Medzinárodné zmluvy o hraniciach európskych štátov: Prehľad

Medzinárodné zmluvy sú v súčasnosti hlavným prameňom právnej úpravy vzťahov medzi štátmi, a to bilaterálnych aj multilaterálnych. Tvoria právny základ pre všestrannú medzinárodnú spoluprácu v technickej, sociálnej, kultúrnej, humanitárnej a právnej oblasti. Tieto zmluvy upravujú nielen vzťahy medzi dvomi alebo viacerými štátmi, ale mnohé z nich upravujú celé oblasti medzinárodných vzťahov. Slovenská republika od svojho vzniku 1. januára 1993 veľmi aktívne budovala vlastnú zmluvnú základňu.

Zmluvná základňa Slovenskej republiky

K 31. decembru 2003 bola Slovenská republika viazaná 2813 dvojstrannými zmluvami a 1153 mnohostrannými zmluvami. V roku 2003 Slovenská republika uzavrela 53 dvojstranných zmlúv a 41 mnohostranných zmlúv. Tieto medzinárodné zmluvy zodpovedajú zahraničnopolitickej orientácii Slovenskej republiky.

Zosúlaďovanie medzinárodných zmlúv s právom ES/EÚ

Úlohou v oblasti medzinárodných zmlúv v roku 2003 bolo zosúlaďovanie medzinárodných zmlúv s právom ES/EÚ, t.j. do 1. mája 2004. Znamenalo to identifikovať zmluvy, ktoré bude potrebné zmeniť, resp. ktorých platnosť bude potrebné ukončiť v závislosti od záväzkov zo Zmluvy o pristúpení k EÚ. Príslušní gestori zmlúv vykonali potrebné právne úkony vo vzťahu k dotknutým tretím štátom. Išlo najmä o zmluvy o voľnom obchode a niektoré zmluvy v oblasti veterinárnej a fytosanitárnej spolupráce.

Cieľom bolo zrevidovať bilaterálne medzinárodné zmluvy a skončiť platnosť tých zmlúv, ktoré sa nevykonávajú, sú prekonané, resp. sú v rozpore s právom ES/EÚ. Revízia sa týkala zmlúv, ktoré boli uzavreté ešte ČSFR a ČSSR, ako aj medzinárodných zmlúv, ktoré boli uzavreté priamo Slovenskou republikou po 1. januári 1993, a tiež zmlúv uzavretých pred rokom 1989 so štátmi niekdajšej socialistickej sústavy.

Typy medzinárodných zmlúv

Medzi významné zmluvy patria aj tie, ktoré majú charakter tzv. prezidentskej povahy, vyžadujúce súhlas Národnej rady SR a prezidenta republiky. Colné riaditeľstvo SR sa podieľa na príprave zmlúv z oblasti colníctva. Niektoré zmluvy finančného charakteru, napríklad zmluvy o riešení pohľadávok a platobné zmluvy, sú v gescii Ministerstva financií. V oblasti medzinárodných hospodárskych zmlúv všeobecnej povahy je dôležitá dohoda o podpore a vzájomnej ochrane investícií so záväzkami Slovenskej republiky vyplývajúcimi z jej členstva v Európskej únii.

Prečítajte si tiež: Budúcnosť medzinárodnej zdravotníckej spolupráce

Investičné dohody a vstup SR do EÚ

V súvislosti so vstupom SR do EÚ bol schválený postup pre bilaterálne investičné dohody s tretími krajinami. Osobitný postup sa uplatnil pri bilaterálnej investičnej dohode s USA. Išlo o podpísanie Memoranda o porozumení, ako aj dodatkových protokolov medzi zástupcami Európskej komisie, USA a pristupujúcich štátov. Následne boli vymenené nóty medzi SR a USA.

Ministerstvo hospodárstva SR zabezpečovalo vykonávanie platných zmlúv hospodárskeho charakteru uzatvorených s tretími krajinami, najmä v oblasti hospodárskej, priemyselnej a vedeckotechnickej spolupráce. Osobitné miesto v tomto komplexe zmluvných vzťahov zaujímali preferenčné dohody, v rámci ktorých boli prijaté doplnkové protokoly.

Riešenie problémov a zosúlaďovanie

V roku 2003 bola najväčšia pozornosť venovaná zosúlaďovaniu zmluvnej základne SR so zmluvnou základňou EÚ. Identifikované boli zmluvy nezlučiteľné s právom EÚ, ktoré boli určené na ukončenie platnosti, resp. na zmenu. Vláda SR schválila uznesenie č. 858 z 10. septembra 2003, ktoré sa týkalo riešenia súladu medzinárodných zmlúv hospodárskeho charakteru SR so záväzkami vyplývajúcimi z jej členstva v EÚ.

Pre ukončenie platnosti zmlúv prezidentského charakteru bol potrebný súhlas Národnej rady SR a prezidenta republiky. Národná rada SR odsúhlasila ukončenie platnosti niektorých medzinárodných hospodárskych zmlúv všeobecnej povahy SR.

V súčasnom období sa vykonávajú konkrétne kroky zabezpečujúce ukončenie platnosti, resp. zmenu zmlúv vo vzťahu k príslušným krajinám. Revízia zahŕňa zmluvy uzatvorené ešte Českou a Slovenskou Federatívnou Republikou, ako aj nové zmluvy, ktoré Slovenská republika uzavrela po svojom vzniku. Revízia sa týka aj bilaterálnych a multilaterálnych medzinárodných zmlúv, ktorých gestorom sú iné ministerstvá alebo ostatné ústredné orgány štátnej správy.

Prečítajte si tiež: Medzinárodné jednotky

Príklady zmlúv a ich plnenie

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky plnilo v roku 2003 svoje úlohy v súlade so zameraním zahraničnej politiky Slovenskej republiky, ako aj v súlade so svojimi potrebami a záujmami. Plnenie platných medzinárodných zmlúv v gescii Ministerstva vnútra SR bolo v prevažnej väčšine prípadov bezproblémové.

Zmluva medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o spoločnej štátnej hranici

Zmluva medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o spoločnej štátnej hranici bola v roku 2003 aktualizovaná v súlade s článkom 14, pričom bola spracovaná dokumentácia zistených postupných prirodzených zmien polohy koryta tokov a súvisiacich zmien štátnej hranice. Pretrváva nesplnenie článku 32 a 33 predmetnej zmluvy týkajúce sa majetkovoprávneho usporiadania vlastníctva pozemkov, ktoré sa nachádzajú na vymenených častiach štátnych území v súvislosti so zmenami priebehu štátnej hranice a výmenou štátnych území, ktoré nadobudli platnosť 25. júla 1997. Riešenie tejto otázky nespadá do kompetencie ministerstva vnútra.

Dohoda medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Ukrajiny o odovzdávaní a preberaní osôb

Táto dohoda, keďže neupravuje readmisiu občanov tretích štátov, nie je v súlade s odporúčaniami Rady ES o vzorovej readmisnej dohode. Slovenská strana iniciovala prípravu novej readmisnej dohody, ktorá bude plne v súlade s právom EÚ/ES. Obdobne slovenská strana iniciovala aj prípravu nového vykonávacieho protokolu k readmisnej dohode.

Ďalšie zmluvy

• Dohoda medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Jemenskej republiky o zrušení vízovej povinnosti pre držiteľov diplomatických, služobných a osobitných pasov a cestovných pasov používaných na služobné cesty: Táto dohoda je platná od 13. júla 1982.
• Dohoda medzi vládou Československej socialistickej republiky a vládou Kórejskej ľudovodemokratickej republiky: Táto dohoda bola vývojom prekonaná a slovenská strana ju vypovedala 5. augusta 2003.
• Dohoda medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Macedónskej republiky o odovzdávaní a preberaní vlastných štátnych občanov: Táto dohoda, keďže neupravuje readmisiu občanov tretích štátov, nie je v súlade s odporúčaniami Rady ES o vzorovej readmisnej dohode.

Zmluva medzi Československou socialistickou republikou a Maďarskou ľudovou republikou o úprave režimu na štátnych hraniciach

Zmluvná úprava je prekonaná vývojom, nezodpovedá súčasným potrebám a je nevyhnutné upraviť vzájomné vzťahy novou medzištátnou zmluvou. V roku 2003 bol na úrovni odborných expertov vypracovaný komplexný návrh textu novej zmluvy o štátnej hranici, podľa obojstranne dohodnutej osnovy novej zmluvy z roku 2001. Príprava novej zmluvy je v závislosti s vodohospodárskymi úpravami na hraničnom vodnom toku Ipeľ.

V roku 2003 pokračovali terénne práce v rámci 7. zameriavacích a vyznačovacích prác, ktorých dokončenie sa predpokladá v roku 2004. Súčasťou prác bola aj obnova vyznačenia štátnej hranice na I. roku 1978.

Prečítajte si tiež: Definícia medzinárodnej zdravotnej starostlivosti

V súvislosti s výstavbou kanalizácie na území Maďarskej republiky, ktorá bola čiastočne vybudovaná aj na štátnom území Slovenskej republiky bez vedomia a súhlasu príslušných orgánov Slovenskej republiky, zaslala slovenská strana diplomatickú nótu (z 15. apríla 2003) v predmetnej veci. Maďarská strana nótou (z 12. septembra 2003) zobrala na vedomie poľutovaniahodnú skutočnosť vo veci porušenia režimu na štátnej hranici v súvislosti s výstavbou kanalizácie. Predpokladá sa, že v roku 2004 bude problém riešený novou verbálnou nótou Maďarskej republiky.

Spoločná hraničná komisia dokončila aj práce na porovnaní platných hraničných dokumentov o spoločnej hraničnej komisii. Zistilo sa, že od roku 1958 do vzniku Slovenskej republiky (2003) niektoré výsledky zameriavacích a vyznačovacích prác na spoločnej štátnej hranici neboli riešené v súlade s doteraz platnou zmluvou o štátnej hranici, najmä čo sa týka zmien štátnej hranice na hraničných vodných tokoch, ale aj na suchých úsekoch štátnej hranice. Išlo najmä o zmeny štátnej hranice a výmene oddelených častí štátnych území.

Zmluva medzi Československou republikou a Maďarskou republikou o zamedzení dvojakého štátneho občianstva

Táto zmluva bola v roku 2003 uplatňovaná. Skupina expertov pre štátne občianstvo pri Rade Európy zistila, že zmluva je vo viacerých bodoch v rozpore s Európskym dohovorom o občianstve. Rozpory sú najmä s článkom 4, 7 a najmä s článkom 14 uvedeného európskeho dohovoru.

Dohoda medzi Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky a Ministerstvom vnútra Maďarskej republiky o spolupráci v oblasti archívnictva

Táto dohoda bola uzavretá na dva roky s možnosťou jej automatického predĺženia. Spolupráca sa realizovala formou výmeny archívnych dokumentov v súlade s platnými predpismi, výmeny odborných skúseností a účasti na odborných podujatiach, výmeny odbornej literatúry a časopisov vrátane výmeny odborníkov do 15 dní ročne. V roku 2003 slovenská strana zaslala 50333 záberov; maďarská strana 50920 záberov, v súčasnosti deficit maďarskej strany predstavuje 1178 záberov.

Dohoda medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Poľskej republiky o odovzdávaní a preberaní osôb na spoločnej štátnej hranici

Táto dohoda nie je v súlade s odporúčaniami Rady ES o vzorovej readmisnej dohode. Je rozpracovaná nová readmisná dohoda, ktorá bude plne v súlade s právom EÚ/ES. Obdobne sa pripravuje aj nový vykonávací protokol k novej readmisnej dohode.

Schengenský priestor a jeho vplyv

Schengenská dohoda a Schengenský dohovor sú dôležité pre zrušenie kontrol na vnútorných hraniciach zmluvných štátov, vytváranie spoločných pravidiel kontrol na vonkajších hraniciach a zavedenie sprievodných tzv. kompenzačných opatrení. Slovenská republika sa zaviazala k implementácii Schengenského dohovoru podpísaním prístupovej zmluvy v Aténach 16. apríla 2003. Po vstupe do schengenského priestoru sa zásadným spôsobom zlepšilo postavenie prihraničných regiónov a obcí.

Kompenzačné opatrenia majú za cieľ odstraňovať zneužívanie voľného pohybu pri protizákonnej činnosti, ako je cezhraničná kriminalita, pátranie po zmiznutých a unikajúcich osobách, predmetoch a pod. Súčasťou týchto opatrení je aj povinnosť ubytovateľov oznamovať ubytovaných cudzincov.

Vstupom do schengenského priestoru sa nemenia podmienky pre vycestovanie slovenských občanov a občanov ostatných štátov EÚ do tretích štátov. Určujúce sú požiadavky prijímacích resp. tranzitných štátov. Osobitné podmienky vstupu občanov tretích štátov sú určené súborom predpisov schengenského acquis zameraných na dôslednú ochranu vonkajších hraníc.

Fyzická ochrana slovenského úseku vonkajšej schengenskej hranice je vecou záujmu nielen samotnej Slovenskej republiky ale aj ostatných štátov schengenského priestoru. Cieľom ochrany je zabraňovať nedovolenému prisťahovalectvu, obchodu s ľuďmi, akémukoľvek ohrozeniu vnútornej bezpečnosti, verejnému poriadku, verejnému zdraviu a dobrým vzťahom zmluvných štátov.

Medzinárodná hraničná spolupráca je dôležitá pri ochrane vonkajších hraníc. Ak si to vyžaduje ochrana verejného poriadku alebo bezpečnosti štátu, môžu jednotlivé zmluvné štáty prijať výnimočné rozhodnutia dočasného charakteru.

Ilegálna migrácia a jej dôsledky

Súvis ilegálnej migrácie s činnosťou medzinárodných zločineckých skupín a jej sprievodných javov je veľkým problémom. Dôsledky nekontrolovaného prílivu imigrantov zahŕňajú radikalizáciu politickej scény, občianskych nálad, sociálno-ekonomické problémy a ďalšie rizikové faktory, predovšetkým medzinárodnú organizovanú kriminalitu.

SR sa zaviazala zaviesť účinné opatrenia voči nelegálnej migrácii už počas prístupového procesu do EÚ. Došlo k harmonizácii nášho právneho poriadku s komunitárnym právom a prijali sa. Náš Trestný zákon následne klasifikoval prevádzačské gangy ako zločinecké skupiny a na trestný čin prevádzačstva, zvýšil trestné sadzby a zaviedol zásadu trikrát a dosť. Zákon č. 477/2003 o ochrane štátnej hranice poskytol osobitné kompetencie policajtom pri ochrane štátnej hranice a nelegálnej migrácii.

Výmena informácií a ochrana osobných údajov

Proti zneužívaniu slobody pohybu v schengenskom priestore je účinná výmena informácií medzi orgánmi hraničnej kontroly a vízovými orgánmi zmluvných štátov. Schengenský informačný systém (SIS) umožňuje bezpečnostným orgánom monitorovať údaje o osobách a predmetoch, ktoré boli zaradené do databázy v ktoromkoľvek členskom štáte a následne reagovať.

Fyzické osoby majú právo vyžiadať si údaje nazhromaždené v SIS. Toto oprávnenie sa riadi podľa čl. 19 Ústavy SR o práve osoby na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov, ktoré sa jej týkajú. Detailnejšia upravuje zák. č. 428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov v z.n.p. a zák. č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore v z.n.p.

tags: #medzinárodná #zmluva #o #hraniciach #európskych #štátov