
Rozvod s cudzincom alebo manželstvo uzavreté v zahraničí prináša pri rozvode a vyporiadaní majetku viacero právnych špecifík. Slovenské súdy môžu konať len vtedy, ak má manžel alebo majetok väzbu na Slovensko, a práve to býva kľúčové pri určovaní právomoci. Zaujímavé je, že ak majú manželia rôznu štátnu príslušnosť, vždy sa pri rozvode aj vyporiadaní majetku uplatní slovenské právo, bez ohľadu na to, kde sa sobášili.
Áno, slovenské súdy môžu rozhodovať o rozvode manželstva s cudzím prvkom, ale len za určitých podmienok. Právomoc súdu sa posudzuje podľa Nariadenia Rady (EÚ) č. 2019/1111 (tzv. "Brusel II ter"). V zmysle čl. Obvyklý pobyt nie je definovaný v nariadení. Na samotné konanie o rozvode sa v Slovenskej republike neuplatňuje nariadenie Rím III, keďže Slovensko sa nezúčastňuje tzv. posilnenej spolupráce.
Dávame do pozornosti rozhodnutie OS BA II vedené po sp. Okrem vyššie uvedeného dávame do pozornosti aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, č.k. 1Cdo/37/2017 zo dňa 22. 08.2018: „Podľa § 37 ZMPS, ak ďalej nie je ustanovené inak, právomoc súdov je daná, ak osoba, proti ktorej smeruje návrh (žaloba) má na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo a ak ide o majetkové práva, ak tu má majetok. Podľa § 37c ZMPS právomoc slovenského súdu môže byť vo vzťahu k osobe založená i návrhom účastníka konania. Z obsahu spisu je zrejmé, že v čase rozhodnom pre určenie právomoci vec prejednať a rozhodnúť, sa žalovaná skutočne trvale zdržiavala mimo územia Slovenskej republiky… Ani druhá podmienka v zmysle dikcie § 37 ZMPS „ak ide o majetkové práva, ak tu má majetok“ splnená nebola. Formuláciu uvedeného ustanovenia „ak tu má majetok“ nie je totiž možné vykladať extenzívne v tom duchu, že stačí mať na území Slovenskej republiky akýkoľvek majetok (hoci aj účet v banke a podobne), ale musí ísť práve o ten majetok, ktorý je predmetom konania.
§ 47a ZMPS: „Ak podľa tohto oddielu nemá slovenský súd právomoc, môže si vo výnimočných prípadoch túto právomoc založiť, ak sa konanie nemôže účinne začať alebo uskutočniť v cudzine a vec má úzku väzbu na Slovenskú republiku.
V zmysle § 21 ods. 1 ZMPS: „Osobné a majetkové vzťahy manželov sa spravujú právom štátu, ktorého sú príslušníkmi. „Ak sú však manželia príslušníkmi rôznych štátov, z logiky veci vyplýva, že hraničný určovateľ lex patriae nebude vhodný, keďže osobné a majetkové vzťahy je potrené podriadiť iba jednému právnemu režimu. Podľa § 21 ods. 1 ZMPSaP pre manželov s rôznou štátnou príslušnosťou platí, že rozhodné právo bude právo slovenské. Nie je pritom potrebné, aby bol jeden z manželov slovenským občanom. Slovenské právo bude rozhodným právom aj napríklad pre česko-nemecké alebo iné zmiešané manželstvá. Ide o príklad tzv. jednostrannej právnej normy, ktorá namiesto hraničného určovateľa namiereného na akýkoľvek právny poriadok vyhovujúci danému kritériu (napr. štátna príslušnosť) namieri určenie rozhodného práva na jediný možný právny poriadok: slovenský.“ (Zdroj: CSACH, Kristián, a kol. Základy medzinárodného práva súkromného a procesného.
Prečítajte si tiež: Premena ornej pôdy na Slovensku
Z uvedeného vyplýva, že v prípade manželov s rôznou štátnou príslušnosťou sa podľa § 21 ods. 1 ZMPS vždy ako rozhodné právo uplatní slovenské právo, bez ohľadu na to, či je niektorý z manželov slovenským občanom. To znamená, že ak má slovenský súd právomoc, aplikuje slovenský režim BSM, aj keď manželstvo bolo uzavreté v štáte s odlišným zákonným majetkovým režimom (napr. V zmysle § 21 ods.
„V tejto situácii nejde o výber rozhodného práva iného štátu, ale o výber niektorej z alternatívnych podôb manželských majetkových vzťahov, ktoré poskytuje právny poriadok štátu, ktorého právo je rozhodné. Pre dojednanú úpravu manželského majetkového práva je v § 21 ods. 2 ZMPSaP zavedená časová stabilizácia rozhodného práva. Dojednaná úprava manželského majetkového práva sa posudzuje podľa právneho poriadku, ktorý bol pre majetkové vzťahy manželov rozhodujúci v čase, keď k úprave došlo. Neskoršia zmena štátnej príslušnosti manželov nebude mať vplyv na právo rozhodné pre dojednanú úpravu manželského majetkového práva.“ (Zdroj: CSACH, Kristián, a kol. Základy medzinárodného práva súkromného a procesného. (Zroj: LYSINA, M. a kol. Zákon o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom: Komentár. 1. vyd. Praha: C.H.
Ak slovenský súd rozhodne o vyporiadaní BSM, ktoré zahŕňa nehnuteľnosti v zahraničí, môže nastať problém s uznaním tohto rozhodnutia v zahraničí. Ak by sa mal vyporiadať BSM na Slovensku, ale väčšina majetku je v zahraničí, môže to viesť k situácii, kde Slovenský súd rozhodne iba o nepatrnom majetku nachádzajúcom sa na území Slovenskej republiky (napríklad nehnuteľnosti, ktoré sú na Slovensku), ale majetok v zahraničí nebude súdom v SR priamo ovplyvnený.
Česká právna úprava definuje konečného užívateľa výhod ako tzv. skutočného majiteľa. Dňa 03.02.2021 nadobudol v Českej republike platnosť zákon č. 37/2021 Sb. o evidenci skutečných majitelů, ktorý prináša do evidencie údajov skutočných majiteľov viaceré zmeny vyplývajúce nielen z európskej legislatívy, ale aj z aplikačnej praxe terajšej legislatívy a jej potrieb.
Evidencia údajov o skutočných majiteľoch (evidencia skutočných majiteľov) je informačným systémom verejnej správy fungujúcim v Českej republike, do ktorého sa zapisujú zákonom stanovené údaje o skutočných majiteľoch. Evidovaní sú skutoční majitelia právnických osôb zapísaných do jedného z verejných registrov právnických a fyzických osôb a skutoční majitelia zverenských fondov zapísaných do evidencie zverenských fondov. Evidencia je vedená českými registrovými súdmi. Zápis do evidencie skutočných majiteľov vykonáva súd alebo notár, viď.
Prečítajte si tiež: Sprievodca prevodom vlastníctva bytu
V júni 2020 bol českému zákonodarnému orgánu predložený návrh nového zákona o evidencii skutočných majiteľov, ktorý mení niektoré koncepčné otázky fungovania evidencie skutočných majiteľov. Cieľom návrhu, ktorý poslanecká snemovňa schválila 19. novembra 2020, bolo premietnuť požiadavky, ktoré priniesla tzv. 5 AML Smernica Európskeho parlamentu a Rady EÚ do českej legislatívy a administratívne zjednodušiť zápis skutočného majiteľa do evidencie. Ďalším dôvodom návrhu zákona bolo odstránenie medzier spočívajúcich v absencii priamych sankcií za nezapísanie skutočného majiteľa spoločnosti do evidencie. Potreba prijatia nového evidenčného zákona bola argumentovaná aj častokrát zanedbávanou povinnosťou spoločností zapísať svojich skutočných majiteľov do evidencie.
Podľa nového znenia zákona môžu byť spoločnosti pre prípad nesplnenia evidenčných povinností alebo existencie nezrovnalostí medzi skutočným a zapísaným stavom v evidencii postihované viacerými sankciami ako napr. finančnými pokutami ale aj napríklad prevádzkové a organizačné sankcie v podobe neplatnosti korporátnych rozhodnutí či pozastavenia výkonu hlasovacích práv spoločníkov. Nový zákon č. 347/2021 Sb. o evidencii skutočných majiteľov (ďalej aj len „Evidenčný zákon“) nadobudol platnosť 03.02.2021 a účinnosť nadobudne až 01.06.2021, teda po lehote na zápis skutočných majiteľov právnických osôb. Momentálne tak plynie legisvakačná lehota, ktorá umožňuje adresátom zákona oboznámiť sa s novou právnou úpravou.
V zmysle § 26 Evidenčného zákona, návrh na zápis podáva evidujúca osoba. Evidujúca osoba je právnická osoba, ktorá má skutočného majiteľa, alebo správca alebo osoba v obdobnom postavení u zahraničného zvereneckého fondu právneho usporiadania. Evidujúca osoba má povinnosť získavať a zaznamenávať o skutočnom majiteľovi alebo skutočnom majiteľovi právneho usporiadania úplné, presné a aktuálne údaje. Evidujúce osoba má ďalej povinnosť zaznamenávať kroky urobené pri zisťovaní skutočného majiteľa v prípadoch, keď je skutočným majiteľom spoločnosti určená osoba vo vrcholnom vedení. Evidujúca osoba je povinná zabezpečiť, aby platné údaje o jej skutočnom majiteľovi alebo skutočnom majiteľovi právneho usporiadania zodpovedali skutočnému stavu.
Evidujúca osoba, ktorá nie je obchodnou korporáciou a nezabezpečila zápis žiadnych údajov o svojom skutočnom majiteľovi do evidencie údajov o skutočných majiteľoch podľa zákona č. 304/2013 Zb. v znení účinnom pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, splní povinnosť podľa § 9 do 6 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Návrh na začatie konania o zápise skutočného majiteľa súdom alebo notárom musí podať bez zbytočného odkladu po vzniku rozhodujúcej skutočnosti (do 6 mesiacov od nadobudnutia účinnosti zákona, pokiaľ nemá žiadne údaje zapísané a do 1 roka, pokiaľ ide o aktualizáciu už zapísaných údajov).
Evidenčný zákon počíta s elektronickým podaním návrhu na zápis prostredníctvom predpísaného formulára s elektrickým alebo overeným podpisom na listine, ktorá bude konvertovaná. Návrh na zápis musí byť doložený dokumentáciou o skutočnostiach, ktoré majú byť do evidencie skutočných majiteľov zapísané, ibaže sú údaje o zapisovaných skutočnostiach zistiteľné z informačného systému verejnej správy, do ktorého môže súd nahliadať. Dokumentáciou potvrdzujúcou postavenie skutočného majiteľa alebo štruktúru vzťahov sa rozumie najmä výpis z obchodného registra alebo obdobného registra v prípade zahraničnej právnickej osoby, zoznam spoločníkov, rozhodnutie štatutárneho orgánu o vyplatení podielu, vyhlásenie spoločníkov o konaní v zhode, vyhlásenie evidujúcej osoby alebo skutočného majiteľa o postavení skutočného majiteľa alebo štruktúre vzťahov, ak sú založené na právnych skutočnostiach, ktoré nemožno doložiť ani pri vynaložení všetkého úsilia, vyhlásenie evidujúcej osoby alebo skutočného majiteľa o postavení skutočného majiteľa alebo štruktúre vzťahov, pokiaľ nie sú založené na právnych skutočnostiach. Potrebné dokumenty k návrhu na zápis postačí doložiť v kópii. Návrh na zápis podáva evidujúca osoba a v prípade pobočného spolku ho môže podať aj hlavný spolok.
Prečítajte si tiež: Nehnuteľnosti v Severnom Macedónsku: Právny rámec
Novinkou je, že ak nepodá evidujúca osoba návrh na zápis do 15 dní odo dňa, keď jej povinnosť vznikla, môže návrh na zápis podať každý, kto má na tom právny záujem a k návrhu na zápis doloží písomnosti preukazujúce skutočného vlastníka. Na konanie o zápise skutočného majiteľa právnickej osoby je príslušný krajský súd, v ktorého obvode je jej všeobecný súd. Konanie o zápise sa začína dňom doručenia návrhu na zápis príslušnému súdu, podaného elektronicky. Pokiaľ je navrhovateľom na začatie konania o zápise zahraničná osoba, oznámi súdu doručovaciu adresu na území Českej republiky alebo splnomocnenca pre prijímanie písomností s doručovacou adresou v Českej republike.
Súd môže na základe § 28 Evidenčného zákona uznesením návrh na zápis odmietnuť, ak návrh neodmietne, bude skúmať, či údaje o skutočnostiach, ktoré sa do evidencie skutočných majiteľov zapisujú, vyplývajú z dokumentov, ktoré boli k návrhu na zápis doložené, alebo z údajov zistiteľných z informačného systému verejnej správy, do ktorého môže súd diaľkovým prístupom nahliadať. Novelou zákona boli do procesu zápisu do evidencie skutočných majiteľov zapojení notári, s cieľom odľahčiť prácu súdom.
V zmysle § 34 Evidenčného zákona notár vykoná zápis na žiadosť osoby oprávnenej na podanie návrhu na zápis. Na účely zápisu notárom súd umožní notárom využívať diaľkový prístup k návrhom na zápis a písomnostiam, ktoré sú uchované v elektronickej podobe. Notár bude mať tiež právo odmietnuť návrh na zápis, pokiaľ bol podaný neoprávnenou osobou, nespĺňa predpísané náležitosti atď., čo by paradoxne malo viesť k zníženiu počtu odmietnutých návrhov, pretože sa predpokladá priama spolupráca s notárom, ktorý by mal na prípadné nedostatky navrhovateľa upozorniť.
Nový spôsob zápisu je tzv. automatický prepis údajov, ktorý má znížiť administratívnu záťaž pre evidujúce osoby. V prípadoch, keď je skutočný majiteľ jednoznačný už z údajov v obchodnom registri, budú údaje z obchodného registra automaticky prepisované do evidencie skutočných majiteľov prostredníctvom systému verejnej správy, bez toho, aby evidujúca osoba musela podávať návrh na zápis skutočného majiteľa do evidencie.
Podľa ustanovenia § 38 Evidenčného zákona platí, že do evidencie skutočných majiteľov sa v prípade spoločnosti s ručením obmedzeným automaticky prepíše spoločník s podielom väčším ako 25% alebo skutočný majiteľ právnickej osoby, ktorá je spoločníkom s podielom väčším ako 25%. V prípade akciovej spoločnosti sa ako skutočný majiteľ prepíše jediný akcionár alebo skutočný majiteľ právnickej osoby, ktorá je jediným akcionárom.
Automatický prepis nezbavuje evidujúce osoby povinnosti zapísať všetkých skutočných majiteľov a v prípade, že sa v danej evidujúcej osobe objavia ďalšie osoby spadajúce pod definíciu skutočného majiteľa, bude táto evidujúca osoba povinná podať návrh na zápis týchto osôb do evidencie. Pokiaľ dôjde k takému prípadu, automatický prepis sa podľa § 41 evidenčného zákona nepoužije a evidujúca osoba tak bude musieť následné zmeny skutočného majiteľa vždy navrhnúť sama.
V praxi môže nastať problém, kedy automatický prepis z obchodného registra z technických alebo iných dôvodov nevykoná prepis správnych údajov. Tým pádom nebude skutočný majiteľ v evidencii zapísaný, prípadne ako skutočný majiteľ bude zapísaná nesprávna osoba. Kvôli tomu je nutná kontrola evidencie a v nej zapísaných osôb. Na prípadné nezrovnalosti v rámci evidencie skutočných majiteľov si bude musieť dávať pozor nielen evidujúca osoba, ale aj povinná osoba v zmysle AML zákona.
Novela AML zákona po novom zavádza povinnosť povinnej osoby upozorniť na nezrovnalosti pri vykonávaní identifikácie alebo kontroly klienta, ak sa domnieva, že údaje v evidencii nie sú v zhode so skutočným stavom. V takom prípade bude musieť povinná osoba upozorniť na zistenú nezrovnalosť samotného klienta a pokiaľ ani tak nedôjde k odstráneniu či vyvrátenie nezrovnalosti, oznámi povinná osoba tieto nezrovnalosti súdu, ktorý je príslušný na zápis podľa evidenčného zákona.
Budúcnosť a aplikačná prax ukáže, v čom je právna úprava evidencie skutočného majiteľa v Českej republike resp. konečného užívateľa výhod v Slovenskej republike do príslušných registrov „lepšia“ resp. výhodnejšia a v ktorom smere. Slovenská právna úprava sa javí v tomto smere prísnejšia a definičné znaky konečného užívateľa výhod sa dajú aplikovať na širší okruh fyzických osôb. V českom prostredí sa rovnako nepoužije inštitút oprávnenej osoby pri bežných „evidenčných“ zápisoch a v prípade, keď v Slovenskej republike hovoríme o registrácií konečného užívateľa výhod podľa zákona č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov musíme uviesť, že obdobný inštitút a právna úprava zápisu skutočných majiteľov pri subjektov „obchodujúcich“ s verejným sektorom v Českej republike ani neexistuje a teda administratívna (i finančná) záťaž je pre evidujúcu osobu menšia. Odhalenie vlastníckej štruktúry a určenie fyzických osôb, ktoré sú reálne skutočnými majiteľmi resp. konečnými užívateľmi výhod resp. ich zakrytie je tak podľa nášho právneho názoru jednoduchšie v Českej republike. Otáznymi v konečnom dôsledku zostáva skutočné využitie nástrojov legislatívy, ktoré je možné použiť na boj proti schránkovým spoločnostiam, resp. Hronček & Partners, s. r. o.
O zápis je možné požiadať len v prípade, ak je aspoň jeden z manželov občanom Slovenskej republiky. Uhradiť správny poplatok za podanie žiadosti o zápis uzavretia manželstva (Pozn.: podanie žiadosti o zápis uzavretia manželstva môže byť spojené s úhradou ďalších správnych poplatkov napr. za overenie fotokópie dokladu, overenie prekladu, a. i. Pri podaní žiadosti uhradí žiadateľ správny poplatok vo výške 35 eur. Úplné žiadosti podané prostredníctvom zastupiteľského úradu sa zasielajú na spracovanie osobitnej matrike v Bratislave.
Na trvalý pobyt sa môžete prihlásiť osobne v ohlasovni (obec/mesto) alebo v niektorých prípadoch aj elektronicky. Informácie k elektronickej službe…Na trvalý pobyt sa môžete prihlásiť za seba, rodinného príslušníka, občana zbaveného spôsobilosti na právne úkony, prípadne inú osobu. Informácie k elektronickej službe… Na prihlásenie inej osoby potrebujete aj splnomocnenie s úradne overeným podpisom, ktoré môžete udeliť aj cez elektronickú službu.
Poznámka: V prípade novonarodených detí sa trvalý pobyt dieťaťa automaticky zapisuje na miesto trvalého pobytu matky. Ak to nie je známe, dieťa má trvalý pobyt v obci, v ktorej sa narodilo. V prípade, že sa sťahujete v rámci Slovenskej republiky, nemusíte zmenu trvalého pobytu oznamovať pôvodnej ohlasovni.
Ak sa rozhodnete, že opustíte krajinu a už sa nevrátite, musíte sa odhlásiť z vášho trvalého bydliska. Spraviť tak môžete osobne v ohlasovni (obec/mesto) alebo v niektorých prípadoch pomocou elektronickej služby. Občan musí pri trvalom odsťahovaní zo SR odovzdať svoj občiansky preukaz na oddelení dokladov alebo na zastupiteľskom úrade. Na ďalšie preukázanie totožnosti mu bude slúžiť cestovný pas. Prípade môže požiadať o vydanie občianskeho preukazu, v ktorom sa uvedie údaj o mieste jeho pobytu v zahraničí a skratka štátu. Pri jeho vybavovaní musí zároveň predložiť potvrdenie o evidovanom pobyte v zahraničí, napr.
Trvalý pobyt nemožno zrušiť manželovi, nezaopatreným deťom alebo vlastníkovi, či spoluvlastníkovi budovy.V prípade, že vám bol trvalý pobyt zrušený, rozhodnutia určené vám sa automaticky posielajú na adresu miestneho úradu obce, kde ste mali trvalý pobyt naposledy.
Zmenu trvalého pobytu nahláste banke, zamestnávateľovi a v prípade, že podnikáte aj Sociálnej poisťovni a podnikateľským registrom. Ak vlastníte nehnuteľnosť, novú adresu hlásite katastru a na dopravný inšpektorát sa ozvite, ak vlastníte auto. Zdravotnej poisťovni zmenu trvalého pobytu hlásiť nemusíte, ak ste štátnym občanom Slovenskej republiky s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky. Pri zmene trvalého pobytu si musíte vymeniť občiansky preukaz za nový. V súvislosti s vydávaním nového typu občianskych preukazov, a síce OP s biometrickými údajmi, je potrebné požiadať o nový OP v prípade zmeny trvalého pobytu osobne, požiadať o nový OP elektronicky už nie je možné. Sťahovanie sa do nového mesta so sebou prináša množstvo starostí, návštev úradov a vyhľadávanie informácií o novom prostredí.
Moja manželka podniká. Vlastní viaceré obchodné podiely vo firmách. Keďže tieto obchodné podiely vlastnila už pred tým, ako sme sa vzali, mám za to, že tieto do nášho bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM) nepatria. Do nášho BSM môžu akurát patriť výnosy z týchto obchodných podielov, napríklad dividendy, ak budú vyplatené počas trvania nášho manželstva.
Jedna z manželkiných firiem si však berie úver a banka požaduje, aby majitelia firmy podpísali ručiteľské vyhlásenie. Banka navyše požaduje, aby ručiteľské vyhlásenie podpísali aj manželia alebo manželky spoločníkov. To ma zaskočilo, pretože som mal za to, že ak obchodný podiel v spoločnosti nespadá do BSM, potom nie je potrebný ani súhlas s prevzatím ručenia za záväzky, ktoré sa týkajú úveru takejto spoločnosti. Keďže aj ja mám svoj vlastný majetok, ktorý nepatrí do BSM, obávam sa, že ak ručiteľské vyhlásenie podpíšem spolu s manželkou, prevezmem ručenie za záväzky jej spoločnosti aj svojím výlučným majetkom. A to by som určite nechcel. Ako je to teda?
Odpoveď na túto otázku závisí od toho, čo presne podpíšete. Ak podpíšete ručiteľské vyhlásenie ako ručiteľ, teda v texte ručiteľského vyhlásenia, budete okrem manželky identifikovaný ako ručiteľ aj vy konkrétne, potom sa stanete ručiteľom spolu s manželkou. Pravdepodobne však banka nepožaduje, aby ste podpísali ručiteľské vyhlásenie ako ručiteľ, ale len ako manžel ručiteľky. A to je rozdiel. Banka totiž obvykle vyžaduje súhlas manžela alebo manželky s takými právnymi úkonmi, ktoré môžu mať vplyv na majetok v BSM. Banka tak činí preto, lebo podľa § 145 ods.
Tu môžete namietať, že ak obchodný podiel nie je súčasťou BSM, potom nie je dôvod požadovať súhlas v súvislosti s úkonmi, ktoré sa obchodného podielu týkajú. Lenže, podľa § 147 ods. 1 Občianskeho zákonníka platí tiež to, že pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania manželstva, môže byť uspokojená pri výkone rozhodnutia aj z majetku patriaceho do BSM. Banky preto obvykle požadujú súhlas druhého z manželského páru z opatrnosti aj v prípadoch, ako je ten Váš, teda keď sa síce právny úkon týka majetku, ktorý do BSM nepatrí, ale v prípade vymáhania pohľadávky banky by mohlo dôjsť aj k uplatneniu majetku, ktorý do BSM patrí.
Banky tak postupujú pravdepodobne s prihliadnutím na staršie rozhodnutie Ústavného súdu SR (I.ÚS 26/2010 z 8. 12. 2010), v zmysle ktorého sa právny úkon jedného z manželov týka spoločných vecí vždy vtedy, ak druhý z manželov „v dôsledku jeho účinkov môže byť v rámci exekúcie pozbavený spoluvlastníctva svojho majetku“. Z tohto rozhodnutia pramení extenzívny výklad toho, pri ktorých úkonoch je potrebný súhlas druhého z manželov. To, že súhlas druhého z manželov v prípade vystavenia ručiteľského vyhlásenia len jedným z nich nie je nevyhnutný, potvrdil v neskoršom rozhodnutí Najvyšší súd SR (1Cdo 27/2017 z 27. 5. 2020). Z tohto rozhodnutia vyplýva, že za právne úkony týkajúce sa spoločných vecí treba považovať len tie, pri ktorých dochádza k dispozícii s predmetom BSM alebo k výkonu správy BSM. Najvyšší súd v tomto rozhodnutí uviedol, že na platnosť právneho úkonu, ktorým jeden z manželov prevzal ručenie (bez ohľadu na to, že išlo o ručenie za záväzok vo veľmi vysokej výške), nebol súhlas druhého z manželov podľa § 145 ods.
Takže, ak banka vyžaduje váš podpis na ručiteľskom vyhlásení len vo forme súhlasu (teda nie ako priameho ručiteľa, ale len ako manžela ručiteľky), potom v prvom rade platí, že by to nemusela robiť. Ak však banke vyhoviete a na ručiteľské vyhlásenie sa podpíšete na znak súhlasu s tým, že ručiteľské vyhlásenie vystavila vaša manželka, potom sa v zásade nič nedeje. Banka bude mať právo siahnuť v prípade nesplnenia ručiteľského záväzku na majetok vo vašom BSM tak či tak. Nebude mať však právo siahnuť na majetok, ktorý je vo vašom výlučnom vlastníctve. To preto, lebo vy ste sa súhlasom s ručiteľským vyhlásením manželky ručiteľom nestali, len ste súhlasili s tým, aby sa ručiteľkou stala ona a vzali ste tým na vedomie, že v prípade exekúcie môže banka siahnuť aj na majetok, ktorý je predmetom vášho BSM.
tags: #pasport #nie #je #vlastnictvo #sud #vyhlásenie