Zmeny v zákone o osobnom bankrote: Kompletný prehľad

Osobný bankrot, hoci nie je priamo definovaný v slovenskom právnom poriadku, je bežný termín pre proces oddlženia fyzických osôb. Tento proces je upravený v zákone č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ZKR), konkrétne v jeho štvrtej časti, ktorá sa nazýva Oddlženie. Cieľom osobného bankrotu je zbaviť sa svojich dlhov.

Právny rámec osobného bankrotu

Zákon o konkurze a reštrukturalizácii (ZKR) upravuje inštitút oddlženia, ktorý je bežne označovaný ako osobný bankrot. Podľa § 166 ZKR, každý platobne neschopný dlžník, ktorý je fyzickou osobou, má právo domáhať sa oddlženia konkurzom alebo splátkovým kalendárom. Toto platí bez ohľadu na to, či má dlžník záväzky z podnikateľskej činnosti.

Podmienky pre oddlženie

Právo podať návrh na vyhlásenie konkurzu alebo návrh na určenie splátkového kalendára má fyzická osoba len vtedy, ak sa voči nej vedie exekučné, alebo obdobné vykonávacie konanie. Príkladom takéhoto konania môže byť daňové exekučné konanie, exekúcia vymáhaná Sociálnou poisťovňou, alebo výkon dražby.

Formy oddlženia

Oddlženie, teda osobný bankrot, je možné realizovať dvoma spôsobmi:

1. Konkurz: Ak má dlžník majetok, musí akceptovať jeho speňaženie a použitie na uspokojenie veriteľov.
2. Splátkový kalendár: Táto možnosť je podmienená pravidelným príjmom dlžníka a tým, že jeho dlhy neprevyšujú jeho majetok.

Kľúčové zmeny v legislatíve

Výraznou zmenou oproti predchádzajúcej právnej úprave je, že proces oddlženia sa už nerozdeľuje na konkurz a oddlženie a nevyžaduje sa žiadna trojročná skúšobná doba. Súd vo svojom rozhodnutí o vyhlásení konkurzu alebo o určení splátkového kalendára zároveň rozhodne o oddlžení, čo znamená, že sa dlžník zbavuje svojich dlhov.

Prečítajte si tiež: Sociálna poisťovňa modernizuje služby pre občanov

Podmienky pre dlžníka

• Fyzická osoba: Osobný bankrot je určený pre fyzické osoby, bez ohľadu na to, či ide o podnikateľa alebo nepodnikateľa.
• Platobná neschopnosť: Osoba musí byť platobne neschopná, čo znamená, že nie je schopná plniť svoje peňažné záväzky 180 dní po lehote splatnosti.
• Poctivý zámer: Dlžník musí mať snahu vyriešiť svoje dlhy v rámci svojich možností. To, kedy dlžník nemá poctivý zámer, upravuje ustanovenie § 166g ods. 2 ZKR.

Dôsledky nepoctivého zámeru

Ak dlžník nemá poctivý zámer, môže to viesť až k zrušeniu oddlženia. Veriteľ má právo podať na súd návrh na zrušenie oddlženia do 6 rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára. Ak súd návrhu vyhovie, všetky neuspokojené pohľadávky sa stanú znova splatnými a vymáhateľnými a začína pri nich plynúť nová, 10-ročná premlčacia lehota.

Dlhy, ktoré nie je možné oddlžiť

Podaním návrhu na oddlženie sa dlžník nezbaví všetkých svojich dlhov. Medzi pohľadávky, ktoré sú svojou povahou špecifické, patria:

• Vymáhanie peňažného trestu uloženého v trestnom konaní.
• Pracovnoprávne nároky iných osôb voči dlžníkovi (napríklad zamestnancov).
• Pohľadávky, ktoré vznikli zo zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví alebo spôsobenú úmyselným konaním.
• Pohľadávky z výživného na dieťa.
• Pohľadávky nepeňažného charakteru.
• Zabezpečené pohľadávky (napríklad dlh zabezpečený ručením alebo záložným právom).

Konkurz ako forma oddlženia

Podstata konkurzu spočíva v tom, že ak má dlžník majetok, tento sa speňaží a použije na uspokojenie veriteľov. Ak súd vyhlási konkurz, musia súdy bezodkladne zastaviť prebiehajúce konania, ktoré sa týkajú dlhu, ktorý sa má uhradiť v konkurze. Na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať ani viesť exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie. Vyhlásením konkurzu zaniká aj bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

Postup po vyhlásení konkurzu

1. Zastavenie konaní: Súdy musia zastaviť všetky konania týkajúce sa dlhov, ktoré majú byť uhradené v konkurze.
2. Zákaz exekúcií: Na majetok podliehajúci konkurzu nemožno začať ani viesť exekučné konanie.
3. Zánik BSM: Vyhlásením konkurzu zaniká bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

Splátkový kalendár ako forma oddlženia

Aby dlžník mohol použiť splátkový kalendár, musí okrem všeobecných podmienok spĺňať aj podmienku pravidelného príjmu a jeho dlhy nesmú prevyšovať jeho majetok. Súd poverí správcu preskúmaním pomerov dlžníka, ktorý následne podá návrh na splátkový kalendár. Tento sa určí tak, aby sa uspokojilo minimálne 30 % dlhov. Presné percento, ktoré bude musieť dlžník v priebehu 5 rokov splatiť, určí až súd.

Postup pri splátkovom kalendári

1. Preskúmanie pomerov dlžníka: Súd poverí správcu preskúmaním pomerov dlžníka.
2. Návrh splátkového kalendára: Správca podá na súd návrh na splátkový kalendár, ktorý musí uspokojiť minimálne 30 % dlhov.
3. Určenie percenta: Súd určí presné percento dlhov, ktoré musí dlžník splatiť v priebehu 5 rokov.

Centrum právnej pomoci

Či už sa dlžník rozhodne pre návrh na vyhlásenie konkurzu alebo návrh na určenie splátkového kalendára, musí sa obrátiť na Centrum právnej pomoci. Ide o povinné zastúpenie dlžníka, ktoré ustanovuje zákon a trvá až do kým súd neustanoví správcu. Centrum právnej pomoci dlžníka informuje o celom postupe a podmienkach oddlženia.

Prečítajte si tiež: Dôchodcovské cestovné vlakom

Úloha Centra právnej pomoci

• Informovanie dlžníka: Centrum právnej pomoci informuje dlžníka o celom postupe a podmienkach oddlženia.
• Zastupovanie dlžníka: Centrum právnej pomoci zastupuje dlžníka až do ustanovenia správcu.
• Podanie návrhu: Centrum je oprávnené podať návrh na vyhlásenie konkurzu alebo návrh na určenie splátkového kalendára v mene dlžníka.
• Pôžička na odmenu správcu: Centrum právnej pomoci môže dlžníkovi poskytnúť pôžičku vo výške 500,- € na úhradu paušálnej odmeny správcu, ak spĺňa zákonom stanovené podmienky.

Rozhodnutie súdu a jeho dôsledky

Súd je povinný rozhodnúť do 15 dní od doručenia návrhu. Môže návrh odmietnuť, vyhlásiť konkurz, alebo určiť splátkový kalendár. Týmto rozhodnutím poskytuje ochranu dlžníkovi pred veriteľmi. Priamo v tomto rozhodnutí ustanoví, že sa dlžník zbavuje dlhov, zároveň ustanoví správcu a veriteľov vyzve, aby prihlásili svoje pohľadávky.

Postup správcu po vyhlásení konkurzu

Správca po vyhlásení konkurzu do 60 dní pripraví tzv. rozvrh výťažku. Z tejto sumy odpočíta náklady konkurzu (odmena správcu, výdavky správcu…), nepostihnuteľnú hodnotu obydlia, pohľadávky detí na výživnom a to, čo zostane, rozdelí pomerne medzi veriteľov. Po splnení rozvrhu výťažku, alebo po zistení, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu, alebo sa neprihlási žiaden veriteľ, oznámi správca v Obchodnom vestníku, že sa konkurz končí.

Speňažovanie majetku

Pri speňažovaní nehnuteľností sa bude rozlišovať medzi nehnuteľnosťami s vyššou a nižšou hodnotou. Tie s vyššou hodnotou sa speňažia na dražbe, tie s nižšou hodnotou zase ako hnuteľné veci. Za nehnuteľnosť s nižšou hodnotou sa považuje nehnuteľnosť alebo spoluvlastnícky podiel na nej, ktorého hodnota nepresahuje 5.000,- €. Hodnotu nehnuteľnosti bude určovať správca odhadom. Ak by však niektorý z veriteľov predložil znalecký posudok s vyššou sumou, bude sa pri speňažovaní vychádzať z tejto sumy.

Nepostihnuteľná hodnota obydlia

Správca zároveň zriadi v mene dlžníka bankový účet, na ktorý poukáže po speňažení nehnuteľnosti sumu zodpovedajúcu nepostihnuteľnej hodnote obydlia, ktorá je nariadením vlády 45/2017 stanovená na 10.000,- €. V prípade podielového spoluvlastníctva táto nepostihnuteľná hodnota je vo výške podielu na nehnuteľnosti. Peniaze na tomto účte nepodliehajú konkurzu ani exekúcii počas 3 rokov od jeho zriadenia. Dlžník však nemôže týmto peniazmi počas 3 rokov disponovať, môže ale požiadať banku o pravidelné mesačné platby do výšky stanovenej nariadením.

Nakladanie s majetkom počas konkurzu

Správca je oprávnený nakladať s dlžníkovým majetkom. Aj dlžník môže so svojím majetkom nakladať obvyklým spôsobom, avšak všetky osoby, ktoré majetok užívajú musia rešpektovať § 167n ods. 3 ZKR, podľa ktorého: Dlžník a jeho blízka osoba so súhlasom dlžníka sú oprávnení vec podliehajúcu konkurzu užívať obvyklým spôsobom; sú však povinní chrániť ju pred poškodením, stratou alebo zničením a zdržať sa všetkého, čím sa okrem bežného opotrebovania jej hodnota znižuje. Každý, kto užíva vec tvoriacu konkurznú podstatu, je povinný umožniť správcovi kedykoľvek túto vec obhliadnuť. Ak má takúto vec v užívaní niekto iný ako dlžník alebo jeho blízka osoba, môže ju užívať len so súhlasom správcu.

Prečítajte si tiež: Nový začiatok po bankrote

Dĺžka procesu osobného bankrotu

Dĺžka celého procesu je relatívna a môže sa líšiť. Záleží najmä na dlžníkovi a jeho prístupe. Podľa novej právnej úpravy musí byť dlžník zastúpený Centrom právnej pomoci, alebo Centrom určeným advokátom. Tieto osoby môžu podať návrh na vyhlásenie konkurzu, alebo na určenie splátkového kalendára. V prvom rade je potrebné posúdiť situáciu dlžníka a či spĺňa zákonné podmienky na vyhlásenie osobného bankrotu, čo zaberie istý čas. Potom záleží na dlžníkovi, ako rýchlo doloží Centru právnej pomoci všetky potrebné doklady, ktoré sa prikladajú ako prílohy k návrhu. Po podaní návrhu má príslušný súd 15 dní na rozhodnutie.

Časté chyby dlžníkov

Medzi najčastejšie chyby, ktorých sa dlžníci dopúšťajú, patria:

• Požadovanie vyhlásenia osobného bankrotu bez toho, aby voči nim bolo vedené exekučné alebo iné obdobné konanie.
• Neposkytnutie všetkých potrebných dokladov Centru právnej pomoci.

Dopad novely na veriteľov

Pre veriteľa je najvýhodnejšie, ak dlh uhradí dlžník v dohodnutej lehote splatnosti. V konkurznom konaní ide o pomerné a čiastočné uspokojenie ich pohľadávok, a preto nemožno pre veriteľa osobný bankrot považovať za extra výhodný. Ak to však porovnáme so situáciou, keď bolo oddlženie extrémne zložité alebo so situáciou, keď neexistovalo oddlženie, tak dlžník de facto nedokázal splatiť ani len časť dlhu a v podstate rezignoval na zaplatenie. Veriteľ potom nedostal vôbec nič.

Zneužitie osobného bankrotu a poctivý zámer

Zákon obsahuje inštitút poctivého zámeru dlžníka, ktorý je ustanovený v § 166g ZKR. Okrem legálnej definície tohto pojmu vymenúva aj situácie, kedy dlžník nemá poctivý zámer. Práve uvedenie poctivého zámeru dlžníka a uvedenie toho, čo sa za poctivý zámer nepovažuje, by mohlo zabrániť zneužívaniu inštitútu oddlženia. Veritelia majú vcelku účinný prostriedok, aby sa mohli voči nepoctivému dlžníkovi brániť.

Situácie, kedy dlžník nemá poctivý zámer

• Ak dlžník vedome uviedol nepravdivé údaje o svojom majetku alebo príjmoch.
• Ak dlžník bezdôvodne odmietol prijať vhodné zamestnanie.
• Ak dlžník porušil svoje povinnosti počas konkurzného konania.

tags: #osobný #bankrot #zmeny #zákona