Osobný bankrot a podmienky ručenia: Komplexný sprievodca

Osobný bankrot je dôležitý nástroj, ktorý umožňuje fyzickým osobám zbaviť sa dlhov v prípade, že sa ocitnú v situácii platobnej neschopnosti a nie sú schopné splácať svoje záväzky. Hoci sa bežne používa termín „osobný bankrot“, slovenský právny poriadok tento pojem nepozná. Namiesto toho sa používa termín „oddlženie“, ktorý je upravený v zákone č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ZKR). Tento článok sa podrobne zaoberá právnymi podmienkami osobného bankrotu, jeho priebehom, rôznymi formami oddlženia a praktickými aspektmi, vrátane toho, ako osobný bankrot ovplyvňuje ručiteľov.

Čo je osobný bankrot (oddlženie)?

Osobný bankrot, čiže oddlženie, je zákonom upravený proces, ktorý umožňuje fyzickej osobe (podnikateľovi alebo nepodnikateľovi) zbaviť sa svojich dlhov. Cieľom osobného bankrotu je poskytnúť dlžníkom, ktorí sa dostali do zložitej finančnej situácie, možnosť začať znova bez ťažkého bremena dlhov. Aj keď je primárne určený na pomoc dlžníkom, zabezpečuje tiež určitú mieru uspokojenia veriteľov. Dôležitou súčasťou právnej úpravy je nastavenie jasných pravidiel, ktoré zabraňujú svojvoľnému konaniu dlžníkov aj veriteľov.

Kto sa môže oddlžiť?

Podľa § 166 ZKR má každý platobne neschopný dlžník, ktorý je fyzickou osobou, právo domáhať sa oddlženia prostredníctvom konkurzu alebo splátkového kalendára. Toto platí bez ohľadu na to, či má dlžník záväzky z podnikateľskej činnosti.

Formy oddlženia

ZKR rozlišuje dve formy oddlženia:

1. Konkurz: Ak má dlžník majetok, ktorý sa dá speňažiť, konkurz je proces, pri ktorom sa tento majetok použije na uspokojenie veriteľov.
2. Splátkový kalendár: Ak dlžník spĺňa podmienky pravidelného príjmu a jeho dlhy neprevyšujú jeho majetok, môže sa oddlžiť prostredníctvom splátkového kalendára.

Podmienky pre oddlženie

Pre úspešné oddlženie musí dlžník spĺňať niekoľko podmienok:

Prečítajte si tiež: Sociálna poisťovňa modernizuje služby pre občanov

• Fyzická osoba: Dlžník musí byť fyzickou osobou, bez ohľadu na to, či je podnikateľom alebo nepodnikateľom.
• Platobná neschopnosť: Dlžník musí byť platobne neschopný. Fyzická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok.
• Poctivý zámer: Dlžník musí mať poctivý zámer, teda snahu v rámci svojich možností riešiť svoje dlhy. Ustanovenie § 166g ods. 2 ZKR definuje situácie, kedy dlžník nemá poctivý zámer.
• Exekučné konanie: Voči dlžníkovi sa musí viesť exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie, pričom od vydania poverenia na vykonanie exekúcie alebo od začatia obdobného vykonávacieho konania musí uplynúť aspoň jeden rok (§ 166 ods. 2 ZKR).
• Centrum hlavných záujmov: Dlžník musí mať centrum hlavných záujmov na Slovensku (§ 171c ods. 1 ZKR).
• Časový odstup: Dlžník sa môže domáhať oddlženia len raz za 10 rokov (§ 166 ods. 2 ZKR).
• Výkon trestu: Dlžník nesmie byť vo výkone trestu odňatia slobody (§ 166 ods. 2 ZKR).

Dlhy, ktoré nie je možné oddlžiť

Podaním návrhu na oddlženie sa dlžník nezbaví všetkých svojich dlhov. Niektoré pohľadávky sú svojou povahou špecifické a oddlženie sa na ne nevzťahuje. Ide napríklad o:

• Vymáhanie peňažného trestu uloženého v trestnom konaní
• Pracovnoprávne nároky iných osôb voči dlžníkovi (napríklad zamestnancov)
• Pohľadávky, ktoré vznikli zo zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví alebo spôsobenú úmyselným konaním
• Pohľadávky z výživného na dieťa
• Nepeňažné pohľadávky
• Zabezpečené pohľadávky (napríklad dlh zabezpečený ručením alebo záložným právom)
• Pohľadávky veriteľa - fyzickej osoby, ktorú nenadobudol postúpením, prevodom alebo prechodom s výnimkou dedenia, ak takáto pohľadávka nebola prihlásená v konkurze z dôvodu, že veriteľ nebol správcom písomne upovedomený, že bol vyhlásený konkurz
• Pohľadávka z právnej pomoci poskytnutej dlžníkovi Centrom právnej pomoci v súvislosti s konaním o oddlžení

Spôsoby oddlženia

Oddlženie je možné realizovať dvoma spôsobmi: konkurzom a splátkovým kalendárom.

1. Konkurz

Podstata konkurzu spočíva v tom, že ak má dlžník nejaký majetok, musí akceptovať, že tento sa speňaží a použije na uspokojenie veriteľov. Ak súd vyhlási konkurz, musia súdy bezodkladne zastaviť prebiehajúce konania, ktoré sa týkajú dlhu, ktorý sa má uhradiť v konkurze. Na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať ani viesť exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie. Vyhlásením konkurzu zaniká aj bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

Speňažovanie majetku

Pri speňažovaní nehnuteľností sa rozlišuje medzi nehnuteľnosťami s vyššou a nižšou hodnotou. Tie s vyššou hodnotou sa speňažia na dražbe, tie s nižšou hodnotou zase ako hnuteľné veci. Za nehnuteľnosť s nižšou hodnotou sa považuje nehnuteľnosť alebo spoluvlastnícky podiel na nej, ktorého hodnota nepresahuje 5.000,- €. Hodnotu nehnuteľnosti určuje správca odhadom. Ak by však niektorý z veriteľov predložil znalecký posudok s vyššou sumou, bude sa pri speňažovaní vychádzať z tejto sumy.

Správca zároveň zriadi v mene dlžníka bankový účet, na ktorý poukáže po speňažení nehnuteľnosti sumu zodpovedajúcu nepostihnuteľnej hodnote obydlia, ktorá je nariadením vlády 45/2017 stanovená na 10.000,- €. V prípade podielového spoluvlastníctva je táto nepostihnuteľná hodnota vo výške podielu na nehnuteľnosti. Nepostihnuteľnou hodnotou obydlia sa rozumie časť hodnoty jednej obývateľnej veci s príslušenstvom vrátane prípadného zastavaného a priľahlého pozemku, ktorú dlžník označil v zozname majetku ako svoje obydlie. Môže teda ísť aj o hnuteľnú vec, napríklad karavan. Peniaze na tomto účte nepodliehajú konkurzu ani exekúcii počas 3 rokov od jeho zriadenia. Dlžník však nemôže týmto peniazmi počas 3 rokov disponovať.

Prečítajte si tiež: Dôchodcovské cestovné vlakom

Ďalší postup správcu

Hnuteľné veci sa predávajú v tzv. rýchlych aukciách. Pokiaľ ide o pohľadávky dlžníka voči iným osobám, tieto sa správca musí pokúsiť vymôcť, avšak nemôže podávať žalobu na súd.

Po splnení rozvrhu výťažku, alebo po zistení, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu, alebo sa neprihlási žiaden veriteľ, oznámi správca v Obchodnom vestníku, že sa konkurz končí.

2. Splátkový kalendár

Aby dlžník mohol použiť druhý spôsob oddlženia, teda splátkový kalendár, musí okrem vyššie uvedených všeobecných podmienok spĺňať aj podmienku pravidelného príjmu a zároveň dlžníkove dlhy nesmú prevyšovať jeho majetok. Pri tomto spôsobe súd správcu poverí preskúmaním pomerov dlžníka.

Návrh splátkového kalendára

Správca následne podá na súd návrh na splátkový kalendár, pričom tento sa určí tak, aby sa uspokojilo minimálne 30 % dlhov. Presné % aké bude musieť dlžník v priebehu 5 rokov splatiť určí až súd. Správcovi je potrebné zložiť preddavok a od tohto momentu má správca 45 dní na to, aby zostavil návrh splátkového kalendára. Splátky majú svoju hornú hranicu. Táto nesmie presiahnuť príjem dlžníka po odrátaní nevyhnutných nákladov na bývanie, základných životných potrieb, vyživovacích povinností a pod. Správca v Obchodnom vestníku oznámi návrh splátkového kalendára spolu s percentom, ktoré navrhuje uspokojenie veriteľov. Po zverejnení splátkového kalendára, majú veritelia 90 dní na podanie námietky voči tomuto návrhu. Po uplynutí lehoty správca tento návrh aj s námietkami a svojím prípadným vyjadrením predloží súdu. Ak súd zistí, že pomery dlžníka nebudú stačiť na určenie splátkového kalendára, konanie zastaví.

Dlžník je povinný splátkový kalendára plniť od 1. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom súd určil splátkový kalendár.

Prečítajte si tiež: Nový začiatok po bankrote

Zastúpenie dlžníka

Či už sa dlžník rozhodne pre návrh na vyhlásenie konkurzu alebo návrh na určenie splátkového kalendára, musí sa obrátiť na Centrum právnej pomoci. Ide o povinné zastúpenie dlžníka, ktoré ustanovuje zákon. Toto zastúpenie trvá až do kým súd neustanoví správcu. Na Centrum právnej pomoci sa môžete obrátiť buď telefonicky, alebo osobne podľa miesta trvalého pobytu. Centrum právnej pomoci dlžníka informuje o celom postupe a podmienkach oddlženia. Po konzultácii v Centre právnej pomoci, sa Centrum rozhodne, či bude dlžníka zastupovať, alebo jeho zastupovaním poverí iného advokáta. Centrum je v zmysle zákona oprávnené v dlžníkovom mene podať návrh na vyhlásenie konkurzu, alebo návrh na určenie splátkového kalendára.

Pôžička od Centra právnej pomoci

Centrum právnej pomoci môže okrem zastupovania dlžníka, dlžníkovi poskytnúť aj pôžičku vo výške 500,- € na úhradu paušálnej odmeny správcu. Na takúto pôžičku má nárok dlžník len vtedy, ak spĺňa zákonom stanovené podmienky. Následne musí túto pôžičku Centru právnej pomoci vrátiť do dohodnutej doby.

Rozhodnutie súdu

Súd je povinný do 15 dní od doručenia návrhu rozhodnúť. Môže rozhodnúť buď tak, že návrh odmietne, alebo že vyhlasuje konkurz, resp. určuje splátkový kalendár. Týmto rozhodnutím poskytuje ochranu dlžníkovi pred veriteľmi. Priamo v tomto rozhodnutí ustanoví, že sa dlžník zbavuje dlhov, zároveň ustanoví správcu a veriteľov vyzve, aby prihlásili svoje pohľadávky.

Nakladanie s majetkom počas konkurzu

Správca je oprávnený nakladať s dlžníkovým majetkom. Aj dlžník môže so svojím majetkom nakladať obvyklým spôsobom, avšak všetky osoby, ktoré majetok užívajú musia rešpektovať § 167n ods. 3 ZKR, podľa ktorého: Dlžník a jeho blízka osoba so súhlasom dlžníka sú oprávnení vec podliehajúcu konkurzu užívať obvyklým spôsobom; sú však povinní chrániť ju pred poškodením, stratou alebo zničením a zdržať sa všetkého, čím sa okrem bežného opotrebovania jej hodnota znižuje. Každý, kto užíva vec tvoriacu konkurznú podstatu, je povinný umožniť správcovi kedykoľvek túto vec obhliadnuť. Ak má takúto vec v užívaní niekto iný ako dlžník alebo jeho blízka osoba, môže ju užívať len so súhlasom správcu.

Dĺžka celého procesu

Dĺžka celého procesu je relatívna a môže sa líšiť. Záleží najmä na dlžníkovi a jeho prístupe. V prvom rade je potrebné posúdiť situáciu dlžníka a či spĺňa zákonné podmienky na vyhlásenie osobného bankrotu, čo zaberie istý čas. Potom záleží na dlžníkovi, ako rýchlo doloží Centru právnej pomoci všetky potrebné doklady, ktoré sa prikladajú ako prílohy k návrhu. Po podaní návrhu má príslušný súd 15 dní na rozhodnutie.

Zmeny v osobnom bankrote

Najmarkantnejšou zmenou oproti starej právnej úprave je, že tento proces sa už nerozdeľuje na konkurz a oddlženie a nevyžaduje sa už ani žiadna trojročná skúšobná doba. Súd vo svojom rozhodnutí o vyhlásení konkurzu alebo o určení splátkového kalendára zároveň rozhodne o oddlžení, čo znamená, že sa dlžník zbavuje svojich dlhov.

Vplyv novely zákona na veriteľov

Pre veriteľa je najvýhodnejšie, ak dlh uhradí dlžník v dohodnutej lehote splatnosti. V konkurznom konaní ide o pomerné a čiastočné uspokojenie ich pohľadávok, a preto nemožno pre veriteľa osobný bankrot považovať za extra výhodný. Ak to však porovnáme so situáciou, keď bolo oddlženie extrémne zložité alebo so situáciou, keď neexistovalo oddlženie, tak dlžník de facto nedokázal splatiť ani len časť dlhu a v podstate rezignoval na zaplatenie. Veriteľ potom nedostal vôbec nič.

Zneužitie osobného bankrotu

Zákon v účinnom znení obsahuje aj inštitút poctivého zámeru dlžníka. Ten je ustanovený v § 166g, pričom okrem legálnej definície tohto pojmu vymenúva aj situácie, kedy dlžník nemá poctivý zámer. Práve uvedenie poctivého zámeru dlžníka a uvedenie toho, čo sa za poctivý zámer nepovažuje, by mohlo zabrániť zneužívaniu inštitútu oddlženia. Veritelia majú vcelku účinný prostriedok, aby sa mohli voči nepoctivému dlžníkovi brániť.

Chyby pri vyhlásení osobného bankrotu

Ak je už dlžník nútený vyhlásiť osobný bankrot, v prvom rade je potrebné navštíviť Centrum právnej pomoci, ktoré jednak posúdi jeho situáciu, či spĺňa podmienky na vyhlásenie bankrotu a pomôže mu s kompletizáciou podania, ako aj so samotným podaním. Ďalšou chybou, ktorej sa môžu dlžníci dopustiť je, že požadujú vyhlásenie osobného bankrotu bez toho, aby voči nim bolo vedené exekučné, alebo iné obdobné konanie. Opäť ide o obligatórnu (povinnú) podmienku oddlženia. Centrum právnej pomoci nebude za dlžníka vyhľadávať jeho exekúcie a doklady. Dlžník by si mal zosumarizovať všetky doklady k dlhom.

Osobný bankrot a ručiteľ

Ak ste ručiteľom za osobu, ktorá vyhlásila osobný bankrot, je dôležité si uvedomiť, že osobný bankrot dlžníka nemá automaticky vplyv na vaše ručiteľské záväzky. Veriteľ môže naďalej vymáhať dlh od ručiteľa, aj keď bol dlžník oddlžený. Ručenie je zabezpečovací inštitút, teda prostriedok, cez ktorý veriteľ chráni svoju pohľadávku, resp. si zabezpečuje to, že bude vymožená. Ručiteľ je povinný plniť namiesto dlžníka, ak dlh nesplní dlžník, hoci ho na to veriteľ písomne vyzval. Ak vyhlásite osobný bankrot, pohľadávka ako taká nezaniká, a preto môžu dlh žiadať od ručiteľa aj teraz aj potom, čo vyhlásite osobný bankrot.

Práva ručiteľa

• Informácie o dlhu: Veriteľ je povinný kedykoľvek a bez zbytočného odkladu oznámiť ručiteľovi na požiadanie výšku svojej pohľadávky (§ 547 Občianskeho zákonníka).
• Námietky: Ručiteľ môže proti veriteľovi uplatniť všetky námietky, ktoré by mal proti veriteľovi dlžník (§ 548 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
• Náhrada: Ak ručiteľ splní dlh za dlžníka, má právo požadovať od dlžníka náhradu toho, čo za neho plnil.

Čo robiť, ak ste ručiteľ a dlžník vyhlásil osobný bankrot?

• Zistite stav dlhu: Kontaktujte veriteľa a zistite presnú výšku dlhu, ktorý máte ako ručiteľ splatiť.
• Overte si platnosť ručenia: Uistite sa, že ručenie vzniklo zákonným spôsobom, teda vaším písomným vyhlásením adresovaným veriteľovi, že beriete na seba záväzok splniť pohľadávku dlžníka, ak ju nesplní.
• Snažte sa vymôcť dlh od dlžníka: Aj keď je dlžník v osobnom bankrote, neznamená to, že sa nemôžete pokúsiť vymôcť od neho dlh.

Alternatívy k osobnému bankrotu

Zbaviť sa dlhu je okrem osobného bankrotu možné najmä jeho zaplatením. Splnenie dlhu je jedna z foriem zániku záväzku. Pre dlžníka je najvýhodnejším spôsobom snažiť sa dlh uhradiť v lehote splatnosti, ktorú si dohodol s veriteľom. Ak tak neučiní, riskuje súdne a následne exekučné konanie a s tým spojené obmedzenia v nakladaní s majetkom.

Poplatky spojené s oddlžením

Od 1. júla 2025 sa zavádza poplatok za spracovanie žiadosti o právnu pomoc v agende oddlženia vo výške 50,- €. Okrem toho, od 1. júla 2025 je poplatok za predbežnú konzultáciu v agende oddlženia vo výške 6,- €. Dlžník musí tiež uhradiť sumu cca 700 Eur, ktorá pozostáva z 500 Eur na preddavok správcu konkurznej podstaty a cca 200 Eur advokátovi, ktorého dlžníkovi určí Centrum.

tags: #osobny #bankrot #a #rucitel #podmienky