Ošetrovateľská Starostlivosť pri Skleróze Multiplex: Únava, Deficit Sebaopatery a Strach

Skleróza multiplex (SM) je chronické, autoimunitné, zápalové a demyelinizačné ochorenie centrálneho nervového systému (CNS), ktoré postihuje najmä mladých ľudí. Je charakterizované exacerbáciami a remisiami a spôsobuje rôznorodé neurologické dysfunkcie. Medzi najvýraznejšie symptómy patria únava, deficit sebaopatery a strach, ktoré významne ovplyvňujú kvalitu života pacientov. Ošetrovateľská starostlivosť zohráva kľúčovú úlohu v zmierňovaní týchto symptómov a zachovaní sebestačnosti pacientov.

Únava pri Skleróze Multiplex

Únava je častým a často podceňovaným symptómom SM, ktorý má závažný dopad na bežné denné aktivity pacientov. Až 40 percent pacientov so SM uvádza únavu ako najobťažujúcejší prejav ich ochorenia. Táto únava sa líši od únavy zdravých ľudí pri nedostatku spánku alebo oddychu. Môže byť prvým alebo sekundárnym príznakom SM, napríklad pri nespavosti, depresii, ako vedľajší účinok niektorých liekov, prehriaty organizmus, nedostatočný príjem tekutín, nedostatočná konzumácia pestrej stravy, pobyt v nedostatočne vetraných priestoroch, preťaženie organizmu pri nadmernej fyzickej aktivite a podobne.

Príčiny únavy:

• Nadmerná fyzická alebo psychická záťaž
• Infekčné ochorenie
• Ochorenia (anémia, znížená činnosť štítnej žľazy, depresia, syndróm chronickej únavy)
• Nežiaduci účinok liekov
• Rekonvalescencia po operáciách, chemoterapii, rádioterapii
• Bolesť
• Nesprávne stravovacie návyky (nedostatočný pitný režim)
• Nesprávny spánkový režim

Varovné príznaky únavy (Red Flags):

• Nespavosť alebo poruchy spánku
• Obmedzená pohyblivosť
• Únava trvajúca vyše dva týždne spojená s malátnosťou, zvýšenou telesnou teplotou až horúčkou
• Ospalosť, neschopnosť sústrediť sa
• Prírastok na hmotnosti, zimomravosť, častá zápcha
• Svalová únava
• Nevysvetliteľné chudnutie, búšenie srdca, nadmerné potenie, intolerancia tepla, hnačka
• Nadmerný pocit smädu, časté močenie

Posúdenie únavy:

Posúdenie stavu pacienta je kľúčové pre určenie stratégie opatrení na zlepšenie zdravotného stavu a prispôsobenie starostlivosti a intervencií potrebám pacienta. Neoddeliteľnou súčasťou je zohľadnenie anamnézy:

• Prítomnosť komorbidít (DM, AH, obezita, onkologické ochorenia, ochorenie štítnej žľazy, respiračné, reumatologické, imunodeficientné stavy)
• Škodlivé návyky - abúzus
• Vek, pohlavie
• Dĺžka trvania únavy
• Čas pocitu únavy
• Dĺžka a kvalita spánku
• Faktory ovplyvňujúce spánkový režim (kofeín, alkohol, strava, životospráva)
• Anamnéza farmakoterapie
• Prítomnosť podpornej osoby

Pri celkovom vyšetrení pacienta sa zameriavame na:

• Celkový vzhľad, stav vedomia, stav výživy
• Držanie tela, chôdzu, postoj pacienta, rovnováhu, prítomnosť tremoru
• Reč (zrýchlenú, spomalenú, artikuláciu - dyzartriu), výslovnosť
• Emocionálny stav - bolesť, hnev, stres, apatiu, prílišná radosť, podráždenosť, depresiu
• Hodnoty FF - meranie TT, stanovovanie saturácie artériovej krvi kyslíkom pulzným oxymetrom, počet dychov, pulzov, TK
• Vízu - prítomnosť zmeny videnia, rozmazané videnie, dvojité videnie, zníženie zrakovej ostrosti, prítomnosť bolesti za okom
• Vyprázdňovanie - poruchy pri vyprázdňovaní močového mechúra a čriev, nutkanie na močenie, na stolicu, frekvencie, zápcha, prítomnosť inkontinencie
• Zápach, čistota oblečenia
• Hodnotenie sebestačnosti
• Potrebu zabezpečiť pomôcky pre aktivitu

Kompetentný zdravotnícky pracovník vylúči pri posudzovaní varovné príznaky bezprostredne ohrozujúce život. Pri posúdení je dôležité rozpoznať a odlíšiť chronickú únavu od depresie, pretože u pacientov so SM býva prítomnosť depresie veľmi častá.

Prečítajte si tiež: Prevencia kriminality a postpenitenciárna starostlivosť

Stupnice na posúdenie únavy:

• Stupnica závažnosti únavy - Fatigue Severity Scale (FSS): Skóre sa vypočíta ako priemerná odpoveď na otázky. Výsledok 4,5 ukazuje na depresiu. Pacienti s únavou v súvislosti s roztrúsenou sklerózou, systémovým lupus erythematosus alebo chronickým únavovým syndrómom mávajú hodnoty priemerne okolo 6,5.
• Vizuálna analógová stupnica únavy (VAFS - Visual Analogue Fatique Scale): Na stupnici je potrebné označiť „X“ na číselnom riadku, ktorý popisuje celkovú únavu, pričom 0 vyjadruje najhorší stupeň únavy a 10 vyjadruje stupeň bez únavy.
• EDSS (Expanded Disability Status Scale - rozšírená škála funkčnej nespôsobilosti): Ide o stanovenie stupňa postihnutia. Do úvahy sa berie osem funkčných systémov. Výsledné skóre môže dosiahnuť hodnotu 0 - 10, pričom 0 znamená normálny neurologický nález a 10 znamená smrť ako následok SM.

Nefarmakologické opatrenia na zmiernenie únavy:

• Pri vstávaní z postele: pomaly spustiť nohy, chvíľu posedieť a pomaly vstať. Pri závratoch je nutne si znova sadnúť, pripadne ľahnúť a aktivitu zopakovať. Pohyby vykonávať pomaly s cieľom znížiť riziko pádu a úrazu.
• Počas dňa sa venovať ľahkej pohybovej aktivite aj pobytu vonku.
• Pomalý návrat do pracovného a každodenného života. Odporúča sa záťaž zvyšovať každý týždeň podľa aktuálneho zdravotného stavu a vyhýbať sa „prepínaniu“ síl.
• Pravidelná fyzická aktivita primeraná veku a zdravotnému stavu.
• Pravidelný režim spánku. Eliminovať spánkovú depriváciu.
• Spánková hygiena. Je dôležité sa na spánok vopred psychicky pripraviť a pred spaním je vhodné používať relaxačné stratégie ako čítanie oddychovej literatúry, počúvanie relaxačnej a upokojujúcej hudby, joga, strečing, správne dýchanie.
• Zdriemnutie a prestávky na odpočinok.
• Nastavenie spánku. Spálňa by mala ponúkať pokojnú atmosféru.
• Výber správnych potravín.
• Zníženie stresu.

Farmakologická liečba únavy:

O ďalšej farmakologickej liečbe rozhoduje lekár. Sestra sa snaží správnymi argumentmi edukačnou intervenciou ovplyvniť dobrú adherenciu pacienta k liečbe.

Deficit Sebaopatery pri Skleróze Multiplex

Rôznorodosť klinických prejavov SM u dospelých pacientov môže viesť k deficitu sebaopatery v aktivitách denného života. Zlý psychický stav, neobratnosť dolných a horných končatín prispieva k možnej strate sebestačnosti v osobnej hygiene, príprave potravy, úprave zovňajšku, zhoršeniu stability, poruchám chôdze a pod., čím výraznou mierou zhoršuje kvalitu života dospelého pacienta so SM.

Posúdenie deficitu sebaopatery:

Pri posúdení v súvislosti s deficitom sebaopatery si sestra všíma na pacientovi úpravu zovňajšku, čistotu oblečenia, prítomnosť zápachu, polohu, chôdzu, postoj. Pozorujeme prítomnosť kompenzačných pomôcok a ich používania, schopnosť pacienta vyjadrovať sa. Zameriavame sa na poruchy citlivosti, prítomnosť bolesti, únavu, zmeny v pohybovej sústave a pod.

Pri posúdení sebestačnosti dospelého pacienta so SM sa sestra zameriava na posúdenie bežných každodenných aktivít, ktoré vykonáva pacient samostatne pre seba v oblasti osobnej hygieny, výživy, pohyblivosti, obliekania, vyprázdňovania.

V ŠDTP sú definované charakteristické príznaky deficitu sebaopatery:

Prečítajte si tiež: Prevencia rizík v opatrovateľskej starostlivosti

• Problém s príjmom potravy: neschopnosť pripraviť si jedlo, otvoriť obaly na potravinách, poradiť si s vybavením kuchyne, bezpečne si pripraviť jedlo, priniesť a zabezpečiť si potraviny, požuť a prehltnúť sústo, uchopiť hrnček, pohár a napiť sa, používať rôzne pomôcky, dojesť jedlo, vypiť tekutinu, požuť jedlo spoločensky prijateľným spôsobom.
• Problém s umývaním, osobnou hygienou, kúpaním sa: neschopnosť vykúpať sa, umyť sa celý alebo jednotlivé časti tela, zabezpečiť si zdroj vody, regulovať teplotu a prúd vody, vojsť do kúpeľne, do vane, pod sprchu a vyjsť z nej, osušiť sa.
• Problém s obliekaním a s úpravou zovňajšku: neschopnosť vybrať si oblečenie, uchopiť jednotlivé kusy šatstva a používať pomôcky, neschopnosť obliecť alebo vyzliecť si časti odevu, natiahnuť si ponožky, obuť sa, neschopnosť vymeniť si časti oblečenia, zapnúť gombíky, používať zips, neschopnosť udržať spoločensky prijateľný vzhľad.
• Problém s vyprázdňovaním: neschopnosť prejsť na toaletu alebo na WC kreslo, neschopnosť manipulovať s oblečením, sadnúť si na WC kreslo, vstať z kresla, realizovať správnu hygienu na toalete, spláchnuť alebo vyniesť vedro z WC kresla alebo „nočník“.

Sestra berie do úvahy aktuálny zdravotný stav dospelého pacienta so SM, prítomnosť komorbidít, ktoré robia pacienta vulnerabilnejším, hodnoty vierovyznania, vzdelanostnú úroveň a stav kognície. Prispôsobuje komunikáciu veku, zdravotnému a psychickému stavu.

Škály na posúdenie deficitu sebaopatery:

• EDSS (Expanded Disability Status Scale): Progresia SM sa v klinickej praxi hodnotí najčastejšie škálou EDSS (Expanded Disability Status Scale), v preklade rozšírená škála funkčnej nespôsobilosti. Na určenie stupňa EDSS je potrebné vyšetriť a zhodnotiť sedem oblastí pacientovho zdravia.
• Barthelovej test základných denných aktivít - ADL: Posudzuje schopnosť jedinca samostatne existovať, byť sebestačný v ADŽ. Výsledné skóre indikuje mieru potrebnej ošetrovateľskej starostlivosti.
• Test inštrumentárnych IADL (Instrumental aktivity daily living): Vyhodnotí druh a rozsah potrebnej pomoci pacienta viesť nezávislý alebo čiastočne závislý život v jeho prirodzenom prostredí, pretože detekuje schopnosť jednotlivca samostatne existovať vo vlastnej domácnosti bez pomoci inej osoby.

Nefarmakologické opatrenia pri deficite sebaopatery:

• Dospelí pacienti so SM by mali byť čo najdlhšie udržiavaní v aktivite so zameraním na zväčšenie rozsahu pohybov a svalovej sily.
• Ergoterapia je zameraná na podporu zdravia a celkový pocit pohody fyzickej osoby prostredníctvom zamestnania.
• Fyzický tréning aeróbny, anaeróbny či silový redukuje únavu, depresiu a zlepšuje kvalitu života pacientov bez zhoršenia symptómov ochorenia.
• Denná rehabilitácia podľa subjektivity pacienta a rôznorodosti aktuálnych príznakov.

Strach u Chirurgických Pacientov

Operačná terapia sa zvyčajne spája s negatívnym psychickým prežívaním pacienta. Na redukciu strachu u chirurgických pacientov má vplyv aj ošetrovateľská starostlivosť poskytovaná sestrami. Jej základom je dôsledné posudzovanie pacienta a následné stanovenie ošetrovateľských diagnóz. Jednou z najčastejšie stanovovaných ošetrovateľských diagnóz u pacientov pri operačnej terapii je Strach.

Ošetrovateľská diagnóza Strach:

NANDA International definuje ošetrovateľskú diagnózu 00148 Strach ako odozva na vnímanú hrozbu, ktorá je vedome uznaná ako nebezpečná.

Určujúce znaky ošetrovateľskej diagnózy Strach:

• Všeobecné: predtucha, že sa niečo stane, pokles sebaistoty, podráždenosť, pocit mory, strachu, paniky, hrôzy, výstrahy, zvýšenie krvného tlaku, zvýšené napätie, nervozita, svalové napätie, nauzea, bledosť, rozšírené zrenice, vracanie.
• Kognitívne: znížená schopnosť učiť sa, znížená schopnosť riešiť problémy, znížená produktivita, identifikácia objektu vyvolávajúceho strach, prítomnosť stimulu, ktorý pacient považuje za hrozbu.
• Behaviorálne: útočné a únikové správanie, zúžené zameranie pozornosti na zdroj strachu, impulzívnosť, zvýšená bdelosť.
• Telesné: nechutenstvo, zmenená fyziologická odpoveď.

Súvisiace faktory ošetrovateľskej diagnózy Strach:

• Inštinktívne reakcie na vonkajšie podnety (napr. neočakávaný zvuk, výška)
• Jazyková bariéra
• Naučená odozva (napr. na vonkajšie podmienky)
• Podnety navodzujúce fóbiu
• Senzorické poruchy (napr. zrakové, sluchové)
• Odlúčenie od podporného systému
• Neznáme prostredie a nové zážitky

Škály na hodnotenie strachu a úzkosti:

• STAI (Spielberger's State-Trait Anxiety Inventory): 40-položkový sebaposudzovací nástroj.
• HADS (The Hospital Anxiety and Depression Scale): 14-položkový dotazník na určenie úzkosti a depresie.
• GAS (Graphic Anxiety Scale): Jednoduchá jednopoložková lineárna škála.
• APAIS (The Amsterdam Preoperative Anxiety and Information Scale): Amsterdamská škála predoperačnej úzosti a potreby informácií obsahujúca 6 položiek.
• BAI (The Beck Anxiety Inventory): 21-položkový inventár, ktorý opisuje subjektívne príznaky, somatické príznaky a príznaky úzkosti súvisiace s panikou.
• HARS (The Hamilton Anxiety Rating Scale): Hamiltonova škála úzkosti je 14-položková škála, ktorá sa používa na hodnotenie závažnosti príznakov úzkosti a pacient hodnotí každú položku na 5-stupňovej škále.

Ošetrovateľské intervencie pri strachu:

• Posúdenie stupňa ovplyvnenia strachom.
• Pomoc pacientovi a jeho podporným osobám zvládnuť strach.
• Určenie vnútorné a vonkajšie zdroje pomoci.
• Vhodne reagovať na prípadné zmyslové postihnutie.
• Demonštrovať a s pacientom diskutovať o rutinných postupoch a procesoch, ktoré môžu byť pre pacienta zdrojom strachu.
• Spolupráca so psychológom alebo psychiatrom.

Starostlivosť o Kožu a Nechty

Starostlivosť o kožu a nechty je dôležitou súčasťou komplexnej starostlivosti o pacientov so SM, najmä počas liečby.

Zásady starostlivosti o kožu:

• Vysoká hygiena tela, kože a ústnej dutiny.
• Dôsledná ochrana pokožky, vlasov a nechtov pred akýmkoľvek poškodením, mechanickým, chemickým či fyzikálnym podráždením vrátane slnečného žiarenia, a infekciou.
• Dôkladná a pravidelná hydratácia kože a nechtov a jemné ošetrovanie neparfumovanými, hypoalergénnymi, nedráždivými produktmi pre jemnú a citlivú pokožku s čo najmenším počtom zložiek, vrátane pracích prostriedkov, a nosenie voľného, priedušného odevu a topánok.
• Menej je niekedy viac: je vhodné nesnažiť sa starať o všetko naraz, ale postupne - riešiť najprv to, čo je najakútnejšie a prípadne postupne pridávať aj kozmetickú starostlivosť.
• V prípade alergickej reakcie na kozmetický produkt, či už nový alebo doteraz dobre znášaný, ho prestaňte používať.

Zásady starostlivosti o nechty:

• Šetrné umývanie rúk a nôh vlažnou vodou a jemné ošetrovanie neparfumovanými, hypoalergénnymi, nedráždivými produktami (mydlom, krémom) pre jemnú a citlivú pokožku s čo najmenším počtom zložiek.
• Denne a tiež po každom umytí rúk výdatne hydratovať nechty spolu s pokožkou rúk a nôh, prípadne použiť zmäkčujúce krémy (emolienty - napríklad s ureou).
• Chrániť nechty na rukách aj nohách - používať pri upratovaní, umývaní riadov a práci v záhrade rukavice (v prípade citlivosti na latex bavlnené rukavice).
• Vyhýbať sa akémukoľvek podráždeniu či poškodeniu vrátane manipulácie s kutikulou, ohrýzaniu nechtov, používaniu nechtov ako „nástrojov“, máčaniu vo vode, vystaveniu rozpúšťadlám alebo silným chemikáliám, treniu, tlaku, poraneniam nechtov či ich okolia, každé aj drobné poranenie ošetriť - dezinfikovať, rovnako v prípade zápalu v okolí nechtov.
• Nosenie voľného, priedušného odevu, praného v pracích prostriedkoch pre citlivú pokožku, a pohodlných, mäkkých (nie úzkych) topánok (riziko infekcie).
• Používať kvalitné výživné laky, s aplikáciou ideálne vo vlastnej réžii.
• Nepoužívať žiadne produkty s acetónom (vysušuje) ani hydroxykyselín.
• Nepoužívať UV gélové / umelé nechty.

Prečítajte si tiež: Všetko o poručníctve a náhradnej starostlivosti

tags: #ostrovatelska #starostlivost #orz #co #to #je