
Osobný bankrot, alebo oddlženie, je právny inštitút, ktorý umožňuje fyzickým osobám zbaviť sa svojich dlhov v prípade, že sa ocitnú v platobnej neschopnosti. Na Slovensku sa táto možnosť stala aktuálnejšou po roku 2009, kedy nastúpila svetová hospodárska kríza. Hoci sa v hovorovej reči používa termín "osobný bankrot", v právnom poriadku sa nachádza pod pojmom "oddlženie". Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o podmienkach, priebehu a zmenách v oblasti osobného bankrotu na Slovensku, s dôrazom na vývoj od roku 2009.
Osobný bankrot je upravený zákonom č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ZKR). Tento zákon umožňuje dlžníkom oddlženie dvoma spôsobmi: konkurzom alebo splátkovým kalendárom.
Osobný bankrot je určený pre fyzické osoby, bez ohľadu na to, či sú podnikatelia alebo nepodnikatelia. Dôležité je, aby dlžník spĺňal nasledovné podmienky:
Návrh na vyhlásenie osobného bankrotu nemôže podať dlžník sám. Musí byť zastúpený Centrom právnej pomoci (Centrum) alebo advokátom zapísaným do zoznamu advokátov poskytujúcich právnu pomoc osobám v materiálnej núdzi. Centrum poskytuje právnu pomoc vo vnútroštátnych sporoch všetkým fyzickým osobám v občianskoprávnych, rodinnoprávnych, pracovnoprávnych, obchodnoprávnych veciach, ako aj v konaniach pred súdom v správnom súdnictve.
Proces oddlženia pozostáva z dvoch fáz: konkurzu a oddlženia.
Prečítajte si tiež: Sociálna poisťovňa modernizuje služby pre občanov
Od roku 2009, kedy začal stúpať počet osobných bankrotov, došlo k niekoľkým zmenám v legislatíve, ktoré mali za cieľ sprísniť podmienky a zabrániť zneužívaniu tohto inštitútu.
Ministerstvo spravodlivosti pripravilo novelu zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ktorej cieľom bolo sprístupniť osobný bankrot širšiemu okruhu ľudí, ale zároveň zabrániť špekulantom v jeho zneužívaní.
Od januára môže o osobný bankrot požiadať len ten, kto je v exekúcii aspoň rok. Táto zmena mala zabrániť nepoctivým bankrotom ľudí, ktorí umelo vyvolali exekúciu neuhradením nízkych účtov.
Verejnosť a veritelia sa dozvedia o podvodných bankrotoch, pretože sa má zverejňovať aj súdne zrušenie oddlženia.
Správcovia konkurznej podstaty môžu prešetriť príjmy a majetok dlžníka za posledné tri roky, aby zistili, či dlžník cielene nezamlčal alebo nepreviedol majetok na iné osoby.
Prečítajte si tiež: Dôchodcovské cestovné vlakom
Centrum právnej pomoci zohráva kľúčovú úlohu v procese osobného bankrotu. Poskytuje dlžníkom právnu pomoc a zastupuje ich v konaní o oddlžení. Centrum poskytuje predbežnú konzultáciu, ktorej obsahom je bližšie vysvetlenie podmienok nároku na právnu pomoc alebo základná právna rada. Ak hrozí zmeškanie lehoty, Centrum môže rozhodnúť o poskytnutí predbežnej právnej pomoci.
Osobný bankrot má pre dlžníka niekoľko dôsledkov:
Od roku 2006, kedy na Slovensku začal platiť inštitút osobného bankrotu, do konca januára zbankrotovalo takmer 40-tisíc ľudí. V roku ich počet medziročne vzrástol takmer o 17 percent. Len za prvý mesiac tohto roku išlo do bankrotu 1 160 dlžníkov. Najviac ich bolo vyhlásených v Prešovskom kraji, najmenej v Bratislavskom kraji. Najväčšou skupinou dlžníkov s osobnými bankrotmi boli muži a ženy vo veku od 40 do 49 rokov.
Osobný bankrot by mal byť posledným riešením po preskúmaní všetkých ostatných možností. Medzi alternatívy patrí:
Varovným príkladom z minulého roka je prípad manželky kontroverzného košického podnikateľa Gabriela Kleina Blaženy Kleinovej. Požiadala o vyhlásenie osobného bankrotu, ale núdzou rozhodne netrpela. Konateľ firmy CaC clearing Zdeno Kuzmiak podal návrh na zrušenie oddlženia pre „nepoctivý zámer“.
Prečítajte si tiež: Nový začiatok po bankrote
Zlá finančná situácia prinútila vyhlásiť bankrot aj pani Máriu (65) z Bratislavy. V priebehu asi deväť rokov som uzatvorila viacero úverových zmlúv, a aby som ich mohla splácať, vzala som si ďalšie pôžičky. Aj napriek mojej snahe som nebola schopná ich splatiť. Vlani v septembri podala na súd návrh na konkurz a teraz prebieha súpis celého jej majetku, ktorý správca konkurznej podstaty rozpredá.
S novelou zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii sa stretávame s oddlžovacím konaním po novom, prostredníctvom ktorého sa fyzické osoby - dlžníci môžu legálnym spôsobom zbaviť svojich dlhov. S úpravou osobných bankrotov je spojená aj jedna z noviniek insolvenčného práva - nové pravidlá „obrany a útoku“ proti odporovateľným právnym úkonom dlžníka. Doterajšie pravidlá upravené v druhej časti piatej hlave druhom oddiele insolvenčného zákona obsahovali samostatné špecifické skutkové podstaty „odporovateľnosti", a to vrátane súvisiacich procedúr. Úspešné odporovanie bolo spájané s následkami smerujúcimi voči všetkým účastníkom insolvenčného konania, t.j.