OZ Priatelia lesa Modra: Príspevok k histórii a súčasnosti lesného hospodárstva v Malých Karpatoch

Občianske združenie (OZ) Priatelia lesa Modra sa aktívne venuje výskumu a popularizácii histórie lesného hospodárstva v Malých Karpatoch, s osobitným zameraním na osídľovanie tohto územia nemecky hovoriacimi drevorubačmi, známymi ako Huncokári. Prostredníctvom rozsiahleho archívneho výskumu, publikačnej činnosti a organizovania podujatí prispieva k uchovávaniu a odovzdávaniu vedomostí o tejto zaniknutej etnickej skupine a jej vplyve na formovanie krajiny a kultúry regiónu.

Kto boli Huncokári?

Huncokári, prezývaní majoritným, prevažne slovenským obyvateľstvom nárečovou skomoleninou z nemeckého slova HOLZHACKER (v slovenskom preklade drevorubač), boli po nemecky hovoriaci drevorubači a lesní robotníci, taktiež vápenníci a paliči dreveného uhlia, šindliari a rybnikári a v neskoršom období aj horári, lesní hájnici a lesní hospodári, žijúci v lesných samotách, horárňach a usadlostiach, ktoré boli roztrúsené po severných a južných svahoch Malých Karpát. Pracovali hlavne v službách šľachtického rodu Pálffyovcov, väčšinového vlastníka malokarpatských lesov. Postupne vytvorili na tomto území veľmi súdržnú, etnicky uzavretú skupinu, ktorá sa vyznačovala špecifickými vlastnosťami. Členovia huncokárskeho spoločenstva používali nemecký jazyk, ktorý sa v malokarpatskom teritóriu ustálil do huncokárskeho nárečia, boli v prevažnej miere katolíckeho vierovyznania, mali spoločnú prácu v lesnom hospodárstve a preferovali uzatváranie manželstiev v rámci vlastnej komunity. Tieto špecifiká napĺňajú znaky etnickej resp.

Výskum pôvodu a príchodu Huncokárov do Malých Karpát

OZ Priatelia lesa Modra sa zameralo na preskúmanie najstarších matrík podhorských malokarpatských obcí s cieľom nájsť dôkazy o príchode a pôvode prvých horských ľudí v lesoch Malých Karpát. Pri výskume si položili tri základné otázky: Ako sa vlastne voláte? Kedy ste prišli do malokarpatských lesov a kde ste sa v nich usadili? Zistené odpovede zhrnuli v publikácii „Čo prezradili matriky o prvých horských ľuďoch - HOLZHACKEROCH, po ich príchode do Malých Karpát“, ktorú občianske združenie vydalo v roku 2022. Kniha poodhaľuje časť doteraz nepreskúmanej huncokárskej histórie.

Výskum posunul príchod prvých horských ľudí do Malých Karpát už do 20. rokov 18. storočia, čím spochybnil doterajšie tvrdenia odbornej literatúry, ktorá ako začiatok éry osídľovania uvádzala rok 1740.

Tri vlny osídľovania Malých Karpát

Proces osídľovania Malých Karpát horskými ľuďmi možno sledovať v troch samostatných, prisťahovaleckých vlnách:

Prečítajte si tiež: Inšpirácie na svadobné dary: Originálne nápady

1. Prvá prisťahovalecká vlna: Začínala postupne už začiatkom 18. storočia, pričom zreteľné záznamy o pôvode ľudí z lesov a hôr sa objavujú už okolo 20. rokov 18. storočia.
2. Druhá prisťahovalecká vlna: Prebiehala po nástupe Márie Terézie na habsburský trón (1740 až 1780) a bola podmienená reformačnými úpravami v lesnom hospodárstve. Panovníčka menila zaostalé hospodárenie s lesmi na efektívne, racionálne a prosperujúce. Táto vlna pretrvávala aj po nástupe jej syna Jozefa II. na cisársky trón (1780 až 1790).
3. Tretia prisťahovalecká vlna: Prebiehala v období vlády Leopolda II. (1790 až 1792) s presahom až do 19. storočia.

Odkiaľ Huncokári pochádzali?

Vo všeobecnosti pretrvával názor, že pôvod horských ľudí je nejednoznačný a nejasný, preto sa OZ Priatelia lesa Modra zameralo na primárne archívne zdroje - najstaršie matriky a v nich na poznámky o pôvode prvých huncokárskych presídlencoch. Doteraz našli vyše stodvadsať záznamov, ktoré odkazovali na krajinu ich pôvodu. Najčastejšie to boli poznámky ako "ex Austria - z Rakúska", "ex Germania - z Nemecka", "ex Moravia - z Moravy", "ex Bohemia - z Česka". Matrikári zapisovali aj konkrétne oblasti ako "ex Stiria - zo Štajerska", "ex Tirolia - z Tirolska", "ex Svevia - zo Švábska", "ex Silesia - zo Sliezska", "ex Carintia - z Korutánska" a pod.

Matričný výskum potvrdil, že Huncokári prichádzali hlavne z alpských a podalpských oblastí vtedajšieho územia Rakúska (Štajersko, Tirolsko, Dolné a Horné Rakúsko, Korutánsko) a v menšej miere z Nemecka (Bavorsko, Sliezsko a Švábsko).

Prvé huncokárske rody

Prví horskí ľudia prichádzali v malých skupinách a usádzali sa v lesoch nad obcami Rača, Svätý Jur a Pezinok - miestna časť Cajla a Limbach. V matričných zápisoch sa spomína lokalita „in sylvis Stomphensibus“- stupavský les, ale aj les nad Neštichom, historickou časťou Svätého Jura - „ex silva Nestichiensi“. Na konci 30. rokov 18. storočia zachytáva matrikár v zápisoch bližšie neurčenú lokalitu nad Modrou - „in sylva Modrensi ligna secantibus“. Mohla by to byť samota Alte Oberhaus neďaleko Hubalovej nad Pieskom, obývaná huncokárskou rodinou Hubner a Fridrich. Známa je v tej dobe aj huncokárska usadlosť v lesoch nad Pezinkom prezývaná Reisingerka alebo aj Kolárske, kde v tom čase mohlo žiť viacero huncokárskych rodín, ktoré sa zapisovali do pezinských matrík. Až druhá a tretia generácia horských ľudí, teda potomkovia prvých presídlencov, sa začiatkom druhej polovice 18.

Medzi prvé huncokárske rody patrili napríklad: ASCHENSCHWANDTNER, CEHLIN, FLISPOSCHER, FORN(S)BERGER, FRIDRICH, FRIEDL, HAU, HARTINGER, KRETISCH, MILLER, NAY, NIGL, SCHNOBL, SCHWORZT, SCHOLPEKOMMER, SCHMIDT, SONTNER, STEINECKER, REISINGER, REISENAUER, TANGLMAR, TRAUTENBERGER, TOFERNER, VOLF, VOGNER a iné menej známe. V neskoršom období (po roku cca 1750) sa začali v matrikách objavovať aj nové, nemecky znejúce priezviská, ktorých nositelia na tomto území dovtedy nežili, nezapisovali sa do matrík z čoho odvodzujeme, že sa presídlili z pôvodnej pravlasti neskôr, ako ich predchodcovia. Boli to hlavne rodiny: EKHARDT, FRASZ, GROSHAPEL, HINK, HIRNER, MAYERHOFER, NAJDER, SPILLER, SZOLINGER a mnoho iných známych i menej známych.

Niektorí členovia svätojurských a pezinských starousadlíckych rodín, s tradičnými huncokárskymi priezviskami, ale v prevažnej miere luteránskej náboženskej konfesie sa v priebehu 18. storočia pravdepodobne tiež začlenili medzi pôvodných, horských ľudí, či už ako drevorubači alebo lesní robotníci, horári, či lesní hospodári. Taktiež je možné, že prišli za prácou do Malých Karpát až po uvoľnení náboženských slobôd, za vlády panovníka Jozefa II.

Prečítajte si tiež: Schválenie príspevku pre OZ Priatelia lesa Modra

Monografické publikácie o huncokárskych rodoch

V rokoch 2021 a 2022 vydalo OZ Priatelia lesa Modra dve monografické publikácie: "ROD TANGLMAYER" a "ROD ASCHENSCHWANDTNER", v ktorých sú genealogicky doložené rodinné a príbuzenské vzťahy najstarších holzhackerských rodín. Horskí ľudia z týchto rodov žili a pracovali v prvej polovici 18. storočia. Prvými predkami horských ľudí z rodu ASCHENSCHWANDTNER na území Malých Karpát bol Holzhacker Jozef, narodený okolo roku 1687 a jeho manželka Kristína, narodená okolo roku 1700. Pravdepodobne pochádzali z oblasti rakúskeho Szalzkamerguthu, avšak zatiaľ sa nepodarilo zistiť názov rakúskej obce, v ktorej sa narodili. Z rodu TANGLMAYER bol zakladateľom rodu Laurentius, narodený v roku 1714 a jeho manželka Mária Magdaléna Steinecker, narodená v roku 1722. V súčasnosti pripravujú vydanie tretej monografickej publikácie s názvom Genealogický sprievodca rodom REISENAUER, ktorého korene siahajú až do 17. storočia a prví príslušníci tohto rodu majú pôvod v rakúskych a českých územiach habsburskej monarchie.

Stretnutie potomkov Huncokárov na Piesku

OZ Priatelia lesa Modra pravidelne organizuje stretnutia potomkov a priateľov Huncokárov v Holzhackerhause na Piesku. V roku 2025 sa konalo už šieste stretnutie, ktoré prilákalo vyše dvesto hostí. Podujatie ponúklo bohatý program, vrátane hudobných vystúpení, prednášok o histórii Huncokárov, prezentácií matričného výskumu a tradičných huncokárskych pochúťok.

Program stretnutia

Program tohtoročného Magdalénskeho stretnutia zahájil Jožko Šimeček, hlavný moderátor celého podujatia. Jána Graus, predseda OZ Potomkovia Huncokárov, privítal všetkých potomkov huncokárov, priateľov ako aj hostí. Vzápätí zazneli prvé tóny skladieb z vlastnej tvorby skupiny Prúdy riek z Pezinka. Prítomných hostí zaujali aj príhovory potomkov Huncokárov z rodu Aschenschwandtner a Graus. Členovia týchto rodín profesor Ladislav Paule, Mudr. Beleje a Peter Valentini sa vydali do histórie a objavili dedinky a miesta, z ktorých prišli do Malých Karpát ich prapredkovia. Alžbeta Mihalovičová z rodu Hirner sa vo svojom príspevku zamerala hlavne na matričný výskum, v ktorom na základe latinských poznámok o pôvode horských ľudí predstavila množstvo huncokárskych priezvisk a ich krajinu pôvodu. Program uzavrel Janko Graus s príbehom o originále obrazu Arthura von Poltzera-Hoditza s názvom Lesná cesta.

Návštevníci si mohli zakúpiť knihy o horských ľuďoch z vydavateľstva OZ Potomkovia Huncokárov, pozrieť výstavu o huncokárskej histórii a posedieť vo voľnej prírode alebo v starobylom kamennom drevorubačskom domčeku pri ohníku na otvorenom ohnisku.

Príspevok OZ Priatelia lesa Modra k lesníckemu výskumu a vzdelávaniu

OZ Priatelia lesa Modra víta každý záujem odbornej verejnosti o históriu predkov. V nedávnej minulosti prebiehal na Univerzite svätého Cyrila a Methoda v Trnave vedecký výskum zameraný okrem iného aj na príchod a pôvod huncokárov v Malých Karpatoch. Výskum priniesol zaujímavé informácie o historických súvislostiach podložené faktografiou a konkrétnymi archívnymi nálezmi. Tieto boli publikované vo viacerých čiastkových štúdiách, a taktiež v dvoch monografiách s názvami Huncokári - každodenný život zaniknutej minority a Holzhackerland - Slovenské pohoria ako životný priestor nemecky hovoriacich drevorubačov - huncokárov. Odbornému rámcu dokresľujúcemu príchod a pôvod huncokárov, ako aj priblíženiu každodenného života tejto zaniknutej etnografickej skupiny, sa venoval historik a etnograf Mgr. Pavol Krajčovič.

Prečítajte si tiež: Priateľstvo na Facebooku

Budúcnosť výskumu a aktivít OZ Priatelia lesa Modra

OZ Priatelia lesa Modra plánuje pokračovať vo výskume histórie Huncokárov, s cieľom odhaliť ďalšie detaily o ich živote, pôvode a vplyve na Malé Karpaty. Dnes už vieme aké mená mali prví horskí ľudia na území Malých Karpát a v mnohých prípadoch poznáme aj ich pôvod. Tieto identifikačné údaje sú východiskom a zároveň nevyhnutným predpokladom pre ďalšie pátranie po pravlasti predkov, a to v matrikách, múzeách a v archívoch Rakúska, Nemecka, Česka a Moravy, ale aj inde. Do archívnych dokumentov viedenského štátneho archívu sme sa už zahĺbili a prvé významnejšie nálezy konkrétne o Polzerových memoároch sme už odprezentovali širšej verejnosti na 1. Magdalénskom stretnutí.

Okrem toho sa združenie zameriava na popularizáciu získaných poznatkov prostredníctvom publikačnej činnosti, prednášok a výstav, ako aj na organizovanie podujatí, ktoré spájajú potomkov Huncokárov a priateľov lesa.

tags: #OZ #Priatelia #lesa #Modra #príspevok