Zmierenie alebo dobrodružstvo pri obžinkoch: Diskusný príspevok o diele Jána Palárika

Ján Palárik bol významný slovenský dramatik, publicista a kňaz, ktorý sa významne podieľal na formovaní slovenského literárneho realizmu. Pochádzal z Kysúc, z učiteľskej rodiny, a študoval katolícku teológiu v Ostrihome, Bratislave a Trnave. Venoval sa aj štúdiu filozofie, literatúry a jazykov a ovládal sedem cudzích jazykov. Palárik pôsobil ako vydavateľ cirkevného časopisu Cyril a Metod, kde presadzoval kritické postoje k cirkvi a demokratizačné reformy, za čo bol potrestaný cirkevným väzením. Aktívne sa zapájal do politického života a žiadal spoluprácu s Maďarmi a rovnoprávnosť národov Rakúsko-Uhorska. Oslavoval vlastenectvo a úctu k rodnému jazyku.

Charakteristika diela Zmierenie alebo dobrodružstvo pri obžinkoch

Jedným z jeho najznámejších diel je veselohra v troch dejstvách Zmierenie alebo dobrodružstvo pri obžinkoch, napísaná v roku 1860. Dielo sa odohráva na grófkinom statku medzi šľachtou a prostým ľudom. Ústrednou témou je boj proti odrodilstvu, oslava vlastenectva a úcta k rodnému jazyku. Palárik v tejto hre využíva dvojitú zámenu postáv, z čoho vzniká veľa humorných situácií a komických zápletiek. Hlavnou myšlienkou je poukázať na toleranciu, porozumenie a zmierenie medzi národmi (Slovákmi a Maďarmi) a tiež spoločenskými vrstvami (šľachtou a obyčajným ľudom bez vzdelania).

Kompozícia diela

Dielo je rozdelené do troch dejstiev a má klasickú kompozíciu:

1. Expozícia: Predstavenie postáv a oboznámenie sa so vzťahmi medzi nimi. Miluša, spoločníčka grófky, sa stretáva s otcom, učiteľom Orieškom, ktorý prišiel požiadať grófku o príspevok na opravu školy. Grófka očakáva návštevu svojho budúceho ženícha, mladého baróna.
2. Kolízia: Príchod grófkinho ženícha a zámena grófky a Miluši, Ľudovíta a Rohona. Grófka a Miluša sa dohodnú na skúške ženícha a vymenia si úlohy počas obžinkovej slávnosti. Do kaštieľa prichádza barón s priateľom Rohonom, ktorí sa tiež tajne dohodnú na zámene úloh.
3. Vyvrcholenie konfliktu: Rohon vyznáva lásku nepravej grófke (Miluši), barón Ľudovít sa zamiluje do dievčaťa z ľudu (grófky Eržiky). Miluša privíta hostí a rozpráva sa s nimi iba po slovensky, čo baróna zhrozí. Rohonovi sa zapáči Miluša a prezradí jej, kto vlastne je.
4. Rozuzlenie: Vysvetlenie vzájomného žartu, svadba grófky a baróna, Miluši a Rohona. Ľudovít sa zamiluje do Eržiky a je ochotný sa s ňou oženiť. Eržika prezradí barónovi, že je skutočná grófka. Všetko sa vyjasní a môžu sa chystať dve svadby.

Postavy diela

• Grófka Eržika Hrabovská: Sirota, milá, priateľská, váži si služobníctvo i obyčajný ľud. Jej tútorom je barón Kostrovický starší a jej snúbencom je jeho syn Ľudovít. Ovplyvňovaná je komornou Capkovou, ktorá ju vedie k odrodilstvu, ale spoločníčka Miluša ju vyvádza z omylu a neustále jej dáva najavo, aký je slovenský národ úžasný.
• Barón Ľudovít Kostrovický: Snúbenec grófky, hlási sa k maďarskému národu, aj keď je rodený Slovák. Pod vplyvom prostredia sa začína hlásiť k maďarskému národu. Odmieta hovoriť po slovensky. Ostáva očarený krásou grófky prezlečenej za slovenskú žnicu.
• Miluša: Dcéra školského učiteľa Oriešku, národne uvedomelá, vychovávaná ako vlastenka. Nebojí sa vyjadriť svoj názor, pozdvihuje slovenský ľud a je hrdá na svoj slovenský pôvod. Je príkladom grófke, privádza ju bližšie k slovenskému ľudu.
• Rohon: Inžinier, zememerač a spolužiak mladého baróna. Je vlastenec, ale pred Ľudovítom sa hrá na Maďara. Miluša si získa jeho srdce hlavne vďaka svojim vlasteneckým názorom.
• Orieška: Školský učiteľ, otec Miluše.
• Barón Kostrovický: Grófkin tútor.
• Pišta: Husár.
• Capková: Grófkina komorná.
• Suchaj: Grófkin úradník.
• Ženci a žnice.

Dej diela

Dej sa odohráva na grófkinom kaštieli, kde sa stretávajú šľachta a prostý ľud. Miluša, spoločníčka grófky, sa stretáva s otcom, ktorý prišiel požiadať grófku o príspevok na opravu školy. Grófka má však starosti s príchodom svojho budúceho ženícha, baróna Ľudovíta. Eržika je nespokojná, že si má vziať muža, ktorého nepozná, a tak sa s Milušou dohodnú na skúške.

V deň obžinkov sa grófka a Miluša vymenia. Do kaštieľa prichádza barón s priateľom Rohonom, ktorí sa tiež tajne dohodnú na zámene. Miluša privíta hostí a rozpráva sa s nimi iba po slovensky, čo baróna zhrozí. Rohonovi sa zapáči Miluša a prezradí jej, kto vlastne je. Plný lásky vyjadrí všetky svoje city a Miluša sa tiež prizná k svojmu pôvodu.

Prečítajte si tiež: Potreba ľudí so srdcom

Ľudovítovi sa chudobné dievča natoľko zapáči, že je ochotný sa s ňou oženiť. Keď je Eržika presvedčená, že nerobí rozdiely medzi ľuďmi a šľachtou, s radosťou sa za neho vydá. Teraz už môže barónovi prezradiť, že ona je skutočná grófka. Všetko sa vyjasní a môžu sa chystať dve svadby.

Jazyk a štýl diela

V diele sa vyskytuje veľa slov alebo viet po maďarsky, niekoľko slov po nemecky či francúzsky. Autor používa veľa archaizmov a historizmov.

Kontext diela v slovenskej literatúre

Palárikove dielo Zmierenie alebo dobrodružstvo pri obžinkoch patrí do obdobia rokov porevolučných a matičných. Toto obdobie je charakteristické snahou o národné obrodenie a upevnenie slovenského jazyka a kultúry. Palárik, ako aj ďalší autori tohto obdobia, sa snažili poukazovať na problémy slovenskej spoločnosti a hľadať cesty k zmiereniu a porozumeniu medzi rôznymi národnosťami a spoločenskými vrstvami.

Vplyv diela a jeho odkaz

Palárikove dielo malo významný vplyv na slovenskú spoločnosť a kultúru. Poukazovalo na dôležitosť vlastenectva, úcty k rodnému jazyku a potrebu zmierenia medzi národmi. Hra Zmierenie alebo dobrodružstvo pri obžinkoch sa stala obľúbenou a dodnes sa hráva v slovenských divadlách.

Prečítajte si tiež: Internetové nákupy: Kompletný prehľad

Prečítajte si tiež: Zásady písania diskusného príspevku

tags: #dobrodruzstvo #pri #obzinkoch #diskusny #prispevok