Osobný príspevok ÚPSVaR a daňové priznanie: Komplexný prehľad

Príspevky od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) sú dôležitou súčasťou systému podpory pre osoby so zdravotným postihnutím a ich opatrovateľov. Tento článok poskytuje ucelený pohľad na túto problematiku, s dôrazom na daňové aspekty s ňou spojené.

Kto je osoba s ťažkým zdravotným postihnutím?

Fyzická osoba sa považuje za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím (ŤZP), ak má mieru funkčnej poruchy najmenej 50 %. Funkčná porucha predstavuje nedostatok telesných, zmyslových alebo duševných schopností, ktorý bude z hľadiska predpokladaného vývoja zdravotného postihnutia trvať dlhšie ako 12 mesiacov. Osoba s ŤZP je odkázaná na pomoc inej osoby, ak potrebuje osobnú asistenciu, opatrovanie alebo sociálnu službu podľa zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách.

Peňažné príspevky na kompenzáciu ŤZP

Sociálne dôsledky ŤZP sa kompenzujú aj finančnými príspevkami podľa zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. Ak je osoba s ŤZP odkázaná na opatrovanie, úrad práce, sociálnych vecí a rodiny môže poskytnúť peňažný príspevok na opatrovanie osobe, ktorá ju opatruje, podľa § 40 zákona č. 447/2008 Z. z.

Peňažný príspevok na opatrovanie

Príspevok na opatrovanie slúži na zabezpečenie každodennej pomoci osobe s ŤZP pri úkonoch sebaobsluhy, starostlivosti o domácnosť a realizácii sociálnych aktivít s cieľom zotrvať v prirodzenom domácom prostredí.

Podmienky pre poskytnutie príspevku na opatrovanie

Opatrovateľ môže vykonávať zamestnanie (pracovný pomer, štátnozamestnanecký pomer, služobný pomer, verejnú funkciu, funkciu sudcu, funkciu prokurátora, činnosť z ktorej plynú príjmy z podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti) za predpokladu, že toto zamestnanie nie je v rozpore s účelom a rozsahom opatrovania a mesačný príjem z tohto zamestnania nie je vyšší ako dvojnásobok sumy životného minima. Od 1.7.2022 je to suma 4 468,84 € mesačne. Príjmom je príjem, ktorý je predmetom dane po odpočítaní poistného na zdravotné poistenie, sociálne poistenie, preddavku na daň alebo dane z príjmov a výdavkov vynaložených na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov fyzických osôb.

Prečítajte si tiež: Podmienky dotácie na elektromobily

Výšku peňažného príspevku na opatrovanie ustanovuje vláda SR vždy k 1. júlu. Výšku príspevku od 1.7.2022 ustanovila nariadením vlády SR č. 213/2022 Z. z.

Zdravotné poistenie opatrovateľa

Štát je platiteľom poistného na zdravotné poistenie za fyzickú osobu, ktorá poberá peňažný príspevok za opatrovanie podľa § 40 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia v súlade s § 11 ods. 7 písm. i) zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení. Opatrovateľ, ktorý poberá peňažný príspevok za opatrovanie, nemusí túto skutočnosť preukazovať a oznamovať svojej zdravotnej poisťovni.

Podľa § 11 ods. 7 písm. z) zákona o zdravotnom poistení je štát platiteľom poistného aj za fyzickú osobu, ktorá opatruje fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím odkázanú na opatrovanie podľa posudku vydaného podľa zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia - ide v zásade o podobný okruh osôb ako okruh poistencov štátu podľa § 11 ods. 7 písm. i) zákona o zdravotnom poistení, s tým, že zahŕňa osoby opatrujúce osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ale nepoberajú peňažný príspevok za opatrovanie (napr. fyzickú osobu, ktorá opatruje blízku osobu staršiu ako 80 rokov). Opatrovateľ, ktorý nepoberá peňažný príspevok za opatrovanie a opatrovateľ, ktorý opatruje blízku osobu staršiu ako 80 rokov, je povinný túto skutočnosť preukázať a oznámiť svojej zdravotnej poisťovni.

Skutočnosť, že sa stal opatrovateľom, je poistenec povinný oznámiť zdravotnej poisťovni na tlačive Oznámenie poistenca/platiteľa poistného do ôsmich dní od vzniku skutočnosti a zároveň je podľa § 23 ods. 3 písm. h) povinný predložiť príslušnej zdravotnej poisťovni doklad preukazujúci túto skutočnosť.

Ak opatrovateľ súčasne vykonáva aj zárobkovú činnosť v pracovnom pomere na základe pracovnej zmluvy, na účely zdravotného poistenia sa považuje za zamestnanca a je povinný platiť poistné na zdravotné poistenie. Postavenie zamestnanca má aj vtedy, ak činnosť vykonáva na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti a nie je poberateľom dôchodku. Poistné na zdravotné poistenie platí zo skutočne dosiahnutého vymeriavacieho základu.

Prečítajte si tiež: Analýza Cav príspevku

Daňové hľadisko príspevku na opatrovanie

Príspevok na opatrovanie je z pohľadu opatrovateľa príjmom oslobodeným od dane. Avšak, je dôležité rozlišovať medzi príspevkom na opatrovanie a príjmom z osobnej asistencie.

Osobná asistencia a daňové priznanie

Na základe rozhodnutia UPSVaR vykonáva občan osobného asistenta pre osobu ZŤP od 01.04.2022. Peňažný príspevok za toto obdobie, od 01.04.2022 do 31.12.2022 prišiel osobnému asistentovi z UPSVaR vo februári 2023. Z tohto príjmu musí podať daňové priznanie nakoľko úhrn peňažného príspevku za rok 2022 presiahol sumu 2.289,63 €. Iný príjem osobný asistent nemal.

Kedy podať daňové priznanie?

V tomto prípade je potrebné podať daňové priznanie za rok 2022, nakoľko príspevok bol vyplatený v roku 2023.

Príjmy z osobnej asistencie a § 6 ods. 2 zákona o dani z príjmov

Osobný asistent vykonáva prácu pre ťažko zdravotne postihnutého občana na základe zmluvy o výkone osobnej asistencie uzatvorenej medzi fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím a osobným asistentom v súlade so z.č.447/ 2008 Z. z o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. Daňovník svoj príjem za činnosť osobného asistenta, ktoré vypláca občan s ťažkým zdravotným postihnutím za výkon osobnej asistencie, zaraďuje medzi príjmy podľa § 6 ods. 2 písm. b) zákona o dani z príjmov, a to medzi príjmy z činností, ktoré nie sú živnosťou ani podnikaním podľa osobitných predpisov.

Paušálne výdavky

Osobný asistent si môže uplatniť 40 % paušálne výdavky.

Prečítajte si tiež: Žiadosť o príspevok na nové auto

Registrácia na daňovom úrade

Daňovník je povinný požiadať správcu dane o registráciu, a to v lehote do konca kalendárneho mesiaca po uplynutí mesiaca, v ktorom na území SR začal vykonávať inú samostatnú zárobkovú činnosť.

Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka

Podľa § 11 ods. 1 ZDP sa základ dane (čiastkový základ dane) zo závislej činnosti (a ďalej základ dane určený podľa § 6 ods. 1 a 2) alebo súčet čiastkových základov dane z týchto príjmov znižuje o nezdaniteľné časti základu dane uvedené v § 11 ods. na daňovníka (§ 11 ods. na manžela, manželku (§ 11 ods. príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie a na celoeurópsky osobný dôchodkový produkt (§ 11 ods.

Nezdaniteľná časť na daňovníka (za rok) je suma určená ako 21,0-násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu (§ 2 písm. a) zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime) platného k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia. Nezdaniteľná časť na daňovníka (na mesiac) pri výpočte preddavkov na daň počas roka 2023 je suma 410,24 €, a to bez ohľadu na výšku základu dane, viď § 35 ods. 1 písm. b) ZDP.

Pri posudzovaní výšky nezdaniteľnej časti na daňovníka je súčasne podstatný len základ dane z príjmov podľa § 5 (závislá činnosť) a základ dane z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP. Základ dane dosiahnutý podľa § 6 ods. 3 a nasl. (príjmy z prenájmu, príjmy z použitia diela a umeleckého výkonu) sa na účely výpočtu nezdaniteľnej časti na daňovníka neprihliada.

Ak mal daňovník (daňový rezident SR) za daný rok príjem aj v zahraničí, pri určení nezdaniteľnej časti na daňovníka sa zohľadní aj základ dane podľa § 5 a § 6 ods. 1 a 2 z príjmov dosiahnutých v zahraničí.

Na rozdiel od iných nezdaniteľných častí, ktoré je možné uplatniť si až po skončení roka v daňovom priznaní alebo ročnom zúčtovaní preddavkov na daň, nezdaniteľnú časť na daňovníka si zamestnanci (ak nepoberajú k 1.1. starobný dôchodok, vyrovnávacieho príspevku, predčasných starobných dôchodkov, výsluhových dôchodkov, ak im boli uvedené dôchodky priznané po 1.1.) môžu uplatňovať už pri výpočte mesačných preddavkov na daň. Zamestnanec si svoje právo na zníženie základu dane o nezdaniteľnú časť na daňovníka pri výpočte preddavkov uplatňuje prostredníctvom tlačiva "Vyhlásenie na uplatnenie nezdaniteľnej časti…". Ak má niekto viacero zamestnávateľov, toto právo si pri výpočte mesačných preddavkov na daň môže uplatniť len u jedného zamestnávateľa. Uplatniť si nezdaniteľnú časť na daňovníka pri výpočte preddavkov na daň zo závislej činnosti môžu všetci zamestnanci, nielen zamestnanci v pracovnom pomere.

Nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti na daňovníka majú aj daňoví nerezidenti (cudzinci), a to za rovnakých podmienok ako daňoví rezidenti - bez ohľadu na to, ako dlho na Slovensku pracovali, resp. podnikali…a to vždy v sume „za celý rok“, aj keď pracovali alebo podnikali len časť roka. Pre takéto osoby je obvykle výsledkom daňového priznania alebo ročného zúčtovania daňový preplatok. Inak povedané, výška nezdaniteľnej časti na daňovníka nezávisí od toho, či daňovník dosahoval príjmy počas celého roka, alebo len v niektorom mesiaci, resp. mesiacoch. Študent, ktorý pracoval len v lete a zarobil 2000 €, neplatí žiadnu daň, pretože si pri výpočte dane od základu dane odpočítava celú sumu nezdaniteľnej časti.

Podľa § 11 ods. 6 ZDP, ak je daňovník poberateľom starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku zo sociálneho poistenia (I. pilier), vyrovnávacieho príplatku (§ 69b zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení pred 1.1.2020), dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia (II. pilier) alebo dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu, alebo výsluhového dôchodku, alebo obdobného dôchodku zo zahraničia, pričom uvedený dôchodok poberal k 1.1. príslušného roka, respektíve mu bol spätne priznaný k 1.1., nemá nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka.

Pri výpočte nezdaniteľnej časti na daňovníka za príslušný rok v prípade poberateľov uvedených dôchodkov je dôležité správne určiť sumu vyplatených dôchodkov. Do úhrnu vyplatených dôchodkov sa podľa § 11 ods. suma starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo výsluhového dôchodku vyplateného v čase medzi 1.1. až 31.12. nezahŕňa tzv. 13. dôchodok, resp. 14. dôchodok, pretože ide o štátnu sociálnu dávku podľa zákona č. 296/2020 Z. z. Nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti musí dôchodca zamestnávateľovi preukázať hodnoverným potvrdením Sociálnej poisťovne o výške poberaného dôchodku za rok, ktorý sa zúčtováva. Môže to byť aj rozhodnutie o valorizácii dôchodku k 1.1.

Dôchodkový vek a nezdaniteľná časť

Pre ľudí, ktorí sa blížia k dôchodkovému veku, respektíve uvažujú o predčasnom dôchodku, je dôležité, aby nežiadali o dôchodok krátko pred koncom roka, respektíve k 1.1., ale aby so žiadosťou o dôchodok počkali do 2. januára nasledujúceho roka.

Poberatelia invalidných dôchodkov majú nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti na daňovníka v štandardnej výške. Ak poberateľ invalidného dôchodku dosiahne dôchodkový vek, má právo požiadať v Sociálnej poisťovni o priznanie starobného dôchodku. Toto právo však nemusí využiť - ak tak neurobí, ale aj po dosiahnutí dôchodkového veku naďalej poberá invalidný dôchodok, má naďalej právo na uplatnenie nezdaniteľnej časti na daňovníka.

Spätne priznaný dôchodok

Ak bol daňovníkovi spätne priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok, prípadne výsluhový dôchodok k 1.1. príslušného roka alebo pred týmto dňom, alebo k 1.1. predošlých rokov atď., pričom za príslušný rok (resp. predošlé roky a pod.) si uplatňoval nezdaniteľnú časť na daňovníka, musí podľa § 32 ods. 11 ZDP podať za tieto zdaňovacie obdobia dodatočné daňové priznanie. Lehota na podanie dodatočného daňového priznania je do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom mu bol dôchodok priznaný. Súčasne v tejto lehote je povinný zaplatiť daňový nedoplatok.

Ďalšie príjmy podľa § 6 ods. 2 písm. b)

Medzi príjmy podľa § 6 ods. 2 písm. b) patria napríklad príjmy správcu konkurznej podstaty vykonávajúceho činnosť v konkurznom a reštrukturalizačnom konaní podľa zákona č.7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov a podľa z.č. 8/2005 Z. z., príjmy osobného asistenta osoby ťažko zdravotne postihnutej podľa z.č. 447/2008 Z.z., príjmy pracovného asistenta podľa § 59 ods.2 písm. a) a c) z.č.5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení a niektorých zákonov v znení n.p., príjmy hypotekárneho správcu (jeho činnosť je upravená v zákone č.483/2001 Z. z.), príjmy správcu dedičstva (činnosť upravená v § 182 zákona 161/2015 Z. z.).

Povinnosti užívateľa osobnej asistencie

Užívateľ osobnej asistencie je v istom zmysle zamestnávateľom. Je zodpovedný za administratívne povinnosti a úkony vyplývajúce z uzatvorenia zmluvy o výkone osobnej asistencie. Mal by mať aj základné informácie o daňových a odvodových povinnostiach osobných asistentov, ktoré im vyplývajú zo zmluvy.

Zmluva o výkone osobnej asistencie

Prvou povinnosťou užívateľa je pripraviť zmluvu o výkone osobnej asistencie. Je to zmluva medzi dvomi fyzickými osobami podľa ustanovenia § 51 Občianskeho zákonníka. Užívateľ ju uzatvára s každým svojím asistentom. Vyhotoví ju v 3 exemplároch - origináloch. Užívatelia osobnej asistencie by mali byť pri uzatváraní zmlúv s osobnými asistentmi opatrní a obozretní.

Zmluvu o výkone asistencie možno uzavrieť na neurčitý alebo určitý čas. Pri asistentoch s pozitívnymi referenciami a s perspektívou, že budú pomáhať dlhodobejšie, sa odporúča zmluva na neurčitý čas. Na určitý čas sa s asistentom uzatvorí zmluva vtedy, keď je dopredu jasné, že bude môcť pracovať len počas určitého obdobia, prípadne s asistentom, ktorého je potrebné overiť si a skúsiť, či bude vzájomná spolupráca fungovať.

V prípade, že nastane potreba dodatočne upraviť niektoré náležitosti zmluvy, napríklad osobné údaje, zmenenú adresu užívateľa alebo asistenta, prípadne rozsah odpracovaných hodín asistenta, nie je potrebné už existujúcu zmluvu ukončiť a uzatvoriť novú. Tieto skutočnosti sa dajú upraviť dodatkom k zmluve. Ak je predpoklad, že k zmluve bude v budúcnosti uzatvorených viac dodatkov, odporúčame, aby boli číslované, napríklad Dodatok č. 1, Dodatok č. 2.

Ukončenie zmluvného vzťahu

Zmluvný vzťah môže ukončiť ktorákoľvek zo strán. Najčastejším býva ukončenie dohodou. Je to dvojstranný právny úkon, pri ktorom sa asistent a užívateľ spoločne dohodnú na dátume rozviazania zmluvného vzťahu. Ďalší spôsob je výpoveď. Ide o jednostranný právny úkon, výpoveď môže podať každý z účastníkov zmluvného vzťahu. Ten, kto výpoveď podáva, ju musí doručiť druhej strane. Po doručení začína plynúť výpovedná lehota, na ktorej sa užívateľ s asistentom dohodli pri podpise zmluvy. Môže byť mesačná alebo dvojmesačná. Výnimočným ukončením zmluvy je odstúpenie. Je to jednostranný právny úkon, použiť ho môže užívateľ aj asistent. Odstúpenie sa môže použiť iba v presne zadefinovaných situáciach, ktoré sú uvedené v zmluve. Zmluva o výkone osobnej asistencie automaticky zaniká, pokiaľ nebol počas šiestich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacoch predložený výkaz o počte hodín vykonanej osobnej asistencie.

Výkaz o počte hodín a potvrdenie o vyplatených odmenách

Ďalšou povinnosťou užívateľa je pravidelne pripravovať výkaz o počte hodín vykonanej osobnej asistencie, a to za každého asistenta. Výkaz sa vypracúva za uplynulý mesiac. Užívateľovi sa odporúča, aby si viedol prehľadný systém odpracovaných hodín pre každého asistenta zvlášť. Užívateľ aj osobný asistent vyplnený výkaz podpíšu. Kompletný výkaz treba doručiť na príslušný ÚPSVR, a to každý mesiac do piateho dňa od jeho začiatku. Spolu s výkazom sa na ÚPSVR predkladá aj potvrdenie o vyplatenej odmene za jednotlivých asistentov. Asistent svojim podpisom potvrdzuje, že prevzal financie za predchádzajúci mesiac vykonávania osobnej asistencie. Na základe predložených dokumentov pracovníci ÚPSVR vypočítajú výšku peňažného príspevku na osobnú asistenciu za predchádzajúci mesiac. ÚPSVR užívateľovi poukáže financie na účet spravidla okolo 15. dňa v mesiaci.

Odmena osobného asistenta

Užívateľ sa v zmluve zaväzuje vyplácať asistentom odmenu v mesačných intervaloch. Asistentov vypláca vtedy, keď dostane na účet peňažný príspevok z úradu práce. Výška odmeny asistentovi sa určuje za jednu odpracovanú hodinu. Je pevne stanovená v zákone a je vo výške 6,22 eura brutto za hodinu odpracovanej asistencie. Výšku príspevku na osobnú asistenciu môže zmeniť nariadením vláda SR.

Archivácia dokumentov

Užívateľom sa odporúča odkladať si zmluvy, kópie výkazov o odpracovaných hodinách, potvrdenia o vyplatených odmenách a ostatné písomnosti súvisiace s asistenciou. Budú tak mať lepší prehľad o vyčerpaných asistenčných hodinách v rámci kalendárneho roka. Dôvodom na archivovanie písomností môže byť aj komunikácia s úradmi alebo prípadné nejasnosti či problémy v komunikácii s asistentmi alebo s úradom práce.

tags: #osobný #príspevok #upsvae #a #daňové #priznanie