Osobný Bankrot: Nová Šanca na Oddlženie

Strata príjmu, neprimerané výdavky a neočakávané udalosti môžu viesť k dlhovej pasci. Našťastie, novela zákona o konkurze a reštrukturalizácii prináša nové možnosti oddlženia pre fyzické osoby. Táto novela, účinná od 1. marca 2017, prináša významné zmeny v oblasti osobného bankrotu, alebo inak povedané, oddlženia. Cieľom je, aby bol osobný bankrot dostupnejší pre viac ľudí a aby sa znížili náklady spojené so začatím konania o oddlžení. V tomto článku sa pozrieme na hlavné zmeny, ktoré novela prináša, ako aj na možnosti, ktoré majú dlžníci k dispozícii.

Čo je osobný bankrot (oddlženie)?

Osobný bankrot, alebo odborne oddlženie, je zákonom upravený proces, ktorý umožňuje fyzickým osobám zbaviť sa svojich dlhov. Osobný bankrot je výraz, ktorý sa bežne používa v hovorovej reči, avšak právny poriadok SR takýto pojem nepozná. Právny poriadok Slovenskej republiky používa legálny pojem „oddlženie“. Upravený je v zákone č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len ZKR), a to najmä vo štvrtej časti ZKR nazvanej Oddlženie. Podľa § 166 ZKR Každý platobne neschopný dlžník, ktorý je fyzickou osobou, je oprávnený domáhať sa oddlženia konkurzom alebo splátkovým kalendárom podľa tejto časti zákona a to bez ohľadu na to, či má záväzky z podnikateľskej činnosti.

Dlhová pasca môže predstavovať problém pre veľké množstvo občanov. Preto bola pripravená nová právna úprava, ktorá má pomôcť fyzickým osobám (tzv. osobný bankrot).

Dve Možnosti Oddlženia: Konkurz a Splátkový Kalendár

Dlhov sa bude môcť po novom dlžník zbaviť pomocou jednej z dvoch alternatív - konkurzom alebo cez splátkový kalendár.

1. Konkurz: Pri konkurze dlžník odovzdá na speňaženie svoj majetok a následne súd rozhodne o oddlžení. Konkurz je vhodný pre dlžníkov, ktorí nevlastnia žiaden majetok, majú problémy s prácou a pravidelným príjmom, resp. sú nezamestnaní. Podstata konkurzu spočíva v tom, že ak by dlžník mal nejaký majetok, musí akceptovať to, že tento sa speňaží a použije na uspokojenie veriteľov. Ak súd vyhlási konkurz, musia súdy bezodkladne zastaviť prebiehajúce konania, ktoré sa týkajú dlhu, ktorý sa má uhradiť v konkurze. Na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať ani viesť exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie. Vyhlásením konkurzu zaniká aj bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.
2. Splátkový kalendár: V prípade splátkového kalendára si dlžník ponechá časť majetku, ale v stanovenom období vypláca sumu, ktorú určí súd. Splátkový kalendár je vhodný pre tých dlžníkov, ktorí si chcú ponechať svoj majetok, pričom majú dostatočne vysoké príjmy na to, aby v lehote 3 rokov splácali svoje dlhy podľa splátkového kalendára určeného súdom. Aby dlžník mohol použiť druhý spôsob oddlženia, teda splátkový kalendár musí okrem vyššie uvedených všeobecných podmienok spĺňať aj podmienku pravidelného príjmu a zároveň dlžníkove dlhy nesmú prevyšovať jeho majetok. Pri tomto spôsobe súd správcu poverí preskúmaním pomerov dlžníka. Správca následne podá na súd návrh na splátkový kalendár, pričom tento sa určí tak aby sa uspokojilo minimálne 30 % dlhov. Presné % aké bude musieť dlžník v priebehu 5 rokov splatiť určí až súd.

Domáhať sa zbavenia dlhov týmito spôsobmi bude môcť dlžník iba raz za desať rokov od vyhlásenia konkurzu alebo od určenia splátkového kalendára.

Prečítajte si tiež: Sociálna poisťovňa modernizuje služby pre občanov

Podmienky Oddlženia

Právo žiadať oddlženie, teda právo podať návrh na vyhlásenie konkurzu alebo návrh na určenie splátkového kalendára má fyzická osoba len vtedy, ak sa voči nej vedie exekučné, alebo obdobné vykonávacie konanie. Príkladom takéhoto „obdobného vykonávacieho konania“ je napríklad daňové exekučné konanie, exekúcia vymáhaná Sociálnou poisťovňou, výkon dražby a podobne.

Osoba musí byť:

• Fyzickou osobou, pričom sa nerozlišuje to, či ide o fyzickú osobu podnikateľa alebo nepodnikateľa a rovnako je bezvýznamné, či ide majetok z podnikateľskej činnosti alebo nie.
• Platobne neschopná.
• Musí mať poctivý zámer, teda musí mať snahu v rámci svojich možností vyriešiť svoje dlhy. To, kedy dlžník nemá poctivý zámer upravuje ustanovenie § 166g ods. 2 ZKR. Následkom nepoctivého zámeru môže byť až zrušenie oddlženia.

Nedotknuteľné Pohľadávky

Podaním návrhu na oddlženie sa dlžník nezbaví všetkých svojich dlhov. Určité pohľadávky sú svojou povahou špecifické. Takzvané nedotknuteľné pohľadávky bude pritom musieť splácať aj po oddlžení. Napríklad pohľadávky maloletého dieťaťa na výživné, pohľadávky zo zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví a podobne.

Právna úprava osobného bankrotu v ustanovení § 166c ZKR vymenúva tzv. nedotknuté pohľadávky. Jedná sa napríklad o vymáhanie peňažného trestu uloženého v trestnom konaní, pracovnoprávne nároky, ktoré majú iné osoby voči dlžníkovi (napríklad zamestnanci), pohľadávky, ktoré vznikli zo zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví, alebo spôsobenú úmyselným konaním, pohľadávky z výživného na dieťa ale aj pohľadávky nepeňažného charakteru, či zabezpečené pohľadávky (napríklad dlh zabezpečený ručením, či záložným právom.

Nepeňažná pohľadávka (ide o pohľadávku, ktorá nesúvisí s povinnosťou zaplatiť peňažné prostriedky ale môže ísť o povinnosť poskytnúť, resp. dodať hmotné veci - napr. tovar, byt, dom prípadne nehmotné veci - napr.

Prečítajte si tiež: Dôchodcovské cestovné vlakom

Centrum Právnej Pomoci

Či už sa dlžník rozhodne pre návrh na vyhlásenie konkurzu alebo návrh na určenie splátkového kalendára, musí sa obrátiť na Centrum právnej pomoci. Ide o povinné zastúpenie dlžníka, ktoré ustanovuje zákon. Toto zastúpenie trvá až do kým súd neustanoví správcu. Na Centrum právnej pomoci sa môžete obrátiť buď telefonicky, alebo osobne podľa miesta trvalého pobytu. Centrum právnej pomoci dlžníka informuje o celom postupe a podmienkach oddlženia. Po konzultácii v Centre právnej pomoci, sa Centrum rozhodne, či bude dlžníka zastupovať, alebo jeho zastupovaním poverí iného advokáta. Centrum je v zmysle zákona oprávnené v dlžníkovom mene podať návrh na vyhlásenie konkurzu, alebo návrh na určenie splátkového kalendára.

Pôžička od Centra Právnej Pomoci

Centrum právnej pomoci môže okrem zastupovania dlžníka, dlžníkovi poskytnúť aj pôžičku vo výške 500,- € na úhradu paušálnej odmeny správcu. Na takúto pôžičku má nárok dlžník len vtedy, ak spĺňa zákonom stanovené podmienky. Následne musí túto pôžičku Centru právnej pomoci vrátiť do dohodnutej doby.

Postup pri podávaní návrhu

Po úvodnej konzultácii s pracovníkom Centra právnej pomoci doručí dlžník požadované dokumenty. Dlžník poskytne pracovníkovi Centra právnej pomoci za účelom vypracovania návrhu informácie týkajúce sa jeho majetku, záväzkov, informácie o ukončení štúdia, prehľad zamestnaní, zoznam spriaznených osôb (deti, rodičia, manžel/manželka, partner, súrodenci….). Po vypracovaní návrhu doručí dlžník Návrh na vyhlásenie konkurzu alebo Návrh na určenie splátkového kalendára Centru právnej pomoci, spolu so Žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci v konaní o oddlžení a Životopisom dlžníka. Centrum právnej pomoci poskytne dlžníkovi pôžičku na paušálnu odmenu a náhradu nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania vo výške 500 eur (bezúročná pôžička, ktorú musí dlžník do 3 rokov splatiť). Po spracovaní predmetných žiadosti a poskytnutí pôžičky podá Centrum právnej pomoci Návrh na vyhlásenie konkurzu alebo Návrh na určenie splátkového kalendára na súd.

Rozhodnutie súdu

Súd je povinný do 15 dní od doručenia návrhu rozhodnúť. Môže rozhodnúť buď tak, že návrh odmietne, alebo že vyhlasuje konkurz, resp. určuje splátkový kalendár. Týmto rozhodnutím poskytuje ochranu dlžníkovi pred veriteľmi. Priamo v tomto rozhodnutí ustanoví, že sa dlžník zbavuje dlhov, zároveň ustanoví správcu a veriteľov vyzve, aby prihlásili svoje pohľadávky.

Nakladanie s Majetkom počas Konkurzu

Počas konkurzu spravuje majetok správca, ktorý je oprávnený nakladať s dlžníkovým majetkom. Aj dlžník môže so svojím majetkom nakladať obvyklým spôsobom, avšak všetky osoby, ktoré majetok užívajú musia rešpektovať § 167n ods. 3 ZKR, podľa ktorého: Dlžník a jeho blízka osoba so súhlasom dlžníka sú oprávnení vec podliehajúcu konkurzu užívať obvyklým spôsobom; sú však povinní chrániť ju pred poškodením, stratou alebo zničením a zdržať sa všetkého, čím sa okrem bežného opotrebovania jej hodnota znižuje. Každý, kto užíva vec tvoriacu konkurznú podstatu, je povinný umožniť správcovi kedykoľvek túto vec obhliadnuť. Ak má takúto vec v užívaní niekto iný ako dlžník alebo jeho blízka osoba, môže ju užívať len so súhlasom správcu.

Prečítajte si tiež: Nový začiatok po bankrote

Nepostihnuteľná Hodnota Obydlia

Pri podaní Návrhu na vyhlásenie konkurzu alebo Návrhu na určenie splátkového kalendára má dlžník právo uplatniť si nepostihnuteľnú časť obydlia, pod ktorou sa v zmysle ZKR rozumie časť hodnoty jednej obývateľnej veci s príslušenstvom vrátane prípadného zastavaného a priľahlého pozemku, ktorú dlžník označil v zozname majetku ako svoje obydlie. Ide o sumu zodpovedajúcu nepostihnuteľnej hodnote obydlia, ktorá je nariadením vlády 45/2017 stanovená na 10.000,- €. V prípade podielového spoluvlastníctva táto nepostihnuteľná hodnota je vo výške podielu na nehnuteľnosti. Môže teda ísť aj o hnuteľnú vec, napríklad karavan. Peniaze na tomto účte nepodliehajú konkurzu ani exekúcii počas 3 rokov od jeho zriadenia. Dlžník však nemôže týmto peniazmi počas 3 rokov disponovať. Môže ale požiadať banku o pravidelné mesačné platby do výšky stanovenej nariadením.

Priebeh Konkurzného Konania

Správca po vyhlásení konkurzu postupuje tak, že do 60 dní od jeho vyhlásenia pripraví tzv. rozvrh výťažku. Z tejto sumy odpočíta náklady konkurzu (odmena správcu, výdavky správcu…), nepostihnuteľnú hodnotu obydlia, pohľadávky detí na výživnom a to, čo zostane, rozdelí pomerne medzi veriteľov. Po splnení rozvrhu výťažku, alebo po zistení, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu, alebo sa neprihlási žiaden veriteľ, oznámi správca v Obchodnom vestníku, že sa konkurz končí.

Pri speňažovaní nehnuteľností sa bude rozlišovať medzi nehnuteľnosťami s vyššou a nižšou hodnotou. Tie s vyššou hodnotou sa speňažia na dražbe, tie s nižšou hodnotou zase ako hnuteľné veci. Za nehnuteľnosť s nižšou hodnotou sa považuje nehnuteľnosť alebo spoluvlastnícky podiel na nej, ktorého hodnota nepresahuje 5.000,- €. Hodnotu nehnuteľnosti bude určovať správca odhadom. Ak by však niektorý z veriteľov predložil znalecký posudok s vyššou sumou, bude sa pri speňažovaní vychádzať z tejto sumy.

Správca zároveň zriadi v mene dlžníka bankový účet, na ktorý poukáže po speňažení nehnuteľnosti sumu zodpovedajúcu nepostihnuteľnej hodnote obydlia.

Pokiaľ ide o pohľadávky dlžníka voči iným osobám, tieto sa správca musí pokúsiť vymôcť, avšak nemôže podávať žalobu na súd.

Splátkový Kalendár - Detaily

Správcovi je potrebné zložiť preddavok a od tohto momentu má správca 45 dní na to, aby zostavil návrh splátkového kalendára. Splátky majú svoju hornú hranicu. Táto nesmie presiahnuť príjem dlžníka po odrátaní nevyhnutných nákladov na bývanie, základných životných potrieb, vyživovacích povinností a pod. Správca v Obchodnom vestníku oznámi návrh splátkového kalendára spolu s percentom, ktoré navrhuje uspokojenie veriteľov. Po zverejnení splátkového kalendára, majú 90 dní na podanie námietky voči tomuto návrhu. Po uplynutí lehoty správca tento návrh aj s námietkami a svojím prípadným vyjadrením predloží súdu. Ak súd zistí, že pomery dlžníka nebudú stačiť na určenie splátkového kalendára, konanie zastaví. Dlžník je povinný splátkový kalendára plniť od 1. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom súd určil splátkový kalendár. Dlžník sa s veriteľom môže dohodnúť na inej lehote splatnosti.

Zmeny, ktoré priniesla novela

Asi najmarkantnejšou zmenou oproti starej právnej úprave je, že tento proces sa už nerozdeľuje na konkurz a oddlženie a nevyžaduje sa už ani žiadna trojročná skúšobná doba. Súd vo svojom rozhodnutí o vyhlásení konkurzu alebo o určení splátkového kalendára zároveň rozhodne o oddlžení, čo znamená, že sa dlžník zbavuje svojich dlhov.

Azda najväčším prínosom tejto novely je, zjednodušenie celého postupu oddlženia. Ako bolo uvedené, dlžník už nemusí čakať na uplynutie 3 ročnej skúšobnej doby, na to, aby mohol byť oddlžený. Dlžník neplatí 70% zo svojho príjmu správcovi. Novinkou je aj možnosť požiadať o pôžičku od Centra právnej pomoci. Táto pôžička má slúžiť na úhradu odmeny správcovi konkurznej podstaty. Nakoľko ide o pôžičku, dlžník bude musieť túto sumu Centrum do dohodnutej doby vrátiť.

Ďalšie zmeny:

• Zníženie nákladov: Ministerstvo znižuje preddavok na odmenu správcu zo súčasných 650 na 500 eur.
• Pomoc nemajetným: Nemajetným s nákladmi na oddlženie pomôže štát prostredníctvom Centra právnej pomoci.

Poctivý Zámer Dlžníka

Zákon v účinnom znení obsahuje aj inštitút poctivého zámeru dlžníka. Ten je ustanovený v § 166g, pričom okrem legálnej definície tohto pojmu vymenúva aj situácie, kedy dlžník nemá poctivý zámer. Práve uvedenie poctivého zámeru dlžníka a uvedenie toho, čo sa za poctivý zámer nepovažuje, by mohlo zabrániť zneužívaniu inštitútu oddlženia.

Zrušenie Oddlženia

Veriteľ má totiž do 6 rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára právo podať na súd návrh na zrušenie oddlženia. Ak súd takémuto návrhu vyhovie, všetky neuspokojené pohľadávky sa stanú znova splatnými a vymáhateľnými. Zároveň začína pri nich plynúť nová, 10 ročná premlčacia lehota. Súd môže zrušiť oddlženie dlžníka z dôvodu nedodržania poctivého zámeru.

Ako sa vyhnúť chybám pri osobnom bankrote?

Ak je už dlžník nútený vyhlásiť osobný bankrot, v prvom rade je potrebné navštíviť Centrum právnej pomoci, ktoré jednak posúdi jeho situáciu, či spĺňa podmienky na vyhlásenie bankrotu a pomôže mu s kompletizáciou podania, ako aj so samotným podaním. Ďalšou chybou, ktorej sa môžu dlžníci dopustiť je, že požadujú vyhlásenie osobného bankrotu bez toho, aby voči nim bolo vedené exekučné, alebo iné obdobné konanie. Opäť ide o obligatórnu (povinnú) podmienku oddlženia. Centrum právnej pomoci nebude za dlžníka vyhľadávať jeho exekúcie a doklady. Dlžník by si mi mal zosumarizovať všetky doklady k dlhom.

Čo novela spôsobila pre veriteľov?

Pre veriteľa je najvýhodnejšie, ak dlh uhradí dlžník v dohodnutej lehote splatnosti. Tieto dva subjekty uzavreli zmluvu, dohodli sa na podmienkach jej realizácie a v zmysle zásady výkonu práv a povinnosti v súlade s dobrými mravmi by mali svoje povinnosti plniť. Je pochopiteľné, že pre veriteľa nie je výhodné, ak dlžník neuhrádza platby na čas, alebo vôbec. V konkurznom konaní ide o pomerné a čiastočné uspokojenie ich pohľadávok, a preto nemožno pre veriteľa osobný bankrot považovať za extra výhodný. Ak to však porovnáme so situáciou, keď bolo oddlženie extrémne zložité alebo so situáciou, keď neexistovalo oddlženie, tak dlžník de facto nedokázal splatiť ani len časť dlhu a v podstate rezignoval na zaplatenie. Veriteľ potom nedostal vôbec nič.

Veritelia majú vcelku účinný prostriedok, aby sa mohli voči nepoctivému dlžníkovi brániť. Ak je už dlžník nútený vyhlásiť osobný bankrot, v prvom rade je potrebné navštíviť Centrum právnej pomoci, ktoré jednak posúdi jeho situáciu, či spĺňa podmienky na vyhlásenie bankrotu a pomôže mu s kompletizáciou podania, ako aj so samotným podaním. Ďalšou chybou, ktorej sa môžu dlžníci dopustiť je, že požadujú vyhlásenie osobného bankrotu bez toho, aby voči nim bolo vedené exekučné, alebo iné obdobné konanie. Opäť ide o obligatórnu (povinnú) podmienku oddlženia. Centrum právnej pomoci nebude za dlžníka vyhľadávať jeho exekúcie a doklady. Dlžník by si mi mal zosumarizovať všetky doklady k dlhom.

Alternatívy k osobnému bankrotu

Zbaviť sa dlhu je okrem osobného bankrotu možné najmä jeho zaplatením. Splnenie dlhu je jedna z foriem zániku záväzku. Pre dlžníka je najvýhodnejším spôsobom snažiť sa dlh uhradiť v lehote splatnosti, ktorú si dohodol s veriteľom. Ak tak neučiní, riskuje súdne a následne exekučné konanie a s tým spojené obmedzenia v nakladaní s majetkom.

tags: #osobný #bankrot #novela