
Vojenské misie v zahraničí predstavujú pre vojakov a ich rodiny náročné obdobie plné výziev. V tomto kontexte zohráva pastoračná starostlivosť kľúčovú úlohu pri poskytovaní duchovnej a psychologickej podpory. Tento článok sa zameriava na skúsenosti s pastoračnou starostlivosťou v zahraničných vojenských misiách, s dôrazom na špecifiká tohto prostredia a potreby, ktoré si vyžadujú osobitný prístup.
Po takmer 45 rokoch absencie bola v roku 1995 obnovená vojenská duchovná služba v slovenskej armáde. Vo februári si pripomíname 25 rokov od jej znovuzriadenia, čo je dôležitý míľnik. Do vojenského prostredia som vstúpil 1. februára 1996 spolu s ďalšími troma kňazmi. Rok predtým to bol košický kňaz Ignác Juruš. Ako duchovní sme spoznali reálne situácie vojakov, vedeli sme sa vcítiť do kože vodiča tanku, strelca, spojára a ďalších vojenských odborností. Veľkou výhodou pre nás bolo to, že sme mali absolvovanú dvojročnú základnú vojenskú službu. Následne sme zaujali svoje miesta v Trenčíne, Topoľčanoch, Zvolene a Prešove. Do roka boli obsadené miesta v Martine, Sliači a Liptovskom Mikuláši.
Začiatky neboli ľahké, pretože vojaci nemali skúsenosť s vojenskými duchovnými. V roku 1945 smernice pre morálno-politickú výchovu na základe sovietskej skúsenosti zaviedli povinnú politickú výchovu a obmedzili činnosť vojenských duchovných. Najvyššia rada štátu v roku 1950 definitívne zlikvidovala duchovnú službu v Československej ľudovej armáde. Začalo sa to tzv. zelenými svätými omšami na verejnosti, keď sme v armáde pre vojakov a verejnosť slúžili sväté omše v kostoloch. Do toho prišlo jubileum 2000, kde sme sa prezentovali v jednotlivých posádkach spolu s vojakmi a dôstojníkmi i na celoslovenskom slávení v Bratislave.
Význam vojenskej duchovnej služby spočíva v:
V roku 2001 boli prví dvaja duchovní vyslaní na Cyprus a do Eritrey. Nasledoval Irak, Afganistan a Kosovo. Ich prítomnosť v týchto misiách bola neoceniteľná pre morálnu a duchovnú podporu vojakov v náročných podmienkach.
Prečítajte si tiež: Starostlivosť o manželstvo: prehľad metód
Predovšetkým je to vznik Ordinariátu OS a OZ SR, personálnej diecézy pre rímskokatolíckych a gréckokatolíckych veriacich, ktorý zriadil sv. Do ordinariátu patria príslušníci ministerstva obrany - vojaci; ministerstva vnútra - policajti a ministerstva spravodlivosti. Rovnako i ďalšie zložky, ktoré sú súčasťou jednotlivých ministerstiev a, samozrejme, aj rodinní príslušníci. Na tých všetkých sa vzťahuje tzv.
Počas hudobného festivalu Pohoda v Trenčíne sa 15. júla 2005 rozkazom ministra obrany zrušila základná vojenská služba a od 1. januára 2006 máme profesionálnu armádu. Na prvý pohľad by sa zdalo, že sme stratili veľkú cieľovú skupinu. No nestalo sa tak.
Ordinár František Rábek na slávnosť sv. Šebastiána, patróna ordinariátu, 20. januára 2015 svojím dekrétom vyhlásil zvolanie Synody Ozbrojených síl a ozbrojených zborov od 3. marca 2015 do 1. marca 2017.
Pred pár rokmi bolo cieľom vojenskej duchovnej služby doplnenie počtu kňazov, vytvorenie pastoračných centier pri cvičiskách i v civilnom prostredí či zabezpečenie duchovnej starostlivosti aj pre rodiny vojakov. Môžem spomenúť Katedrálu sv. Šebastiána v Bratislave-Krasňanoch; kaplnky vo výcvikových priestoroch a na každom útvare, kde je vojenský duchovný. V Ozbrojených silách SR je v súčasnosti 12 rímskokatolíckych a 10 gréckokatolíckych kňazov.
Medzi hlavné ciele a priority vojenskej duchovnej služby patria:
Prečítajte si tiež: Krst dieťaťa – príprava rodičov
Pastoračná starostlivosť v zahraničných vojenských misiách čelí niekoľkým výzvam a prekážkam:
Je však potrebné myslieť aj na budúcnosť, pretože nám starším pribúdajú roky (štyria sa blížime k šesťdesiatke) a bude potrebné získať nových duchovných. Miesta, ktoré sú, prípadne budú voľné, by sme mohli ponúknuť diecéznym kňazom, ktorí by k nám takto prišli.
Pre zabezpečenie kvalitnej pastoračnej starostlivosti v budúcnosti je potrebné:
Prečítajte si tiež: Prevencia kriminality a postpenitenciárna starostlivosť
tags: #pastoracna #starostlivost #v #zahranicnych #vojenskych #misiach