Osobná starostlivosť o dieťa: Čo to vlastne znamená?

Rozvod alebo rozchod partnerov prináša so sebou mnoho zmien, a jednou z najdôležitejších je úprava starostlivosti o spoločné deti. Slovenský právny poriadok definuje rôzne formy starostlivosti, pričom každá z nich má svoje špecifiká a dopady na práva a povinnosti rodičov. Čo teda znamená osobná starostlivosť o dieťa, aké sú jej formy a ako sa líšia?

Výlučná osobná starostlivosť: Mýty a realita

Často sa stretávame s názorom, že ak je dieťa zverené do výlučnej osobnej starostlivosti jedného z rodičov, tento rodič má automaticky právo rozhodovať o všetkom a druhý rodič nemá žiadne slovo. Realita je však zložitejšia. Výlučná osobná starostlivosť znamená, že jeden z rodičov má zákonné právo a zároveň povinnosť poskytovať dieťaťu každodennú osobnú starostlivosť. Druhý rodič má spravidla právo sa s dieťaťom v dohodnutých alebo súdom určených časoch stretávať.

Dôležité je zdôrazniť, že zverenie dieťaťa do výlučnej osobnej starostlivosti neznamená, že rodič, ktorému bolo dieťa zverené, môže rozhodovať absolútne o všetkom, a ani to, že druhý rodič nemá právo rozhodnúť o ničom. Potvrdzuje to aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp.zn. 6Cdo/61/2011 zo dňa 11.05.2011, ktorý uviedol, že rodičovské práva a povinnosti zostávajú obidvom rodičom zachované aj po rozhodnutí súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností.

Rozhodovanie o dieťati: Bežné verzus podstatné veci

Bez ohľadu na to, či je dieťa zverené do výlučnej, striedavej alebo spoločnej starostlivosti, obaja rodičia majú právo rozhodovať o dieťati. Zákon rozlišuje dve kategórie záležitostí: bežné a podstatné veci.

Každý z rodičov je oprávnený sám rozhodovať o bežných veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, čo sú veci každodenného života. Pri podstatných veciach sa musia rodičia dohodnúť, alebo musí na návrh niektorého z rodičov rozhodnúť súd.

Prečítajte si tiež: Príspevky na starostlivosť o dieťa

Podstatné veci upravuje § 35 Zákona o rodine, ktorý uvádza, že ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.

Zastupovanie a správa majetku dieťaťa

Zastupovanie a správa majetku je ďalšou zložkou rodičovských práv a povinností a spravidla prináleží obom rodičom, pokiaľ súd nerozhodne inak. Aj v tomto prípade platí, že aj keď je dieťa zverené do výlučnej osobnej starostlivosti jedného z rodičov, druhý rodič má stále právo dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.

Formy osobnej starostlivosti o dieťa

Zákon o rodine definuje tri základné formy osobnej starostlivosti o dieťa:

1. Výlučná osobná starostlivosť jedného z rodičov: Dieťa je zverené do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, ktorý zabezpečuje jeho každodennú výchovu a starostlivosť. Druhý rodič má právo na styk s dieťaťom.
2. Striedavá osobná starostlivosť obidvoch rodičov: Dieťa žije striedavo s oboma rodičmi v pravidelných intervaloch. Táto forma vyžaduje dobrú komunikáciu a spoluprácu medzi rodičmi.
3. Spoločná osobná starostlivosť obidvoch rodičov: Táto forma, zavedená do slovenského právneho poriadku od 1.1.2023, spočíva v tom, že rodičia sa o dieťa starajú spoločne a režim starostlivosti zostáva rovnaký ako pred rozvodom alebo rozchodom. Podmienkou je záujem a súhlas oboch rodičov.

Spoločná osobná starostlivosť: Nový inštitút

Spoločná osobná starostlivosť predstavuje formu starostlivosti o dieťa, kde spôsob rozhodovania rodičov o starostlivosti o dieťa zostáva rovnaký ako v období pred rozvodom manželstva. Ide teda o zachovanie takého režimu starostlivosti, ktorí rodičia realizujú už v čase pred rozvodom (rozchodom) alebo počas súdneho konania a majú záujem na pokračovaní takejto starostlivosti. Ukotvenie spoločnej osobnej starostlivosti rodičov o dieťa je prejavom prirodzeného výkonu rodičovských práv oboma rodičmi.

Pri tejto forme starostlivosti sa rodičia dokážu bez konfliktu dohodnúť o všetkých otázkach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, ako sú vzdelanie, zdravotná starostlivosť, náboženská výchova a ďalšie podstatné otázky. Takáto forma starostlivosti sa uplatňuje najmä u rodičov, ktorí aj po rozvode alebo rozchode ostanú naďalej žiť v jednej domácnosti alebo vzdialenosť ich bydlísk je minimálna. V praxi sa realizuje aj tak, že deti zostávajú žiť v domácnosti ako doteraz a nepresúvajú sa do domácnosti druhého rodiča.

Prečítajte si tiež: Všetko o osobnej asistencii na Slovensku

Rozdiely medzi striedavou a spoločnou starostlivosťou

Striedavá a spoločná osobná starostlivosť obidvoch rodičov znejú pojmovo veľmi podobne. So spoločnou starostlivosťou musia obaja rodičia súhlasiť. Pri spoločnej starostlivosti deti nebudú mať určené presné dni a časy striedania sa u rodičov. V prípade spoločnej starostlivosti nemusí byť upravené výživné, pretože zákon uvádza, že buď bude výživné určené dohodou rodičov, alebo nebude určené vôbec. Rozsudok v prípade spoločnej OS bude stručný, nakoľko ide o formu starostlivosti s najmenšou mierou zásahu štátu. Rodičia si môžu podmienky starostlivosti o deti stanovovať samy.

Spoločnú osobnú starostlivosť a striedavú osobnú starostlivosť súd uplatňuje ako dve rôzne formy rozhodnutia o starostlivosti o dieťa po rozvode alebo v prípade neformálnych vzťahov rodičov. Spoločná starostlivosť zaručuje rovnakú právomoc rodičov v rozhodovaní. Striedavá starostlivosť sa zameriava na rovnomerné rozdelenie času dieťaťa medzi oboma rodičmi. Výber medzi týmito formami závisí od schopnosti rodičov komunikovať, organizovať a zabezpečiť stabilitu pre dieťa.

Rodičovská dohoda verzus súdne určenie

Po rozchode rodičov je potrebné vyriešiť otázky starostlivosti o spoločné maloleté deti. Pokiaľ partneri rozumne komunikujú a spolupracujú v otázkach týkajúcich sa detí, nie je potrebné nič spisovať, žiadny písomný dokument - rodičovskú dohodu. Ak sa partneri dohodnúť nedokážu alebo vznikajú medzi nimi konflikty, hádky, prekážajú jeden druhému v kontakte s deťmi, či pristupujú k otázkam starostlivosti o deti nezodpovedne, a tým sú ohrozené záujmy detí, potom je namieste riešiť starostlivosť o deti rodičovskou dohodou alebo podaním návrhu na súdne konanie.

Rodičovskú dohodu si partneri môžu spísať podľa seba a nemusia ju nechať schváliť súdu. Rodičovskú dohodu Zákon o rodine vždy uprednostňuje. Rozdiel medzi rodičovskou dohodu a súdnym určením je najmä ten, že podmienky dohody si vyrokujú sami rodičia medzi sebou, prípade s odbornou pomocou a nemusia podávať ani návrh na súd (s výnimkou rozvodového konania), ak túto dohodu budú dodržiavať. Ak dohoda nie je súdom schválená, v prípade jej porušenia dohody však nemajú možnosti ako jej dodržiavanie vymôcť - napr. nemožno podať návrh na exekúciu, ak rodič neuhradí výživné podľa rodičovskej dohody, ktorá nie je súdom schválená. Rodičovskú dohodu možno nechať schváliť súdom i neskôr. Ak dohodu niektorý rodič nedodržiava, druhý z rodičov môže požiadať súd o jej schválenie.

Súdne určenie využívajú rodičia, ktorí sa nedohodli, jeden z nich podá návrh na súd a dokazovanie sa bude vykonávať v súdnom konaní a súd rozhodne autoritatívne podľa výsledkov dokazovania. Aj v priebehu súdneho konania však môžu rodičia uzavrieť rodičovskú dohodu a predísť tak ďalším nákladom, dlhému trvaniu konania, úhrade poplatku za znalecké dokazovanie a stresu s tým spojeným. Súd dohodu schváli ak je v súlade so záujmom maloletého.

Prečítajte si tiež: Rady pre osobnú hygienu

Aspekty rodičovských práv a povinností

V rodičovskej dohode či v rozhodnutí súdu vo veci výkonu rodičovských práv a povinností a/alebo v rozsudku o rozvode by mali byť upravené 4 základné aspekty výkonu tzv. rodičovskej zodpovednosti:

1. Osobná starostlivosť o maloleté dieťa
2. Zastupovanie maloletého dieťaťa
3. Správa majetku maloletého dieťaťa
4. Výživné na maloleté dieťa - zvyčajne ho hradí ten rodič, ktorý dieťa nemá zverené do starostlivosti, resp. ktorý má vyšší životný štandard (v prípade striedavej starostlivosti).
5. Styk rodiča s maloletým dieťaťom - zvyčajne je právo kontaktu s dieťaťom určené vyslovene tomu rodičovi ktorý dieťa nemá zverené do starostlivosti. Určenie styku nie je povinné, pretože vyplýva priamo zo zákona. Možno tiež požiadať ponechať styk neurčený.

Sú aj ďalšie špecifické aspekty, ktoré možno podľa okolností zahrnúť do rodičovskej dohody či súdneho rozhodnutia. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia a ich postavenie je rovnocenné. Dnes už súdy zverujú maloleté deti i do starostlivosti otcov a povinnosť hradiť výživné k rukám otca môžu určiť podľa okolností aj matkám. Doba sa mení, aj otcovia chodia na materskú či rodičovskú dovolenku. Súdy vykonávajú dokazovanie, posudzujú okolnosti a rozhodujú tak, aby to bolo hlavne v najlepšom záujme dieťaťa.

Starostlivosť o maloleté deti je teda iba jednou zo 4 súčastí alebo aspektov rodičovských práv a povinností.

Vplyv formy starostlivosti na dávky a daňový bonus

Skutočnosť zverenia dieťaťa do niektorej z foriem osobnej starostlivosti o dieťa vplýva aj na nárok na vyplácanie dávok či na uplatnenie daňového bonusu. V prípade zverenia dieťaťa jednému z rodičov tomuto budú patriť i nároky.

Podľa zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa platí: „Ak súd rozhodne o zverení maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, prídavok a príplatok k prídavku sa vypláca oprávnenej osobe podľa písomnej dohody rodičov. Zároveň zákon uvádza, že sa začne vyplácať tomu rodičovi, ktorý má určený väčší rozsah striedavej osobnej starostlivosti. Rodičia sa teda môžu dohodnúť, ktorý z nich bude poberať rodinné prídavky a súd to následne uvedie i v rozsudku.

Podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov je daňový bonus suma daňového zvýhodnenia na vyživované dieťa žijúce s daňovníkom v domácnosti. Daňový bonus si môže uplatniť len jeden z rodičov, ak títo žijú spolu.

Príspevok na starostlivosť o dieťa

Poskytovaním príspevku na starostlivosť o dieťa štát prispieva rodičovi alebo fyzickej osobe, ktorej je dieťa zverené do starostlivosti, na úhradu výdavkov vynaložených na starostlivosť o dieťa. Príspevok na starostlivosť o dieťa sa poskytuje do troch rokov veku dieťaťa alebo do šiestich rokov veku dieťaťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom.

Starostlivosť o dieťa je poskytovanie starostlivosti dieťaťu v záujme jeho fyzického a psychického vývinu pri rešpektovaní jeho najlepšieho záujmu a práv v čase, keď rodič vykonáva zárobkovú činnosť alebo študuje na strednej škole alebo na vysokej škole.

tags: #osobna #starostlivost #o #dieta #co #to