Osobný Bankrot: Podmienky a Zmeny v Zákone

Osobný bankrot, v slovenskom právnom systéme známy ako oddlženie, predstavuje dôležitý nástroj pre fyzické osoby, ktoré sa ocitli v situácii pretrvávajúcej platobnej neschopnosti. Tento proces, upravený zákonom č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ZKR), umožňuje dlžníkom zbaviť sa svojich dlhov, no zároveň kladie dôraz na poctivý zámer a plnenie určitých podmienok. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o podmienkach osobného bankrotu, jeho priebehu a zmenách, ktoré priniesla novela zákona.

Čo je osobný bankrot (oddlženie)?

Ľudia sa zvyčajne rozhodnú pre osobný bankrot (oddlženie) v prípade pretrvávajúcich dlhov prevyšujúcich ich príjmy a majetok, ktoré nezvládajú riadne splácať. Osobný bankrot je zákonom upravený proces, ktorým sa fyzická osoba podnikateľ alebo fyzická osoba nepodnikateľ môže oddlžiť od svojich dlhov.

Výraz „osobný bankrot“ (v právnom poriadku sa nachádza pod pojmom „malý konkurz“ viď § 106 a nasl. zákona č. 7/2005 Z. z.). Osobný bankrot je pojem, ktorý sa bežne používa v hovorovej reči, avšak právny poriadok SR takýto pojem nepozná. Osobný bankrot je upravený v zákone č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len ZKR), a to najmä vo štvrtej časti ZKR nazvanej Oddlženie. Podľa § 166 ZKR Každý platobne neschopný dlžník, ktorý je fyzickou osobou, je oprávnený domáhať sa oddlženia konkurzom alebo splátkovým kalendárom podľa tejto časti zákona a to bez ohľadu na to, či má záväzky z podnikateľskej činnosti.

Podmienky pre vyhlásenie osobného bankrotu

Na to, aby mohla byť fyzická osoba oddlžená, musí spĺňať niekoľko zákonom stanovených podmienok:

• Fyzická osoba: Dlžníkom môže byť len fyzická osoba, či už podnikateľ alebo nepodnikateľ. Osobný bankrot nie je určený pre právnické osoby (obchodné spoločnosti).
• Platobná neschopnosť: Dlžník musí byť platobne neschopný, čo znamená, že nie je schopný plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok. Podľa tohto zákona dlžník v úpadku (platobne neschopný) je povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu, t. j. ak má dlžník viac ako jedného veriteľa a nie je schopný plniť 30 dní po lehote splatnosti viac ako jeden peňažný záväzok.
• Exekučné alebo obdobné konanie: Voči dlžníkovi musí byť vedené exekučné alebo iné obdobné vykonávacie konanie. Príkladom takéhoto „obdobného vykonávacieho konania“ je napríklad daňové exekučné konanie, exekúcia vymáhaná Sociálnou poisťovňou, výkon dražby a podobne. Zároveň osoba, ktorá vyhlási osobný bankrot, musí mať minimálne jednu exekúciu dlhšiu ako jeden rok.
• Poctivý zámer: Dlžník musí mať poctivý zámer, teda musí mať snahu v rámci svojich možností vyriešiť svoje dlhy. To, kedy dlžník nemá poctivý zámer upravuje ustanovenie § 166g ods. 2 ZKR. Následkom nepoctivého zámeru môže byť až zrušenie oddlženia. Veriteľ má totiž do 6 rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára právo podať na súd návrh na zrušenie oddlženia. Ak súd takémuto návrhu vyhovie, všetky neuspokojené pohľadávky sa stanú znova splatnými a vymáhateľnými. Zároveň začína pri nich plynúť nová, 10 ročná premlčacia lehota.
• Centrum hlavných záujmov na Slovensku: Miesto, kde dlžník reálne žije, musí byť v SR, avšak nie je potrebné, aby bolo rovnaké ako trvalý pobyt.

Spôsoby oddlženia

Oddlženie je možné realizovať dvoma spôsobmi a samotný spôsob si vyberá dlžník:

Prečítajte si tiež: Sociálna poisťovňa modernizuje služby pre občanov

1. Konkurz: Podstata konkurzu spočíva v tom, že ak by dlžník mal nejaký majetok, musí akceptovať to, že tento sa speňaží a použije na uspokojenie veriteľov. Ak súd vyhlási konkurz, musia súdy bezodkladne zastaviť prebiehajúce konania, ktoré sa týkajú dlhu, ktorý sa má uhradiť v konkurze. Na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať ani viesť exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie. Vyhlásením konkurzu zaniká aj bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Ak dlžník zaplatil na účet súdu preddavok (cca 664 EUR ) na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu a majetok dlžníka je aspoň 1.659,70 EUR, tak súd vyhlási konkurz - osobný bankrot- v ktorom náhodne vyberie konkurzného správcu, ktorý v prvej fáze speňaží majetok dlžníka. Veľa ľudí si práve pre tieto dve podmienky osobný bankrot nemôže dovoliť, pomerne často totiž ľudia s existenčnými ťažkosťami už nemajú voľných 664 EUR v hotovosti a taktiež ani majetok vo výške 1.659,70 EUR, pričom bez splnenia týchto dvoch podmienok je osobný bankrot nemožný.
2. Splátkový kalendár: Aby dlžník mohol použiť druhý spôsob oddlženia, teda splátkový kalendár musí okrem vyššie uvedených všeobecných podmienok spĺňať aj podmienku pravidelného príjmu a zároveň dlžníkove dlhy nesmú prevyšovať jeho majetok. Pri tomto spôsobe súd správcu poverí preskúmaním pomerov dlžníka. Správca následne podá na súd návrh na splátkový kalendár, pričom tento sa určí tak aby sa uspokojilo minimálne 30 % dlhov. Presné % aké bude musieť dlžník v priebehu 5 rokov splatiť určí až súd. Správcovi je potrebné zložiť preddavok a od tohto momentu má správca 45 dní na to, aby zostavil návrh splátkového kalendára. Splátky majú svoju hornú hranicu. Táto nesmie presiahnuť príjem dlžníka po odrátaní nevyhnutných nákladov na bývanie, základných životných potrieb, vyživovacích povinností a pod. Správca v Obchodnom vestníku oznámi návrh splátkového kalendára spolu s percentom, ktoré navrhuje uspokojenie veriteľov. Po zverejnení splátkového kalendára, majú 90 dní na podanie námietky voči tomuto návrhu. Po uplynutí lehoty správca tento návrh aj s námietkami a svojím prípadným vyjadrením predloží súdu. Ak súd zistí, že pomery dlžníka nebudú stačiť na určenie splátkového kalendára, konanie zastaví. Dlžník je povinný splátkový kalendára plniť od 1. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom súd určil splátkový kalendár. Dlžník sa s veriteľom môže dohodnúť na inej lehote splatnosti.

Povinné zastúpenie Centrom právnej pomoci

V zmysle zákona je možné podať návrh na oddlženie len prostredníctvom Centra právnej pomoci alebo advokáta, ktorého určí Centrum. Žiaden iný subjekt nie je oprávnený podať za dlžníka návrh na oddlženie. Treba si dávať pozor na rôzne osoby a spoločnosti, ktoré sľubujú dlžníkovi vybavenie oddlženia. Zákon im v procese oddlženia neumožňuje, aby za dlžníka podali návrh na súd na vyhlásenie konkurzu, resp. určenie splátkového kalendára. Jediný, kto má oprávnenie na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu alebo určenie splátkového kalendára na príslušný súd je Centrum právnej pomoci. Všetky žiadosti, aj tie, ktoré sa vypíšu u tzv. oddlžovacích spoločností, musia prejsť kontrolou cez Centrum právnej pomoci.

Či už sa dlžník rozhodne pre návrh na vyhlásenie konkurzu alebo návrh na určenie splátkového kalendára, musí sa obrátiť na Centrum právnej pomoci. Ide o povinné zastúpenie dlžníka, ktoré ustanovuje zákon. Toto zastúpenie trvá až do kým súd neustanoví správcu. Na Centrum právnej pomoci sa môžete obrátiť buď telefonicky, alebo osobne podľa miesta trvalého pobytu. Centrum právnej pomoci dlžníka informuje o celom postupe a podmienkach oddlženia. Po konzultácii v Centre právnej pomoci, sa Centrum rozhodne, či bude dlžníka zastupovať, alebo jeho zastupovaním poverí iného advokáta. Centrum je v zmysle zákona oprávnené v dlžníkovom mene podať návrh na vyhlásenie konkurzu, alebo návrh na určenie splátkového kalendára. Centrum právnej pomoci môže okrem zastupovania dlžníka, dlžníkovi poskytnúť aj pôžičku vo výške 500,- € na úhradu paušálnej odmeny správcu. Na takúto pôžičku má nárok dlžník len vtedy, ak spĺňa zákonom stanovené podmienky. Následne musí túto pôžičku Centru právnej pomoci vrátiť do dohodnutej doby.

Konanie pred Centrom sa začína vyplnením tlačiva a potrebných príloh. Tlačivo spolu s prílohami nájdete v príslušnej kancelárii Centra alebo si môžete toto tlačivo vyplniť aj ONLINE alebo stiahnuť nevyplnené tlačivo aj s prílohami v sekcii „Dokumenty na stiahnutie“.

Priebeh konania o osobnom bankrote

Návrh na konkurz je potrebné podať na príslušnom súde, ktorým je v konkurzných konaniach okresný súd v sídle krajského súdu, podľa miesta, v ktorom má dlžník bydlisko. Konkurz sa oficiálne začne dňom zverejnenia rozhodnutia v Obchodnom vestníku. Začatie má viacero významných účinkov. Spolu s návrhom na vyhlásenie konkurzu môže dlžník - fyzická osoba podať návrh na oddlženie a tým uplatniť právo domáhať sa zbavenia svojich dlhov po zrušení konkurzu. Návrh na oddlženie môže dlžník podať aj kedykoľvek počas konkurzného konania až do zrušenia konkurzu. Návrh na oddlženie musí obsahovať aj odôvodnenie, ktoré vyjadruje poctivý zámer dlžníka vynaložiť primerané úsilie na uspokojenie svojich veriteľov. Súd oddlženie dlžníka povolí, ak zistí, že dlžník počas konkurzného konania riadne plnil svoje povinnosti ustanovené zákonom, inak návrh na oddlženie zamietne. V uznesení o povolení oddlženia súd ustanoví správcu, určí rozsah právnych úkonov dlžníka, ktoré budú počas skúšobného obdobia podliehať súhlasu správcu a určí aj sumu peňažných prostriedkov, ktoré dlžník na konci každého skúšobného roka poskytne správcovi na uspokojenie svojich záväzkov. Pre stanovenie tejto sumy nie sú určené žiadne pravidlá. Ak by súd zistil, že dlžník opakovane alebo závažne porušil povinnosti stanovené zákonom, alebo že príjem dlžníka nepostačuje ani na úhradu odmeny správcu, tak súd zruší toto skúšobné obdobie. Po uplynutí skúšobného obdobia súd aj bez návrhu uznesením rozhodne o oddlžení dlžníka.

Súd je povinný do 15 dní od doručenia návrhu rozhodnúť. Môže rozhodnúť buď tak, že návrh odmietne, alebo že vyhlasuje konkurz, resp. určuje splátkový kalendár. Týmto rozhodnutím poskytuje ochranu dlžníkovi pred veriteľmi. Priamo v tomto rozhodnutí ustanoví, že sa dlžník zbavuje dlhov, zároveň ustanoví správcu a veriteľov vyzve, aby prihlásili svoje pohľadávky.

Prečítajte si tiež: Dôchodcovské cestovné vlakom

Dlhy, ktoré nemožno oddlžiť

Podaním návrhu na oddlženie sa dlžník nezbaví všetkých svojich dlhov. Určité pohľadávky sú svojou povahou špecifické. Jedná sa napríklad o vymáhanie peňažného trestu uloženého v trestnom konaní, pracovnoprávne nároky, ktoré majú iné osoby voči dlžníkovi (napríklad zamestnanci), pohľadávky, ktoré vznikli zo zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví, alebo spôsobenú úmyselným konaním, pohľadávky z výživného na dieťa ale aj pohľadávky nepeňažného charakteru, či zabezpečené pohľadávky (napríklad dlh zabezpečený ručením, či záložným právom. V zmysle ZKR sa nedá oddlžiť od úplne všetkých pohľadávok. Zákon ustanovuje aj výnimky. V samej podstate sa teda dlžník oddlží od všetkých dlhov okrem výnimiek, ktoré sú stanovené v § 166c ods.

Po vyhlásení konkurzu súdom sa tieto pohľadávky stávajú nevymáhateľnými a teda zaniká právny nárok na ich vymáhanie. Dlhy sa nevymažú, naďalej existujú, ale veritelia nemajú právny nárok na uspokojenie takéhoto dlhu.

Zmeny v zákone o osobnom bankrote

Výraznou zmenou oproti starej právnej úprave je, že tento proces sa už nerozdeľuje na konkurz a oddlženie a rovnako sa už nevyžaduje žiadna trojročná skúšobná doba. Nakoľko ide o pôžičku, dlžník bude musieť túto sumu Centrum do dohodnutej doby vrátiť. Asi najmarkantnejšou zmenou oproti starej právnej úprave je, že tento proces sa už nerozdeľuje na konkurz a oddlženie a nevyžaduje sa už ani žiadna trojročná skúšobná doba. Súd vo svojom rozhodnutí o vyhlásení konkurzu alebo o určení splátkového kalendára zároveň rozhodne o oddlžení, čo znamená, že sa dlžník zbavuje svojich dlhov. Azda najväčším prínosom tejto novely je, zjednodušenie celého postupu oddlženia. Ako bolo uvedené, dlžník už nemusí čakať na uplynutie 3 ročnej skúšobnej doby, na to, aby mohol byť oddlžený. Dlžník neplatí 70% zo svojho príjmu správcovi. Novinkou je aj možnosť požiadať o pôžičku od Centra právnej pomoci. Táto pôžička má slúžiť na úhradu odmeny správcovi konkurznej podstaty.

Národná rada Slovenskej republiky na dnešnom zasadnutí schválila ústavnou väčšinou s počtom hlasov 144 zo 145 prítomných poslancov vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (parlamentná tlač 582). Medzi najpodstatnejšie zmeny schválenej novely zákona o právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi patrí zvýšenie koeficientu materiálnej núdze. Ďalšou významnou zmenou je zavedenie poplatku za predbežnú konzultáciu aj u žiadateľov o právnu pomoc v agende oddlženia (konkurz a splátkový kalendár). Tento poplatok doposiaľ platili len klienti všeobecnej agendy.

Výhody a nevýhody osobného bankrotu

Výhody:

• Možnosť zbaviť sa dlhov spôsobom, o ktorom je dlžník vopred informovaný.
• V prípade oddlženia prostredníctvom splátkového kalendára si môže dlžník zachovať svoj majetok.
• Ochrana pred veriteľmi a exekúciami počas trvania konkurzného konania.

Nevýhody:

• Až šesť rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára sa musí dlžník podeliť s veriteľmi, a to ak niečo zdedí, vyhrá alebo nadobudne nejaký majetok. Ak by to neurobil, tak veritelia si môžu tieto zdroje vymáhať súdnou cestou v prípade, že preukážu nepoctivý zámer dlžníka pri oddlžení.
• Niektoré dlhy, ako napríklad výživné alebo škody spôsobené úmyselným konaním, nie je možné oddlžiť.
• Proces oddlženia je spojený s určitými nákladmi (odmena správcu, poplatky).

Možnosti zneužitia a poctivý zámer

Zákon v účinnom znení obsahuje aj inštitút poctivého zámeru dlžníka. Ten je ustanovený v § 166g, pričom okrem legálnej definície tohto pojmu vymenúva aj situácie, kedy dlžník nemá poctivý zámer. Práve uvedenie poctivého zámeru dlžníka a uvedenie toho, čo sa za poctivý zámer nepovažuje, by mohlo zabrániť zneužívaniu inštitútu oddlženia. Veritelia majú vcelku účinný prostriedok, aby sa mohli voči nepoctivému dlžníkovi brániť. Ak je už dlžník nútený vyhlásiť osobný bankrot, v prvom rade je potrebné navštíviť Centrum právnej pomoci, ktoré jednak posúdi jeho situáciu, či spĺňa podmienky na vyhlásenie bankrotu a pomôže mu s kompletizáciou podania, ako aj so samotným podaním. Ďalšou chybou, ktorej sa môžu dlžníci dopustiť je, že požadujú vyhlásenie osobného bankrotu bez toho, aby voči nim bolo vedené exekučné, alebo iné obdobné konanie. Opäť ide o obligatórnu (povinnú) podmienku oddlženia. Centrum právnej pomoci nebude za dlžníka vyhľadávať jeho exekúcie a doklady. Dlžník by si mi mal zosumarizovať všetky doklady k dlhom.

Prečítajte si tiež: Nový začiatok po bankrote

tags: #osobný #bankrot #zmena #zákona #podmienky