Osobný bankrot: Stav žiadosti, overenie a proces oddlženia na Slovensku

Osobný bankrot, v slovenskom právnom poriadku známy ako oddlženie, je komplexný proces, ktorý umožňuje fyzickým osobám zbaviť sa svojich dlhov a začať nový finančný život. Tento článok poskytuje ucelený pohľad na osobný bankrot na Slovensku, od podmienok a procesu podania žiadosti až po dôsledky a možnosti pre veriteľov.

Čo je osobný bankrot (oddlženie)?

Osobný bankrot je bežný názov pre proces oddlženia, ktorý umožňuje dlžníkovi zbaviť sa svojich dlhov. Ide o formálny právny postup, ktorý umožňuje jednotlivcovi riešiť svoje finančné problémy v prípade, že nemá prostriedky na splácanie dlhov alebo ich splácanie by bolo preňho nadmernou záťažou. V mnohých krajinách ide o postup chrániaci dlžníka pred neúmerným nátlakom veriteľov a umožňuje mu nový štart. Na Slovensku je osobný bankrot spomenutý predovšetkým v zákone č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a neskoršími novelizáciami.

Kto môže požiadať o osobný bankrot?

O osobný bankrot môže požiadať každá fyzická osoba, ktorá je neschopná splatiť svoje dlhy. To znamená, že dlžník musí mať viacero dlhov, ktoré nedokáže splatiť včas a v plnej výške. Dlhy musia byť preukázateľné, t.j. musí existovať právny základ pre ich uplatnenie (napr. zmluva, rozhodnutie súdu). Na Slovensku môže fyzická osoba - podnikateľ (t.j. živnostník alebo samostatne zárobkovo činná osoba SZČO) v prípade úpadku podať návrh na povolenie oddlženia, teda požiadať o tzv. osobný bankrot.

Kto nemôže zastupovať dlžníka pri oddlžení?

Podľa zákona dlžníka pri oddlžení nemôže zastupovať žiadna súkromná spoločnosť ani osoba, iba Centrum právnej pomoci.

Aké dlhy nemožno oddlžiť?

Oddlženie sa týka aj dlhov v rámci Európskej únie, avšak niektoré dlhy nemožno oddlžiť, napríklad výživné, nepeňažné záväzky alebo peňažné tresty podľa Trestného zákona. Ide napríklad o:

Prečítajte si tiež: Sociálna poisťovňa modernizuje služby pre občanov

• Vymáhanie peňažného trestu uloženého v trestnom konaní
• Pracovnoprávne nároky, ktoré majú iné osoby voči dlžníkovi (napríklad zamestnanci)
• Pohľadávky, ktoré vznikli zo zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví, alebo spôsobenú úmyselným konaním
• Pohľadávky z výživného na dieťa
• Pohľadávky nepeňažného charakteru
• Zabezpečené pohľadávky (napríklad dlh zabezpečený ručením, či záložným právom)

Právna úprava osobného bankrotu v ustanovení § 166c ZKR vymenúva tzv. nedotknuté pohľadávky. nepeňažná pohľadávka (ide o pohľadávku, ktorá nesúvisí s povinnosťou zaplatiť peňažné prostriedky ale môže ísť o povinnosť poskytnúť, resp. dodať hmotné veci - napr. tovar, byt, dom prípadne nehmotné veci - napr.

Aké sú formy oddlženia?

Oddlženie má podľa ZKR dve formy, a to konkurz a splátkový kalendár.

• Konkurz: Pri oddlžení formou konkurzu dlžník prichádza o svoj majetok, ktorý sa speňaží a použije na úhradu aspoň časti dlhov. Podstata konkurzu spočíva v tom, že ak by dlžník mal nejaký majetok, musí akceptovať to, že tento sa speňaží a použije na uspokojenie veriteľov. Ak súd vyhlási konkurz, musia súdy bezodkladne zastaviť prebiehajúce konania, ktoré sa týkajú dlhu, ktorý sa má uhradiť v konkurze. Na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať ani viesť exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie. Vyhlásením konkurzu zaniká aj bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

Oddlženie konkurzom je vhodné pre dlžníkov, ktorí nevlastnia žiaden majetok, majú problémy s prácou a pravidelným príjmom, resp. sú nezamestnaní.

• Splátkový kalendár: Aby dlžník mohol použiť druhý spôsob oddlženia, teda splátkový kalendár musí okrem vyššie uvedených všeobecných podmienok spĺňať aj podmienku pravidelného príjmu a zároveň dlžníkove dlhy nesmú prevyšovať jeho majetok. Pri tomto spôsobe súd správcu poverí preskúmaním pomerov dlžníka. Správca následne podá na súd návrh na splátkový kalendár, pričom tento sa určí tak aby sa uspokojilo minimálne 30 % dlhov. Presné % aké bude musieť dlžník v priebehu 5 rokov splatiť určí až súd.

Oddlženie prostredníctvom splátkového kalendára je vhodné pre tých dlžníkov, ktorí si chcú ponechať svoj majetok, pričom majú dostatočne vysoké príjmy na to, aby v lehote 3 rokov splácali svoje dlhy podľa splátkového kalendára určeného súdom.

Ako požiadať o osobný bankrot?

Prvým krokom k osobnému bankrotu je kontaktovanie Centra právnej pomoci. Či už sa dlžník rozhodne pre návrh na vyhlásenie konkurzu alebo návrh na určenie splátkového kalendára, musí sa obrátiť na Centrum právnej pomoci. Ide o povinné zastúpenie dlžníka, ktoré ustanovuje zákon. Toto zastúpenie trvá až do kým súd neustanoví správcu. Na Centrum právnej pomoci sa môžete obrátiť buď telefonicky, alebo osobne podľa miesta trvalého pobytu. Centrum právnej pomoci dlžníka informuje o celom postupe a podmienkach oddlženia. Po konzultácii v Centre právnej pomoci, sa Centrum rozhodne, či bude dlžníka zastupovať, alebo jeho zastupovaním poverí iného advokáta. Centrum je v zmysle zákona oprávnené v dlžníkovom mene podať návrh na vyhlásenie konkurzu, alebo návrh na určenie splátkového kalendára. Centrum právnej pomoci môže okrem zastupovania dlžníka, dlžníkovi poskytnúť aj pôžičku vo výške 500,- € na úhradu paušálnej odmeny správcu. Na takúto pôžičku má nárok dlžník len vtedy, ak spĺňa zákonom stanovené podmienky. Následne musí túto pôžičku Centru právnej pomoci vrátiť do dohodnutej doby.

Prečítajte si tiež: Dôchodcovské cestovné vlakom

Postup po úvodnej konzultácii

Po úvodnej konzultácii s pracovníkom Centra právnej pomoci doručí dlžník požadované dokumenty, na základe ktorých advokátska kancelária vypracuje Návrh na vyhlásenie konkurzu alebo Návrh na určenie splátkového kalendára. Dlžník poskytne pracovníkovi Centra právnej pomoci za účelom vypracovania návrhu informácie týkajúce sa jeho majetku, záväzkov, informácie o ukončení štúdia, prehľad zamestnaní, zoznam spriaznených osôb (deti, rodičia, manžel/manželka, partner, súrodenci…. Po vypracovaní návrhu doručí dlžník Návrh na vyhlásenie konkurzu alebo Návrh na určenie splátkového kalendára Centru právnej pomoci, spolu so Žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci v konaní o oddlžení a Životopisom dlžníka. Centrum právnej pomoci poskytne dlžníkovi pôžičku na paušálnu odmenu a náhradu nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania vo výške 500 eur (bezúročná pôžička, ktorú musí dlžník do 3 rokov splatiť). Po spracovaní predmetných žiadosti a poskytnutí pôžičky podá Centrum právnej pomoci Návrh na vyhlásenie konkurzu alebo Návrh na určenie splátkového kalendára na súd.

Lehota na rozhodnutie súdu

Centrum rozhoduje o žiadosti do 30 dní. Ak žiadosť obsahuje nedostatky, konanie sa preruší a dlžník je vyzvaný na doplnenie. Po priznaní nároku Centrum nemá stanovenú lehotu na podanie návrhu na súd. Súd rozhoduje väčšinou bez pojednávania do 15 dní. Súd je povinný do 15 dní od doručenia návrhu rozhodnúť. Môže rozhodnúť buď tak, že návrh odmietne, alebo že vyhlasuje konkurz, resp. určuje splátkový kalendár. Týmto rozhodnutím poskytuje ochranu dlžníkovi pred veriteľmi. Priamo v tomto rozhodnutí ustanoví, že sa dlžník zbavuje dlhov, zároveň ustanoví správcu a veriteľov vyzve, aby prihlásili svoje pohľadávky.

Zverejnenie informácií o konkurze

Ak súd vyhlási konkurz, táto informácia sa zverejní v Obchodnom vestníku a na stránke www.ru.justice.sk, kde si dlžník môže sledovať stav konkurzu podľa mena a priezviska. Uznesenie o povolení oddlženia súd bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku.

Priebeh konkurzného konania

Začatie konkurzného konania

Prvé štádium je prísne formálne, nie je ešte konkurzným konaním, začína podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu na súd (konkurzné konanie sa ešte nezačína). O návrhu na vyhlásenie konkurzu musí súd rozhodnúť do 15 dní od jeho doručenia uznesením o začatí konania, ak zistí, že návrh na vyhlásenie konkurzu spĺňa všetky zákonom predpísané náležitosti podľa § 12 ZKR. Inak v rovnakej lehote uznesením poučí navrhovateľa o nedostatkoch návrhu a vyzve ho, aby tieto nedostatky v lehote 10 dní odstránil. Ak tak navrhovateľ neurobí, súd návrh odmietne najneskôr do 15 dní po tom, čo uplynula lehota na odstránenie nedostatkov; inak v tejto lehote rozhodne uznesením o začatí konania na základe opraveného návrhu. Súd je povinný zaslať toto uznesenie do Obchodného vestníka na zverejnenie najneskôr nasledujúci pracovný deň po jeho vydaní. Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Uznesením o začatí konania sa začína konkurzné konanie, a teda začína sa druhá fáza, ktorá je ukončená uznesením o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka (ak sú splnené všetky podmienky, t. j. platobná neschopnosť alebo predlženie).

Platobná neschopnosť a predlženie

Platobne neschopný je ten, kto nie je schopný plniť 30 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi. Predlžený je ten, kto je povinný viesť účtovníctvo podľa osobitného predpisu (zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov), má viac ako jedného veriteľa a hodnota jeho záväzkov presahuje hodnotu jeho majetku. Pri stanovení hodnoty záväzkov a hodnoty majetku sa vychádza z účtovníctva alebo z hodnoty určenej znaleckým posudkom, ktorý má pred účtovníctvom prednosť, a prihliadne sa aj na očakávateľné výsledky ďalšej správy majetku, prípadne očakávateľné výsledky ďalšieho prevádzkovania podniku, ak možno so zreteľom na všetky okolnosti odôvodnene predpokladať, že bude možné v správe majetku alebo v prevádzkovaní podniku pokračovať.

Prečítajte si tiež: Nový začiatok po bankrote

Ďalší postup súdu

Postup súdu po začatí konkurzného konania do vydania uznesenia o vyhlásení konkurzu sa odlišuje v závislosti od toho, či návrh na vyhlásenie konkurzu podal dlžník alebo veriteľ. Ak podal návrh dlžník, súd musí rozhodnúť o tom, či vyhlási konkurz do 5 dní od začatia konkurzného konania. Pri pochybnostiach o majetku dlžníka v tej istej lehote súd ustanoví predbežného správcu. Vyššie uvedený postup súd nemusí dodržať, ak návrh na vyhlásenie konkurzu podal dlžník a súčasne aj veriteľ. V takom prípade súd postupuje ako pri dlžníckom návrhu, kde sa považuje úpadok dlžníka za daný, a preto nie je potrebné, aby preukazoval svoju platobnú schopnosť a ani ho poučovať o možnosti vyhlásiť konkurz, keď takýto návrh súdu predložil. Súd rozhodne vo veci vyhlásenia konkurzu do 7 dní od vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, alebo do 7 dní, odkedy dlžník súhlasil, aby sa rozhodlo bez pojednávania. Súd rozhodne o vyhlásení konkurzu vtedy, ak dlžník neosvedčil svoju platobnú schopnosť, inak rozhodne o zastavení konkurzného konania. Pokiaľ dlžník osvedčí svoju platobnú schopnosť, súd konanie zastaví. Súd je povinný zastaviť konanie do 7 dní. Uznesenie o zastavení konania súd doručí účastníkom konania, ktorými sú navrhovateľ (navrhovatelia) a dlžník.

Materiálne podmienky vyhlásenia konkurzu

Zákon ďalej vyžaduje, aby boli splnené materiálne podmienky, medzi ktoré patrí úpadok (t. j. platobná neschopnosť alebo predlženie), pluralita veriteľov (t. j. ak má dlžník aspoň dvoch veriteľov, ktorí majú splatné pohľadávky a dlžník je v omeškaní s platením aspoň jednej pohľadávky voči každému veriteľovi viac ako 30 dní) a dostatok majetku úpadcu (t. j. ak dlžník nemá ani taký majetok, ktorý postačuje na úhradu nákladov konkurzného konania, nie je možné dosiahnuť účel konkurzu - uspokojenie pohľadávok veriteľov).

Zrušenie konkurzu

Vyhlásením konkurzu sa začína relatívne samostatné (tretie) štádium konkurzného konania. Pre skončenie účinkov konkurzu ZKR vyžaduje, aby bol konkurz zrušený (§ 102 ZKR). Súd bude o zrušení konkurzu spravidla rozhodovať na návrh správcu. O zrušení konkurzu však súd môže rozhodnúť aj bez návrhu, ak zistí relevantné skutočnosti ohľadne majetku úpadcu. Uznesenie o zrušení konkurzu pre nedostatok majetku alebo po splnení konečného rozvrhu výťažku (dodatočného rozvrhu výťažku) súd doručí zverejnením v Obchodnom vestníku. Súd ďalej doručí uznesenie úpadcovi a správcovi do vlastných rúk. Proti uzneseniu o zrušení konkurzu je prípustné odvolanie. Odvolanie môže podať správca a každý veriteľ, ktorého pohľadávka nebola čo i len sčasti uspokojená.

Návrh na oddlženie

Pred podaním návrhu na oddlženie je potrebné zistiť, či sú splnené podmienky pre jeho podanie. Predtým je však potrebné uvedomiť si, že je nutné podať návrh na vyhlásenie konkurzu podľa § 12 ZKR a spolu s ním možno podať aj návrh na oddlženie, pokiaľ už nebol návrh na konkurz podaný a konkurz nebol zrušený. § 12 zákona č. 7/2005 Z. z.

Rozdiel medzi právnickou a fyzickou osobou po zrušení konkurzu

Situácia po zrušení konkurzu u právnických osôb a fyzických osôb je zásadne odlišná. Zrušenie konkurzu pri právnickej osobe má za následok jej výmaz z príslušného registra, právnická osoba zaniká a fakticky sa zbavuje svojich dlhov (pretože prestáva existovať). Pri fyzických osobách je však situácia opačná, pretože po zrušení konkurzu nezanikajú (nie je možné vymazať ich z matriky ako osobitnej evidencie fyzických osôb). Domáhať sa zbavenia dlhov možno len po zrušení konkurzu, v ktorom aspoň čiastočne došlo k uspokojeniu prihlásených pohľadávok. Zavedením inštitútu oddlženia došlo k zrovnoprávneniu (aj keď nie k faktickej rovnosti) medzi postavením dlžníka právnickej osoby a dlžníka fyzickej osoby. Oddlženie je v zákone koncipované ako inštitút, ktorému musí predchádzať konkurz na majetok fyzickej osoby, teda ako inštitút, ktorý môže, ale nemusí nasledovať po zrušení konkurzu. Na povolenie oddlženia nie je právny nárok. Súd bude o návrhu na oddlženie rozhodovať až po zrušení konkurzu. Zákon ustanovuje (§ 167 ods. 2 ZKR), že o povolení oddlženia má súd rozhodnúť bezodkladne po tom, čo rozhodnutie o zrušení konkurzu nadobudlo právoplatnosť. Oddlženie začína uznesením súdu o povolení oddlženia.

Podmienky pre povolenie oddlženia

a) návrh na oddlženie bol podaný včas, t. j. súčasne s návrhom na vyhlásenie konkurzu alebo do 30 dní po zrušení konkurzu.b) je potrebné preukázať poctivý zámer dlžníka, že vynaloží primerané úsilie na zaplatenie svojich dlhov.

Podstatnou náležitosťou návrhu na oddlženie je vyjadrenie poctivého zámeru dlžníka, že na zaplatenie svojich dlhov vynaloží primerané úsilie. Je potrebné uviesť, že je rozdiel, či návrh na vyhlásenie konkurzu (ktorý musí pred oddlžením prebehnúť) podal dlžník alebo veriteľ. Ak totiž podal návrh dlžník, poctivý zámer plniť svoje dlhy sa predpokladá, keďže si už splnil povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Neznamená to však, že by súd nebol oprávnený v prípade dlžníckeho návrhu skúmať takýto poctivý zámer. Súd je však povinný skúmať tento poctivý zámer dlžníka vždy, ak podal návrh veriteľ. Poctivý zámer dlžníka je významnou skutočnosťou pre oddlženie. Cieľom oddlženia je zasa uspokojenie aj tých pohľadávok, ktoré v konkurze neboli uspokojené. Oddlženie je tak do istej miery pokračovaním konkurzu za účelom uspokojenia všetkých veriteľov dlžníka.

Speňaženie majetku a zrážky z príjmu

Správca v priebehu konkurzného konania speňaží celý majetok dlžníka, pričom rozsah zrážania príjmu vrátane výnimiek sa spravuje zákonom č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej aj ako „EP“). Podľa § 71 ods. 1 a 2 EP z čistej mzdy, ktorá zostáva po odpočítaní základnej sumy, možno zraziť na vymoženie pohľadávky oprávneného len jednu tretinu. Na prednostné pohľadávky uvedené v odseku 2 sa zrážajú dve tretiny. Prednostné pohľadávky sa uspokojujú najprv z druhej tretiny a až vtedy, ak táto tretina na ich úhradu nestačí, uspokojujú sa spolu s ostatnými pohľadávkami z prvej tretiny. Napr. podľa § 115 ods.

Poctivý zámer dlžníka a miera uspokojenia veriteľov

Je teda rozdiel, či dlžník podá „účelový návrh“ na vyhlásenie konkurzu a s ním aj návrh na oddlženie, pretože jeho majetok má minimálnu hodnotu v sume 1 659,70 €, alebo podá „účelný návrh“ na vyhlásenie konkurzu a návrh na oddlženie, pretože (okrem toho, že vlastní majetok v minimálnej hodnote) jeho majetok postačuje na uspokojenie pohľadávok veriteľov. Aj na túto skutočnosť súd prihliada pri posudzovaní, či dlžník len deklaruje svoj poctivý zámer plniť dlhy, alebo je aj v jeho možnostiach a schopnostiach svoj poctivý zámer splniť. Treba však uviesť, že súd nemá v zmysle ustanovenia § 167 ods. 2 ZKR oprávnenie nepovoliť oddlženie, ak zistí, že poctivý zámer nemôže dlžník aj reálne naplniť. Súd totiž nepovolí oddlženie len v prípade, ak si dlžník počas konkurzného konania neplnil svoje povinnosti (napr. neposkytoval súdu informácie o svojom majetku). Z tohto pohľadu (z pohľadu hodnoty majetku) sa javí právna úprava ako nedostatočná a v konečnom dôsledku nespravodlivá nielen pre veriteľa, ale aj pre samotného dlžníka.

Príklad:

Dlžník A má záväzky v rozsahu 500 000 €. Hodnota jeho majetku je 300 000 €. Dlžník B má záväzky v rozsahu 500 000 €, ale hodnota jeho majetku je len 10 000 €. Dlžník C má záväzky v rozsahu 500 000 €, ale hodnota jeho majetku je 1 660 €. Všetci dlžníci by mohli podať návrh na oddlženie, pretože hodnota ich majetku je postačujúca (vyhláškou č. 665/2005 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov k zákonu o konkurze, je určená minimálna hodnota majetku na sumu viac ako 1 659,70 €). Rozdiel však spočíva v tom, že v prípade dlžníka A budú veritelia uspokojení možno v celom rozsahu alebo aspoň v rozsahu 60 %. V prípade dlžníka B budú veritelia uspokojení tiež, ale len v rozsahu 2 %. V prípade dlžníka C budú veritelia uspokojení tiež. Výsledkom teda je, že dlžníci A a B sú vo vzťahu k dlžníkovi C znevýhodnení, pretože dlžník C bude oddlžený tiež (hoci z menšieho majetku oproti majetku dlžníkov A a B). Vzhľadom na vyššie uvedené možno konštatovať, že zákon žiadnym spôsobom nerieši mieru uspokojenia veriteľov dlžníka.

Ustanovenie správcu

V uznesení o povolení oddlženia súd ustanoví správcu. Ustanovenie správcu je odlišné v závislosti od toho, či bol návrh na oddlženie podaný za účinnosti zákona v znení do 31. 12. 2011 alebo za účinnosti zákona v znení od 1. 1. 2012. Ak dlžník podal návrh na oddlženie do 31. 12. Ak dlžník podal návrh na oddlženie v čase od 1. 1. 2012, súd ustanoví za správcu toho, kto vykonával funkciu správcu v čase zrušenia konkurzu (ak takého niet, súd postupuje pri ustanovení správcu jeho náhodným výberom). Zmena právnej úpravy pri ustanovení správcu pre oddlženie v podstate odráža skutočnosť, že správca, ktorý vystupoval už v konkurznom konaní, „pozná“ majetkové pomery dlžníka. To znamená, že má vedomosti o jeho záväzkoch, o jeho schopnostiach a možnostiach splácať záväzky, o jeho veriteľoch, o veľkosti jeho majetku (či už hnuteľného alebo nehnuteľného) a dokáže predvídať správanie dlžníka. Súd totiž v konaní o oddlžení postupuje v súčinnosti so správcom, ktorého vyzýva a žiada, aby preukázal, ako si plnil dlžník (úpadca) svoje povinnosti (pozri vyššie) už v konkurznom konaní.

Rozsah právnych úkonov dlžníka a suma peňažných prostriedkov

V uznesení o povolení oddlženia súd ďalej určí rozsah právnych úkonov dlžníka, ktoré počas skúšobného obdobia budú podliehať súhlasu správcu, a sumu peňažných prostriedkov, ktoré dlžník na konci skúšobného roka poskytne správcovi na uspokojenie svojich záväzkov. Dozor správcu nad činnosťou dlžníka sa bude vykonávať najmä formou schvaľovania právnych úkonov, ktorých rozsah určí súd. Dohľadu by mali podliehať najmä dispozičné oprávnenia úpadcu s majetkom, ktorý nadobudne počas skúšobného obdobia, a úkony, z ktorých budú dlžníkovi vznikať záväzky väčšieho rozsahu. Suma peňažných prostriedkov, ktorá sa použije na uspokojenie pohľadávok veriteľov, je tiež vecou úvahy súdu. Jej výška sa určí s prihliadnutím na možnosti konkrétneho dlžníka a výšku v konkurze neuspokojených pohľadávok. Sumu, ktorú je dlžník povinný platiť, musí súd určiť podľa zákona na tri roky vopred. Uznesenie o povolení oddlženia súd bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku.

Zamietnutie návrhu na oddlženie

Ak by súd zrušil konkurz z dôvodu, že majetok dlžníka nepostačoval ani na úhradu pohľadávok proti podstate, alebo z dôvodu, že dlžník si počas konkurzného konania neplnil riadne svoje povinnosti, návrh na oddlženie súd uznesením zamietne.

Skúšobné obdobie

Skúšobné obdobie možno charakterizovať ako časový úsek, v ktorom sa má preukázať, či dlžníka možno oddlžiť. Inak povedané, obdobie, v ktorom sa má preukázať, že dlžník obnovil svoju schopnosť zodpovedať za svoje záväzky a riadne ich plniť. Počas skúšobného obdobia je dlžník povinný vynaložiť primerané úsilie na získanie zamestnania ako zdroja príjmu alebo začať podnikať. V zmysle § 167 ods. 4 ZKR súd v uznesení o povolení uznesenia určí sumu peňažných prostriedkov, ktoré dlžník na konci skúšobného roka poskytne správcovi na uspokojenie svojich záväzkov, nie však viac ako 70 % (§ 168 ods. Dlžník je povinný predložiť doklady o všetkých svojich príjmoch z pracovnej alebo obdobnej činnosti. Pokiaľ ide o výdavky, súd skúma, aké má dlžník náklady spojené s bývaním (nájomné, platby súvisiace s bývaním - tzv. inkaso), vyživovacie povinnosti, poistenie, náklady na lieky, cestovné náklady či platby spojené s používaním telekomunikačných služieb. Hypotekárny úver nie je výdavkom dlžníka, pretože zaťažuje nehnuteľnosť, ktorá je vo vlastníctve dlžníka, a teda podlieha speňažovaniu majetku v konkurze. Po zistení, aké má dlžník príjmy a výdavky, súd z takého rozdielu určí sumu peňažných prostriedkov, ktoré dlžník poskytne správcovi. Zákon v tomto smere stanovuje len maximálnu hranicu peňažných prostriedkov, t. j. 70 %. Správcovi v konaní o oddlžení patrí odmena 5 % zo sumy poskytnutej správcovi dlžníkom na konci skúšobného roka, najmenej vo výške 331,94 €. Nárok na odmenu v konaní o oddlžení má ten správca, ktorý vykonával funkciu na konci príslušného skúšobného roka.

Ukončenie oddlženia

Oddlženie sa končí rozhodnutím o oddlžení dlžníka alebo pred uplynutím skúšobného obdobia aj uznesením o zrušení oddlženia. Pred uplynutím trojročnej doby možno skúšobné obdobie rozhodnutím súdu zrušiť, ak opakovane alebo závažne poruší svoje povinnosti alebo ak jeho príjem nepostačuje ani na úhradu odmeny správcu. O zrušení skúšobného obdobia súd rozhoduje uznesením, proti ktorému môže podať odvolanie dlžník a veritelia.

Ako sledovať stav konkurzu?

Ak súd vyhlási konkurz, táto informácia sa zverejní v Obchodnom vestníku a na stránke www.ru.justice.sk, kde si dlžník môže sledovať stav konkurzu podľa mena a priezviska.

Dôsledky osobného bankrotu

Pre dlžníka

• Dlhy dlžníka sú odpustené.
• Dlžník má zakázaný prevod majetku.
• Dlžník má zakázané uzatvárať nové záväzky.
• Dlžník je zapísaný v Registri neplatičov.
• Konkurzné konanie môže trvať až 3 roky.

#

tags: #osobný #bankrot #stav #žiadosti #overenie