Daňový bonus pre slovenského občana pracujúceho v Nemecku: Podmienky a aspekty

Slovenskí občania pracujúci v Nemecku často riešia otázku daňového bonusu. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na túto problematiku, zohľadňujúc legislatívu Slovenskej republiky a relevantné medzinárodné zmluvy.

Daňová rezidencia a povinnosť priznania príjmov

Daňový rezident Slovenskej republiky má povinnosť vysporiadať si v SR tzv. celosvetové príjmy. Daňové priznanie k dani z príjmov za zdaňovacie obdobie 2025 je povinný podať daňovník, ak jeho celkové zdaniteľné príjmy dosiahnuté v roku 2025 presiahli sumu 2 876,90 eura. Ak rezident SR poberal v roku 2025 len príjmy zo závislej činnosti (zamestnania) plynúce od zamestnávateľa (slovenského alebo zahraničného), svoju daňovú povinnosť si vysporiada prostredníctvom tlačiva daňového priznania k dani z príjmov FO typ A.

Kto je daňový rezident?

Daňovým rezidentom SR je daňovník, ktorý z dôvodu svojej osobnej príslušnosti k územiu Slovenskej republiky podlieha na tomto území neobmedzenej (celosvetovej) daňovej povinnosti. Podľa § 2 písm. d) ZDP je daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou fyzická osoba, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt alebo sa tu obvykle zdržiava aspoň 183 dní v príslušnom kalendárnom roku, a to aj vtedy, ak sa tu obvykle zdržiava len na účely štúdia alebo liečenia, alebo fyzická osoba, ktorá má na území Slovenskej republiky bydlisko.

Konflikt dvojitej rezidencie

Ak je daňovník považovaný za daňového rezidenta dvoch zmluvných štátov v súlade s ich vnútroštátnymi právnymi predpismi, dochádza ku konfliktu dvojitej rezidencie. Tento konflikt je potrebné rozriešiť a zistiť, v ktorej krajine je daňovník daňovým rezidentom na účely jeho daňových povinností. Konflikt dvojitej rezidencie sa rieši uplatnením rozhraničovacích kritérií.

Kritéria pre určenie daňovej rezidencie

V prípade, ak takáto zmluva existuje, na posúdenie daňovej rezidencie sa použije článok 4 zmluvy - daňový domicil, daňová rezidencia, ktorý stanovuje rozhodujúce kritériá pre stanovenie, v ktorom zmluvnom štáte je určitá osoba daňovým rezidentom. Zmluva rieši situácie, kedy naplnením niektorého z kritérií stanovenia daňovej rezidencie podľa vnútroštátnych predpisov štátov nastane situácia, že daňovník sa stáva rezidentom súčasne v obidvoch štátoch. V takýchto prípadoch sa používajú kritériá stanovené zmluvou v 4. ak je táto osoba štátnym občanom oboch zmluvných štátov alebo žiadneho z nich, upravia príslušné úrady zmluvných štátov túto otázku vzájomnou dohodou.

Prečítajte si tiež: Cestovanie vlakom pre dôchodcov v Česku

Kritériá:

• stály byt (trvalo dostupné bývanie) - t. j. daňovník má vo vlastníctve alebo v držbe byt, ktorý má stály charakter, je zariadený a udržiavaný pre jeho stále použitie. Nie je pritom rozhodujúce, či ide o rodinný dom alebo bytový dom, či ho má daňovník vo vlastníctve alebo je prenajatý, resp. či ide o prenajatú zariadenú miestnosť.
• stredisko životných záujmov - t. j. ku ktorému štátu má daňovník bližšie osobné a hospodárske vzťahy - napr.

Zdaňovanie príjmov zo zahraničia

Zdaňovanie príjmov rezidenta SR, ktoré mu plynuli zo zdrojov v zahraničí, sa v prípade zmluvných štátov riadi príslušnou zmluvou a zákonom o dani z príjmov. Ak rezident SR v zdaňovacom období poberal príjmy zo zamestnania vykonávaného v zahraničí, nemôže si sám vybrať štát, v ktorom bude tieto príjmy zdaňovať. V prípade vykonávania zamestnania v zmluvnom štáte je potrebné riadiť sa tiež príslušnou zmluvou o zamedzení dvojitého zdanenia, ktorá určí, ktorý štát má právo na zdanenie týchto príjmov. Uvedené pravidlo v zmluvách určuje, že príjmy zo zamestnania sa zdania v štáte skutočného výkonu činnosti (v štáte zdroja).

Metódy zamedzenia dvojitého zdanenia

Ak daňovník pracoval v štáte, s ktorým má SR uzatvorenú zmluvu, ktorá na zamedzenie dvojitého zdanenia určuje metódu vyňatia príjmov, uplatní si túto metódu. Ak v zmluve je určená metóda zápočtu dane a príjmy daňovníka boli v zahraničí preukázateľne zdanené a je to pre neho výhodnejšie, môže ich napriek tomu vyňať.

Daňový bonus na dieťa a práca v zahraničí

Ľudia žijúci na Slovensku, ktorí sú zároveň slovenskými občanmi a slovenskými daňovými rezidentami, majú nárok na daňový bonus pre deti, aj keď pracujú v zahraničí, napr. v Rakúsku.

Podmienky pre uplatnenie daňového bonusu

Zamestnanec, ktorý je daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou (rezident), má možnosť si uplatniť nárok na daňový bonus aj v priebehu roka (u zamestnávateľa), ak okrem iného splní podmienku dosiahnutia zdaniteľných príjmov v príslušnom zdaňovacom období len zo zdrojov na území SR, čo zamestnanec potvrdzuje v novom vyhlásení (§ 36 ods. 6 ZDP). Pri uplatnení daňového bonusu tento zamestnanec nebude sledovať úhrn príjmov zo zdrojov v zahraničí, ale úhrn zdaniteľných príjmov zo zdrojov v zahraničí. Ak teda daňovníkove príjmy nie sú zdaniteľnými príjmami v zahraničí, uvedené nebude mať vplyv na priznanie daňového bonusu.

Prečítajte si tiež: Škola a domov dôchodcov - nový model

Zmeny od roku 2025

Od roku 2025 bude uplatňovanie daňového bonusu na dieťa v SR pre zamestnancov s príjmami zo zahraničia komplikovanejšie. Od r. 2025 - je pravidlo, že daňový bonus nedostane v žiadnej výške daňovník-fyzická osoba, ktorý mal v predmetnom roku tzv. “príjmy zo zdrojov v zahraničí” vo výške viac ako 10% z jeho celkových zdaniteľných príjmov ako fyzickej osoby.

Príklady z praxe

Príklad 1: Zamestnanec vyslaný na služobnú cestu

Zamestnávateľ nepozastaví priznanie a výplatu daňového bonusu, ak ide napr. o zamestnanca, ktorý je na pracovnej ceste v zahraničí (napr. služobnú cestu na 5 dní do Poľska).

Príklad 2: Príjmy z prenájmu nehnuteľnosti v zahraničí

Ak rezident SR v zdaňovacom období dosiahne príjmy z prenájmu nehnuteľnosti umiestnenej mimo územia SR, má to vplyv na uplatnenie daňového bonusu?

Príklad 3: Občan ČR zamestnaný v SR

Český občan - s trvalým pobytom na Slovensku, živnosť prevádzkuje na Slovensku (má pridelené IČO a DIČ) má nárok na BONUS? Áno, ak spĺňa podmienky: dieťa je jeho (je riadne zapísaný v RL), žije spolu s dieťaťom v spoločnej domácnosti, má tam trvalý pobyt.

Nemecké daňové špecifiká

Kindergeld - prídavky na deti

Nemecké prídavky na deti, teda Kindergeld, predstavujú pre Slovákov pracujúcich v tejto krajine možnosť lepšieho finančného zabezpečenia. Ich výška je 250 € na dieťa mesačne, čo za rok predstavuje sumu až 3.000 €.

Prečítajte si tiež: Dôchodcovia zo Slovenska a cestovanie v Česku

Freistellung

Možno ste už počuli čosi o Freistellung-u, resp. oslobodení od dane.

Daňové triedy

Podľa jej koaličnej zmluvy majú byť zrušené daňové triedy 3 a 5. Takzvaný manželský splitting potom stratí svoj účinok. Namiesto toho sa má častejšie uplatňovať daňová trieda 4 s faktorom.

Povinnosť podať slovenské daňové priznanie pri práci v Nemecku

Daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby je povinná podať každá fyzická osoba, ktorej celosvetové zdaniteľné príjmy dosiahnuté v danom zdaňovacom roku presiahli 50 % nezdaniteľného minima na Slovensku. Do celkových zdaniteľných príjmov sa zahŕňa akýkoľvek dosiahnutý príjem, ktorý je predmetom dane a nie je od dane z príjmov oslobodený. Naviac sa do celkových zdaniteľných príjmov zahŕňa aj príjem dosiahnutý zo zdrojov v zahraničí, ak ide o daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou, teda rezidenta Slovenskej republiky.

Potvrdenie EU/EWR

Povinnou prílohou nemeckého daňového priznania je totiž tzv. potvrdenie EU/EWR. Tento formulár potvrdzuje príslušný slovenský daňový úrad, ktorý na ňom potvrdzuje výšku príjmov, ktoré podliehajú zdaneniu v štáte bydliska, resp. boli dosiahnuté daňovníkom mimo Nemecka. Formuláre však slovenský daňový úrad potvrdí len na základe podaného slovenského daňového priznania.

tags: #slovenský #občan #pracujúci #v #Nemecku #daňový