Rozdiely medzi parcelami registra „C“ a stavebnými pozemkami: Všetko, čo potrebujete vedieť

Pri kúpe, predaji alebo stavbe na pozemku sa stretávame s rôznymi pojmami, ktoré môžu byť na prvý pohľad mätúce. Medzi najčastejšie patria označenia „parcela registra C“ a „stavebný pozemok“. V tomto článku si vysvetlíme, čo tieto pojmy znamenajú, aké sú medzi nimi rozdiely a ako ich historický vývoj ovplyvnil súčasnú podobu katastra nehnuteľností.

Čo je parcela registra „C“ a parcela registra „E“?

V katastri nehnuteľností sa pozemky evidujú v dvoch registroch: „C“ a „E“.

  • Parcela registra „C“ (C-KN parcela): Je pozemok, ktorý má presne vymedzené hranice na základe geodetických meraní. Hranice sú zobrazené na katastrálnej mape a väčšinou sú viditeľné aj v teréne (napríklad plotom, hraničnými značkami alebo hranicou druhu pozemku). Tieto parcely sú výsledkom moderného mapovania a spĺňajú prísne požiadavky na presnosť. Slúžia na presnú identifikáciu pozemkov v teréne, vrátane ich geometrických a polohových údajov. Vznikajú na základe nových geodetických meraní, často pri rozdeľovaní pozemkov, stavebných projektoch alebo pri aktualizácii katastra.
  • Parcela registra „E“ (E-KN parcela): Je pozemok, ktorý je zapísaný v katastri nehnuteľností, ale nemá presne určené hranice v teréne. Hranice nie sú viditeľné v teréne, hoci je zapísaná v katastri. Tieto parcely sú zvyčajne evidované na základe starších máp alebo údajov, ktoré nemusia byť dostatočne presné podľa dnešných štandardov. Prioritne slúžia na administratívnu evidenciu vlastníckych práv, ale ich hranice nie sú geometricky presne vymedzené.

Parcela registra „E“ (EKN parcela) je parcela zapísaná v katastri, ale jej hranice nie sú v teréne viditeľné (na rozdiel od parciel registra C, ktorých hranice sú v teréne viditeľné).

Je to často prípad malých rolí, ktoré začalo obhospodarovať jednotné roľnícke družstvo (v listinách uvádzané ako pozemky v užívaní socialistickej organizácie) a počas neskorších mapovaní sa zamerala len veľká roľa obhospodarovaná JRD. Tým pádom vznikla jedna veľká parcela registra C. Pričom v súčasnosti sa nedá povedať, kde presne v rámci celej JRD role sa nachádza maličká EKN parcela.

Parcelu registra E je možné zmeniť na CKN parcelu geometrickým plánom na obnovu pôvodnej parcely, geometrické plány zhotovujú súkromné geodetické firmy. Každá EKN parcela je vždy obsiahnutá v nejakej CKN parcele. V tomto prípade príslušná CKN parcela nie je vedená na liste vlastníctva a teda nemá žiadneho vlastníka. Ak by nastal prípad, že existuje EKN parcela vedená na liste vlastníctva a je umiestnená v CKN parcele, ktorá je tiež na liste vlastníctva, jedná sa o chybu v katastrálnom operáte, nakoľko ten istý kus pozemku nemôže byť zapísaný na rozdielnych listoch vlastníctva s rozdielnymi vlastníkmi a je možné požiadať príslušnú správu katastra o opravu chyby v katastrálnom operáte.

Prečítajte si tiež: Stavebný pozemok: Podmienky ocenenia

EKN parcely sa zväčša nachádzajú v extraviláne obce (ale nie je to pravidlo), EKN parcely, na rozdiel od CKN parciel, nepokrývajú celé katastrálne územie.

Vzťahy k EKN parcelám sa vysporadúvajú registrom obnovenej evidencie pozemkov (ROEP).

Parcely registra E sa niekedy označujú ako združené pozemky alebo parcely určeného operátu.

Hlavné rozdiely medzi parcelami registra „C“ a „E“

ParameterParcela registra „C“Parcela registra „E“
HraniceJasne definované a viditeľné v teréneHranice nie sú jasne definované a nie sú viditeľné v teréne
PresnosťVysoká, založená na geodetických meraniachNižšia, založená na starších mapách a údajoch
ÚčelPresná identifikácia pozemkov, stavebné projektyAdministratívna evidencia vlastníckych práv
Druh pozemkuDruh pozemku a reálny stav sú v súlade, zapísaný druh je záväzný pre všetky orgány verejnej správyDruh pozemku a reálny stav nemusí korešpondovať, zapísaný druh nie je právne záväzný
PôvodModerné mapovanie, nové geodetické meraniaStaršie mapy, zlučovanie pozemkov v minulosti (napr. JRD)
Pokrytie územiaRegister „C“ pokrýva celé katastrálne územie.Parcely registra „E“ (E-KN parcely) nepokrývajú celé katastrálne územie

Čo je stavebný pozemok?

Stavebný pozemok je pozemok, ktorý je podľa územného plánu obce určený na výstavbu. Územný plán určuje, aké stavby a za akých podmienok je možné na danom pozemku realizovať. Stavebný pozemok musí spĺňať určité kritériá, ako napríklad prístup k verejnej komunikácii, dostupnosť inžinierskych sietí (voda, elektrina, kanalizácia) a súlad s platnými stavebnými predpismi.

Ako sa parcela registra „C“ stane stavebným pozemkom?

Parcela registra „C“ sa môže stať stavebným pozemkom, ak spĺňa podmienky stanovené v územnom pláne obce. To znamená, že musí byť určená na výstavbu a musí spĺňať všetky potrebné kritériá (prístup, siete, súlad s predpismi). Ak parcela registra „C“ nespĺňa tieto podmienky, je potrebné požiadať o zmenu územného plánu.

Prečítajte si tiež: Dodatočné Dedičstvo

Môžem stavať na parcele registra „E“?

Keďže parcela registra „E“ nemá jasne určené hranice a existuje prakticky len evidenčne, na samotnom „éčku“ nepostavíte nič. V prípade, že ste takúto parcelu vlastníte a chcete na nej stavať, bude ju potrebné previesť na parcelu registra „C“.

V prvom kroku bude potrebné osloviť geodeta, ktorý parcelu vymeria. Tak sa vytýčia hranice, spresní sa poloha a druh pozemku a deklarujú sa k nej vlastnícke práva. Na konci tohto procesu máte definovaný pozemok jeho hranicami výmerou a druhom a kategorizáciu parcely „C“ katastra.

S prevádzaním z parcely registra „E“ na „C“ sa však viažu aj niektoré riziká. Váš pozemok registrovaný ako „céčkový“ nemusí mať toľko m² na konci procesu ako mala pôvodné „éčková“ parcela. Viete tak pokojne stratiť aj 10 % pozemkovej plochy, s ktorou ste počítali. Stáva sa tak hlavne z toho dôvodu, že zameria sa do „C“ stavu iba určitá časť a ten zvyšok je roztratený v okolitých parcelách, napríklad pod cestou. Tieto metre štvorcové by ste skrátka s týmito vedomosťami nekúpili. V takejto situácii sa snažte dosiahnuť dohody s predávajúcim, že zaplatíte len toľko m², koľko bude prevedených do „C“ registra. Ak parcelu už vlastníte, počítajte s určitými stratami na metráži pri prevode.

Na čo si dať pozor pri kúpe pozemku?

Pri kúpe pozemku je dôležité overiť si niekoľko vecí:

  1. Druh pozemku: Zistite, či je pozemok vedený ako parcela registra „C“ alebo „E“. Ak ide o parcelu registra „E“, overte si, aké sú možnosti jej preklasifikovania na parcelu registra „C“ a aké s tým súvisia náklady a riziká.
  2. Územný plán: Overte si, či je pozemok určený na výstavbu a aké podmienky je potrebné splniť.
  3. List vlastníctva: Preštudujte si list vlastníctva, aby ste zistili, kto je vlastníkom pozemku a či na ňom neviaznu nejaké ťarchy (napríklad záložné právo alebo vecné bremeno).
  4. Inžinierske siete: Zistite, či sú na pozemku dostupné inžinierske siete (voda, elektrina, kanalizácia) alebo aké sú možnosti ich pripojenia.
  5. Prístup k pozemku: Overte si, či má pozemok zabezpečený prístup k verejnej komunikácii.
  6. Geometrický plán: Ak kupujete parcelu registra „E“, nechajte si vyhotoviť geometrický plán na určenie presných hraníc pozemku.
  7. Register obnovenej evidencie pozemkov (ROEP): Vzťahy k EKN parcelám sa vysporadúvajú registrom obnovenej evidencie pozemkov (ROEP - register obnovenej evidencie pozemkov), sú zapisované do listov vlastníctva prostredníctvom registra obnovenej evidencie pozemkov.

Historický vývoj katastra nehnuteľností na Slovensku

Mapovanie na území Slovenska má dlhú históriu, ktorá siaha až do obdobia habsburskej monarchie. V 18. a 19. storočí vznikli prvé podrobné katastrálne mapy, ktoré slúžili na evidenciu pôdy pre daňové účely.

Prečítajte si tiež: Rozvoj nehnuteľností a územný plán

  • 1748: Vzniká tzv. Prvý tereziánsky kataster, ktorý bol prvým systematickým súpisom pôdy a majetku na území Habsburskej monarchie, vrátane územia dnešného Slovenska, ktorý iniciovala panovníčka Mária Terézia.
  • 1757: Vzniká tzv. Druhý tereziánsky kataster, známy aj ako jozefínsky kataster - bol iniciovaný za vlády Jozefa II., syna Márie Terézie, pričom nadväzoval na prvý tereziánsky kataster (1749-1756) a jeho cieľom bolo ďalej spresniť evidenciu pôdy a majetku v Habsburskej monarchii, vrátane územia dnešného Slovenska, pre efektívnejšie vymeriavanie daní. Obsahoval ešte podrobnejšie mapovanie a meranie pozemkov pomocou modernejších geodetických metód ako jeho predchodca.
  • 1818: Vzniká stabilný kataster, známy aj ako františkánsky kataster. Nadväzoval na predchádzajúce tereziánske katastre ale bol oveľa komplexnejší a presnejší, čím položil základy moderného katastra nehnuteľností. Bol prvým katastrom, ktorý mal právnu záväznosť a slúžil ako oficiálny dokument pre vlastnícke práva a daňové účely. Pozostával z máp (tzv. katastrálne mapy) a písomných registrov (operáty), ktoré obsahovali podrobné údaje o parcelách, vlastníkoch a daňových povinnostiach. vytvoril základ pre moderné katastrálne systémy, ktoré sa používajú dodnes. Jeho mapy a registre sú archivované (napr. v Slovenskom národnom archíve) a slúžia ako cenný zdroj pre výskum histórie, urbanizmu a vlastníckych pomerov. Na rozdiel od predchádzajúcich katastrov bol navrhnutý tak, aby bol trvalo aktualizovaný, čo mu dalo názov „stabilný“. Stabilný kataster zostal hlavným nástrojom evidencie nehnuteľností až do 20. storočia.
  • 1918: Po vzniku Československa v roku 1918 sa stabilný kataster naďalej používal, no postupne sa prispôsoboval novým právnym a administratívnym rámcom.Do roku 1950 sa vlastníctvo k nehnuteľnostiam nadobúdalo zápisom do pozemkovej knihy, v ktorej sú zaznačené parcely registra „E“. Tieto boli zároveň zakreslené v starých mapách. Od roku 1951 už evidencia nebola povinná. Pozemková kniha 1. aprílom 1964 zanikla a žiaden zápis sa už do nej nevykonával. Namiesto nej bola založená tzv.
  • Obdobie socializmu: Nástupom socializmu bolo evidovanie vlastníckeho práva zatlačené do pozadia a dôraz sa kládol na evidovanie užívacích vzťahov. V období kolektivizácie parcely registra „E“ zlučovali do veľkých lánov v JRD a zaviedlo sa používanie parciel registra „C“ podľa reálneho užívania pozemkov. Týmto krokom prestali parcely registra „E“ existovať a v teréne sa začal používať zatiaľ len užívateľský stav „C“ (v teréne jasne viditeľný, určoval skutočný druh pozemku).
  • Súčasný kataster: Od roku 1990 dochádzalo postupne k aktualizácii a obnove pozemkového vlastníctva (ROEP - register obnovenej evidencie pozemkov). Štátna správa na úseku katastra nehnuteľností začala zakladať evidenciu právnych vzťahov k zoštátneným nehnuteľnostiam. Navrátenie vlastníctva k pôvodným pozemkom sa uskutočňovalo na základe zápisov vlastníckych vzťahov v pozemnoknižných vložkách a mapového podkladu z obdobia pred zoštátnením, kde boli zaznačené vlastne parcely registra „E“.Obnova evidencie pozemkov sa realizovala zápisom vlastníckych práv (písomná časť) a zakreslením parciel registra „E“ do veľkých existujúcich parciel registra „C“ (grafická časť). Po rozpade Československa v roku 1993 sa na Slovensku vyvinul moderný Kataster nehnuteľností, ktorý je riadený Úradom geodézie, kartografie a katastra SR. Vznik katastra nehnuteľností (KN) na Slovensku úzko súvisí s potrebou presnej evidencie pozemkov a právnych vzťahov k nim. Obnova evidencie pozemkov sa realizovala zápisom vlastníckych práv (písomná časť) a zakreslením parciel registra „E“ do veľkých existujúcich parciel registra „C“ (grafická časť).

Katastrálnou mapou sa rozumie polohopisná mapa veľkej mierky, zobrazujúca všetky nehnuteľnosti a katastrálne územia evidované v katastri.

Súčasný stav keď na jednom území existujú rôzne druhy parciel a máp môže byť pre laika mätúci. Tento stav, existencie dvoch máp, resp. Pre lepšie pochopenie je dobré si to predstaviť asi tak, že celé územie Slovenskej republiky tvoria dve mapy, ktoré podložíme pod seba a každá z nich je tak v samostatnej vrstve, pričom sa navzájom prekrývajú, ide o katastrálnu mapu a mapu určeného operátu. Mapy si ďalej rozčleňujeme do parciel. Dnes je snahou to, aby sme parcely E-KN preniesli do mapy C-KN a vytvorili tak jednu súvislú katastrálnu mapu registra C-KN. Dosiahneme to tým, že tieto pozemky sa prenesú (zobrazia) do katastrálnej mapy. V praxi sa tento prenos vykonáva geometrickým plánom na určenie vlastníckych práv (obnovu právneho stavu). Uvedeným procesom tak získavame presnejšie mapy, opravené výmery druhov pozemkov a zároveň vieme pozemky zdaniť podľa ich skutočnej výmery a správneho druhu pozemku.

Register obnovenej evidencie pozemkov (ROEP)

Konanie o registri obnovenej evidencie pozemkov (REOP) je zisťovanie všetkých dostupných údajov a právnych vzťahoch k jednotlivým pozemkom pri ich navrátení pôvodným vlastníkom (vychádza sa hlavne zo zápisov z pozemkovoknižných vložiek a máp). Na základe týchto právnych skutočností dochádza ku schváleniu REOP a premietnutiu vlastníckych práv k pozemkom do katastra nehnuteľností.

Predstavte si situáciu, že vlastníte pozemok evidovaný ako parcela registra „E“, ste evidovaný a zapísaný ako vlastník na LV. Zrazu tá istá parcela registra „E“ alebo jej časť má takisto založený LV a na ňom evidovanú parcelu registra „C“ aj so zapísaným vlastníkom. Duplicitou sa rozumie spornosť vlastníctva, kedy je k vzájomne prekrývajúcim sa parcelám registra „E“ a registra „C“ zavedený LV a v ňom evidovaný vlastník. dohodou o odstránení (vysporiadaní) duplicitného vlastníctva - podstatou dohody je vysporiadanie sporných vlastníckych práv v prospech jedného z duplicitných vlastníkov.

Vzťahy k EKN parcelám sa vysporadúvajú registrom obnovenej evidencie pozemkov (ROEP).

Intravilán vs. Extravilán

Niekedy sa objavuje mylný názor, že rozlišovanie parciel registra „C“ a „E“ sa odvíja od toho, či sa nachádzajú v intraviláne a extraviláne.

  • Intravilán: Predstavujú pozemky umiestnené v zastavanom území obce alebo pozemky určené na zastavanie v obci Vo väčšine ide o parcely registra „C“, ku ktorým je už založené vlastnícke právo - zaevidovaný LV.
  • Extravilán: Je katastrálne územie mimo zastavaného územia obce (pozemky sa nachádzajú mimo zastavaného územia obce). V závislosti od toho či v danom katastrálnom území prebehli pozemkové úpravy alebo nie, majú pozemky najmä na východe a severovýchode Slovenska vlastnícke vzťahy k jednotlivým parcelám ešte stále evidované ako parcely registra „E“. Nie je zriedkavé, že vlastnícky vzťah k parcele registra „C“ nie je evidovaný ku parcele registra „C“ ale len v k parcele registra „E“.

Zápis vlastníckeho práva k parcele registra „C“ predchádza jej geodetické zameranie. V takomto prípade sa parcela registra „E“ geodetickým zameraním zmení na parcelu registra „C“ - inak povedané parcela registra „C“ skonzumuje parcelu registra „E“. Zjednodušene by sme mohli povedať, že pozemkovými úpravami parcely registra „E“ prestávajú existovať resp.

Daňové priznanie a parcely registra „E“

Problém sa môže objaviť, ak ste vlastníkom parciel registra „E“ a je potrebné podať daňové priznanie. Pri daňovom priznaní k pozemkom registra „E" si treba uvedomiť, že tieto pozemky nemajú zvyčajne správny druh pozemku, t.j. nedá sa podľa nich určiť sadzba dane.

Možno si kladiete aj otázku, čo robiť v prípade, ak je takýchto parciel na jedno LV viac, resp. V zmysle katastrálneho zákona Zákonne povedané: "Záväzným údajom katastra nie je druh pozemku evidovaného ako parcela registra "E"." Ak je viac vlastníkov zvyčajne sa jeden z nich splnomocní na podanie daňového priznania. Čo sa týka dane, pozemky registra "E" sú často v extraviláne a tvoria poľnohospodársku pôdu kde dane platí nájomca a nie vlastník. V prípade lesa sa daň platí často len v hospodársky využívanom lese inak je nulová.

Verejnosť katastrálneho operátu

Katastrálny operát je verejný, každý má právo si z neho robiť výpisy, odpisy alebo náčrty. Verejnosť zbierky listín je obmedzená a umožňuje sa len vlastníkom, oprávneným osobám alebo osobám vykonávajúcich geodetické činnosti pre pozemkové úpravy, osobám vyhotovujúcim GP alebo osobám zaoberajúcim sa znaleckou činnosťou.

Údaje katastra, a to údaje o prácach k nehnuteľnostiam, parcelné číslo, druh pozemku, výmera, geometrické určenie nehnuteľnosti a katastrálneho územia sú hodnoverné a záväzné.

Geodetické práce a geometrický plán

Geodetickými prácami sa rozumejú meračské práce, zaznamenávanie a spracovanie výsledkov merania, zobrazovacie práce a aktualizácia súboru geodetických informácií.

Geometrické určenie nehnuteľností Geometrickým určením nehnuteľnosti alebo katastrálneho územia sa rozumie vymedzenie tvaru a rozmerov nehnuteľnosti alebo katastrálneho územia ich hranicami v katastrálnej mape alebo v mape určeného operátu alebo v súbore číselných údajov jednej z týchto máp.

Hranicu pozemku určujú spojnice ich lomových bodov. Za hranicu susedných pozemkov vymedzenú vlastníckym právom sa považuje hranica podľa skutočnej držby, ak ju vlastníci susedných pozemkov uznávajú, a ak nie je medzi nimi sporná.

Katastrálna mapa je polohopisná mapa veľkej mierky, ktorá zobrazuje všetky nehnuteľnosti a katastrálne územia evidované v katastri. Pozemky sa v katastrálnej mape zobrazujú priemetom svojich hraníc do zobrazovanej roviny a označujú sa parcelnými číslami a spravidla značkami druhov pozemkov.

Katastrálne konanie je činnosť, v rámci ktorej sa vkladajú a zaznamenávajú právne vzťahy k nehnuteľnostiam, opravujú sa chyby v katastrálnom operáte, prešetrujú sa zmeny údajov katastra, vykonáva sa revízia údajov katastra a obnovuje sa katastrálny operát.

Katastrálnym územím sa rozumie územno-technická jednotka, ktorú tvorí územne uzavretý a v katastri spoločne evidovaný súbor pozemkov.

Katastrálnym operátom sa rozumie súbor dokumentačných materiálov, ktoré obsahujú údaje katastra z jedného katastrálneho územia. Tvoria ho dokumentačné materiály potrebné na spravovanie katastra a obnovu katastrálneho operátu.

Mapou určeného operátu sa rozumie mapa, na ktorej sú zobrazené pozemky vymedzené vlastníckymi hranicami v nájme právnických a fyzických osôb a sú zlúčené do väčších celkov.

Identifikáciou parcely sa rozumie porovnanie zápisu a zákresu tej istej nehnuteľnosti vo verejnej listine a inej listine a v iných operátoch so zápisom a zákresom v súbore popisných informácií a v súbore geodetických informácií katastra.

Lomový bod je bod, v ktorom sa lomí hranica územnej správnej jednotky, hranica katastrálneho územia, hranica zastavaného územia obce, hranica vymedzená právom k nehnuteľnosti, hranica držby, hranica druhov pozemkov alebo rozhrania spôsobu využívania pozemkov.

Parcelné číslo je číslo, ktorým sa označuje pozemok zobrazený na katastrálnej mape, na mape určeného operátu, alebo v geometrickom pláne, ktorý tak tvorí parcelu.

Parcelou sa rozumie geometrické určenie a polohové určenie a zobrazenie pozemku v katastrálnej mape, mape určeného operátu alebo v geometrickom pláne s vyznačením jej parcelného čísla. Možno uviesť aj jednoduchú ale výstižnú definíciu: Parcela je pozemok zobrazený na mape, alebo v geometrickom pláne, pričom jeho zobrazeniu predchádza geometrické a polohové určenie.

Pozemkom sa rozumie časť zemského povrchu oddelená od susedných častí hranicou územnej správnej jednotky, hranicou katastrálneho územia, hranicou zastavaného územia obce, hranicou vymedzenou právom k nehnuteľnosti, hranicou držby, hranicou druhu pozemku, alebo rozhraním spôsobu využívania pozemku.

Pozemková kniha je verejná kniha, v ktorej sa evidovali nehnuteľnosti, vlastnícke a iné vecné práva k týmto nehnuteľnostiam (platil do 1. 1. 1951). V súčasnosti je pozemková kniha archívnym dokumentom a zároveň súčasťou operátu katastra nehnuteľností a slúži na preukázanie práv k nehnuteľnostiam, ktoré ešte nie sú evidované na listoch vlastníctva súboru popisných informácií katastra.

Pozemkovoknižná mapa tvorí súčasť pozemkovej knihy. Obsahuje parcely, ktoré sú evidované v ostatnom pozemkovoknižnom operáte.

Poznámka je úkon správy katastra. Poznámkou sa vyznačujú skutočnosti, ktoré sa vzťahujú na nehnuteľnosť alebo na osobu. Poznámka nemá vplyv na vznik, zmenu alebo zánik práv k nehnuteľnostiam.

Register obnovenej evidencie pozemkov (skr. ROEP) je zápis pozemkov a vlastníckych práv k nim na list vlastníctva v katastri nehnuteľností. Takéto pozemky boli do zápisu registra evidované iba v určenom operáte (napríklad v pozemkovej knihe) alebo v iných listinách.

Pozemkové úpravy sa vykonávajú z dôvodu účelnejšieho usporiadania pozemkov a vlastníctva v obvode pozemkových úprav. Výsledkom je nové rozdelenie a umiestnenie pozemkov a (menej rozdrobené) vlastníctvo k nim.

Vecné bremeno je obmedzenie vlastníka nehnuteľností v takom zmysle, že je povinný niečo trpieť, konať alebo sa niečoho zdržať.

Vektorová katastrálna mapa VKMVektorová katastrálna mapa je digitálna katastrálna mapa vo vektorovom tvare, ktorej obsah, vyplývajúci z osobitného predpisu, je uložený v súboroch so stanovenou štruktúrou na pamäťovom médiu počítača.

Vklad je úkon správy katastra. Vkladom vzniká, mení sa alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam.

Výmerou parcely sa rozumie vyjadrenie plošného obsahu priemetu pozemku do zobrazovacej roviny v plošných metrických mierach. Veľkosť výmery parcely vyplýva z geometrického a polohového určenia pozemku a jeho zobrazenia. Výmera sa zaokrúhľuje na celé štvorcové metre.

Vytýčenie hranice pozemku je geodetický úkon, ktorým sa v teréne zistí a vyznačí poloha lomových bodov hraníc pozemku a v príslušnom tvare sa označí meračskými znakmi. Vytyčovať možno aj iné hranice, ktoré nie sú hranicami pozemku (napr. hranicu priebehu vecného bremena).

Zápis práv k nehnuteľnostiam Práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam, záznamom práv k nehnuteľnostiam a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri. Zápisom práv k nehnuteľnostiam sa rozumie vklad, záznam a poznámka.

Záznam je úkon správy katastra. Plní evidenčné funkcie, ktoré nemajú vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam.

tags: #parcela #c #stavebny #pozemok #rozdiel