
Paliatívna a hospicová starostlivosť rešpektuje individualitu každého človeka. Hospicová starostlivosť pomáha žiť umierajúcemu čo najlepšie až do poslednej chvíle. Neberie chorému nádej, naopak, pomáha mu hľadať zmysel života, pomáha mu uvedomiť si, kde je užitočný a kde môže byť užitočný. Tento príspevok poukazuje na potrebu celostného prístupu starostlivosti o terminálne chorých a zomierajúcich, na ich potrebu zachovať etiku života a ich práva, potreby a rešpektovanie ich dôstojnosti.
Paliatívna medicína a liečba bolesti predstavujú komplexný prístup k pacientom v pokročilom štádiu ochorenia, kedy už nie je možná kauzálna liečba a dôraz sa kladie na zmiernenie príznakov a zlepšenie kvality života. Hospicová starostlivosť je špecifickou formou paliatívnej starostlivosti, zameranou na klientov s obmedzenou dĺžkou života, spravidla kratšou ako šesť mesiacov. Tento článok sa venuje dôležitosti paliatívnej a hospicovej starostlivosti, s dôrazom na etické aspekty a potrebu rešpektovania dôstojnosti každého človeka v terminálnom štádiu života. V súčasnosti môžeme konštatovať, že je veľký nárast pribúdajúcich vedeckých poznatkov o človeku ako o rozumnom indivíduu na úrovni ľudskej populácie, až po rôznu problematiku.
Paliatívna a hospicová starostlivosť rešpektuje individualitu každého človeka. Hospicová starostlivosť pomáha žiť umierajúcemu čo najlepšie až do poslednej chvíle. Starostlivosť o terminálne chorých určite nie je ľahká úloha a je jedno, či sa vykonáva doma, na oddelení paliatívnej starostlivosti alebo v hospici. Vždy je tu najdôležitejší humánny „eticko-morálny“ prístup v rámci ľudskej etiky a morálky.
Paliatívna starostlivosť je aktívna, celková starostlivosť o pacientov v čase, keď ich choroba nereaguje na ďalšiu liečbu. Cieľom liečby a starostlivosti je kvalita ich života. Paliatívna starostlivosť nie je iba starostlivosťou v terminálnom štádiu. Je určená veľkej skupine klientov, ktorí trpia na následky malígného ochorenia. Je poskytovaná súčasne s aktívnou protinádorovou liečbou, alebo môže byť poskytovaná samostatne.
Hospicová starostlivosť je ponímaná v rámci všeobecných princípov podobne ako paliatívna starostlivosť. Rozdiely možno pozorovať v komplexnosti vnímania potrieb umierajúceho. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) je hospicová starostlivosť „integrovaná forma zdravotnej, sociálnej a psychologickej starostlivosti, poskytovaná klientom všetkých indikačných, diagnostických a vekových skupín, u ktorých je prognózou ošetrujúceho lekára predpokladaná dĺžka života v rozsahu menej ako šesť mesiacov.“ V rámci hospicovej starostlivosti sa poskytuje iba paliatívna liečba. Cieľom hospicovej starostlivosti je sprevádzať ťažko chorých na poslednom úseku ich života a pomáhať aj ich príbuzným znášať ťažké chvíle lúčenia.
Prečítajte si tiež: Zlepšenie Kvality Života vďaka Paliatívnej Starostlivosti
Väčšina ľudí si nesprávne myslí, že hospic je dom smrti. Je to však veľmi zjednodušená a hlavne nesprávna charakteristika hospicov, kde sa uskutočňuje paliatívna a hospicová starostlivosť. Myšlienka hospicu totiž vychádza z úcty k životu a z úcty k človeku, ktoré sa stotožňuje s etikou života a jej princípmi.
Bez ohľadu na to, kde je hospicová alebo paliatívna starostlivosť poskytovaná, vždy je dôležité, aby starostlivosť bola komplexná, aby boli uspokojované všetky potreby klienta. Túto komplexnú starostlivosť nie je možné poskytovať bez uplatňovania tzv. holistického prístupu. Ide o filozofiu, ktorá je uplatňovaná v starostlivosti o zomierajúceho človeka v paliatívnej starostlivosti. Jedná sa o komplexnú starostlivosť o človeka v chápaní jeho bio-psycho-sociálnej jednoty. Táto starostlivosť nezahŕňa iba starostlivosť o pacienta, ale aj o jeho rodinu, ich vzájomné vzťahy, potreby a problémy. Je to starostlivosť, ktorá rešpektuje potreby tela, mysle i ducha.
Právo človeka na dôstojnú smrť je základom etických princípov, ktoré nikto nemôže spochybňovať. Problematika etiky života v paliatívnej a hospicovej starostlivosti jedinca patrí v súčasnosti k najdiskutovanejším otázkam dnešnej spoločnosti. Je často stotožňovaná so život rôznych ľudí, je vďačným námetom pre médiá, ale predovšetkým je sociálnou realitou života každého jedného človeka.
Etika života v paliatívnej a hospicovej starostlivosti nadobúda zásadnú dôležitosť koordinovať etické postoje a vzájomné spolužitie podľa overených princípov spoločného dobra, solidarity a subsidiarity pre všetkých. Etickosť „života“ nadväzuje na morálnu skúsenosť, ktorá je závislá od formovania svedomia v súlade s poznaním, slobodou a najmä zodpovednosťou. Etika života by sa mala v úzkej súvislostí a nadväznosti na morálnu filozofiu zamerať na zmenu mentality, na reformu výrobných štruktúr v súlade s právom, na reformu výchovy s cieľom vytvárať kultúru pokoja a lásky v planetárnom zmysle, na oživenie solidarity medzi všetkými ľuďmi v spoločnosti. V takomto plnení bude etika rozvíjať a aplikovať v praxi zásady a princípy všetkých oblastí etiky života a osobitne ľudského života.
V kontexte paliatívnej a hospicovej starostlivosti sa etika života opiera o tri základné princípy: súhlasný postoj k životu, úctu k životu a lásku k životu. Tieto princípy tvoria etický rámec, ktorý má zabezpečiť dôstojnosť a kvalitu života až do jeho konca.
Prečítajte si tiež: WHO a detská paliatívna starostlivosť
Tento princíp vyplýva zo základného pozitívneho práva a vzťahu človeka k životu, v ktorom človek život apriórne nezavrhuje, ale sa mu bytostne otvára i napriek nástrahám a prekážkam spojených s utrpením. Súhlasný postoj k životu v kontexte paliatívnej starostlivosti znamená, že aj v situáciách, keď je život ohrozený chorobou a utrpením, sa pristupuje k pacientovi s rešpektom a snahou o zachovanie jeho kvality života.
Pre tento princíp je charakteristická bázeň pred životom. Život nemožno obmedzovať na prosté vegetovanie, ale treba ho skvalitniť, lebo úcta k životu sa prejavuje uznávaním úspechu všetkých bytostí, ku ktorému patria aj rôznorodé dobrá. A to sa vzťahuje na všetkých ľudí, bez ohľadu na to, či sú chorý alebo zdravý. Úcta k životu znamená v paliatívnej starostlivosti rešpektovanie autonómie pacienta, jeho hodnôt a presvedčení. Znamená to tiež aktívne počúvanie jeho potrieb a prianí, a to aj vtedy, keď sa týkajú konca života.
Keďže život pochádza od Boha, je aj on hodný lásky, lebo „jeho najzákladnejším atribútom je láska“. Láska k životu sa stáva zjednocujúcim činiteľom života, ktorý mobilizuje človeka k etickému konaniu. V paliatívnej starostlivosti sa láska k životu prejavuje v starostlivosti, súcitení a podpore, ktorú personál a blízki pacienta poskytujú. Znamená to byť prítomný, počúvať a ponúkať útechu v ťažkých chvíľach.
Na svete každoročne umiera niekoľko desiatok miliónov ľudí. Smrť môže mať mnoho podôb, môže byť zapríčinená akútnym ochorením, nečakanou dopravnou nehodou, vojnovými udalosťami, môže byť dôsledkom chronického ochorenia alebo dlhodobého úpadku fyzickej kondície v neskoršom veku. Zomrieť musíme všetci.
V súčasnosti sa nám ako najlepšie riešenie javí paliatívna a hospicová starostlivosť a jej súčasťou musí byť samozrejme etika života. Takou najdokonalejšou možnosťou starostlivosti o terminálne chorých je síce domáca starostlivosť, ale existuje mnoho prípadov, kedy sa človek ocitá v takej situácii a rodina, či blízki sa z rôznych dôvodov o neho nemôžu postarať. V ľudskej spoločnosti, najmä v tej zahraničnej, spomínaná otázka veľmi silne rezonuje. U nás však zriaďovanie zariadení paliatívnej a hospicovej starostlivosti stagnuje, priam dokonca sa vôbec nerealizuje. Je dôležité hovoriť a informovať o zmysle a úlohe týchto zariadení v našej spoločnosti, pretože dávajú klientovi a jeho rodine prostredníctvom starostlivosti nevyčísliteľné bohatstvo v podobe úcty, záujmu a dôstojnosti. Úroveň kvality poskytovania služieb ťažko chorým a nevyliečiteľným ľuďom je kritériom morálnej vyspelosti každej ľudskej spoločnosti.
Prečítajte si tiež: OAIM a paliatívna starostlivosť
Paliatívna starostlivosť na Slovensku vznikla založením oddelenia paliatívnej medicíny v roku 1995, ktorého zakladateľkou bola MUDr. Kristína Križanová. Cieľom paliatívneho záujmu nezostala rakovina, ale pacient - človek so svojimi fyzickými, psychickými, sociálnymi a duchovnými potrebami. V roku 2006 bola prijatá koncepcia paliatívnej medicíny ako špecializačného odboru.
V súčasnosti sa pojem paliatívna medicína stáva častejšie diskutovanou témou. Tešíme sa, že rastie záujem lekárov z rôznych medicínskych odborov o túto špecializáciu.
Stretnutie so smrťou nie je ľahké, hlavne pre človeka, ktorý na ňu nie je pripravený. Prvýkrát je tento zážitok možno desivý a každý ho prežíva inak. Je na mieste hľadať nové a účinné spôsoby, ako zmierniť chorému utrpenie a pomôcť mu prekovať strach zo smrti. Ťažko chorý či zomierajúci človek potrebuje iné, 'ľudskejšie' prostredie, než aké poskytujú bežné nemocnice. Prostredie, v ktorom neplatí prísny režim a presne stanovený program. Celkový prístup k chorému musí byť citlivejší, zohľadňujúci jeho fyzický a hlavne psychický stav. Práve takýto prístup poskytuje hospicová paliatívna starostlivosť, kde veľkú úlohu zohráva etika života a jej princípy.
Katedra paliatívnej medicíny LF SZU a NOÚ v Bratislave sa venuje vzdelávaniu v tejto oblasti. V roku 2020 bol vypracovaný návrh novej Koncepcie paliatívnej medicíny, ktorej cieľom je aktualizácia v súčasnosti platnej Koncepcie zdravotnej starostlivosti v odbore paliatívna medicína vrátane hospicovej starostlivosti uverejnenej vo Vestníku Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky dňa 31. augusta 2006. Súčasťou špecializačného štúdia je vypracovanie špecializačnej práce, ktorej tému určuje vedúci Katedry všeobecného lekárstva, pričom zohľadňuje návrhy uchádzača. Práca musí byť vypracovaná na základe Študijného poriadku pre ďalšie vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov LF SZU.
Vo výučbe paliatívnej a hospicovej starostlivosti je dôležité využívať tvorivé techniky a metódy. Príkladmi dobrej praxe sú sprevádzanie onkologických pacientov dobrovoľníčkami, ich skúsenosti a vplyv supervízie. Dôležitá je aj klinická supervízia v ošetrovateľstve, kde sestry majú možnosť diskutovať o limitoch a presahoch paliatívnej starostlivosti.
Paliatívna starostlivosť predstavuje osobitný druh zdravotnej ale aj sociálnej starostlivosti. Jej cieľom nie je len zmiernenie bolesti, či stabilizácia zdravotného stavu, ale ide tu najmä o zlepšenie možnej kvality života klienta až do jeho smrti, kde veľkú rolu zohráva humánny „etický“ prístup. Oblasť paliatívnej starostlivosti, ktorá sa zaoberá najmä záverečnou fázou ľudského života, je v súčasnosti vnímaná ako vzmáhajúci sa úsek sociálnej práce.
Sociálni pracovníci zohrávajú kľúčovú úlohu v tíme paliatívnej starostlivosti. Ich prínos spočíva v:
Napriek rastúcemu povedomiu o význame paliatívnej starostlivosti, jej rozvoj na Slovensku čelí niekoľkým prekážkam:
Medzi hlavné ciele paliatívnej starostlivosti patrí:
Paliatívna starostlivosť využíva širokú škálu metód, ktoré sú prispôsobené individuálnym potrebám pacienta. Medzi najčastejšie používané metódy patria:
Paliatívna a hospicová starostlivosť predstavujú komplexný prístup k pacientom v terminálnom štádiu ochorenia, ktorý kladie dôraz na zmiernenie utrpenia, zlepšenie kvality života a rešpektovanie dôstojnosti každého človeka. Je dôležité, aby sa táto starostlivosť rozvíjala aj na Slovensku a aby sa zvyšovala informovanosť o jej význame a prínosoch. Práve preto, by sme mali venovať väčšiu pozornosť tomuto poslednému úseku života. Starostlivosť o terminálne chorých obohacuje aj nás samotných.
Autor: PaedDr.Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety
tags: #paliativna #starostlivost #v #socialnej #praci #definicia,