
Ivan Štrpka je významné meno slovenskej literárnej scény. Jeho tvorba, presahujúca žánrové hranice, si získala uznanie pre svoju originalitu a hĺbku. Tento článok sa zameriava na recenzie jeho diela, predovšetkým na knihu esejí "Zakázané básne", a zároveň reflektuje širší kontext slovenskej literatúry cez prizmu recenzií a kritických ohlasov na diela ďalších autorov.
Kniha esejí Ivana Štrpku sa dotýka témy slobody, ktorá bola skôr získaná, než vybojovaná. Štrpka sa v nej snaží pomenovať toto špecifické štádium slobody. Jeho dielo "Rukojemník", jediná prozaická kniha, vychádza v treťom vydaní, čo svedčí o pretrvávajúcom záujme čitateľov. Hoci je kniha venovaná Dežovi, nemá memoárový charakter a nie je písaná ako denníkový záznam. Tým sa otvára priestor pre interpretáciu a zamýšľanie sa nad autorovým zámerom.
Recenzie súborných diel Ivana Kadlečíka a Kornela Földváriho ponúkajú pohľad na ich rozsiahlu tvorbu a jej vplyv na slovenskú literatúru. Kadlečík, prozaik, esejista, literárny kritik, básnik, vedecký pracovník a hudobník, sa v autobiografickej próze "Žiť sa dá len autobiograficky" venuje rokom stráveným počas socializmu, ktoré opisuje ako disident. Jeho diela sú osobité, nadčasové, intímne a podnecujú k premýšľaniu. Földváriho tvorba, zahrňujúca eseje, glosy a minirecenzie, sa vyznačuje stručnosťou a humorom. Jeho dielo "O stručnosti" obsahuje 41 päťvetových minirecenzií na umelecké diela a 48 glos z cyklu Humorikon o knihách. Tretí zväzok jeho súborného diela obsahuje text prvého vydania knihy, za ktorú získal autor prestížnu Cenu Dominika Tatarku - rozšírený o medailóny slovenských karikaturistov. Tieto súborné diela umožňujú hlbšie pochopiť kontext doby a vývoj autorovho myslenia.
Novela "Môj rodný cintorín" Dušana Mitanu začala ako paródia na memoárovú literatúru. Ponúka tak odľahčený pohľad na túto formu písania. Román s ústrednou postavou profesora slovenčiny Dušana Sakmára, fyzicky objemného a nemotorného mladého muža, pôsobiaceho ako pedagóg na večernej škole pre pracujúcich, zas poukazuje na iný typ literárneho spracovania spoločenských tém. Sledovanie tohto pohybovo…
Valér Mikula je výrazná osobnosť slovenskej literárnej kritiky. Jeho kritiky prispeli k hodnotovej rekonfigurácii slovenskej literatúry. Mikula glosuje posledné dvadsaťročie slovenského života a v poslednom rozhovore sa zveruje aj s osobnými spomienkami. Kniha vychádza pri príležitosti autorovho životného jubilea a 50. výročia jeho literárnokritických aktivít. Mikula je literárny vedec - teoretik, historik a esejista. V tomto výbere nemohli chýbať známe štúdie a eseje, ktoré svojho času vyvolali diskusie a polemiky a dnes ich možno považovať aj za isté medzníky v uvažovaní o slovenskej literatúre.
Prečítajte si tiež: Obmedzenia fajčenia na balkóne
Zbierka poviedok Stanislava Rakúsa je príkladom kvalitného pokračovania po úspešnom debute. Humoristická zbierka poviedok "Katedra paupológie" voľne nadväzuje na knihu Emana Erdélyiho a Mareka Vadasa "Univerzita". Tieto diela využívajú humor a satiru na kritické zobrazenie spoločenských javov. "Niektoré charaktery som si v nej aspoň na chvíľu požičal s ich láskavým dovolením, ale kedykoľvek ich veľmi…
Prečítajte si tiež: Ako zmierniť príznaky histamínovej intolerancie
Prečítajte si tiež: Čierne slnko: Kontroverzný symbol