Ošetrovateľská Starostlivosť pri Tonzilitíde (Angíne)

Tento článok poskytuje komplexný prehľad o tonzilitíde, jej príčinách, príznakoch, diagnostike, liečbe a prevencii, s dôrazom na ošetrovateľskú starostlivosť.

Úvod

Angína, odborne tonzilitída alebo angina tonsillaris, je akútny zápal podnebných mandlí, často sprevádzaný zápalom sliznice hltana (tonzilofaryngitída). Podnebné mandle sú dva oválne útvary v zadnej časti krku, na jeho bočných stranách a sú súčasťou lymfatického systému. Hrajú dôležitú úlohu v imunitnom systéme, najmä v detstve, kedy slúžia ako prvá línia obrany proti baktériám a vírusom vstupujúcim do tela ústnou dutinou.

Čo je Tonzilitída?

Tonzilitída je zápal mandlí, ktoré sú prvou líniou obrany imunitného systému proti baktériám a vírusom vstupujúcim do organizmu prostredníctvom ústnej dutiny. V niektorých prípadoch sú však mandle zvlášť citlivé na infekciu a zápal. Imunologická funkcia mandlí klesá po puberte, čo je dôvod sporadickejšieho výskytu tohto ochorenia po dosiahnutí dospelosti.

Príčiny Vzniku Angíny

Väčšinu prípadov angíny spôsobujú vírusové infekcie, najmä rinovírus alebo vírus chrípky. Približne jeden z troch prípadov tonzilitídy zapríčiňujú baktérie. Najbežnejšou baktériou spôsobujúcou tonzilitídu je Streptococcus pyogenes (streptokok skupiny A), ale zapríčiňujú ju aj stafylokoky, pneumokoky a Haemophilus influenzae.

Medzi rizikové faktory patrí nižší vek. Tonzilitída je najčastejšia u detí, najmä vo veku 5 až 15 rokov pri bakteriálnej infekcii a u mladších detí pri vírusovej infekcii. Deti v školskom veku sú v úzkom kontakte s rovesníkmi, čo zvyšuje riziko prenosu infekcie. Častým obdobím detských angín je leto a jeseň, preto hovoríme o letnej angíne vyvolanej zvyčajne vírusom, teda je to vírusová angína. Zimné a jarné angíny zapríčiňujú skôr baktérie, najmä známy streptokok.

Prečítajte si tiež: Ako sa poskytuje ošetrovateľská starostlivosť

Príznaky Tonzilitídy

Prvým znakom angíny sú červené, opuchnuté a boľavé podnebné mandle. Medzi bežné príznaky tonzilitídy patrí:

• Opuch a sčervenanie mandlí
• Biely alebo žltý povlak na mandliach
• Bolesť hrdla
• Sťažené alebo bolestivé prehĺtanie
• Horúčka
• Zväčšenie lymfatických uzlín na krku
• Zachrípnutie hlasu
• Zápach z úst
• Bolesť žalúdka (najmä u mladších detí)
• Stuhnutie krku
• Bolesť hlavy
• Povlak môže byť aj na jazyku

Menšie deti nevedia vždy vyjadriť bolesť, v tomto prípade môže byť prvým príznakom odmietanie jedenia a pitia a podráždenosť spôsobená hladom. Menej často je prvým príznakom tonzilitídy vracanie z celkovej nevoľnosti a vysokej horúčky. Tiež si môžete všimnúť, že dieťa má opuchnuté mandle a uzliny na krku. Mandle pri vírusovej angíne sú typicky zväčšené a začervenané. Menej často sa vírusová angína prejavuje hrubými povlakmi (pri infekčnej mononukleóze) alebo bielymi obláčikmi (herpangína spôsobená vírusom coxackie).

Diagnostika Tonzilitídy

Diagnostika pozostáva z očného prezretia hrdla pomocou osvetľujúceho prístroja, rozšíriť sa môže o vyšetrenie uší a nosa. Lekár následne vyšetrí krk palpačne (pohmatom) v miestach, kde sú lymfatické uzliny, aby preveril, či sa nezväčšili. Následne pristúpi k vyšetreniu dýchacích ciest pomocou fonendoskopu. Môže aj prehmatať oblasť brušnej dutiny, aby preveril veľkosť sleziny.

Prostredníctvom sterilného tampónu lekár odoberie vzorku spúta z oblasti mandlí a pošle ju na laboratórnu analýzu. Tá potvrdí alebo vylúči prítomnosť streptokokovej infekcie.

Pri rozhodovaní môže odbornému personálu pomôcť vyšetrenie C-reaktívneho proteínu (CRP), ktorý je pri bakteriálnych zápaloch zvyčajne výrazne zvýšený. Ku každému dieťaťu je potrebné pristupovať individuálne. V prípade nejasného/hraničného nálezu alebo v prípade, že rodičia nesúhlasia s antibiotickou liečbou, je vhodné vyšetriť dieťa opakovane počas niekoľkých dní.

Prečítajte si tiež: Ošetrovateľská starostlivosť v neurológii

Výter z hrdla nie je vždy nutný, avšak môže poskytnúť cenné informácie v prípade komplikácií (pretrvávajúca horúčka, šírenie zápalu a pod.). Na základe informácie o vyvolávateľovi a jeho citlivosti k antibiotikám sa môže liečba v priebehu ochorenia upraviť.

Liečba Tonzilitídy

Či už je tonzilitída spôsobená vírusovou, alebo bakteriálnou infekciou, stratégie domácej starostlivosti môžu podporiť lepšie a rýchlejšie zotavenie pacienta. Ak je pôvodcom vírus, tieto stratégie sú jedinou formou liečby.

Domáca Starostlivosť:

• Pokojový režim: Dostatok odpočinku je kľúčový pre zotavenie.
• Hydratácia: Dostatočný príjem tekutín (vývar, čaj alebo teplá voda s medom) pomáha upokojiť boľavé hrdlo a predchádza dehydratácii.
• Chladivé liečebné postupy: Pomáhajú upokojiť boľavé hrdlo.
• Kloktanie slaným roztokom: Rozpustite 1 čajovú lyžičku kuchynskej soli na 2,5 dl teplej vody a kloktajte niekoľkokrát denne.
• Zvlhčovač vzduchu: Pomáha eliminovať suchý dráždivý vzduch.
• Pastilky na uvoľnenie bolesti v krku: Deti staršie ako 4 roky môžu užívať voľne dostupné pastilky.
• Cibuľový sirup: Ako náhradu si môžete doma veľmi jednoduco vyrobiť cibuľový sirup, ktorý síce nie je lahodný, no na bolesť efektívny.
• Obklady z látkových handričiek: Pri deťoch do 4 rokov sa používajú obklady z látkových handričiek. Vyhnite sa igelitu, ktorý má negatívne účinky na detskú pokožku.

Antibiotická Liečba:

Ak je tonzilitída spôsobená bakteriálnou infekciou, lekár pacientovi predpíše antibiotiká. Pri tonzilitíde spôsobenej streptokokom skupiny A je najbežnejšou antibiotickou liečbou užívanie penicilínu počas 10 dní. Ani vtedy, ak je základom angíny bakteriálna infekcia, nemusia byť antibiotiká nevyhnutne potrebné. Antibiotickú liečbu začína pediater či pediatrička na základe zváženia priebehu ochorenia a klinického nálezu (frekvencia horúčky, ako vyzerá dieťa a ako vyzerá hrdlo).

Chirurgická Liečba:

Chirurgický zákrok na odstránenie mandlí (tonzilektómia) sa môže indikovať pri liečbe tonzilitídy, chronickej tonzilitídy alebo bakteriálnej tonzilitídy, ktoré nereagujú na liečbu antibiotikami. Tonzilektómia sa zvyčajne vykonáva ambulantne. Pri opakovaných a zdĺhavých zápaloch podnebných mandlí (či 1 mandle) môže byť odporúčané ich odstránenie (tonzilektómia) alebo aktuálne častejšie redukcia ich veľkosti (tonzilotómia). Vtedy, ak má dieťa angíny často alebo ovplyvňujú jeho dýchanie. Tonzilektómia je rutinná operácia s okamžitou úľavou. Dieťaťu zlepší dýchanie a navracia apetít. Samozrejme, odstránenie mandlí neznamená, že dieťa nebude mať v budúcnosti bolesti hrdla. Budú však iného, zvyčajne miernejšieho charakteru. Operácia sa plánuje u dieťaťa v pokojovom období (bez prejavov akútnej infekcie). Odstránenie mandlí počas akútnej infekcie je riešením v prípade, že na mandliach alebo v okolí vznikol absces alebo zapálená mandľa krváca.

Prevencia Tonzilitídy

Väčšina bežných angín nie je preventabilných - nedá sa im predísť. Najlepšou prevenciou je správna hygiena, ktorú by si malo dieťa osvojiť čo najskôr.

Prečítajte si tiež: Praktická príručka pre ošetrovateľstvo v pediatrii

• Pravidelné umývanie rúk: Dôkladné umývanie rúk pred jedlom a po použití toalety.
• Vyhýbanie sa zdieľaniu: Nezdieľanie potravín, nápojov, fliaš na vodu alebo hračiek.
• Izolácia chorých: Choré dieťa je vhodné izolovať v domácom prostredí, aby sa zabránilo šíreniu bakteriálnej alebo vírusovej infekcie.
• Hygienické zásady: Umývať si v kolektívnych zariadeniach (školy, škôlky) pravidelne ruky, vyhýbať sa pokašliavajúcim či sopľavým jedincom, nebozkávať chorých ľudí, používať výhradne vlastnú zubnú kefku aj uterák, obliekať sa vhodne podľa počasia (neprechladnúť).

Niektoré angíny sa vďaka pravidelnému očkovaniu už prakticky nevyskytujú.

Komplikácie Tonzilitídy

Vírusové angíny sa komplikujú zriedkavo. Väčšinu problémov spôsobuje pretrvávajúca horúčka a bolesti, pre ktoré sa dieťa nevie najesť a napiť. Najčastejšie sú tieto deti preto hospitalizované z dôvodu dehydratácie. Zvláštnym závažnejším vírusovým ochorením s angínou je infekčná mononukleóza. Pri tej dochádza k výraznému opuchu lymfatických tkanív hrdla a krku, pričom môže dôjsť až k duseniu.

Častejšie a závažnejšie komplikácie môžu sprevádzať bakteriálnu angínu. Ich výskyt môže súvisieť s imunitným stavom dieťaťa (oslabený po predchádzajúcom ochorení, imunodeficit pri chronickom ochorení, napr. podvýžive, alebo pri užívaní niektorých liekov). Niekedy sa však vyskytujú aj u detí, ktoré nemali nijaké zvláštne ťažkosti v minulosti. V tomto prípade ide jednoducho o nebezpečnejší kmeň baktérie.

Najčastejšie vzniká šírenie zápalu z infikovanej mandle do okolia vo forme neohraničeného zápalu (flegmóny) alebo ohraničeného zápalu (abscesu, dutiny vyplnenej hnisom). Na možnú komplikáciu nás môže upozorniť pretrvávajúca horúčka napriek antibiotickej liečbe, výrazné bolesti hrdla, najmä jednostranné, neschopnosť otvoriť ústa (akoby boli zaseknuté), bolesti vyžarujúce do ucha. Občas môžeme vidieť v hrdle nejaké vyklenutie, hrboľ, ktorý tam predtým nebol. Často budú takúto komplikáciu sprevádzať bolesti krku, prípadne akoby seknutie v krku.

Neschopnosť otáčať krk sprevádza aj inú komplikáciu tonzilitídy - zápal súvisiacej lymfatickej uzliny. Na krku zboku nájdeme veľký bolestivý uzol, často so začervenaním pokožky.

Nosohltanová Mandľa (Nosná Mandľa)

Nosohltanová mandľa, adenoidné vegetácie alebo, laicky povedané, nosná mandľa je lymfatické tkanivo umiestnené v hornej časti hrdla za nosom, nad mäkkým podnebím. Je súčasťou imunitného systému tela a zohráva úlohu v boji proti infekciám, hlavne v detskom veku. Podobne ako krčné mandle, aj nosná mandľa napomáha deťom v udržaní zdravia tým, že zachytáva škodlivé baktérie a vírusy, ktoré vdychujú alebo prehĺtajú. Nosohltanová mandľa je najväčšia v detstve. Ako deti rastú, ich telo si vyvíja iné spôsoby boja proti choroboplodným zárodkom. Nosová mandľa sa zvyčajne začína zmenšovať okolo piateho alebo šiesteho roku života.

Zväčšenie nosohltanovej mandle môže vzniknúť na základe genetickej predispozície, čo sa zvykne prejaviť najmä počas prvého roku od narodenia. Opakované zápaly bránia prirodzenému zmenšeniu mandle, ktorá by sa u zdravých detí mala v puberte postupne strácať. Hlavným príznakom je sťažené dýchanie cez nos, keď dieťa dýcha prevažne ústami. Môžete si to všimnúť hlavne v spánku, počas ktorého chrápe, škrípe zubami a spí nepokojne. Môže u neho nastať až krátkotrvajúca zástava dýchania (spánkové apnoe). Pre zhoršené dýchanie cez nos sa hlieny hromadia v nose, ale dieťa ich nevie vyfúkať a vťahuje ich do hltana, kde ich prehltne. Zväčšená nosohltanová mandľa stláča a upcháva ústie sluchovej trubice, čo spôsobuje nedostatok vzduchu v strednom uchu. Po dlhšom čase sa u detí vyvíja tzv.

Na ORL ambulancii (otorinolaryngológ - ušný, nosný a krčný špecialista) vyšetrí lekár dieťa endoskopicky pomocou tenkej ohybnej trubice, ktorá má na konci svetlo s kamerou. Počas vyšetrenia dieťa zvyčajne leží alebo sedí, zatiaľ čo lekár endoskop jemne zavedie do jednej z nosových dierok. Veľmi často nie je toto vyšetrenie potrebné, pretože príznaky zväčšenej nosohltanovej mandle sú ľahko rozpoznateľné. Pri potvrdení diagnózy lekár zváži liečbu podľa toho, aké závažné sú príznaky zväčšenej mandle. Na zníženie zápalu a zmiernenie príznakov, ako je plný nos a zatekanie hlienov do hrdla, lekár zvykne predpísať nosové spreje na úľavu od upchatého nosa alebo nosové kortikosteroidné spreje.

V prípade neúspešnej antibiotickej a podpornej liečby je potrebné myslieť na to, že zväčšená nosohltanová mandľa je ložiskom infekcie a prekážkou dýchania. Adenotómia alebo chirurgický zákrok na odstránenie nosnej mandle sa robí v celkovej anestézii. Operácia trvá zhruba 20 až 30 minút a vykonáva sa cez otvorené ústa dieťaťa - nie sú uskutočnené žiadne rezy cez kožu, tým pádom nevznikajú ani žiadne viditeľné jazvy. V poslednej dobe sa najviac osvedčila technika shaverom. Operácia sa vykonáva s použitím endoskopu, čo je tenká ohybná trubica s pripojenou kamerou. Počas zákroku sa na odstránenie nosnej mandle sa používa tzv. Po takomto výkone môžete byť s dieťaťom hneď na izbe. Typické zotavenie po adenotómii často zahŕňa niekoľko dní miernej bolesti a nepohodlia, ktoré je spôsobené bolesťou hrdla, nádchou, hlučným dýchaním alebo zápachom z úst. Za menej ako týždeň po operácii by sa všetko malo vrátiť do normálu a problémy zapríčinené zväčšenou mandľou by mali odznieť.

Čapy na Mandliach

Kamene na mandliach sa v niektorých prípadoch tvoria za bežných podmienok i bez prebiehajúceho ochorenia. Druhú stranu tvorí chorobný proces a čapy, ktorých základom je zápal, infekcia a najčastejšie angína. Pokiaľ má človek spomínané ťažkosti, je nevyhnutné tento zdravotný problém riešiť a vyhľadať lekára, ideálne otorinolaryngológa (ORL). Určité čapy, tzv. kamene, sa na mandliach môžu tvoriť aj bez prítomnosti zápalu či ochorenia. Sú viditeľné voľným okom, majú bielu farbu. Niekedy, ak sú väčšie, môžu prekážať. Zväčša sa samovoľne uvoľňujú, avšak niekedy s tým môže byť problém.

Druhá strana tvorí chorobný proces, za ktorým stojí zväčša zápal. V prípade zápalu môže byť pridružený povlak, hnis či opuch, žlté sfarbenie čapov, či zväčšenie lymfatických uzlín. Samozrejmosťou zápalu je i bolesť hrdla a problém s prehĺtaním. Okrem bežnej a často sa vyskytujúcej angíny, môže byť za prítomnosťou čapov aj iné ochorenie.

Mandle, odborne nazývané tonsilla, sú súčasťou lymfatického a imunitného systému ľudského organizmu. označované tiež ako krčné mandle, párový orgán, jazyková mandľa - tonsilla lingualis, nosohltanová mandľa - tonsilla pharyngea, tonsilla tubariae - lymfatické tkanivo v okolí Eustachovej trubice, ktorá spája stredné ucho a nosohltan. Tonzily majú významnú imunitnú funkciu. Krčné tonzily sú párové mandle, uložené na oboch stranách krku. Slúžia ako prvý záchytný bod pre mikroorganizmy z vonkajšieho sveta, ktoré prechádzajú ústami stravou a vzduchom. Veľký význam majú najmä v detskom období. V tomto čase dochádza často k ich zápalu. Zápal krčných mandlí poznáme tiež pod označením tonzilitída. Opakované akútne zápaly sa môžu prevaliť do chronického, teda dlhodobého zápalu. Počas dlhej doby a častými zápalmi sa mandle infiltrujú mikróbmi, ktoré tu nachádzajú svoje útočisko. V tejto dobe sú už krčné mandle príťažou a musia von.

Kamene na mandliach sú formy čapov, ktoré sú tvrdé, kalcifikované usadeniny vznikajúce v kryptách mandlí. Sú výsledkom dlhotrvajúceho hromadenia baktérií, potravy a iného materiálu. Tieto čapy sú belavé, bielej až žltej farby. Označujú sa tiež ako mandľové kamene. Ich konzistencia ale nie je tuhá a nie sú tvrdé ako kameň. Pomenovanie kamene dostali z anglického názvu tonsil stones (stone = kameň), nájdete tiež tonsillolithis. Obsahujú odumreté tkanivo zo samotných mandlí i zo sliznice ústnej dutiny, ktoré sa pri obnove odlupuje. Naviac, v danej oblasti sa zachytávajú kúsky stravy, a to počas prehĺtania. Podobne ako v čreve, i v ústach sa nachádza prirodzená mikroflóra. Ide o bežné, normálne, a teda fyziologické osídlenie dutiny úst baktériami. Okrem zvyškov odlúpených epitélií a stravy teda tieto kamene obsahujú i určité množstvo baktérií, taktiež odumretých baktérií. Spolu tvoria hrudky. Tieto hrudky majú mäkkú konzistenciu a dajú sa roztlačiť. Po roztlačení môžu výrazne zapáchať.

Čapy alebo mandľové kamene, sa tvoria aj za bežných podmienok. Nemusíte mať teda obavu o svoj zdravotný stav. Avšak môžu byť za nepríjemným zápachom. Stáva sa to hlavne vtedy, ak je ich počet vyšší alebo sú väčšie. Za normálnych okolností sa počas dňa samovoľne uvoľňujú, dajú sa vykašľať, alebo počas príjmu stravy a pitia tekutín prechádzajú ďalej do tráviaceho traktu. Menšie čapy si človek nemusí ani všimnúť alebo sú viditeľné iba ako malé biele bodky na mandliach (vo forme malých guličiek, hrčiek, ako keby výrastkov).

Hrčky a povlak na mandliach sa môžu hromadiť i po konzumácii určitých potravín. Deje sa tak hlavne po zjedení mliečnych výrobkov a iných živočíšnych bielkovín. Môžu však byť už pri zápale a prebiehajúcej infekcii. Hromadením obsahu narastá ich veľkosť a môžu dokonca prekážať, sú cítiť. Navršovanie čapov je spojené s kysnutím a hnitím ich obsahu. Výsledkom čoho je možný nepríjemný zápach z úst. Na zápach z úst vplýva i zloženie bežnej mikroflóry v ústach a v hltane človeka, ale i nedostatočná orálna a zubná hygiena. A dobre vieme, že nedostatočná zubná hygiena a zlé čistenie zubov vedie k zubnému kazu. Ten sám o sebe prináša riziko rozsevu baktérií krvnou cestou do iných častí organizmu, ako sú kĺby, obličky či dokonca srdce.

Lekári neodporúčajú mechanické čistenie mandlí. Dôvodom je riziko poškodenia ich povrchu. Ústna dutina je plná baktérií, a cez narušený povrch môžu do tkaniva tonzíl preniknúť mikróby. To spôsobí zápal. Nepríjemnou komplikáciou mechanického čistenia čapov tonzíl môže byť ich zápal. Na očistenie ale môže poslúžiť vyplachovanie alebo úplne bežné kloktanie. Dostupné sú rôzne pomôcky na výplach dutiny úst, ale taktiež ústne vody a roztoky na kloktanie a dezinfekčné prostriedky. Prípadne lekár odporučí prečistenie určitými orálnymi farmakami. Nemôžeme zabudnúť ani na voľne dostupné a účinné odvary. Na vyplachovanie úst a kloktanie poslúži odvar z repíku, šalvie, rumančeka, skorocelu. Zápach z úst môže zmierniť žuvačka, cukrík či používanie kloktadiel. Dôkladná ústna hygiena, a čistenie zubov i jazyka je vhodnou prevenciou.

Mandľové kamene sú indikáciou k operačnému zákroku iba v prípade ťažkostí u pacienta, chronickom zápale, komplikácií akútnej tonzilitídy, chrápaní, silnom zápachu úst, atď. Chirurgicky sa odstraňujú iba tonzily, ktoré sú chronicky zapálené alebo nádorovo zmenené, prípadne, ak sa pri akútnej tonzilitíde komplikuje priebeh. K tonzilektómii (chirurgickému odstráneniu tonzíl - TE) sa pristupuje taktiež pre chrápanie a poruchy dýchania s nim spojenými. I mandle s kameňmi, kým nie sú chorobne zmenené, majú v tele obranný význam.

Najbežnejším chorobným stavom je tonzilitída, ide o bežné zápalové ochorenie krčných mandlí. Poznáme ho tiež pod označením angína. Zápal môže mať ale viacerých pôvodcov: vírusy, baktérie, mykózy. Bez ohľadu na pôvodcu angíny sa na mandliach môžu vyskytovať čapy, pozorujeme opuch, začervenanie, povlečenie či vytekajúci hnis. Tie sú výsledkom zápalového procesu. Ďalej viditeľný je opuch, začervenanie a biele povlečenie, prípadne sú na mandliach hnisavé čapy. Samozrejme, hrdlo je bolestivé a bolesť zhoršuje prehĺtanie či rozprávanie. Angíny sa často vyskytujú sezónne, a to počas teplotných prechodov. Často v lete následkom teplotného šoku, keď si v horúcom počasí doprajeme ľadové schladenie. Tak isto k nim často dochádza počas oslabenia imunity organizmu, ale i pre nadmerný a neprimeraný stres a dlhodobé psychické vypätie a vyčerpanie.

Angína sa delí na viacero foriem:

• A. catarrhalis tonzilofaryngitída, zápal mandlí plus okolitej sliznice hltana.
• A. lacunaris hnisavá streptokoková angína, najčastejšia forma, tvorba žltých povlakov.
• A. folliccularis vzácnejšia forma, infekcia je v hlbších vrstvách, častejšie prechádza do chronickej formy.
• A. vesiculosa známa aj ako herpangína, tvorba malých vriedkov, podoba s aftami.
• A. pseudomembranacea s povlečením šedožltých povlakov, poškodenie siaha i na okolie.
• A. ulceromembranacea hlboký vred a šedožltý povlak mazľavého charakteru.
• A. gangraenosa mandľa je nekrotická, odumiera - rozpadá sa, zväčša pri cukrovke, leukémii a iných vážnych chorobách.

Špecifickou skupinou sú angíny, ktoré vznikajú sekundárne popri iných ochoreniach. Príkladom je spála, teda šarlach. Angína môže sprevádzať i iné ochorenia ako šarlach, záškrt, infekčná mononukleóza, akútna a chronická faryngitída, syfilitická angína.

V prípade chronického zápalu ide o dlhodobú formu angíny. Najčastejšie vzniká ako komplikácia častých akútnych zápalov mandlí. Avšak pri určitých formách môže vypuknúť i po prvej infekcii. Príkladom je mononukleóza či diftéria, ale tiež paratonziliárny absces. Mandle sú počas zápalu poškodené. Na ich povrchu sa pri zhojení tvoria jazvy. Tie sú vhodným miestom pre usídlenie baktérií. Následne vyvolávajú opakované zápaly. Prvotne slúžili ako miesto prvej obrany. Avšak pri chronickom poškodení je to skôr naopak. Sú zdrojom infekcie, preto sa v tejto súvislosti odporúča ich operačné odstránenie. Rizikom opakovaných streptokokových zápalov je rozšírenie na iné miesta organizmu.

Príznaky pri chronickom zápale mandlí môžu byť nešpecifické a človek nemusí ani myslieť na tento problém: bolesť hrdla, pobolievanie, škriabanie, rezanie v hrdle, zhoršenie prehĺtania a pocit cudzieho telesa v krku, hnisavý zápal a čapy na mandliach, zapáchajúce čapy a zápach z úst, pokašliavanie, zatekanie hlienov do hrdla, zväčšené lymfatické uzliny. Mandle sú následkom dlhodobého patologického procesu malé, atrofované, zanikajúce, ale i bledé a opuchnuté. Na povrchu sú zjazvené, čo podporuje tvorbu čapov. Mazľavé hrudky sú žlto, až hnedo zafarbené.

Výskyt hnisavých čapov súvisí vo väčšine prípadov s infekčným zápalom. Ak sa na mandliach objavia nielen biele, ale aj zapáchajúce alebo hnisajúce čapy, je nutné odborné vyšetrenie. Hnisajúce čapy vznikajú pre anatomickú stavbu mandlí. Tie majú vo svojej štruktúre jamky, krypty. V tých sa ukladajú mikróby, baktérie, najčastejšie streptokoky. Túto formu zápalu je nevyhnutné preliečiť čo najskôr s antibiotikami. Zanedbanie streptokokovej infekcie môže viesť k zdravotným komplikáciám a rozsevu baktérií krvnou cestou do iných častí organizmu.

Hnisavé čapy alebo hnisavý povlak na mandliach a ostatné ťažkosti: spôsobujú zápach z úst, zapáchajúce hrudky je niekedy treba manuálne vybrať - odborne, môžu sa nachádzať na oboch stranách mandlí, ale i na jednej strane, pridružuje sa bolesť v hrdle, pichanie, škriabanie, rezanie, porucha prehĺtania + zhoršenie bolesti pri prehĺtaní, pocit cudzieho telesa v krku, dráždenie na kašeľ, únava, slabosť a malátnosť, zvýšenie telesnej teploty až horúčka, zväčšenie lymfatických uzlín.

Ak sa objavia hnisavé čapy na mandliach, jedinec by nemal otáľať a včasne navštíviť lekára. Lekár odoberie anamnézu, posúdi klinické príznaky a vyšetrí hrdlo i lymfatické uzliny v krku. Môže vykonávať výter hrdla vatovou tyčinkou alebo laboratórne vyšetrenie krvi, aby sa odlíšilo o aký druh infekcie ide. Cieľom liečby je odstránenie čapov. To zahŕňa vo vačšine prípadov angíny úpravu životosprávy (odpočinok, pitný režim, posilnenie imunity) a farmakoterapiu - použitie antibiotík v prípade bakteriálnej infekcie. V niektorých závažnejších prípadoch a opakovaných infekciách môže byť potrebné odstrániť krčné mandle operačne, aby sa zabránilo opakovanému vzniku čapov. Lekár, špecialista ORL, indikuje metódu operačného zákroku. metóda RTIFF tonzilotómia - zmenšovanie zavedením podslizničnej elektródy.

Angína a Iné Infekčné Ochorenia

Angína môže byť súčasťou iných infekčných ochorení:

• Chrípka: Vírusové ochorenie dýchacích ciest, ktoré sa môže skomplikovať bakteriálnou infekciou a angínou.
• Infekčná mononukleóza: Vírusové ochorenie prenášané slinami, ktoré spôsobuje zápal mandlí, zväčšenie lymfatických uzlín a únavu.
• Šarlach (Scarlatina): Bakteriálne ochorenie vyvolané streptokokom, ktoré sa prejavuje angínou a malinovým jazykom.
• Osýpky: Vírusové ochorenie, ktoré sa prejavuje nádchou, zápalom spojoviek, kašľom a zväčšenými mandľami.
• Záškrt (Diphtheria): Infekčné ochorenie vyvolané baktériou corynebacterium diphtheriae, ktoré spôsobuje difterickú angínu s horúčkou a zväčšenými uzlinami.

tags: #ošetrovateľská #starostlivosť #tonzilitída