
Evidencia v katastri nehnuteľností sa netýka len dokončených stavieb, ale aj tých, ktoré sú v procese výstavby. Tieto stavby sa označujú ako rozostavané. Zápis rozostavanej stavby do katastra nehnuteľností má zásadný význam pre možnosť disponovania s ňou, ako je napríklad predaj, darovanie alebo zaťaženie záložným právom. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o podmienkach a postupe pri zápise rozostavanej stavby do katastra nehnuteľností na Slovensku.
Rozostavanou stavbou sa rozumie každá existujúca stavba, ktorej proces výstavby nebol ukončený vydaním kolaudačného rozhodnutia a rozhodnutia o určení súpisného a orientačného čísla (ak sa pre daný typ stavby vydáva). Pre určenie, či stavbu možno považovať za rozostavanú alebo dokončenú, nie je rozhodujúce, či boli dokončené všetky stavebné práce, ale to, či došlo k riadnemu skolaudovaniu stavby a určeniu príslušného súpisného čísla.
Zápis rozostavanej stavby do katastra nehnuteľností umožňuje vlastníkovi s ňou disponovať. S každou existujúcou stavbou, ktorá má povahu nehnuteľnosti, je možné disponovať len v prípade, ak je evidovaná v katastri nehnuteľností (okrem zákonných výnimiek, ako sú napr. líniové stavby a pod.). To znamená, že na to, aby bolo možné stavbu napr. predať, darovať či zaťažiť záložným právom, musí byť táto stavba evidovaná v katastri nehnuteľností, inak takýto úkon urobiť nemožno. V tejto súvislosti je pritom nepodstatné, v akom stupni rozostavanosti sa stavba nachádza, t.j. či ide napr. o hrubú stavbu, stavbu tesne pred dokončením alebo už dokončenú skolaudovanú stavbu. Vo všetkých prípadoch platí, že na dispozíciu s ňou musí byť táto stavba zapísaná v katastri nehnuteľností.
Stavba môže byť evidovaná ako rozostavaná v zásade okamžite po jej vzniku. V zmysle judikatúry i zákona ide o stavbu v právnom zmysle vtedy, ak je aspoň v takom stupni rozostavanosti, že už je zrejmé stavebnotechnické a funkčné usporiadanie jej prvého nadzemného podlažia. Nestačí teda to, že má stavba položené základy, ale musí byť vyhotovená aspoň v takom štádiu výstavby, kedy je už zrejmé usporiadanie jej prvého podlažia. V praxi sa tým rozumie väčšinou postavenie múrov prvého nadzemného podlažia aspoň do úrovne jedného metra nad zemou.
Od tohto okamihu stavba existuje z právneho hľadiska, a teda je aj zapísateľná do katastra nehnuteľností ako rozostavaná stavba.
Prečítajte si tiež: Postup pri vrátení návrhu na kúpeľnú starostlivosť
Zákon neurčuje žiadne osobitné náležitosti žiadosti o zápis rozostavanej stavby. Platí však, že na to, aby sa kataster mohol návrhom zaoberať a uskutočniť na jeho základe zápis rozostavanej stavby do katastra nehnuteľností, musí byť z návrhu minimálne zrejmé to, kto ho podáva a akej rozostavanej stavby sa návrh týka. Bez týchto základných informácií by totiž kataster nevedel zápis vykonať a návrhu by preto nemohol vyhovieť.
V návrhu musí byť uvedené meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, adresa trvalého pobytu a štátna príslušnosť fyzickej osoby alebo názov, adresa sídla a identifikačné číslo (IČO) právnickej osoby, ktorá návrh podáva (vlastníka zapisovanej stavby). Tieto údaje sa totiž zapisujú do katastra a preto musia byť z návrhu zrejmé.
Rozostavanú stavbu treba opísať jej druhom (napr.
Pre zápis rozostavanej stavby do katastra nehnuteľností budete potrebovať nasledujúce dokumenty:
Za návrh na zápis rozostavanej stavby do katastra nehnuteľností sa neplatí žiadny správny poplatok. Konanie o zápise môže v zmysle zákona trvať až 60 dní. Ak bol návrh na začatie konania podaní elektronicky, okresný úrad zapíše rozostavanú stavbu v lehote 30 dní.
Prečítajte si tiež: Návrh zmien dôchodkového veku 1958
Príslušný okresný úrad, katastrálny odbor zapíše rozostavanú stavbu do katastra nehnuteľností záznamom.
Prečítajte si tiež: Kritériá prijatia do denného stacionára