
Tento článok sa zaoberá zložitou problematikou možnej dohody o obrannej spolupráci medzi Slovenskom a Spojenými štátmi americkými (USA), ktorá vyvolala rozsiahle politické a spoločenské diskusie. Zameriame sa na rôzne aspekty tejto problematiky, vrátane finančnej ponuky USA, postojov jednotlivých politických strán a dopadov na suverenitu Slovenska.
Vzťahy medzi Slovenskom a USA v oblasti obrany sú dlhodobé a zahŕňajú rôzne formy spolupráce. V posledných rokoch sa do popredia dostala otázka možnej dohody o obrannej spolupráci (Defense Cooperation Agreement, DCA), ktorá by upravila podmienky prítomnosti amerických vojakov a techniky na slovenskom území. Táto téma vyvolala búrlivé reakcie a stala sa predmetom intenzívnych politických sporov.
Spojené štáty americké ponúkli Slovensku 105 miliónov amerických dolárov (viac ako 93 miliónov eur) na rozvoj infraštruktúry vojenských letísk. Táto ponuka sa stala spúšťačom koaličných nezhôd a verejných diskusií.
Ministerstvo obrany SR (MO SR) pod vedením nominanta Slovenskej národnej strany (SNS) Roberta Kaliňáka vyjadrilo obavy, že ponuka zasahuje do majetkových práv a suverenity Slovenskej republiky. Rezort argumentoval tým, že dohoda by mohla vytvoriť precedens pre umiestnenie cudzích vojsk na území SR bez špecifikovania počtu vojakov, techniky a účelu. MO SR tiež zdôraznilo, že ponuka nezohľadňuje operačné požiadavky Ozbrojených síl SR ani požiadavky NATO.
Diskusia o amerických peniazoch súvisí s Európskou iniciatívou pre zaistenie (ERI), ktorú podpísal prezident Barack Obama v roku 2014. Cieľom ERI je zlepšovanie amerického vybavenia, infraštruktúry a kapacít umiestnených u nových spojencov USA. V rámci tejto iniciatívy americká administratíva zverejnila plány na rekonštrukciu pristávacej plochy na letisku Sliač, vybudovanie veľkoobjemového skladu leteckého paliva a regionálnej muničnej skladovej bázy na letisku Malacky.
Prečítajte si tiež: Všetko o výplatnej páske pri PN
Najväčšie obavy v súvislosti s dohodou DCA sa týkali možného obmedzenia suverenity Slovenska a prítomnosti cudzích vojsk na jeho území. MO SR argumentovalo, že dohoda by mohla vytvoriť precedens pre umiestnenie amerických vojakov na neurčitý čas bez špecifikovania počtu a účelu. SNS vyjadrovala obavy z vybudovania amerických vojenských základní na Slovensku.
Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVaEZ) SR sa ohradilo voči tvrdeniam o ohrození suverenity a zdôraznilo, že nerokuje o muničných skladoch, pristávacích dráhach alebo skladoch paliva. Rezort diplomacie viedol rokovania o rámcovej dohode s USA za plnej účasti MO SR a na jeho žiadosť. MZVaEZ tiež označilo za neaktuálne texty, ktoré citoval Jaroslav Paška, a zdôraznilo, že hlavnou pozíciou SR v rokovaniach je zachovanie si suverenity, rešpektovanie Ústavy SR a slovenských zákonov.
Napriek sporom a obavám bola dohoda DCA schválená Národnou radou SR 9. februára 2022. Za návrh hlasovalo 79 zo 140 prítomných poslancov NR SR, najmä z OľaNO a SaS. Proti návrhu hlasovalo 60 poslancov, najmä zo Smeru, ĽSNS a Hlasu.
Po ratifikácii zmluvy sa situácia vyhrotila a pri slovenských cestách sa začali objavovať billboardy so zoznamom poslancov, ktorí za prijatie DCA hlasovali, označovaní za vlastizradcov. Rovnaká nálepka sa ušla aj prezidentke, exministrovi obrany Naďovi a exministrovi zahraničných vecí Korčokovi.
Po septembrových voľbách 2023 sa mnohí kritici zmluvy pýtali, kedy bude otvorená, prípadne zrušená, čo vyplývalo z predvolebnej rétoriky strany Smer. Minister obrany Kaliňák tvrdí, že dohodu je možné zrušiť až po desiatich rokoch cestou Viedenskej arbitráže.
Prečítajte si tiež: Stravné: Sprievodca pre zamestnancov a zamestnávateľov
Už v roku 2018 sa do NR SR dostal návrh na vyslovenie súhlasu s prítomnosťou tzv. US tímu na území Slovenskej republiky za účelom zabezpečenia výcviku a poradenstva. US tím mali tvoriť maximálne štyria príslušníci amerických ozbrojených síl s maximálne dvoma kusmi vojenskej techniky, dislokovaní v posádke Martin od 1. júla 2018 do 31. decembra 2019. Návrh bol schválený 113 zo 134 poslancov.
Krátko po schválení DCA prešiel Národnou radou úspešne aj návrh na vyslovenie súhlasu s prítomnosťou zahraničných ozbrojených síl členských krajín NATO na našom území, ktorý sa odvolával na nutnosť posilnenia východného krídla Aliancie v súvislosti s konfliktom medzi Ruskou federáciou a Ukrajinou. Aktualizácie návrhu sa týkali navýšenia počtu príslušníkov OS z Česka, Nemecka, Slovinska a USA, ako aj prijatia posíl z Fínska a Švédska.
V súvislosti s dohodou DCA sa často spomína príklad Estónska, ktoré má s USA podobnú dohodu. SNS prezentovala Estónsko ako odstrašujúci príklad, pričom tvrdila, že Estónci už ľutujú, že podpísali dohodu s Američanmi. Avšak, estónske ministerstvo obrany tieto tvrdenia poprelo a zdôraznilo, že Estónsko chápe DCA ako vyváženú a užitočnú dohodu.
Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku