Overenie Rakúskej Živnosti v Opatrovateľstve Online

Úvod

Článok poskytuje komplexný prehľad o overovaní rakúskej živnosti v opatrovateľstve online, s dôrazom na daňové a právne aspekty, ktoré sú relevantné pre opatrovateľov a opatrovateľky pracujúce v Rakúsku. Zameriame sa na praktické informácie týkajúce sa prihlásenia, pozastavenia, obnovenia a zrušenia živnosti, ako aj na dôležité daňové povinnosti a sociálne zabezpečenie. Cieľom je poskytnúť ucelený pohľad na túto problematiku a uľahčiť orientáciu v spleti rakúskych predpisov.

Daňové Povinnosti Opatrovateľov v Rakúsku

Ohlásenie Podnikateľskej Činnosti na Finančnom Úrade

Po ohlásení živnosti je každý podnikateľ povinný do jedného mesiaca ohlásiť svoju podnikateľskú činnosť na príslušnom Finančnom úrade. Stačí neformálne prihlásenie buď písomnou alebo ústnou formou. Okrem toho je potrebné vyplniť dotazník pre fyzické osoby Verf24. Na základe údajov v tomto dotazníku sa príslušný finančný úrad rozhodne, či bude živnostníkovi udelené daňové číslo - a tým pádom sa zahrnie do daňového systému, alebo zostane len v evidencii. Častou chybou pri vyplňovaní dotazníka je uvedenie vyšších príjmov ako sú vyššie uvedené sumy alebo prihlásenie sa na daň z obratu (UStG - Umsatzsteuer). Od 01.01.2021 je už len jedna poštová adresa pre Finanzamt: Finnazamt Österreich, Postfach 260, 1000 Wien.

Daňové Priznanie a Evidencia Príjmov

Každý podnikateľ si musí samozrejme viesť evidenciu svojich príjmov. Einnahmen-Ausgaben-Rechnung je súhrn príjmov a výdavkov podnikateľa za uplynulý účtovný rok - v našom prípade kalendárny rok.

Reálne Výdavky a Paušálne Výdavky

Podnikatelia majú možnosť uplatniť si reálne výdavky, pričom musia odkladať a evidovať všetky bločky (cestovné lístky, poplatky agentúre, pracovné pomôcky, telefón). Ak podnikateľ použije odpočet reálnych výdavkov po predchádzajúcom uplatnení si výdavkov paušálom, je možné opätovne sa vrátiť ku paušálu až po uplynutí 5 rokov.

Povinnosť Podania Daňového Priznania

Opatrovateľa/ku je na podanie daňového priznania vyzvaná príslušným finančným úradom (§ 42 Abs. 1 Z 1 EStG 1988), t.z. v prípade dosiahnutých príjmov, ktoré automaticky podliehajú zdaneniu (§ 42 Abs. v prípade, ak čistý príjem je vyšší ako suma nezdaniteľného príjmu za daný rok pri neobmedzenej daňovej povinnosti (§ 42 Abs.

Prečítajte si tiež: Príspevok na podnikanie: Overenie žiadateľov

Dôležité Termíny

Nezmeškajte dátumy, dokedy musí byť daňové priznanie podané na úrade. Do 30. júna nasledujúceho roka, ak daňové priznanie podávate sami. Ak daňové priznanie podáva daňový poradca, termín sa predlžuje.

Právny Rámec Dane z Príjmov na Slovensku

Zákon o dani z príjmov (ZDP)

Pri aplikácii zákona č. 595/2003 Z. z. (ďalej aj „ZDP“) je potrebné všímať si nielen obsah jeho konkrétnych paragrafových ustanovení, ale aj celkové členenie zákona na časti a oddiely, lebo môžu byť dôležité pri výklade jeho jednotlivých ustanovení.

Časti ZDP

• Prvá časť: Predmet úpravy (§ 1 ZDP), ktorým je daň z príjmov fyzických osôb a daň z príjmov právnických osôb.
• Druhá časť: Daň z príjmov fyzickej osoby.
• Tretia časť: Daň právnickej osoby. Podľa tejto časti postupujú všetky právnické osoby, a to bez ohľadu na ich právnu formu, dôvod vzniku či na predmet činnosti.
• Štvrtá časť: Spoločné ustanovenia. Obsahuje ustanovenia, ktoré sú spoločné pre fyzické osoby, ako aj pre právnické osoby, a to sadzbu dane, všeobecné ustanovenia o zisťovaní základu dane, daňové výdavky, rezervy a opravné položky, odpisovanie hmotného majetku a nehmotného majetku, technické zhodnotenie majetku, odpočet daňovej straty, prepočítací kurz.
• Piata časť: Vyberanie a platenie dane. Ukladá fyzickým osobám a právnickým osobám daňové povinnosti. Ide o podávanie daňových priznaní, platenie preddavkov, povinnosti zamestnávateľa pri zdanení príjmov zamestnanca.
• Šiesta časť: Spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia. Obsahuje splnomocňovacie ustanovenie, ktorým je Ministerstvo financií Slovenskej republiky zmocnené na vydanie všeobecne záväzných predpisov súvisiacich s týmto zákonom. Ďalej táto časť rieši vplyv zákona na právne vzťahy upravené predchádzajúcim zákonom (zákon č. 366/1999 Z. z. platný do 31. decembra 2003), ako aj vplyv noviel zákona na ustanovenia platné do účinnosti týchto noviel a postup daňovníkov v tzv. prechodnom období.

Predmet Dane

V zmysle písm. a) sa zákonom upravuje iba daň z príjmov fyzických osôb a daň z príjmov právnických osôb [nie iné dane ani iné vzťahy (obchodné, občianske, účtovné a pod.)]. Pre daň z príjmov fyzických osôb a pre daň z príjmov právnických osôb zákon zaviedol legislatívnu skratku „daň“. To znamená, že ak je v ďalšom texte zákona uvedené slovo „daň“, myslí sa tým daň z príjmov fyzických osôb alebo daň z príjmov právnických osôb. V zmysle písmena b) zákon upravuje aj tzv. procesné záležitosti daní, t. j. spôsob ich platenia a vyberania. Tejto problematike sa venujú ustanovenia piatej časti ZDP, pričom majú prednosť pred ustanoveniami daňového poriadku (zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní …

Prednosť Medzinárodných Zmlúv

V ustanovení tohto odseku sa výslovne deklaruje prednosť úpravy zdanenia, ktorá je obsiahnutá v medzinárodných zmluvách. V danom prípade ide najmä o zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia. Ak má mať medzinárodná zmluva prednosť pred zákonmi, súčasťou oznámenia v Zbierke zákonov o uzavretí medzinárodnej zmluvy je rozhodnutie Národnej rady Slovenskej republiky o tejto skutočnosti. Zároveň sa uverejní aj úplné znenie takej medzinárodnej zmluvy. V úplnom znení sa uverejní tiež medzinárodná zmluva, pri ktorej sa vyžaduje pred ratifikáciou súhlas Národnej rady Slovenskej republiky.

Daňovník

ZDP za daňovníka označuje každú fyzickú osobu a každú právnickú osobu, a to bez ohľadu na skutočnosť, či dosahuje alebo nedosahuje príjem, ktorý je predmetom dane. To okrem iného znamená, že ak je v ZDP určená daňovníkovi nejaká povinnosť, táto povinnosť sa vzťahuje na každú fyzickú osobu alebo právnickú osobu, bez ohľadu na to, či dosahuje alebo nedosahuje zdaniteľný príjem. ZDP však stanovuje vždy určité podmienky, za ktorých daňovníkovi vzniká daňová povinnosť.

Prečítajte si tiež: Diaľničná známka pre ťažko zdravotne postihnutých

Príjem

V tomto ustanovení je vymedzený predmet dane, a to ako príjem (výnos) z činnosti daňovníka a príjem (výnos) z nakladania s majetkom daňovníka. Toto ustanovenie však nie je možné chápať izolovanie, pretože predmet dane fyzických osôb ďalej upravuje ustanovenie § 3 ZDP a predmet dane právnických osôb vymedzuje ustanovenie § 12 ZDP. V ZDP sa za príjem považuje tak peňažné plnenie, ako aj nepeňažné plnenie a v ich rámci aj príjem dosiahnutý aj zámenou. Peňažné a nepeňažné príjmy sú na daňové účely rovnocenné. V tomto ustanovení je ďalej upravený postup, ako sa na daňové účely oceňujú nepeňažné príjmy daňovníka. Iné ocenenie sa napr. Za príjem (nepeňažné plnenie) sa považuje u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva alebo u daňovníka, ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 10 alebo ods. 11, alebo ods. 14ZDP, aj prijatie zmenky ako platobného prostriedku, ktorou dlžník z dodávateľsko-odberateľského vzťahu zaplatil veriteľovi, ktorý je fyzickou osobou.

Daňová Povinnosť

Neobmedzená daňová povinnosť znamená zdanenie z celosvetových príjmov daňovníka, a to na území Slovenskej republiky. Neobmedzenú daňovú povinnosť majú fyzické osoby s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky alebo ak sa na tomto území zdržiavajú aspoň 183 dní v príslušnom kalendárnom roku. Podľa zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov trvalý pobyt oprávňuje štátneho príslušníka tretej krajiny zdržiavať sa, vycestovať a opätovne vstupovať na územie Slovenskej republiky v čase, na ktorý mu bol policajným útvarom udelený. V § 67 citovaného zákona je riešené právo na trvalý pobyt občana únie, pričom občan únie má právo na trvalý pobyt, ak sa na území Slovenskej republiky zdržiava oprávnene nepretržite počas obdobia piatich rokov. Občan únie má právo na trvalý pobyt aj za určitých zákonom stanovených podmienok, ak sa zdržiava na území Slovenskej republiky oprávnene nepretržite menej ako päť rokov (napr. zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá v čase, keď prestala pracovať, dosiahla vek na vznik nároku na starobný dôchodok). Kritérium trvalého pobytu sa použije na určenie rozsahu daňovej povinnosti vo vzťahu k občanovi Slovenskej republiky a cudzincovi, ktorý má podľa osobitného predpisu na našom území ajpovolenie na trvalý pobyt. Podľa§ 131 ods. 11 zákona č. 404/2011 Z. z., ak sa v predpisoch používa pojem „povolenie na trvalý pobyt“ vo všetkých tvaroch, rozumie sa tým trvalý pobyt podľa tohto zákona v príslušnom tvare.

Obmedzená Daňová Povinnosť

Ustanovenie definuje daňovníkov s obmedzenou daňovou povinnosťou. Ide o fyzické osoby alebo o právnické osoby, ktoré nie sú považované za daňovníkov s neobmedzenou daňovou povinnosťou.

Predmet Dane u Daňovníkov s Neobmedzenou Daňovou Povinnosťou

Ustanovenie upresňuje, ktoré príjmy daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou sú predmetom dane. Ide o tzv. príjmy zo zdrojov na území Slovenskej republiky a príjmy zo zdrojov v zahraničí.

Predmet Dane u Daňovníkov s Obmedzenou Daňovou Povinnosťou

V tomto ustanovení sa špecifikuje predmet dane u daňovníkov s obmedzenou daňovou povinnosťou. U tejto skupiny daňovníkov sú predmetom dane len tie príjmy, ktorých zdroj je definovaný v § 16 ZDP.To znamená, že napr. príjem z predaja nehnuteľnosti na území Slovenskej republiky je u daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou vždy predmetom dane.

Prečítajte si tiež: Overenie podpisu a dôchodok

Zdaniteľný Príjem

Nie každý príjem, ktorý je predmetom dane, skutočne podlieha zdaneniu. ZDP alebo medzinárodná zmluva môžu stanoviť, v ktorých prípadoch je príjem oslobodený od dane. Pod pojmom zdaniteľný príjem sa rozumie taký príjem, ktorý je súčasne predmetom dane, ale zároveň nie je príjmom oslobodeným od dane.

Daňové Výdavky

Daňový výdavok je významný z hľadiska správneho určenia základu dane a tým aj určenia daňovej povinnosti.

Podmienky pre Uznanie Daňových Výdavkov

1. Podmienka vecnosti: Výdavky musia byť vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov. To znamená, že musí byť súvislosť medzi zdaniteľným príjmom a konkrétnym výdavkom. Napr. kúpa televízora nebude u živnostníka poskytujúceho maliarske a natieračské služby uznaná za daňový výdavok. Na druhej strane o daňový výdavok pôjde u podnikateľa prevádzkujúceho videopožičovňu, pretože televízor používa na prehrávanie videokaziet.
2. Podmienka preukázateľnosti: Daňovník musí vedieť preukázať, že výdavok (náklad) skutočne vznikol. Napr. podnikateľ v rámci podnikateľskej činnosti uskutoční cestu z miesta bydliska do okresného mesta, a to autobusom. Výdavok súvisiaci s touto cestou sa preukazuje cestovným lístkom.
3. Podmienka zaúčtovania: Preukázateľný výdavok musí byť zaúčtovaný. Napr. ak podnikateľ uskutoční v rámci podnikateľskej činnosti cestu autobusom, výdavok na kúpu cestovného lístka musí zaúčtovať vo svojom účtovníctve. Pokiaľ výdavok na jeho obstaranie nezaúčtuje, nemôže byť daňovým výdavkom. Nezaúčtovaný výdavok nie je možné zahrnúť do daňových výdavkov v daňovom priznaní, a to u fyzických osôb, ale aj u právnických osôb.

Na uvedené tri kritériá (vecnosť, preukázateľnosť, zaúčtovanie) musia daňovníci vždy pamätať, a to pri každom konkrétnom výdavku. Daňové výdavky, ktoré možno uplatniť len v rozsahu a za podmienok ustanovených v ZDP, sú uvedené v § 19 ods. 2 až 5 a v § 20 ZDP. V týchto ustanoveniach sú uvedené aj výdavky (náklady), ktorých rozsah alebo podmienky, za ktorých môžu byť uznané za daňový výdavok, limituje osobitný predpis.

Základ Dane

Pojem základ dane predstavuje veličinu, z ktorej sa určitým (zákonom stanoveným) spôsobom vypočítava daň. Na účely ZDP platí základné pravidlo, že základom dane je rozdiel (kladný rozdiel) medzi zdaniteľnými príjmami dosiahnutými v zdaňovacom období a súvisiacimi daňovými výdavkami. Spôsob určenia základu dane ZDP osobitne upravuje pri jednotlivých príjmoch (napr. § 5 ods. 8, § 8 ods. 4, § 14 ods. 2 ZDP).

Daňová Strata

Daňovou stratou sa na účely ZDP rozumie záporný rozdiel medzi zdaniteľnými príjmami dosiahnutými v zdaňovacom období a súvisiacimi daňovými výdavkami. To znamená, že daňová strata sa zisťuje rovnakým spôsobom ako základ dane. Ak daňovník dosiahne daňovú stratu, daň za príslušné zdaňovacie obdobie neplatí, s výnimkou daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, ak činnosť, pri ktorej vykáže daňovú stratu, dosiahne aj napr. príjem zo závislej činnosti, potom platí daň z príjmov len z príjmov zo závislej činnosti. Daňovník, ktorý je fyzickou osobou môže vykázať daňovú stratu len z príjmov z podnikania (§ 6 ods. 1 ZDP) alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 2 ZDP). V nasledujúcich zdaňovacích obdobiach daňovník môže od základu dane odpočítavať daňovú stratu.

Zdaňovacie Obdobie

Zdaňovacím obdobím, t. j. obdobím, za ktoré sa zisťuje základ dane a vypočítava daň, je spravidla kalendárny rok. Kalendárny rok je spravidla aj účtovným obdobím na účely zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o účtovníctve“). Zákon o účtovníctve však umožňuje účtovným jednotkám (s výnimkou fyzických osôb a subjektov verejnej správy) uplatniť ako účtovné obdobie aj hospodársky rok, ktorým je obdobie nepretržite po sebe idúcich 12 kalendárnych mesiacov, ktoré nie je zhodné s kalendárnym rokom (napr. od 1. 4. bežného roka do 31. 3. nasledujúceho roka). Podmienky, za ktorých účtovné jednotky môžu ako účtovné obdobie uplatniť hospodársky rok, sú stanovené v § 3 ods. 5 a 6 v zákone o účtovníctve. Za predpokladu, že podmienky ustanovené v týchto ustanoveniach sú splnené, zdaňovacím obdobím na účely ZDP bude hospodársky rok uplatnený v účtovníctve. Na termín predloženia daňového priznania sa v tomto prípade primerane použijú ustanovenia ZDP o termínoch predkladania daňového priznania (§ 49 ods. 2 ZDP). U fyzickej osoby je zdaňovacím obdobím vždy kalendárny rok, t. j. začína 1. januárom a končí 31. decembrom.

Obchodný Majetok

Ustanovenie definuje obchodný majetok na účely ZDP pre daňovníka, ktorý je fyzickou osobou. Ide v podstate o definíciu obchodného majetku v rovnakom znení, ako je obchodný majetok zadefinovaný v § 6 ods. 1 Obchodného zákonníka. ZDP však oproti Obchodnému zákonníku požaduje, aby o obchodnom majetku bolo účtované alebo sa o ňom aspoň viedla evidencia podľa § 6 ods. 11 alebo ods. 14 ZDP. Obchodným majetkom je aj hmotný majetok obstarávaný formou finančného prenájmu. Toto má súvislosť s ustanovením § 9 ZDP, ktoré definuje, kedy príjmy súvisiace s predajom obchodného majetku sú oslobodené od dane, resp. na ktoré sa oslobodenie nevzťahuje. Napr. podnikateľ obstarával hmotný majetok formou finančného prenájmu a bezprostredne po tom, čo prejde naňho vlastnícke právo, tento majetok predá. Príjem z jeho predaja nebude podľa § 9 ZDP oslobodený od dane.

Závislé Osoby

Zadefinovanie závislej osoby v tomto ustanovení má súvislosť s ustanovením § 17 ods. 5 ZDP, podľa ktorého súčasťou základu dane je aj rozdiel, o ktorý sa ceny pri vzájomných obchodných vzťahoch závislých osôb líšia od cien používaných medzi nezávislými osobami v porovnateľných vzťahoch, pričom tento rozdiel znížil základ dane. Ustanovenie § 2 písm. n) ZDP všeobecne za závislú osobu považuje osobu blízku alebo osobu ekonomicky, personálne alebo inak prepojenú. Blízkou osobou je podľa § 116 a § 117 OZ príbuzný v priamom rade (napr. dieťa, rodič) a manžel. Písmeno o) dopĺňa ustanovenie písmena n), pretože upravuje, čo sa na daňové účely považuje za ekonomické a personálne prepojenie. Ekonomické prepojenie vzniká vtedy, ak jedna osoba má priamy alebo nepriamy podiel na majetku alebo kontrole inej osoby (min. 25 %). Ustanovenie ďalej uvádza, ako sa vypočíta tento nepriamy podiel (vrátane nepriameho odvodeného podielu). V zmysle tohto ustanovenia za závislé osoby sa považujú napr. dve obchodné spoločnosti, ak jedna obchodná spoločnosť má v druhej obchodnej spoločnosti priamy podiel viac ako 25 %. Vedením sa rozumie vzťah členov štatutárnych orgánov alebo členov dozorných orgánov k obchodnej spoločnosti alebo družstvu. To znamená, že ak napr. člen štatutárneho orgánu obchodnej spoločnosti A je zároveň členom štatutárneho orgánu obchodnej spoločnosti B, tak obchodné spoločnosti A a B sa považujú za závislé osoby.

Za závislú osobu sa na daňové účely považuje aj „inak prepojená osoba“. Ustanovenie definuje, že iným prepojením je akýkoľvek vzťah vytvorený len za účelom zníženia základu dane alebo zvýšenia daňovej straty. Nie je podstatné, kto je subjektom týchto vzťahov a ani to, o aký druh obchodného vzťahu ide. Za vzťah vytvorený za účelom zníženia základu dane je možné považovať aj taký vzťah, ak napr. dve osoby (A a B) sa dohodnú, že osoba A bude nakupovať tovar od osoby B za nadhodnotené ceny.

V ustanoveniach § 2 písm. n) až p) je zadefinované, ktoré osoby sa považujú za závislé osoby. Ustanovenie písmena r) ďalej dopĺňa, kedy ide o zahraničnú závislú osobu. To znamená, že ustanovenie písmena r) nemožno vykladať izolovane, ale len v spojitosti s ustanovením písmenom n), resp. písmenami n) až p).

Finančný Prenájom

Z toho dôvodu bolo potrebné špecifikovať termín „finančný prenájom“. Na účely ZDP sa za finančný prenájom považuje obstaranie hmotného majetku na základe nájomnej zmluvy s právom kúpy prenajatej veci, ale súčasne sa „vyžaduje“ splnenie osobitných podmienok.

Preddavky na Daň

Preddavkom na daň je povinná platba na daň, ktorá sa platí v priebehu zdaňovacieho obdobia, kedy ešte nie je známa skutočná výška dane za toto obdobie. Postavenie platiteľa dane má fyzická alebo právnická osoba, ktorá je povinná zraziť alebo vybrať daň, alebo preddavok na daň z príjmov od daňovníka a zrazenú alebo vybratú daň, alebo preddavok na daň odviesť správcovi dane, pričom majetkovo za ňu zodpovedá.

Sociálne Zabezpečenie a Nemocenské Dávky

Pripoistenie pre Podnikateľov (GSVG/FSVG)

Toto pripoistenie je určené pre všetky zárobkovo činné osoby, ktoré sú zaradené v systéme zdravotného poistenia podľa GSVG (Gewerbliche Sozialversicherung) alebo FSVG(dobrovoľný platca zdravotného poistenia). Pripoistenie nie je možné po dovŕšení 60 roku života. Poistenie nadobúda účinnosť ku prvému dňu nasledujúceho mesiaca po doručení prihlášky do Soc. Nárok na dávky z pripoistenia vznikne až po 6 mesiacoch od vzniku poistenia. Čakacia doba neplatí v prípade pracovného úrazu.

Dávky z Pripoistenia

Dávky sa vzťahujú na pracovnú neschopnosť v prípade choroby (Krankengeld), úrazu, pri pobyte v nemocnici a aj v čase pobytu v nejakom rehabilitačnom príp. doliečovacom zariadení.

Výška Poistného a Dávok

Výška mesačného poistného je 2,5% z aktuálneho mesačného vymeriavacieho základu poistenca v zdr. V prípade pozastavenia alebo zrušenia živnosti končí aj povinné sociálne poistenie a takisto aj pripoistenie. Ak je živnosť znova aktivovaná, je potrebné nanovo padať žiadosť o pripoistenie. Výška dávok je 60% z aktuálneho denného vymeriavacieho základu poistenca v zdr. poistení (Krankenversicherung), t.z. že minimálna denná nemocenská dávka je pre rok 2025 vo výške 11,02eur.

Výpočet Nemocenských Dávok - Príklad

Podnikateľ mal v roku 2023 príjem vo výške 10.000eur (zisk/základ dane po odrátaní výdavkov) a zaplatil na poistnom za daný kalendárny rok 3.000eur. Ročný vymeriavací základ je 13.000eur. Denný VZ z toho je 36,11eur. Nemocenská dávka na rok 2026 je 60% z tejto sumy t.z. 21,67eur na deň. Pre výpočet nemocenských dávok na daný kalendárny rok je smerodajný vymeriavací základ v zdravotnom poistení spred troch rokov t.z. že pre rok 2026 je smerodajný VZ z roku 2023.

Postup pri Pracovnej Neschopnosti

SVS je potrebné predložiť potvrdenie o chorobe-KRANKENMELDUNG, ktoré bolo potvrdené slovenským lekárom a to do 7 dní, ako už bolo spomenuté. Potvrdenie-Krankenmeldung je potrebné predložiť v nemčine. Pracovná neschopnosť - Krankenmeldung musí byť nahlásená do 7 dní po vzniku pracovnej neschopnosti príslušnej soc. poisťovni v Rakúsku. Po prekročení lehoty, budú dávky vyplácané až od nahlásenia pracovnej neschopnosti a nie od začiatku prac. neschopnosti(od 4 dňa). V každom prípade treba dbať o to,a to hlavne pri ceste poštou, aby bola dodržaná 7 dňová lehota. Pri pretrvávajúcej prac. neschopnosti musí byť poisťovni predložená lekárska správa každých 14 dní. Po pobyte v nemocnici alebo REHA príp. doliečovacom zariadení a pri pretrvávajúcej prac. neschopnosti musí byť dokladovaná aj lekárska správa odborného lekára, najlepšie v nemeckom preklade. V prípade choroby, ktorá si vyžaduje pravidelne ošetrenie/návštevu odborného lekára je potrebné dokladovať SVS každú lekársku správu. Závažnosť choroby a dlžku potrebnej PN-ky na vyliečenie posudzuje zmluvný lekár poisťovne. Ten môže z dôvodu nedostatočných podkladov PN-ku ukončiť aj keď v skutočnosti ešte stále trvá. Po opätovnom zaslaní potrebných podkladov môže vyplácanie dávok znova obnoviť. V prípade podozrenia na oprávnenosť práceneschopnosti môže byť poistenec vyzvaný, aby sa dostavil na vyšetrenie do strediska SVS vo Viedni. V prípade práceneschopnosti bez prerušenia, sa nemocenské dávky vyplácajú od 4. dňa choroby do maximálne 26 týždňov, aj keď ak sa k pôvodnému ochoreniu pridajú ďalšie diagnózy. Ak ste dostávali nemocenské dávky a táto choroba sa bude počas 26 týždňov znovu opakovať, doby pracovnej neschopnosti sa zrátajú.

Živnosť v Opatrovateľstve: Prihlásenie, Preloženie, Pozastavenie a Zrušenie

Prihlásenie Živnosti

Keďže ohľadom tejto témy sa toho na internete popísalo dosť, nebudem prihlasovanie živnosti rozpisovať. Žiadosť na ohlásenie živnosti sa spravidla vyplňuje až na živnostenskom úrade.

Preloženie Živnosti (Standortverlegung)

V prípade, že je živnosť prihlásená v rodine, v ktorej opatrovateľ vykonáva svoju činnosť, musí v prípade úmrtia pacienta, alebo ukončenia svojej činnosti preložiť aj svoju živnosť t.z. preložiť prevádzku. Novým miestom prevádzky je zvyčajne bydlisko nového pacienta. Horšie je to v prípade, ak trvá dlhší čas, kým si opatrovateľ zoženie nové miesto. Živnosť ostáva samozrejme prihlásená na mieste, kde už nevykonáva svoju činnosť. Kým opatrovateľ nemá nové pôsobisko, nemá kam svoju živnosť preložiť. To zo sebou prináša často komplikácie, ako je napríklad doručovanie pošty. Lepšie sú na tom opatrovatelia, ktorý majú živnosť prihlásenú na adrese sprostredkovateľskej agentúry v Rakúsku. Samozrejme za predpokladu, že im tá v čas preposiela ich poštu. O preložení živnosti a zmene pôsobiska je automatický informovaná SVS a WKO. Nie je potrebné to osobitne oznamovať. Žiadateľ obdrží poštou novú živnosť s novým registračným číslom.

Pozastavenie Živnosti (Nicht-/Wiederbetriebsmeldung)

Živnosť je možné pozastaviť na pobočke príslušnej hospodárskej komory-WKO. Zákonná lehota na pozastavenie živnosti je 3 týždne po ukončení živnostenskej činnosti. Vo výnimočných prípadoch je možné pozastavenie živnosti až 18 mesiacov dozadu. Pri spätnom pozastavení živnosti sa aj spätne zruší povinné sociálne poistenie v SVS. Spätne nie je možné zrušiť iba jednu časť z povinného poistenia a to zdravotné poistenie. Po pozastavení živnosti dostane žiadateľ potvrdenie z WKO o tom, že bola živnosť pozastavená a neskoršie aj z SVS, že bolo ukončené aj povinné zdravotné a soc. poistenie.

Obnovenie Živnosti

Obnovenie živnosti prebieha samozrejme tiež na hospodárskej komore. Pozastavenie ako aj obnovenie živnosti nie je spoplatnené. O pozastavení a obnovení živnosti upovedomuje hospodárska komora-WKO automaticky SVA. Nie je potrebné to osobitne oznamovať.

Formulár na Pozastavenie a Obnovenie Živnosti

Žiadosť o pozastavenie je potrebné poslať poštou. Formulár na pozastavenie a obnovenie živnosti si môžete stiahnuť tu - FORMULÁR. Formulár je potrebné upraviť podľa potreby príp. ak sa pozastavuje živnosť spätne za dlhšie obdobie(dá sa pozastaviť spätne do 18 mesiacov) je potrebné doplniť odôvodnenie neskorého pozastavenia živnosti.

Členské Príspevky po Pozastavení Živnosti

Po pozastavení živnosti nezaniká povinnosť platiť povinné členské príspevky. Ak je živnosť neaktívna minimálne 6 mesiacov počas kalendárneho roka, poplatok sa znižuje o 50%.

#

tags: #overenie #rakuskej #živnosti #opatrovanie #online