiť vznikajúci hematóm.
  • Monitorovanie veľkosti hematómu.
  • Kontrola tlaku krvi, pulzu eventuálne vyšetrenie hemoglobínu a krvných plynov.
  • Vpich je treba riadne komprimovať (aspoň 10 min).
  • Je potrebné mať na pamäti aj okolité anatomické štruktúry.

Pneumotorax

Pneumotorax je nahromadenie vzduchu v pleurálnej dutine, ktoré vzniká následkom prepichnutia pohrudnice. Rizikovými faktormi sú CHOCHP a obezitou a neskúseným lekárom. Vzduch sa do pleurálnej dutiny dostáva cez ihlu alebo katéter.

Príznaky:

  • Náhle dýchavičnosť.
  • Bolesť na hrudníku.
  • Znížená saturácia kyslíkom.

Pacient má často pocit strachu a úzkosti. Môže dôjsť k hypoxii a šoku. Diagnózu jednoznačne potvrdí RTG snímka (Dyer, 1996, s. 20-21).

Ošetrovateľské Intervencie:

  • Podávanie kyslíka.
  • Monitorovanie vitálnych funkcií.
  • Príprava na zavedenie hrudnej drenáže.

Liečba závisí od veľkosti pneumothoraxu. Je potrebné sa vyvarovať fyzickej námahe, dýchaniu proti odporu.

Prečítajte si tiež: Praktická príručka pre ošetrovateľstvo v pediatrii

tags: #osetrovatelska #starostlivost #o #pacienta #so #zavedenym

Ďalšie články