Osobný bankrot a príspevok na nájomné bývanie: Cesta k novému začiatku?

Osobný bankrot predstavuje komplexný proces s hlbokým dopadom na finančnú situáciu jednotlivca a jeho schopnosť zabezpečiť si základné životné potreby, vrátane bývania. Tento článok sa venuje príspevku na nájomné bývanie v kontexte osobného bankrotu, pričom analyzuje podmienky, možnosti a súvisiace aspekty tejto problematiky.

Osobný bankrot na Slovensku: Nový štart pre zadlžených?

Osobný bankrot, hoci nie je priamo definovaný v slovenskom právnom poriadku, predstavuje proces oddlženia upravený zákonom č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii. Tento zákon umožňuje fyzickým osobám, ktoré sa ocitli v platobnej neschopnosti, zbaviť sa svojich dlhov prostredníctvom konkurzu alebo splátkového kalendára. Hlavným cieľom je poskytnúť jednotlivcom "nový štart" a umožniť im opätovné začlenenie do ekonomického života. Do nášho právneho poriadku bol inštitút osobného bankrotu zavedený 1. januára 2006, keď vstúpil do účinnosti nový zákon o konkurze a reštrukturalizácii. Dovtedy slovenský právny poriadok neobsahoval žiadny právny inštitút, ktorý by umožňoval predĺženým fyzickým osobám - nepodnikateľom zbaviť sa svojich záväzkov v prípade predĺženia.

Dve formy oddlženia: Konkurz verzus splátkový kalendár

Zákon o konkurze a reštrukturalizácii ponúka dve formy oddlženia:

  1. Konkurz: Táto forma zahŕňa speňaženie majetku dlžníka a uspokojenie veriteľov z výťažku. Súčasťou je aj zriadenie bankového účtu pre dlžníka, na ktorý sa poukáže suma zodpovedajúca nepostihnuteľnej hodnote obydlia, stanovená nariadením vlády.

  2. Splátkový kalendár: Táto forma umožňuje dlžníkovi ponechať si majetok, avšak je povinný v stanovenom období splácať súdom určenú sumu. Napríklad súd môže určiť, že dlžník bude povinný zaplatiť 30%. Zvyšných 70% príslušného dlhu sa po ukončení osobného bankrotu stane nevymáhateľným.

    Prečítajte si tiež: Sociálna poisťovňa modernizuje služby pre občanov

Náročnosť vyhlásenia osobného bankrotu

Na začiatok je potrebné uvedomiť si, že osobný bankrot prináša pre fyzické osoby možnosť začať odznova s čistým štítom bez dlhov. V prípade využitia tohto inštitútu je teda vždy na jednej strane fyzická osoba, ktorá síce získa novú šancu na život bez dlhov, no na druhej strane sú vždy fyzické či právnické osoby, ktoré v prípade, ak ich dlžník využije inštitút osobného bankrotu, prichádzajú o majetok, ktorý im inak právom patrí. Inštitút osobného bankrotu teda vždy predstavuje aj zásah do vlastníckych a iných práv veriteľov dlžníka. Pri posudzovaní náročnosti splnenia podmienok na vyhlásenie osobného bankrotu je preto potrebné uvedomiť si aj právne následky tohto inštitútu na veriteľov dlžníka, ktorý vyhlási osobný bankrot. Pri stanovovaní podmienok na vyhlásenie bankrotu je nutné zohľadňovať záujmy tak dlžníka ako aj jeho veriteľov.

Dlžníci, ktorí uvažujú o vyhlásení osobného bankrotu, by predovšetkým mali vedieť, že na to, aby vôbec mohli začať proces osobného bankrotu, musia spĺňať zákonom stanovené podmienky.

  • Dlžník musí v prvom rade zaplatiť sumu 663,88 € na účet súdu, a to ešte pred podaním samotného návrhu na vyhlásenie konkurzu, ktorým sa vlastne začína proces osobného bankrotu.

  • Ďalšou podmienkou je, že dlžník musí byť v úpadku. Dlžník je v úpadku vtedy, ak je platobne neschopný alebo predlžený. Fyzická osoba - nepodnikateľ môže splniť podmienku úpadku len tak, že je platobne neschopný. Platobne neschopným je ten, kto nie je schopný plniť 30 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi. To znamená, že ak je dlžník v omeškaní viac ako 30 dní s platením aspoň dvoch peňažných záväzkov aspoň dvom veriteľom

  • Treťou základnou podmienku na začatie procesu vyhlásenia osobného bankrotu je, že majetok dlžníka musí mať hodnotu najmenej 1.659,70 €. V prípade, ak by totiž majetok dlžníka nedosiahol aspoň túto hodnotu, súd je podľa ZKR povinný zastaviť konkurzné konanie pre nedostatok majetku. To, či majetok dlžníka dosahuje uvedenú hodnotu súd posúdi najmä podľa zoznamu majetku, ktorý súdu predloží dlžník, ďalej podľa vyjadrenia súdom ustanoveného predbežného správcu alebo aj dôkazov predložených účastníkmi konkurzného konania. Na rozdiel od sumy 663,88 €, ktorou musí dlžník disponovať v peniazoch (či už v hotovosti alebo uložených na bankovom účte, pričom ale táto suma na bankovom účte nemôže byť zablokovaná napríklad súdnym exekútorom a pod.) a uhradiť na účet súdu, splnenie podmienky hodnoty majetku najmenej vo výške 1.659,70 € sa posudzuje podľa všetkého majetku dlžníka (vecí hnuteľných - napr. motorové vozidlo i nehnuteľných - byt, dom, pozemok a pod.). Ako vyplýva z uvedených podmienok, napriek tomu, že dlžník je v úpadku pre svoju platobnú neschopnosť, musí ešte pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu uhradiť na účet súdu preddavok vo výške 663,88 €. Práve táto podmienka je v súčasnosti najviac kritizovaná (v spojení s podmienkou výšky majetok, ktorý dlžník musí mať), keďže väčšina dlžníkov takouto sumou nedisponuje a nie sú preto schopný splniť podmienky na to, aby mohol byť vyhlásený konkurz na ich majetok.

    Prečítajte si tiež: Dôchodcovské cestovné vlakom

Ľudia sa často domnievajú, že na to, aby mohol byť vyhlásený osobný bankrot musia byť úplne bez peňazí a nedisponovať žiadnym majetkom. Súd nemôže vyhlásiť konkurz na majetok dlžníka, ktorý či už neuhradí preddavok vo výške 663,88 € alebo nemá majetok aspoň v hodnote 1.659,70 €.

Proces osobného bankrotu sa skladá z dvoch fáz - 1. konkurzu a 2. oddlženia. Ak dlžník podá návrh na vyhlásenie konkurzu (čím sa vlastne začína proces osobného bankrotu ako celok) a súd zistí, že sú splnené všetky ZKR stanovené podmienky, vyhlási konkurz a určí správcu. Správca určí výšku majetku dlžníka, speňažuje ho (napr. predajom na dražbe a pod.) a výťažok zo speňaženia prerozdelí medzi veriteľov. Po ukončení prvej fázy osobného bankrotu - konkurzu nasleduje druhá fáza, ktorú ZKR označuje ako oddlženie. Súd po ukončení prvej fázy posudzuje správanie dlžníka, ako aj jeho ochotu a konanie z ktorého možno vyvodiť záujem uspokojiť pohľadávky veriteľov (tých, ktorých dlhy neboli uspokojené z výťažku zo speňaženia majetku) v čo najväčšej miere jeho vlastným pričinením. Ak dospeje k tomu, že dlžníkovo konanie napĺňa uvedené predpoklady, súd povolí oddlženie. Pri rozhodovaní súd prihliada napríklad aj na to, či má dlžník zabezpečený stabilný príjem (spravidla napr. Fáza oddlženia je spojené s trojročnou skúšobnou dobou dlžníka, počas ktorej sú všetky jeho úkony pod dohľadom správcu. Rovnako počas tejto doby musí dlžník konať tak, aby v čo najväčšej miere uspokojil pohľadávky svojich veriteľov. V prípade, ak dlžník poruší svoju povinnosť, skúšobná doba a teda aj oddlženie sa skončí predčasne. Ak však dlžník bude riadne plniť všetky svoje povinnosti počas skúšobnej doby, súd po jej skončení vyhlási úplne oddlženie dlžníka, čo znamená, že všetky predchádzajúce dlhy dlžníka sa stávajú nevymáhateľnými.

Ak splníte podmienky pre vyhlásenie osobného bankrotu uvedené v zákone č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a súd osobný bankrot vyhlási, určí správcu, ktorý bude vystupovať ako mediátor a sprostredkovateľ komunikácie medzi Vami ako dlžníkom a veriteľmi. Správca určí výšku Vášho majetku, tento majetok speňaží a čiastočne vyplatí veriteľom dlhy.

Zmeny v legislatíve: Budúcnosť osobného bankrotu

Rezort spravodlivosti pripravuje zmeny v zákone o konkurze a reštrukturalizácii, ktoré by mali upraviť podmienky osobného bankrotu. Medzi navrhované zmeny patrí explicitné ustanovenie pohľadávok, ktoré sa ani po oddlžení nestanú nevymáhateľnými (napr. výživné na dieťa, pohľadávky zo zodpovednosti za škodu na zdraví). Ďalšou zmenou je zavedenie splátkového kalendára ako alternatívy ku konkurzu.

Ciele zmien:

  • Zabezpečiť spravodlivejšie podmienky pre veriteľov a dlžníkov
  • Zabrániť zneužívaniu inštitútu osobného bankrotu
  • Zjednodušiť a zefektívniť proces oddlženia

Veľmi pozitívne ale možno vnímať navrhované ustanovenie ZKR, podľa ktorého sa bude môcť dlžník domáhať oddlženia len raz za 10 rokov.

Prečítajte si tiež: Nový začiatok po bankrote

Parlament s podporou drvivej väčšiny poslancov (141) dnes odobril novelu konkurzného zákona, ktorú predložila podpredsedníčka vlády a ministerka spravodlivosti L. Žitňanská. Osobný bankrot sa tak stane dostupnejším pre ľudí, ktorí ho potrebujú. Zmeny sa dotknú aj tzv. „Účelom zmien v konkurznom zákone je dať druhú šancu tým, ktorí sa či už z vlastnej viny, alebo aj nie, ocitli v dlhovej pasci a sami sa z nej nevedia dostať. Podať v tejto situácii pomocnú ruku a pomôcť ju riešiť považujem za významný krok k zlepšovaniu prístupu k spravodlivosti,“ uviedla ministerka spravodlivosti L. Vďaka úprave si ľudia budú môcť vyriešiť svoju situáciu cez dostupnejšiu možnosť oddlženia. Nebude pritom záležať, či ich dlh vznikol voči štátu, samospráve, nebankovke alebo obchodnej spoločnosti.

Výhody osobného bankrotu oproti iným formám riešenia finančnej tiesne

Medzi takéto iné spôsoby, ktorý dlžníci najčastejšie využívajú, patrí uzatváranie dohôd s veriteľmi (v ktorých si zmluvné strany dohodnú buď splácanie dlhu v splátkach alebo predĺžia lehotu splatnosti a pod.). Nevýhodou takýchto dohôd ale je, že veritelia dlžníkov sa snažia v takýchto prípadoch čo najlepšie právne zabezpečiť svoje pohľadávky, a to tak, že napríklad dohodu o splácaní dlhu uzatvoria s dlžníkmi vo forme notárskej zápisnice s tým, že ak dlžník nedodrží čo i len jednu splátku, môže celý zostatok dlhu vymáhať súdny exekútor. Je preto dôležité aby pri uzatváraní takýchto dohôd boli dlžníci veľmi obozretný a v ideálnom prípade skonzultovali takúto možnosť s advokátom. Samozrejme takýto spôsob riešenia nepriaznivej finančnej situácie má svoje opodstatnenie v prípadoch, ak má dlžník napríklad len jeden vyšší dlh, ktorý nezvláda splácať a jeho nepriaznivá finančná situácia má len dočasný, krátkodobý charakter.

Druhým častým spôsobom riešenia finančnej tiesne dlžníkov je branie úverov za účelom refinancovania predchádzajúcich dlhov (pôžičiek, rôznych druhov úverov - hypotekárnych, spotrebných, príp. aj iných dlhov). V prípade tohto spôsobu riešenia finančnej tiesne ale nikdy nedochádza k zníženiu dlhov, pretože nový refinancujúci úver je vlastne vždy vo výške súčtu všetkých predchádzajúcich dlhov dlžníka, ktoré banka z refinancujúceho úveru vypláca. Tento spôsob je teda taktiež len dočasným riešením pre dlžníka, poskytujúceho mu dlhšiu lehotu na splatenie dlhu voči ďalšiemu veriteľovi - refinancujúcej banke. Rovnako ako v predchádzajúcom prípade, ak dlžník vie, že ani refinancujúci úver nebude môcť splácať je preňho výhodnejšie rovno začať vyhlásiť osobný bankrot - teda podať návrh na vyhlásenie konkurzu na súd.

Povinné právne zastúpenie dlžníka

Povinné právne zastúpenie možno vnímať nanajvýš pozitívne, pretože ustanovením tejto povinnosti pre dlžníka bude zabezpečené, že dlžníkovi už pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu bude poskytnutá kvalifikovaná právna pomoc, bude mu vysvetlený celý priebeh procesu osobného bankrotu a bude upozornený na všetky právne následky tohto procesu. Následne sa tak bude môcť dlžník rozhodnúť na základe takto získaných informácií, či je skutočne tento právny inštitút vhodný na jeho faktickú situáciu a v závislosti od toho mu advokát, resp. Centrum právnej pomoci pripraví kvalifikovaný návrh na začatie konania. Vzhľadom na to, že už v návrhu na začatie konania musí byť preukázané splnenie podmienok na možnosť využitia osobného bankrotu. Takýto postup rovnako zabráni podávaniu neúplných návrhov, ktoré neobsahujú všetky predpísané náležitosti.

Poctivý zámer dlžníka

Pri odpovedi na otázku či sa dlžník nemôže sám úmyselne doviesť k osobnému bankrotu, aby sa vyhol splácaniu svojich dlhov je potrebné predovšetkým uviesť, že v súčasnosti celý proces osobného bankrotu trvá približne 3,5 roka, pričom na to, aby došlo k úplnému oddlženiu dlžníka je potrebné, aby dlžník spĺňal počas skúšobnej doby 3 rokov pomerne prísne podmienky oddlženia. V prípade, ak by ich nespĺňal, prišiel by totiž o svoj majetok (ktorý sa speňažuje už v 1. V tomto smere je preto potrebné konštatovať, že súčasná právna úprava dbá a poskytuje určitú mieru právnej ochrany aj veriteľom dlžníka. Za súčasného nastavenia podmienok a celého procesu osobného bankrotu nie sú preto namieste obavy veriteľov z toho, že by sa dlžníci úmyselne dovádzali k osobnému bankrotu. Totiž aj v prípadoch, ak by sa dlžníci chceli úmyselne doviesť k osobnému bankrotu s vyššie popísaným cieľom a z tohto dôvodu by aj prevádzali svoj majetok na iné osoby (najčastejšie blízke osoby, ako sú manžel/ka, deti či rodičia) s úmyslom vyčleniť ho z majetku, ktorý sa v konkurze speňažuje, môžu byť takéto prevody voči veriteľom vyhlásené za neúčinné (prostredníctvom inštitútu odporovateľnosti právnych úkonov).

Soňa Pobiecka hovorí, že ak je žiadosť skompletizovaná správne a žiadateľ preukáže svoj poctivý zámer, súd obvykle vyhovie v jeho prospech. „Celkovo som asistovala pri päťdesiatke osobných bankrotov, z nich desať je práve v podaní. Po vyhlásení konkurzu odpadne človeku veľké bremeno, o to viac by sa však mal snažiť zapracovať na svojej budúcnosti. Dlhy na sociálnej poisťovni síce splatiť nemusí, no pokiaľ to neurobí, nemôže počítať s dôchodkom. Skutočnosť, že voči nemu bol vyhlásený konkurz, je tiež uvedená v registri úpadcov, ku ktorému majú prístup aj banky. Žiadna z nich mu tak v budúcnosti už nebude ochotná poskytnúť úver, pretože by to bolo príliš veľké riziko. Šesť rokov po vyhlásení konkurzu nebude môcť ďalej vlastniť majetok, ani vyhrať či zdediť peniaze.

Finančné záväzky, na ktoré sa osobný bankrot nevzťahuje

Zákon pozná niekoľko finančných záväzkov, na ktoré sa osobný bankrot nevzťahuje. Ide o výživné na dieťa, zabezpečenú pohľadávku - napríklad hypotéku, ďalej o pohľadávku, ktorú musí žiadateľ o osobný bankrot uhradiť za spôsobené škody. Oddlžený nebude ani o pracovnoprávne nároky voči dlžníkovi, peňažný trest podľa trestného konania, o nepeňažné pohľadávky a pohľadávku z pôžičky poskytnutej Centrom právnej pomoci.

Príspevok na nájomné bývanie: Sociálna pomoc pre ľudí v núdzi

Príspevok na nájomné bývanie predstavuje formu sociálnej pomoci, ktorej cieľom je zabezpečiť dostupné bývanie pre osoby s nízkym príjmom. Podmienky a výška príspevku sa môžu líšiť v závislosti od legislatívy a konkrétnych predpisov. Vláda Slovenskej republiky upravuje poskytovanie dotácií a príspevkov prostredníctvom rôznych zákonov a nariadení. Napríklad, zákon č. 544/2010 Z. z. a zákon č. 89/2020 Z. z.

Príspevok na nájomné bývanie a osobný bankrot: Ako to funguje?

V kontexte osobného bankrotu je dôležité analyzovať, ako sa príspevok na nájomné bývanie posudzuje a či je možné ho získať počas alebo po ukončení konkurzného konania. Vyhlásenie konkurzu má významný dopad na majetok a príjem dlžníka. Počas konkurzu správca speňažuje majetok dlžníka, aby uspokojil veriteľov. Avšak, zákon chráni určitú časť majetku a príjmu, aby zabezpečil dlžníkovi základné životné potreby.

  • Nepostihnuteľná hodnota obydlia: Nariadenie vlády č. 45/2017 stanovuje nepostihnuteľnú hodnotu obydlia na 10 000 eur. Táto suma je dlžníkovi ponechaná, aby si mohol zabezpečiť bývanie. Peniaze na tomto účte nepodliehajú konkurzu ani exekúcii počas 3 rokov od jeho zriadenia.

  • Príspevok na nájomné bývanie ako sociálna služba: Príspevok na nájomné bývanie môže byť považovaný za sociálnu službu, ktorá je poskytovaná osobám v hmotnej núdzi. Cieľom je zabezpečiť im prístup k bývaniu a zabrániť bezdomovstvu.

Podmienky získania príspevku na nájomné bývanie po osobnom bankrote

Podmienky získania príspevku na nájomné bývanie po osobnom bankrote sa môžu líšiť v závislosti od konkrétnych predpisov a individuálnej situácie dlžníka. Medzi hlavné faktory patria:

  • Výška príjmu dlžníka
  • Majetkové pomery dlžníka
  • Sociálna situácia dlžníka (napr. počet detí, zdravotný stav)
  • Miestne podmienky a predpisy

Povinnosti dlžníka

Dlžník, ktorý žiada o príspevok na nájomné bývanie, musí spĺňať určité povinnosti, ako napríklad:

  • Pravdivo informovať o svojej finančnej a sociálnej situácii
  • Aktívne hľadať zamestnanie a zlepšovať svoju finančnú situáciu
  • Dodržiavať podmienky nájomnej zmluvy
  • Spolupracovať s úradmi a poskytovateľmi sociálnych služieb

Centrum právnej pomoci: Pomocná ruka pre dlžníkov

Centrum právnej pomoci zohráva kľúčovú úlohu pri procese osobného bankrotu. Poskytuje dlžníkom právne poradenstvo a zastupovanie, pomáha im s prípravou návrhu na vyhlásenie konkurzu alebo splátkového kalendára. V prípade potreby môže dlžníkovi poskytnúť aj pôžičku na úhradu paušálnej odmeny správcu. Na charitu za Soňou Pobieckou prichádzajú ľudia, ktorí nevlastnia žiaden majetok, a tak siahajú po prvej právnej možnosti, po vyhlásení konkurzu. Zbaviť sa dlhov je však až posledným krokom, ku ktorému špecializovaná sociálna poradkyňa pri práci s ľuďmi v kríze pristupuje. „Pri oddlžovaní pomáham tým, ktorí sa zo svojej situácie už pozdvihli. Vyriešili svoju závislosť, bývanie, prácu a poslednou čerešničkou je osobný bankrot.“ Možnosť zbaviť sa dlhov totiž skutočne pomôže len človeku, ktorý si svoj život usporiadal. „Určite nemá význam vyhlasovať osobný bankrot u človeka, ktorý žije na ulici, pretože v jeho životnej situácii je viac ako pravdepodobné, že by sa mu dlhy kopili ďalej,“ hovorí Soňa Pobiecka. Práve v tomto je úloha sociálnych pracovníkov pri asistencii o osobný bankrot dôležitá. Situáciu ľudí v núdzi veľmi dobre poznajú a vedia tak rozoznať, komu osobný bankrot pomôže, u koho by jeho vyhlásenie ovocie neprinieslo a koho zámery pri využití oddlženia nie sú poctivé.

Prvou vecou, ktorú musí žiadateľ o osobný bankrot urobiť, je objednať sa v Centre právnej pomoci (ďalej CPP) na konzultáciu. CPP je jediná inštitúcia, ktorá môže právne zastupovať žiadateľov o osobný bankrot a zasiela žiadosť o oddlženie na súd. Súd ju následne posudzuje a zaujme stanovisko. Všetky služby spojené s osobným bankrotom sú v CPP pre žiadateľov bezplatné. Po rozhovore v centre musí žiadateľ doložiť viaceré dokumenty, ktoré dosvedčujú jeho životnú situáciu. Práve s dokladovaním potrebných podkladov vedia žiadateľom o osobný bankrot veľmi pomôcť špecializovaní poradcovia. „Mnohí ľudia, s ktorými pracujem, nerozumejú týmto informáciám, preto ich často aj sprevádzam v CPP a krok za krokom im pomáham dokladovať všetky dokumenty,“ vysvetľuje Soňa Pobiecka.

Každý človek, ktorý chce požiadať o osobný bankrot, sa musí objednať na konzultáciu do Centra právnej pomoci. Najlepší spôsob je zavolať na číslo 0650 105 100, kde žiadateľa objednajú do jednej z kancelárií alebo konzultačných pracovísk. Štúrova 22 (budova VBC, 3. Mestský úrad Galanta, prízemie Mierové nám.

Postup pri žiadosti o príspevok na nájomné bývanie

  1. Kontaktovanie úradu práce, sociálnych vecí a rodiny: Získanie informácií o podmienkach a postupoch pri žiadosti o príspevok na nájomné bývanie.
  2. Zozbieranie potrebných dokumentov: Príprava dokladov preukazujúcich príjem, majetkové pomery a sociálnu situáciu.
  3. Podanie žiadosti: Odovzdanie žiadosti na príslušnom úrade.
  4. Spolupráca s úradmi: Poskytovanie dodatočných informácií a dokladov na vyžiadanie.

Dôležité upozornenia

  • Poctivý zámer: Súd prihliada na poctivý zámer dlžníka pri rozhodovaní o oddlžení. Je dôležité preukázať úprimnú snahu o vyriešenie finančnej situácie a uspokojenie veriteľov.
  • Aktívna spolupráca: Spolupráca s úradmi a poskytovateľmi sociálnych služieb je kľúčová pre úspešné získanie príspevku na nájomné bývanie.
  • Ochrana pred podvodníkmi: Vyhýbanie sa spoločnostiam, ktoré ponúkajú pomoc s vyhlásením osobného bankrotu za poplatok. Jediná inštitúcia, ktorá môže právne zastupovať žiadateľov o osobný bankrot, je Centrum právnej pomoci. Aj v tomto prípade sa nájdu spoločnosti, ktoré chcú nekalým spôsobom zarobiť na zúfalej situácii ľudí. Prezentujú sa ako tí, ktorí pomôžu s vyhlásením osobného bankrotu, za takéto poradenstvo pritom pýtajú aj šesťsto eur. Keďže v posledných rokoch záujem o vyhlásenie konkurzu rastie, spoločnosti sa masovo prezentujú na internete, kde ľudia vyhľadávajú informácie. „Ľudia by v žiadnom prípade nemali využívať služby takýchto spoločností,“ varuje Soňa Pobiecka. Na žiadateľov apeluje, aby prišli do Centra právnej pomoci. „Oni sú jediní, ktorí môžu žiadateľa o osobný bankrot zastupovať. Pomoc od pofidérnych spoločností navyše nie je stopercentná. Preto, ak žiadateľ potrebuje asistenciu s vyplnením dokumentácie, obrátiť by sa mal na špecializovaných sociálnych poradcov. Za poradenstvo k vyhláseniu konkurzu by za žiadnych okolností nemal nikomu nič platiť,“ dodáva Soňa Pobiecka.

Príklady z praxe: Osobný bankrot v reálnom živote

Príbeh Mariána: Marián sa dostal do finančných problémov v dôsledku závislosti od drog. Po úspešnej liečbe sa zamestnal, ale nedokázal splatiť nahromadené dlhy. S pomocou charity vyhlásil osobný bankrot a začal nový život bez dlhov. Marián mal život pred sebou, no prišli drogy, ktoré rozbili rodinné vzťahy. Jeho závislosť naberala na obrátkach, on však liečbu odmietal a padal nezastaviteľne na dno. Skončil na ulici. Až keď takmer zomrel v nemocnici, súhlasil s liečením. Uspel. Zamestnal sa a našiel nový zmysel života. Za ten čas, keď sa brodil na dne, mu však narástli dlhy do extrémnych výšok a nedokázal ich splatiť.

Príbeh Silvie: Silvia, matka troch detí, sa ocitla v zlej finančnej situácii po strate výživného od otca detí. Silvia vychovávala sama tri deti. Bývali v podnájme a z invalidného dôchodku sa snažila platiť všetky náklady. Bez výživného od otca detí to však nemohla zvládnuť, nad dlžobami v takejto situácii nedokázala vyhrať.

Na charitu prichádzajú často riešiť svoju situáciu aj seniori, ktorí sa dostali do finančných problémov. Pre podvodníkov je jednoduché zneužiť ich dôveru alebo nevedomosť, no často sa stanú aj obeťami ich vlastnej rodiny. Ohrozenou skupinou sú tiež zdravotne znevýhodnení ľudia, ktorí si len ťažko nájdu uplatnenie a pravidelný príjem, z ktorého sa dá slušne žiť. Do dlhov sa dostávajú aj závislí ľudia, osoby, ktoré ukončili výkon trestu, či rodiny, ktoré sa z mesiaca na mesiac pretĺkajú životom a ich mesačný príjem visí na vlásku. Vychovávajú deti, platia nájomné, muž pracuje. Potom však prácu stratí, lebo príde sezóna, keď v danom odvetví prepúšťajú. Rodina nestačí splácať úver a ďalšie záväzky, zoberú si tak ďalšiu finančnú injekciu a jednu podlžnosť zachraňujú druhou. Dlhy v prípade takýchto osôb narastú do takých súm, ktoré by nesplatili, ani keby pracovali od rána do večera po zvyšok svojich životov. V takýchto bezvýchodiskových situáciách dokáže ľuďom v kríze pomôcť osobný bankrot.

Štátna podpora nájomného bývania: Riešenie pre všetkých?

V médiách sa rozbehla kampaň o nájomnom bývaní podporovanom štátom. Predstava dvadsať tisíc bytov ročne sa už rozplynula, no Boris Kollár v krátkych šotoch prezentuje výsledky, ktoré sa jeho strane podarilo presadiť v parlamente. Obsah zákona o štátnej podpore nájomného bývania a pripravovaného nariadenia však zatiaľ prinášajú skôr pochybnosti. Kollár pôvodne sľuboval až o polovicu lacnejšie bývanie Štátne nájomné byty boli najvýraznejším predvolebným sľubom hnutia SME RODINA. Kollárovci lákali voličov na 25 000 nájomných bytov ročne s mesačným nájomným „od 119 Eur“. Výstavba nových bytov mala podľa oficiálneho vyhlásenia strany prospieť „všetkým tým, ktorí sa chcú postaviť na vlastné nohy a túžia po vlastnom bývaní aj napriek tomu, že ich príjem je nízky“. Po zvolení do parlamentu Kollár ďalej avizoval, že štátom regulované nájomné prinesie cenu bývania o 30 až 50 % nižšiu, ako je priemer v regiónoch.

K fungujúcemu systému nájomného bývania podporovaného štátom máme aktuálne ešte pomerne ďaleko. V prvom rade chýbajú byty. Právny základ fungovania schémy už ale nadobúda reálne črty. Zákon o štátnej podpore nájomného bývania účinný od júla tohto roka v krátkej dobe s najväčšou pravdepodobnosťou doplní súvisiace nariadenie, ktorého účinnosť je zatiaľ plánovaná na 1. októbra 2022. Už teraz je jasné, že nájomné byty nebudú „štátne“ - prenajímateľmi budú osoby odlišné od štátu. Samotná podstata systému tkvie v spolupráci troch subjektov - Agentúry štátom podporovaného bývania, prenajímateľov a investičného partnera. Agentúra bude celý mechanizmus organizačne zastrešovať, jej členmi budú investiční partneri schválení vládou. Investiční partneri budú zároveň spoločníkmi samostatných právnických osôb, ktoré budú byty prenajímať.

#

tags: #osobný #bankrot #a #príspevok #na #nájomné