Zmluva Sovietskeho zväzu a Francúzska v 30. rokoch: Kontext, dôsledky a historický význam

Druhá svetová vojna, najkrvavejší konflikt v ľudských dejinách, hlboko zasiahla aj územie strednej Európy. Prelomové udalosti, ktoré predchádzali vypuknutiu vojny v septembri 1939, sa odohrávali práve v tomto regióne. Medzivojnové obdobie (1918 - 1938) bolo poznačené konfliktmi, ktoré sprevádzali rozpad starších geopolitických útvarov a formovanie nových štátov. V tomto kontexte zohrávali dôležitú úlohu medzinárodné zmluvy a pakty, ktoré mali zabezpečiť mier a stabilitu, no v skutočnosti prispeli k vytvoreniu podmienok pre vznik globálneho konfliktu. Jednou z kľúčových udalostí tohto obdobia bolo podpísanie zmluvy medzi Sovietskym zväzom a Francúzskom v roku 1935, ktoré malo zabrániť agresii Nemecka.

Vzostup nacizmu a porušovanie Versaillskej zmluvy

Zásadným momentom v medzivojnovom období bol nástup NSDAP k moci v Nemecku. Cieľom nacistov pod vedením Adolfa Hitlera bola revízia nemeckých hraníc a vedenie rasovej vojny. Nacistické Nemecko v priebehu 30. rokov opakovane porušovalo ustanovenia Versaillskej mierovej zmluvy, napríklad opätovným zbrojením a remilitarizáciou Porýnia v roku 1936. Ďalším krokom bolo pripojenie Rakúska k Nemecku v marci 1938, čo predstavovalo dôležitý priestor pre ďalšiu expanziu a oslabenie obranyschopnosti Československa.

Hitler vo februári 1938 požadoval od rakúskeho kancelára Kurta Schuschnigga zrušenie zákazu politických strán, prepustenie nacistov z väzby a ich účasť na spravovaní krajiny. Schuschnigg pod tlakom akceptoval tieto požiadavky, no zároveň vyhlásil referendum o pripojení Rakúska k Nemecku. Hitler následne zaslal rakúskej vláde ultimátum a 12. marca 1938 nemecké jednotky prekročili rakúsko-nemecké hranice. Anšlus Rakúska sa stretol s miernymi reakciami zo strany svetovej verejnosti, čo bolo prvým úspechom nemeckej politiky appeasementu.

Veľká hospodárska kríza a radikalizácia obyvateľstva

Jednou z príčin radikalizácie mládeže a príklonu k autoritatívnym politikom bol dosah Veľkej hospodárskej krízy, ktorá postihla stredoeurópsky región. Kríza mala vplyv na vzťahy medzi štátmi a na bežné obyvateľstvo. V Československu bola zasiahnutá najmä pohraničná oblasť s nemeckým obyvateľstvom, čo viedlo k zvýšenej podpore Sudetendeutsche Partei na čele s Konrádom Henleinom. Propaganda nacistického Nemecka vykresľovala Československo ako krajinu, ktorá potláča práva menšín, hoci v skutočnosti mali menšiny v Československu viac možností ako v iných krajinách strednej Európy.

Mníchovská dohoda a likvidácia Československa

Kríza týkajúca sa Československa predstavovala vrchol politiky ústupkov voči nacistickému Nemecku. Podpísanie Mníchovskej dohody a strata pohraničia znamenali oslabenie Československa a zmenu hegemóna v strednej Európe. Francúzsko a Veľká Británia ponechali Československo napospas nacistickému Nemecku. Dôkazom toho bola aj Viedenská arbitráž z novembra 1938, keď o ďalších územných stratách Československa rozhodovalo fašistické Taliansko a nacistické Nemecko.

Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku

Likvidácia Československa za pomoci časti členov HSĽS a následná okupácia zvyškov krajiny predstavovala zlomový moment v politike appeasementu. Nemecká armáda získala k dispozícii zásoby československej armády a priemysel, ktorý vyrábal vojenskú výzbroj.

Snahy o vytvorenie protihitlerovskej koalície a pakt Molotov-Ribbentrop

Rozbitie Československa ukázalo, že nacistické Nemecko nemá záujem zastaviť sa. Poľskí predstavitelia oslovili Veľkú Britániu ako garanta poľskej nezávislosti. Spojené kráľovstvo v apríli 1939 garantovalo nezávislosť Poľsku, Rumunsku, Turecku a Grécku. Francúzsko aktualizovalo spojeneckú zmluvu s Poľskom.

Zo strategického hľadiska bolo dôležité získať na svoju stranu Sovietsky zväz. V auguste 1939 sa v Moskve uskutočnilo stretnutie britsko-francúzsko-sovietskej delegácie o vojenských otázkach. Rokovania však boli neúspešné a 23. augusta 1939 bol podpísaný pakt Molotov-Ribbentrop medzi nacistickým Nemeckom a Sovietskym zväzom. Zmluva obsahovala tajný dodatok, v ktorom si signatárske krajiny rozdelili východnú Európu na sféry vplyvu. Podpis paktu znamenal zásadný obrat vo vzťahoch oboch krajín.

Vypuknutie druhej svetovej vojny a účasť stredoeurópskych krajín

Prvého septembra 1939 začala druhá svetová vojna útokom Nemecka a Slovenska na Poľsko. Do bojov zasiahol aj Sovietsky zväz, ktorý 17. septembra 1939 zaútočil na brániace sa Poľsko. Nacisti a komunisti sa rozhodli zlikvidovať poľskú inteligenciu a v týchto snahách si aktívne pomáhali.

Vojaci pochádzajúci z územia strednej Európy sa zúčastnili bojov na rôznych bojiskách, ako Bitka o Britániu, Tobruk, Monte Cassino či vylodenie v Normandii. V každej krajine boli východiskové pozície odlišné. Napríklad československí exulanti museli istú dobu pôsobiť vo francúzskej Cudzineckej légii. Väčšina exilových hnutí a armád sa sústredila vo Veľkej Británii.

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku

V Maďarsku sa politika sústredila na územné obnovenie Uhorského kráľovstva. V odboji sa aktivizovali ľudia v politickej opozícii voči Horthyovskému Maďarsku. Poľská armáda, domáca aj zahraničná, sa musela vysporiadať s prejavmi antisemitizmu.

Kolaborácia a perzekúcia obyvateľstva

Antisemitizmus a predsudky uľahčili nacistickému Nemecku likvidáciu židovského obyvateľstva. Mnohí z radov domáceho obyvateľstva participovali na prenasledovaní spoluobčanov. Dôležitým faktorom bola kolaborácia lokálneho obyvateľstva a jeho elít, ktorá umožňovala nacistickému Nemecku udržať a vykorisťovať rozsiahle územia.

Komunistická propaganda a Mníchovská dohoda

Po druhej svetovej vojne sa na mnoho zmlúv „zabudlo“. Nehovorilo sa o pakte Molotov-Ribbentrop a spojenectve medzi ZSSR a Treťou ríšou. Komunistická propaganda si selektívne vyberala dejinné udalosti a „kreatívne“ ich interpretovala. Mníchovská zrada bola veľmi obľúbenou témou.

Francúzsko a Veľká Británia v Mníchove Československo zradili, pretože imperialisti chceli nasmerovať Hitlera na Sovietsky zväz a zničiť komunizmus. V skutočnosti Sovietsky zväz neurobil reálne žiadne prípravy na pomoc Československu. Skutočným cieľom sovietskej zahraničnej politiky nebolo Československo, ale územia, ktoré stratilo cárske Rusko.

Zánik Varšavskej zmluvy

Vojensko-politické bloky sa stali fenoménom medzinárodných vzťahov druhej polovice 20. storočia. Po NATO nasledovalo v roku 1955 vytvorenie Varšavskej zmluvy. Komunistické režimy v krajinách sovietskeho bloku sa začali rúcať, čo viedlo k zániku Varšavskej zmluvy. Dňa 1. júla 1991 bol podpísaný protokol o ukončení Varšavskej zmluvy.

Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe

tags: #zmluva #Sovietskeho #zväzu #a #Francúzska #30.